Moje rodičovské predsavzatia

Vo výchove môžeme skúšať predbehnúť švagriné, kamarátky, susedy. Ale väčšina z nás sa v skutočnosti snaží poraziť skôr svoje ideálne ja.

To, ktoré denne varí superzdravé obedy, víkendy trávi s rodinou na lyžiach a rozliaty džús na novučkom koberci rieši úsmevom a pohladkaním vláskov malého šibala. Nie krikom, ktorý desí aj nahluchlých dôchodcov z prvého poschodia.

Ja super matka evidentne nie som. Do Nového roka som si teda dala predsavzatie zbaviť sa aktivít, ktoré ma oberajú o čas, energiu, financie a deťom sú aj tak šumafuk.

1. Ani deň bez krúžkov?

Sú všade. Prenasledujú peňaženky a kalendáre rodičov. A vďaka klamlivej reklame z mamičkovských diskusií máte pocit, že aj vaše dieťa ich potrebuje. Krúžky.

Drahé hodiny baby angličtiny, tanečnej, flautičky, tenisu. Už len čakám, kedy na mňa z plagátu pred škôlkou vyskočí paragliding pre najmenších. Krúžky sú super ako spestrenie školskej výučby a ako možnosť robiť to, v čom sú školáci dobrí.

Trojročné deti sa podľa mňa najlepšie rozvíjajú u babky na záhrade, na ihrisku a na prechádzke v lese. Je to lacnejšie a výchovný efekt rovnaký.

2. Viac lenivých víkendov

Ako novopečená matka som si spoločné soboty a nedele predstavovala takto – plavárne, detské sauničky, kútiky, obed s reštike s detským menu, rozprávka v kine či divadle.

Akurát mi nikto nepovedal, že takéto dva či tri víkendy po sebe vás privedú k emocionálnemu kolapsu a ani pohľad do peňaženky nebude veselý. 

Počúvať celé víkendy krik iných ako mojich detí, nekonečné hodiny v aute, džúsiky z barov v centrách, to všetko stačí absolvovať raz za štvrť roka.

Inak si tento rok doprajem sobotné vyspávanie, rozprávku v telke, pohodlie gauča a needukačnú prechádzku hore – dole našou ulicou. A hyperaktivitu s radosťou prenechávam ostatným mamičkám.

3. Pes ani náhodou!

Zvieratá a deti patria k sebe. Psia láska dokáže prebudiť malého introverta, nahradiť kamaráta a vaši miláčikovia sa budú učiť zodpovednosti, empatii a neviem čomu ešte. To určite!

Moje deti majú psi radi. Presne desať minút, keď sa bijú o vôdzku hafana mužovej sesternice.

Otázka, kto by ho po pár týždňoch (skôr dňoch) nadšenia venčil, kúpal, kŕmil a brával k zverolekárovi, je, myslím, už zodpovedaná. A mne sa do toho ani náhodou nechce.

4. Nečakám upratovacie zázraky

Moje deti vedia celkom schopne odložiť hračky, vybrať riad z umývačky (zásadne s rukami od čokolády), poskladať si oblečenie. Sporadicky si ustelú posteľ a odložia topánky do skrinky. Zatiaľ veru nežehlia, neperú bielizeň, nechodia na nákupy ani netriedia ponožky. 

Musím vám prezradiť ešte jednu vec. Moje deti svoje pracovné povinnosti neznášajú. Každú odloženú hračku či preložené tričko sprevádza vodopád zúfalých sĺz alebo urazené mlčanie.

Darmo som vysvetľovala, motivovala, inšpirovala. A viete čo? Asi je čas brať to tak, ako to je. Milovníčky poriadku z nich asi nebudú. Upratovať budú teda bez úsmevu a dobrej nálady.

5. Prestanem sa radiť s Googlom

Keď riešim teploty a bolenie brucha, otváram počítač. Pred každou oslavou (zdobením stromčeka, pečením torty…) zúfalo rolujem Instagram a hľadám nápady. Na tablete čítam články typu Top obuv pre deti do troch rokov a Bez týchto vecí sa vaše bábätko nezaobíde.

Miesto toho, aby som sa poradila. S kamoškou, čo vychovala štyri deti, našou pani doktorkou, mamou, svokrou. A potom, kde mizne normálna komunikácia a zdravý sedliacky rozum?

6. Deti ako zo žurnálu

To bol dlho môj problém. Každá mamča chce mať štýlové deti, za ktorými sa každý s obdivom pozrie.

A tak som lustrovala slovenské dizajn obchodíky, výpredaje, eshopy. Proste míňala čas a peniaze (len to nevravte môjmu mužovi!) na pekné oblečko, ktoré potom deti na večné veky poznačili trávou, zmrzlinou a paradajkovou omáčkou.

Preto som sa pred časom poctivo vrátila k tescovým výpredajom, sekáčom a výmenám s kamoškami. Lebo deťom je jedno, či sa bláznia v bunde po sesternici alebo kabátiku da štyridsať eur. 

7. V jednoduchosti je krása

Mojim deťom sedí pravidelný režim. Majú radi uhorky, paradajky a banány. Radi plašia holuby na námestí a spievajú pesničky od Mira Jaroša.

Rastú v rodine, kde je mama aj oco, pokoj, spokojnosť a každý deň chlieb na stole. Vyrastajú v dostatku, pohodlí, majú, čo potrebujú. Verím, že sú šťastné, spokojné, že majú šancu vyrásť v zodpovedných a úspešných ľudí.

Odmietam si výchovu komplikovať bilingválnou domácnosťou, knižkami o emočnom dozrievaní a úvahami o tom, ako by zo mňa, priemernej slovenskej mamy, mohla byť ešte lepšia.

Tento rok sa chystám zostať spokojná, nenáročná a trochu pohodlná. A to isté prajem aj vám.