Nevyspatá mama, ty za to stojíš, aj keď máš zaschnutý riad v dreze

Všetky vieme, že máme spať, keď spí dieťa. A takmer žiadna to nerobí.

Nedávno som čítala rozhovor s jednou známou mamou. Radila, aby sme to robili ako ona – aby sme spali vždy, keď uložíme do postele aj deti. Práve ona mi pred pár rokmi odpísala na moju otázku o druhej v noci. Pomyslela som si, že presne takto to vyzerá. Tú najlepšiu radu pod slnkom, ktorú múdro šírime ďalej, sami aj tak nedodržiavame. Podceňujeme, aký dôležitý je pre nás spánok.

Som chronicky nevyspatá?

Spoznať, že je mama na úmor a na odstrel, je ľahké ako facka. Býva v kuse unavená. Ale nie je to iba taká obyčajná únava. Vyzerá:

• mrzutá,
• nervózna
• reaguje podráždene,
• je precitlivelá,
• ťažko sa koncentruje,
• má problém normálne „fungovať,“
• má nutkanie veľa jesť, a tak naberá kilogramy navyše.

„Normálny“ človek pocíti deficit spánku po 4 – 5 nociach nekvalitného (nedostatočného, či prerušovaného spánku). S malým bábätkom sa môžeme pripraviť na to, že celé mesiace nemusíme spať dlhšie ako 4 hodiny v kuse (!).

Chronická únava navyše oslabuje imunitu, takže schytáme všetky choroby, ktoré pôjdu okolo. A tiež sa ľahko stane, že škaredo priberieme, lebo nedostatok spánku znamená zvýšený apetít. Telo chce niekde nabrať energiu, keď už mu nie je dopriaty odpočinok, a zároveň ju nemá kde minúť. Nevyspatá mama sa „rozje“ a metabolizmus sa spomaľuje.

Som mama a nie som priorita. Prečo sa neradi dávame na prvé miesto

Dieťa nás zobudí päťkrát za noc. Čo spravíme pre seba, aby sme zvládli ďalší deň? Aby sme mohli fungovať aj ďalšiu noc? Beháme po byte s handrou, musíme mať navarené, ožehlené, internety do noci prelúskané… Všetkým týmto činnostiam dávame prednosť pred tým, čo naše telo potrebuje najviac.

Nie je to objav na Nobelovku. Ale keby sme sa o seba starali viac – aspoň tak ako o prach na poličkách alebo teplú večeru, každú ťažkú noc s bábätkom by sme zvládli lepšie. Skoro ako v tej reklame: Lebo ja za to stojím!

Keď to je tak frustrujúce!

Keď bábätko konečne zaspí, všetko v nás kričí, že je treba využiť každú minútu. Vieme, ako to chodí: môže spať dve hodiny, ale možno iba a len dvadsať minút. Ani nevieme, do čoho sa pustiť skôr. Je naozaj ťažké nevšímať si podlahu, na ktorú sa lepíme, nechať v dreze zaschnúť riad a dívať sa na hory špinavého prádla pred práčkou.

Áno, je to čistá frustrácia. Ale je lepšie zmieriť sa s tým, že je v byte je neporiadok a na večeru budú zase vločky s jogurtom a ísť si ľahnúť – hoci iba a len na tých dvadsať minút cez deň. Alebo si večer naplánovať odchod do postele skôr. Lebo keď sa v noci bábätko zobudí (a ono sa zobudí určite a nie len raz), budeme k nemu musieť vstať. Tento holý fakt radi opomíname.

Kedykoľvek máme nutkanie strmhlav skočiť do všetkého, čo je v našej domácnosti zanedbané, položme si zákernú otázku:

„Ak bude moje dieťa túto noc hore 10x, vytrhne ma z biedy, že mám čistý drez?“

Možno je to rana pod pás. Ale namiesto skúšania, ako dlho vydržíme fungovať bez spánku, sa na to môžeme pozrieť aj takto:

„Ak sa nedokážem postarať o seba a svoj spánok, kde beriem istotu, že sa dobre postarám dieťa?“

Čo s tým, konkrétne

• ľahnime si aspoň o 20 minút skôr
• riad môže počkať do rána
• jedna vec denne, ktorú zámerne nechám nespravenú

Ak sme naozaj múdre mamy, držme sa rady, že treba spať vtedy, keď spí dieťa. Lepšiu nedostaneme. A majme sa radšej ako svoje prachovky a čistý drez. Lebo ja za to stojím!