Pieseň o tatinkovi, ktorý v noci spí a nepomáha s bábätkom

S príchodom bábätka dokážeme v sebe objaviť naše dovtedy skryté talenty. Napríklad mama Caroline Andersen začala písať poéziu. Celkom nezvyčajný spôsob, ako sa snaží vyrovnať s premenami, ktoré so sebou prináša materstvo. Ale pomáha jej.

Inšpiráciu pritom môže načerpať kedykoľvek, napríklad aj o štvrtej ráno, keď sa opakuje jedna z mnohých prebdených nocí s bábätkom, kým jej manžel nemá ani šajnu, čo všetko to obnáša, lebo si len tak drichme, chrápe, nič ho nezobudí.

Pieseň Tato spí, napísaná o 4 ráno:

Ľúbim ťa, tatinko, naozaj ťa ľúbim.

Veď napokon, bez tatinka by som nemala ani teba.

Ale od polnoci až do svitania, sme len ty a ja.

A ako odbíja každá ďalšia hodina, nebudem ti klamať:

Mamina láska pomaly bledne, cíti sa nahnevaná a slabá,

lebo bez ohľadu na všetko, tvoj zas.aný otec bude si chrápať.

Všetko tak krásne začalo.

Jeden druhého pobozkali sme na dobrú noc.

Pozerali sme s láskou na teba, taký nádherný obraz.

O hodinu neskôr mama sa budí.

Ty si pýtaš jesť, otca tvojho niet.

Chrápe si, chrápe, ako len najlepšie dokáže.

Mama ti pomáha, nech sa ti odgrgne, drží ťa, hojdá nežne.

Vzápätí ovrackáš smradľavým jogurtom moje čerstvo umytú hlavu.

Kým si mama mení tričko a umýva ogrckanú podlahu,

tvoj tatinko zo sna prdí, chrápe o dušu.

Mamin budík už zase zvoní, nie sú ani tri!

Zase si pýtaš papať, hľadajú ma tvoje oči.

„Myslím, že je hladná,“ zamrmle si otec tvoj a paplón si nasadí na hlavu.

Mama mu posiela pohľad smrti a dvíha sa z postele znovu.

Vracia sa naspäť, unavená, vyčerpaná. A čo vidí?

Tvoj otecko odgúľal sa na miesto, kde mama aspoň občas spí.

Mama ho udrie a nahnevaná odtisne, kam patrí.

„Čo je, láska,“ zamrmle si nežno, nemá ani šajnu, čo mu hrozí.

Svojimi rukami ma objíme, pobozká.

Ale kým zase láska k nemu narastá, Ty sa vaľkáš po posteli a otváraš oči.

Tvoj tato ma milo posúva smerom k tebe, hľa, tam sú dieťaťa potreby,

Ukážem mu stredný prst a chystám sa zobrať ťa na ruky.

Kým vyjde slnko, opustia ma tieto pocity.

Znova budem plná lásky. K tebe, aj tvojmu otcovi.

Čoskoro vyrastieš a budeš tatova mala princezná.

Nebudeš si pamätať, že som prala tvoje grcky a menila ti plienky.

Budeš sedieť v jeho náručí a on ti bude spievať tvoju pieseň,

Budeš ho milovať najviac na svete, presvedčená, že je bezchybný.

Ale dovtedy, najdrahšia moja, toto je pieseň, ktorú ti spievam.

Lebo bez ohľadu na všetko, tvoj zas.aný otec bude si chrápať. 

»»»»»»» Prečítajte si aj: Milý manžel, potrebujem viac tvojej pomoci, píše mama.