Divná otázka, že? Veď trojdňové zvetrané rožky, suché ako vechtík, sú medzi top dovolenými potravinami v jedálničku kojacej matky, tak v čom je problém?
No problém je práve v tých dovolených a zakázaných potravinách, v dojčenských black-listoch, ktoré nám nabalia pod pazuchu, keď sa s nami lúčia v pôrodnici alebo nás vítajú v detskej poradni.
Poučili ma v pôrodnici, čo nejesť, keď kojím
Pamflet so zakázanými potravinami som dostala ešte počas pobytu na oddelení šestonedelia.
Keby len to, musela som sa im podpísať, že som bola riadne poučená, že nemám jesť citrusy, ani iné potravinové alergény ako je sója, čokoláda, mak, orechy, ryby, zeler, paprika, kyslá kapusta a čo ja viem čo všetko ešte.
A zrejme, aby si preverili, ako na tom som s porozumením čítaného obsahu, servírovali ako dezert pomaranč. Zjedla som ho, som predsa nejaký analfabet.
A hádajte, čo sa stalo. Úplne, že nič.
Zakázané potraviny pre kojace matky
V búrlivých internetových vodách som sa dočítala, že citrusy okrem alergií znižujú tvorbu mlieka. Aj to, že kapusta, kel, karfiol a iné „káčkové“ zeleniny spôsobujú deťom príšerné koliky.
Normálne thriller literatúra: vraj nielen strukoviny, ale aj obyčajná šupka z jablka nafúkne kojencovi bruško a bude mať neznesiteľné vetry a že si koledujem o prasknutie ušných bubienkov, ak neodolám čerstvému chlebu, to bude zaručene prevrieskaný večer.
Plus, že ak si dám kocku čokolády, zarábam dieťaťu na atopický ekzém, ak si dám hlt kávy, dieťa nezaspí ešte tri dni….
Nemala som za potreby mrieť hladom
len preto, že dojčím. Jedla som takmer všetko, až na zasmažené, či aké to polievky starých materí s mastnými plávajúcimi okami navôkol taniera.
Vynechávala som tučné jedlá, o ktorých sa traduje, že z nich kojaca matka bude mať zaručene mlieka ako pre celú závodnú jedáleň (lebo to skôr bude vyzerať ako statná tetička v táckarni).
Moja stravovacia stratégia bola v poriadku, až kým sa jedného dňa z ničoho nič neobjavili synovi na lícach zvláštne bodky, či fľaky, mal nejakú suchú a podráždenú pokožku.
Kojím. Vadí mu moja strava
Jasné, ako prvé mi skĺzol pohľad do podprsenky, chyba bude určite tam, irituje ho niečo v mojom mlieku. Ale čo? Teraz buď múdra!
A tak som pátrala, selektovala možné aj nemožné „zlé“ potraviny, potom pre istotu aj „dobré“ potraviny, ale nič sa nezmenilo. Bodky zostávali, moje úfanie nemalo konca kraja.
Postupom času som z jedálneho lístka vylúčila takmer všetko, až na suchú ryžu, suchú krumplu, suchý rožok. A nič. Čisté zúfalstvo.
Ako asi som sa cítila, keď som uprostred tejto samovražednej diéty zistila, že jedlo s tým nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné? Že tie fľaky má moje dieťa len a len z toho, čím ho natieram? Že ako vypatlaná debilka? Tomu ver, presne tak.
Všetko zlé je na niečo dobré
Na dne tejto vlastnej hlúposti som aspoň prišla na iné rádoby múdre poznanie.
Bez ohľadu na to, či som jedla iba takzvané bezproblémové suché rožky alebo suchú ryžu, moje dieťa aj tak každý večer vrieskalo, akoby som mala na obed koložvársku kapustu, knedlo vepřo zelo alebo vyprážaný karfiol.
Jednoducho, ani tie potraviny, čo mali nálepku zaručene najbezpečnejších, nezabránili takzvaným kolikám, nafúknutému brušku ani mojim prasknutým ušným bubienkom.
Samozrejme, ešte tu bola aj tá možnosť, že dieťa sa zadúša plačom od hladu, že mu moje mlieko nestačí… že by mu bolo treba dať rezeň alebo aspoň trochu umeláču.
Ale aj to som zavrhla, dovtípiac sa, že všetko okolo kojenia robím dobre. Nebola za tým ani šupka z jablka, ani rezance s makom, ani Vinea, ktorú som zabudla vybublinkovať podľa odporúčaní pre kojace matky.
Jednoducho plakal, preto lebo. Prijala som to ako fakt. Nastavila som sa tak, že ma čaká uvrieskaný večer a podľa toho som sa zariadila. Syna som nosila na sebe, jeho bruško o moje, niekedy aj hodinu, niekedy dve, až kým jeho večerné plače neutíchli do stratena.
Bola to cenná skúsenosť aj pri ďalšom synovi v poradí. Ušetrila som si kopu času aj nervov. Nehľadala som hlavnú a jedinú príčinnú súvislosť v jedle. Naozaj by len to malo byť na vine?
Sledovala som, ako dieťa reaguje, keď sa niečo zmení na jeho režime dňa, ako sa správa, keď je okolo neho viac ľudí ako zvyčajne, či nie je prepodnetované, príliš unavené. Ak prišli na rad večerné plače, opäť pomohlo nosenie.
Obetovať sa kvôli kojeniu
Kojenie vraj má byť aj o nejakej prirodzenosti. Hádam si dám za pravdu aj sama, že jesť iba suché rožky, lebo kojím, zrovna moc prirodzené nie je. Ale je to dobrá cesta k depresii, lebo čo má človek zo života, keď sa ani najesť poriadne nemôže?
Tak šup šup, uvarte si na obed niečo ozaj dobré, bez zbytočnej dilemy, či si môžem dať citrón do čaju alebo cesnak do omáčky na špagety. Keď nosíte na sebe urevané dieťa, nemôžete sa predsa potácať bez energie. Dobrú chuť!
»»»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Moje mlieko mu nestačí, dám mu rezeň?
(55 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
DONsP Dolný Kubín
Večierka pre tínedžerov
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží