Materská je drina. Ak máte jedno dieťa

Full-time job

Ona bola v plnom nasadení, celkom zamestnaná svojim rodičovstvom, „tu a teraz“ pre svoje dieťa. Full-time job.

Moji „iba dvaja“ sa hrali spolu alebo pri sebe, starali sa jeden o druhého. Celá moja brigáda spočívala v tom, že som ich kútikom oka sledovala, sŕkajúc si kávu dúšok po dúšku, že teda fakt drina, táto materská.

To aby som tej štvordetnej začala závidieť, vravím si pod dojmom novo vyleštenej optiky…

Otrávená materstvom

Zaspomínala som si na stredovek, keď mal môj syn, vtedy jeden jediný, asi rok a pol. Ostrihala som si vlasy. Sama. Vraj to tak robia ženy, keď túžia po zmene. Fakt, že ja som po jednej zásadnej volala. Bola som unavená, otrávená, rozčarovaná, a všetko to súviselo s mojou jedinou životnou náplňou: materstvom.

Od rána do večera a celú noc v kuse vypínať a vychylovať stredovú os okolo jedného malého človeka, ktorý si nárokoval na každý môj nádych, výdych, nič medzitým mi nedaroval. Akoby to nestačilo, ešte aj tie ostrihané vlasy som mala úplne na prd.

Niečo som zúfalo chcela inak. Len som nevedela čo. Nevedela som to ani pomenovať. Bože, veď Ty dáš aj na abstraktné prosby. Ale pozitívny tehotenský test? To si ako robíš srandu? Mala som sa modliť explicitne za parochňu?

Z jednomatky dvojmatka

Počas tehotenstva som si vizualizovala rôzne klony svojho prvorodeného a seba pri dvoch deťoch zase v rozličných obmenách, raz s magnéziom, raz s váliom.

A potom sa mi narodil druhý syn a realita sa zrazila s koňom.

Neklamme si, transformácia na model dvojmatky si v úvode vyžiadala zopár sĺz a vybraných slov, ale vyvažovali to tie novoobjavené obzory.

Tentokrát žiadne tragické pokusy pri kojení, ziapanie o tretej ráno nad odpadnutým pupočníkom, preteky s novorodencom, kto zaplače viac.

To, čo som si odgrcala pri prvom synovi, som na staré kolená akoby našla. Triliónkrát opakované úkony, zabehané postupy, rutina… nemať doma staršieho, od nudy ma žerú mrle.

Oslava staršieho dieťaťa

Práve on dával celej mojej druhej materskej grády. A je jedno, či trieskal sebou, hračkami alebo nábytkom, či vrieskal naschvál alebo zo srandy. O podmaz a kulisy pre toho mladšieho bolo vždy postarané. Žiadne trápne tichopauzy, ako keď ste doma s bábätkom sami a máte naliehavý pocit, že musíte vyplniť ten hluchopriestor aspoň kýchnutím.

Hluk a humbuk je pre druhé dieťa známa firma ešte z vášho brucha. Od jemnej uspávanky po vrieskanie za špenátové fľaky na stenách. Vždy sa niečo deje, a to bez toho, aby ste sa museli angažovať na 120 percent ako pri prvom. Ani raz som mladšiemu nemusela zapnúť nad hlavou kolotoč – fakt je, že po invázii staršieho súrodenca, ktorý ho vylomil aj s pántami už veľmi nebolo čo púšťať, iba ak naše hlavy, ale to majú bábätká predsa najradšej, že?

Efektivita ako pridaná hodnota

Skôr, či neskôr sa na vás nalepí pocit neskonalej efektivity. Nie ste 2x alebo 4x viac unavená ako pri jednom. Ale ste rovnomerne zničená z obidvoch, z troch, zo štyroch.

Robíte navonok to isté, ale pre širšie publikum. Varíte pre dvoch. Periete dvom. Prechádzate sa s dvomi. Spievate dvom. Kričíte na dvoch. Keď ste nervózna, tak si to vyžerú dvaja. Skrátka, čím viac detí, tým efektívnejšie odvedená rodičovská robota.

Možno pri viacerých deťoch máte objektívne viac riadu. Ale druhá strana mince je tá, že máte oveľa viac času, aby ste ho odložili do umývačky, kým jeden druhého zabávajú. Áno, častokrát animácia spočíva v tom, že sa súrodenci bijú. Ale vy efektívne zakričíte na dvoch! A v podstate aj tie súrodenecké hádky majú niečo do seba: nemuseli ste úporne vymýšľať, čo budete spolu robiť, deti samé si vymysleli svoj program a vy ho teraz už len koordinujete.

Dávate ich spolu spať a oni sa smejú ešte pol hodiny, ako ste buchli dvermi na dobrú noc. Keď sú spolu v cudzom svete, nedajú na seba dopustiť, nedovolia, aby si niekto dovolil na jedného z nich. Majú sa radi. Majú jeden druhého. A vy ste stredom dvoch vesmírov. Dobrá brigáda.

(327 hlasov, priemerne: 4,69 z 5)

Loading...