Prečo nekritizujem slovenské školstvo

Staršia generácia, ktorá stále nejako neverí pojmom ako rešpektujúca výchova, sa zaťom a nevestám posmieva, že dnešné deti sú ako vypustené zo ZOO. Keby im narástol chvost alebo chobot, tak sa zo školských zariadení stane čistá džungľa. 

Mamička, ktorá učí deti doma, mi povedala, že zodpovednosť za výchovu svojich detí nechce prenášať na inštitúcie. Čoraz častejšie však vidím, že presne to rodičia robia.

V škôlke sa naučia

Sú to úplné blbosti. Napríklad v zime dostanú decká štýlové palčiaky, ktoré si chúďatá nevedia navliecť na pršteky.

Učiteľka teda upozornila rodičov, že takéto veci treba trénovať doma. Na to sa jeden ocko ohradil: „A načo je potom škôlka?“

Zaviazovanie šnúrok, zipsovanie bundy či len maličkosť ako pozdraviť, keď vojdem do miestnosti, by mala zostať v kompetencii rodiča. Aha, počkajte. Čo to od nich chcem?

Polovica rodičov zásadne nezdraví. Rýchlo strčia rozospaté dieťa do triedy a namiesto „Dobré ráno“ zahučia: „Keď pôjdeš von, daj si na hlavu čiapku. Nebudem si brať dovolenku, keď budeš chorý, jasné?“

V prvých rokoch zvykne prevážiť detská nevinnosť a výchovný vplyv rodičov sa začne prejavovať neskôr. A s tým už školstvo ozaj nespraví nič. 

Načo sú nám učitelia

Majú prázdniny. Voľné víkendy. A na Deň učiteľov dostávajú kvietky. Tak čo sa im furt nepáči? Asi všetci tušíme, že byť učiteľom nie je výhra. Preto ma vždy prekvapí, keď na nástenke vidím, že v škôlke bude ďalšie divadielko / koníky / karneval / bylinkový deň.

Klobúk dolu, keď učiteľky na každú besiedku pripravia rovnaké sukničky, aby mali deti proste radosť. Keď v rámci voľného času píšu projekty, aby mali decká nové ihrisko alebo odrážadlá.

Minulý rok sa do jedného zapojila aj naša škôlka. Žiaľ, len o pár hlasov sme skočili druhí. Odvtedy namiesto kytičiek na začiatku roku dávam do škôlky dráčikové poukážky. Lebo pani učiteľka vie, čo poteší malkáčov najviac. A ja k tomu môžem prispieť.

Učiteľky robia veci, ktoré sú pre rodičov samozrejmosť. Ale pre deti sú to možno najdôležitejšie na svete.

Viem to podľa našej mladšej. Nedávno si pricvikla v škôlke malíček. Pani učiteľka jej ho prelepila srdiečkovou lepkou. Dcéra bola z jej starostlivosti úplne hotová.

Celý deň za nami chodila, ukazovala ošetrenú ruku a vysvetľovala, že lepku jej „darovala“ pani učiteľka. Keď bol prštek zdravý, lepku si odložila na pamiatku, a potom s ňou ošetrovala bábiky. 

Jeden známy ekonóm vyhlásil, že nevie, čo majú školy (aj škôlky) učiť. To najdôležitejšie, čo by mali žiakom dať, sú správne postoje. A to sa mnohým stále darí. Ozaj, kedy ste im za to naposledy poďakovali?

(18 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...