Mama nestíhala s deťmi do škôlky, namiesto pyžama chodia spať v šatách

Vychystať sa ráno z domu do škôlky či jaslí môže byť pre rodičov jedna veľká nočná mora. Niečo, čo nemusia zvládnuť ani ľudia trénovaní do zabijáckych misií v zónach okupovaných teroristami. Niečo, čo sa môže vymknúť z rúk aj ľuďom s psychoterapeutickým výcvikom. Zvlášť, ak sa stretnú rôzne nepriaznivé protichodné sily. Naozaj záleží, čo máte doma “za deti.”

Nočné sovy

Napríklad máte doma deti, ktoré večer jednoducho neuložíte do postele v “normálnom” čase. Nezaspia skôr ako o desiatej. Nech sa aj na hlavu poskladáte. A Boh vám je svedkom, ako urputne ste sa pokúšali, lenže ste boli od začiatku odsúdení na neúspech. Takto majú nastavené svoje biologické hodiny. To skrátka zo dňa na deň nepreprogramujete. A druhým ľuďom, ktorí to nezažili, nevysvetlíte.

S nočnými sovami je ráno peklo, lebo ich neviete zobudiť. Ak máte sklon k morbídnemu humoru, potom vám zrejme napadlo, že takto nejako by asi vyzerala brigáda v pohrebnej službe. Máte viac ako dosť skúseností s obliekaním nehybných, stuhnutých tiel. Tie deti prosto spia ako zabité a nezobudia sa ani keď už ich máte navlečené v bunde a gumákoch. Môžete ich rovno naložiť do autosedačky a spiace odhodiť do jaslí.

Prečítajte si aj:

Choré do škôlky nemôže, šup s ním do detského kútika?!?

S potrebami kofeínu

Potom sú tu aj kategórie detí, ktoré síce zobudíte, ale horko si uvedomujete, aký je rozdiel medzi slovnými spojeniami “vstať” a “zobudiť sa.” Že tam je doslova priepasť. To dieťa je ráno vskutku nepoužiteľné. Potrebuje celé konto pracovného času, kým “príde k sebe.” Kým začne fungovať.

To sú tie deti, ktorým by sa ráno zišlo vypiť vedro kávy, aby ich postavila na nohy. Len čakáte minimálne do puberty, kým to nebude vyzerať zle, že ich dopujete kofeínom od narodenia, teda vlastne od zobudenia.

Vy, naopak, nemôžete ráno ani len pohľadom zavadiť o kávovar, nedajbože pričuchnúť k vôni pomletých kávových zŕn. Už to by vás nabudilo do módu, že v kontakte s vašim leňochodom by vás roztrhlo ako hada. Pekne vrecovku s levanduľovým olejom si pridržiavate pri nose, keď tesne pred odchodom vaše dieťa zahlási, že ešte musí ísť kakať. A po kakaní si osprchovať zadok. Akože viete presne, čo to znamená, keď vám cuká nervami.

Fiflenky

Musíme si povedať čo to ešte o tomto materiáli, ktorý majú doma rodičia obdarení prevažne ženským potomstvom. A to sú nadnárodné fiflenky. Dievčatká, ktoré neodídu z domu skôr, kým sa minimálne trikrát neprezlečú z šiat, ktoré ste si spoločne nachystali ešte večer pred spaním, aby ste si akože zjednodušili rannú rutinu.

Lebo predsa nie ste úplná rodičovská mimóza, že to nechcete mať pod kontrolou, vo vlastnej réžii. Robíte prvé, aj posledné, aby ste sa dostali z domu načas. Môžete si k tomu viesť rovno plánovací diár. Ale fiflenky vám to celé preškrtajú, notes hodia o zem, rozšľapú ho podpätkami princeznovských lodičiek. Lenže v tých z domu samozrejme že neodídu. Pred vchodovými dverami si musia navliecť balerínky, lebo tie sa im lepšie hodia k pleti. Z auta vás ešte pošlú vymeniť kabelku s jednorožcami za tú s trblietkami.

A tak nečudo, že už som počula v tejto súvislosti o rodičovskom “life hacku,” že namiesto pyžama mama oblečie deti do šiat, ktoré si vyberú večer a ráno sa už nezdržuje obliekaním. Môže ich rovno spiace odniesť do autosedačky a vyhodiť do jaslí.

Aký tajný rodičovský trik používate vy?