Haló, už sme doma z pôrodnice!

Konečne nadišla chvíľa, že si na posteli v pôrodnici spakujete tie svoje tehotenské rozgajdané veci do tašky, vkĺznete do nohavíc, ktoré ste mali na sebe naposledy vo 4. mesiaci, navlečiete sveter po mužovi a hajde aj s bábätkom domov!

Čo však netušíte, je, že len čo prifrčíte aj s batôžkom pred barák, už je v tesnom závese za vami rýchla rota pripravená kedykoľvek zasiahnuť – mama alebo mama-svokra.

Svokra v pätách

Nie, nemyslíme to v zlom. Každá novopečená mamička, a je jedno, či prvo- alebo viacmamička, určite rada privíta pomoc v prvých dňoch a týždňoch po pôrode. Veď na koho sa s dôverou obrátiť, ak nie na naše najdrahšie bytosti.

Ale v tomto príspevku sa chceme venovať situácii, ako si nezúfať z nakvartírovanej návštevy pri obhliadke párdňového novorodenca, a pritom nenarušiť väčšinou dobré vzťahy s našimi skúsenými starými mamami. 

Zo skúsenosti jednej mamičky

„Keď som prišla s prvým dieťaťom z pôrodnice domov, moja fyzická kondícia nebola na tom až tak zle. Zato moje psyché dosť trpelo,“ hovorí skúsenosť mamičky Zuzany. „V tom čase pobyt v pôrodnici trval dlhých-predlhých 7 dní. A to nešlo o žiadny komplikovaný pôrod – bol ako vystrihnutý  z dobre napísanej učebnice.

Pamätám si tie chmúrne, sychravé dni, práve nastúpil december a bezduché, plačlivé a usoplené noci. Veľa detičiek plakalo a aj prechladlo. Starostlivosť personálu k matkám priemerná, k bábätkám niekedy až rozum zastavujúca, napríklad podávanie už neviem čoho cez jednu striekačku trom novorodeniatkam naraz. 

Chladnú nemocničnú izbu, kde prefukovalo cez okná, obývali tri duše v pôrodníckej rovnošate – spolu, a predsa samy. Každá so zhrýzajúcou myšlienkou na to, či bude dobrá matka. Bolo mi naozaj nanič. Jediným svetlým bodom tohto pobytu bol blížiaci sa odchod z pôrodnice a predstava, že si konečne čoskoro otvorím dvere do svojho útulného príbytku,“ spomína.