Nevyspatá mama, ty za to stojíš, aj keď máš zaschnutý riad v dreze

Nedávno som čítala rozhovor s jednou známou mamou. Radila nám ostatným, aby sme spali vždy, keď uložíme do postele aj deti, že ona tak robí dodnes. A mne napadlo – veď práve ona mi pred pár rokmi odpísala na moju otázku o druhej v noci.

Presne takto to vyzerá. Dostaneme tú najlepšiu radu, ktorú potom múdro šírime ďalej, a predsa ju nedodržiavame. Podceňujeme, aký dôležitý je pre nás spánok.

Som chronicky nevyspatá?

Že je mama na úmor a na odstrel, ak chcete, je ľahké spoznať: je v kuse unavená a nie je to iba taká obyčajná únava, je mrzutá, nervózna a reaguje podráždene, je precitlivelá, ťažko sa koncentruje, má problém normálne „fungovať,“ má nutkanie veľa jesť, naberá kilogramy navyše.

„Normálny“ človek pociťuje deficit spánku po 4 – 5 nociach nekvalitného, nedostatočného či prerušovaného spánku. S malým bábätkom sa môžete pripraviť na to, že celé mesiace nemusíte spať dlhšie ako 4 hodiny v kuse (!).

K chronickej únave si môžete pripísať aj narušenie imunitného systému, takže budete náchylní schytať všetky choroby, ktoré pôjdu okolo.

A tiež sa vám ľahko stane, že škaredo priberiete, lebo nedostatok spánku znamená zvýšený apetít – telo chce niekde nabrať energiu, keď už mu nie je dopriaty spánok – a zároveň nemá kde energiu vydať, nevyspatá mama sa „rozje“ a metabolizmus sa jej spomaľuje.

Som mama a nie som priorita

Príklad: keď nás dieťa zobudí päťkrát za noc, čo urobíme pre seba, aby sme mohli fungovať ďalší deň, ďalšiu noc? Beháme po byte s handrou, musíme mať navarené, ožehlené, internety do noci prelúskané… všetkým týmto činnostiam sme dali prednosť pred tým, čo naše telo najviac potrebuje.

Ono to vlastne nie je až také objavné zistenie na Nobelovku. Ale keby sme sa o seba starali viac, ako o prach na poličkách alebo teplú večeru, lepšie by sme mohli zvládnuť každú ťažkú noc s bábätkom. Skoro ako v tej reklame na šampón: lebo ja za to stojím!

Keď to je tak frustrujúce!

Keď bábätko konečne zaspí, všetko v nás kričí, že je treba využiť každú minútu, kým sa zobudí. Lebo už vieme, ako to chodí: že môže spať dve hodiny, ale možno iba a len dvadsať minút. Ani nevieme, do čoho sa pustiť skôr. Je naozaj ťažké nevšímať si podlahu, na ktorú sa lepíme, nechať v dreze zaschnúť riad a dívať sa na hory špinavého prádla pred práčkou.

Áno, je to čistá frustrácia. Ale lepšie je zmieriť sa s tým, že v byte je neporiadok a na večeru budú zase vločky s jogurtom a ísť si ľahnúť hoci iba a len na tých dvadsať minút cez deň alebo si naplánovať odchod do postele skôr. Lebo keď sa v noci bábätko zobudí, a ono sa zobudí určite a nie len raz, budeme k nemu musieť vstať. A to je fakt, ktorý tak radi opomíname.

Nebolo by na škodu, kedykoľvek máme nutkanie strmhlav skočiť do všetkého, čo je v našej domácnosti zanedbané, položiť si zákernú otázku: keď bude moje dieťa túto noc hore 10x, vytrhne ma z biedy, že mám čistý drez v kuchyni?

Ono je to možno rana pod pás, ale namiesto skúšania, ako dlho vydržíme fungovať bez spánku, sa na to môžeme pozrieť aj takto: keď sa nedokážem postarať o seba a svoj spánok, kde beriem tú istotu, že sa môžem dobre postarať o svoje dieťa?

Ak ste naozaj múdra mama, držte sa rady, že treba spať vtedy, keď spí dieťa. Lepšiu totiž nedostanete. A majte sa radšej ako svoje prachovky a čistý drez. Lebo vy za to stojíte!