Najlepšia rada je neradiť

Po pôrode som sa dostala do zvláštnej komunity. Len tá chápe aký je to pocit, keď niekto v noci nedá spať a cez deň vydýchnuť a napriek tomu sa na neho stále usmievate a zahŕňate ho láskou.

Materstvo je podľa mňa skutočnou skúškou dospelosti. Na nové recepty navyše prichádzame často sami. A keď prekonáme ťažké obdobia, často si myslíme, že sme zjedli všetku múdrosť sveta. Ale popravde, tak nás to naučili.

„O čo jej ide?“

Poznáte to. Psychika v materstve pracuje na plné obrátky. Zvláštne je, že akonáhle sa stanete matkou mnohí si myslia, že hneď viete odpovede na všetky otázky. Tak ma vedel vždy pobaviť manžel.

„Prečo tak plače?“ „Z čoho má tie vyrážky?“ „Čo jej je keď nechce spať? A jedna z mojich favoritiek: „O čo jej ide?“ Hlavne v prvých týždňoch je to skutočne len hádanie a skúšanie. Kým sa navzájom spoznáme. A do toho tá neistota s dojčením.

„Máš dosť mlieka?“ „Určite by prespala celú noc keby si kúpila umelé.“ a podobne. Takto nás zase mnohokrát strašia naše mamy, tety či svokry. Často musíme bojovať so sebou aj s nimi.

A tak sa naučíme mať odpoveď na všetko.

Niekedy sa dokonca blížime k zázračnému čítaniu myšlienok našich detí. A inokedy si myslíme, že sme múdrejšie ako doktor. Zistila som, že matky sú zrejme najväčšie kritičky. Za svoju odskúšanú pravdu sa niektoré vedia biť ako levice. A niektoré sú aj útočné. Iné príliš radiť chtivé.

Spánok nad zlato

Na dve skupiny sa delíme aj pokiaľ ide o spánok. V jednej sú mamičky, ktorých deti ukážkovo spia a samé v postieľke. A v tej druhej sú mamičky náročnejších detí, ktoré zaspávajú nosením, na prsníku, poprípade sa budia viackrát za noc kvôli dudlu alebo fľaške.

Raz mi kamarátka povedala. „Prečo ju uspávaš? Veď ju nechaj hore, keď bude unavená sama sa uspí.“ A potom sa jej narodilo bábätko a pochopila.

Každý má zaručené rady.

Niekto vraví, po šiestom mesiaci v noci dávajte len čaj alebo vodu. Iný, musíš dojčiť vždy keď si zažiada. Dieťa musí spať cez deň dostatočne dlho, aby spalo v noci. Iný tvrdí, hlavne mu skráť denný spánok, aby spalo v noci. Kto sa v tom má vyznať.

Ďalšou horúcou témou je dojčenie. Za to sa doslova do pŕs búchame. Tiež dojčím a tiež ma to stálo nesmierne veľa námahy, ktoré som našťastie prekonala. Takže viem, že som sa zo začiatku pozerala neveriacky na mamičky, ktoré to vzdali po prvých týždňoch či mesiacoch lebo vraj sa im asi znížila tvorba mliečka.

Dnes to tak už neberiem. Každá mamička má právo na svoju voľbu. Možno sa jej dojčiť nechce, možno nemôže lebo ju to veľmi bolí, alebo to nezvláda psychicky. Nech ide o akýkoľvek dôvod, je to jej materstvo, jej bábätko a jej rozhodnutie.

Niekedy sa my dojčiace mamičky vážne správame ako fanatičky. Ale ospravedlňuje nás, že proste vieme aké je to úžasné a často účinnejšie ako hociaké iné upokojovacie prostriedky. Často o tom silou mocou chceme presvedčiť aj druhých.

Počúvam inštinkt

Poučila som sa, že najlepšou radou je neradiť. Len v nutných prípadoch ak si to niekto vyslovene žiada. Útočné mamičky, ktoré nechápu prečo to robím takto keď sa to má robiť inak, už tiež neriešim.

Najlepší je aj tak materinský inštinkt a tiež jediný kompetentný radca. Želám silné ruky na nosenie a pevné nervy na utešovanie. Možno raz budeme k sebe navzájom menej prísnejšie. A jedna pieseň, ktorá mi túto tému trochu pripomína.