Sľúb mi, že už nebudeš kojiť!

Takakika 0

Ležala som v nemocnici, čakala na operáciu. Telefonovala som kdekomu, míňala svoje posledné voľné minúty, a počúvala, čo mal kto na srdci. Možno sú to naozaj moje posledné minúty, napadlo mi v sebevlastnom morbídnom tóne.

Najvážnejšiu prosbu vzniesla moja osemdesiatročná babička, ktorá mi vraví: „A keď ťa pustia z nemocnice domov, sľúb mi jednu vec. Sľúb mi, že už nebudeš kojiť. Veď je už veľký.“

No najprv by bolo dobré prebrať sa z narkózy, babi, preletelo mi hlavou.

Unsplash

 

Dovolenka v nemocnici

Prežila som operáciu, aj štyri dni mimo domova, vôbec prvé po dvoch rokoch, ako sa narodil môj druhorodený.

Niežeby ma nelákalo urobiť si „dovolenku“ od detí už skôr, ale to, že je moje dieťa kojené, sa zvyklo považovať za prekážku pre prípadných babysitterov – nikto si ho nechcel zobrať do opatery, keby len v noci, ale aj za dňa! 

Nuž ale, dočkala som sa predsa len: konečne prišiel zaslúžený oddych od materských povinností, wellness v špitáli, tak to má byť. Hrdinkou som bola dovtedy, kým som na konci dovolenkového pobytu nezbadala deti na prahu nemocničných dverí. Jasné, že sa mnou prehnala prívalová vlna plaču ako tsunami.

Koniec kojenia po operácii?

Starší syn bol v pohode, ten bol na moje odchody z domu zvyknutý. Bola som už predsa v pôrodnici s jeho mladším bratom! Ale čo ten malý, dvojročný, vraj už veľký na kojenie…

Na malú chvíľu som hádam uverila, že táto terapia šokom na neho zabrala. Dovtedy to bolo také malé lepidlo, ktoré sa odo mňa nepohlo na krok. A teraz mierne odťažitý, ak nie urazený, tváril sa akosi „dospelo,“ veď si aj čo to odplakal, kým som bola od neho preč.

Ale čo sa dalo robiť, keď sme dovtedy neuťali kojenie „po dobrotky.“

 

 

Rešpektované dôvody, prečo už nekojiť

Častokrát som počula od iných mám, ktoré kojili vyše roka až dvoch, že by možno kojili dodnes, nebyť nejakej operácie. Bol to jednoznačný, rešpektovaný argument medzi dlhodobo kojacimi matkami, prečo už nekoja.

Nie ako ten môj čisto sebecký dôvod, že som sa chcela konečne vyspať, ktorý u mňa prevážil pri mojom prvom synovi. Keď som vtedy povedala nahlas, že už nekojím, lebo sa mi nechce, to až tak dobre neznelo.

Operácia sa zdala byť dostatočne objektívny dôvod, prečo by som už nemala/nemusela kojiť – budem ubolená, budem sa potrebovať dať sama dokopy. Bola to skrátka dobrá príležitosť s tým seknúť bez toho, aby som mala zbytočne nejaké výčitky.

No aj tak mi to nedalo a pátrala som, konzultovala s lekármi, či v takomto prípade, ako je operácia, musím prestať s kojením doslova na povel. Ubezpečili ma však aj anesteziológovia, že sa ani len v teoretickej rovine nemusím báť nežiaducich účinkov anestézy, dokonca, že môžem kojiť hoci aj rovno po operácii.

Ostalo tak na mne, ako sa s tým vysporiadam a či to bude moja dobrá príležitosť seknúť s kojením. Vlastne, nie tak celkom iba na mne.

Ešte tu bolo aj to dieťa, aby sme nezabudli. A ono sa už po krátkej chvíli, ako som sa vrátila z nemocnice, muselo presvedčiť, že som ešte jeho. Odťažitosť vystriedalo pritúlenie a pritúlenie si vypýtalo aj kojenie.

A mne sa zrazu v rámci pooperačného stavu výrazne uľavilo.

Čo som zistila o dobrých dôvodoch, prečo už nekojiť

Vďaka tento situácii som došla na to, že neexistujú krajšie, ani horšie dôvody, prečo ne/dojčiť.

Niekedy sa budete iba chcieť vyspať ako normálny človek, no tak prestanete. A inokedy budete čeliť tlaku všetkých autorít, nielen babičke, aby ste mohli v kojení pokračovať ďalej. 

Vždy to bude len vaša intímna záležitosť, bez ohľadu na aktuálnu spoločenskú klímu či súčasné trendy v dojčení. Nemusíte s nikým riešiť tie vaše dôvody. Ani nikomu hlásiť, či a koľko sa ešte „kojíte.“ Lebo to má vždy výpovednú hodnotu len pre vás a vaše dieťa.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (45 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Pridaj komentár