O niektorých veciach medzi mamou a dieťatkom majú všelijakí odborníci veľmi čudné názory. Možno by im trošku pomohlo, ak by si to vyskúšali sami.
Napríklad spanie s dieťatkom.
Odskúšala som si obidve verzie : prvé tri deti boli v postieľke vedľa mňa na dosah ruky, aj keď je pravda, že druhorodená dcéra do 7 mesiacov sa vždy v noci vyfňukala k nám a po roku tam bola späť – preliezla v noci postieľku.
Lenže tento spôsob dojčenia v noci mi neprinášal úľavu a radosť.
Predovšetkým: veľmi tuho spím. Síce som sa zobudila na to, že drobec si pýta, ale zaspala som s ním na rukách tak tuho, že som sa zobudila celá stuhnutá a skrútená po dlhých hodinách sedenia, s boľavým chrbátom a v šoku, lebo som si nevedela spomenúť, či som malé dala do postieľky alebo nie… Bolo tam vždy a spokojne spalo. Ja som sa ale potom tak prebrala, že som už nemohla zaspať alebo mi to trvalo dlho… Chrbát si pýtal svoje, studené nohy tiež.
Takže akonáhle sme čakali štvrté, definitívne som sa rozhodla konať a vybrala som si spôsob, z ktorého som mala trochu kvôli svojmu tvrdému spánku obavy, nakoniec sa však ukázali neopodstatnené.
Chcelo to len malé technické zmeny – prisunúť k manželskej posteli detskú postieľku, ktorá bola špeciálne robená na tento účel. Bolo to v tomto prípade nutné aj preto, lebo hoci sme už mali štvrté dieťatko, tretí syn ešte stále v noci pil mliečko zároveň so sestričkou a štyrom by nám už na manželskej posteli bolo predsa len tesno.
Nový systém prekvapil aj mňa. Pozitívne.
Konečne som sa totiž vyspala!
Systém nepretržitej prevádzky a nonstop otvoreného mliečneho baru sa osvedčil úplne úžasne. Tým, že drobci spali vedľa mňa, stačilo malé zamrnkanie a ja som sa pekne otočila k nim, vystrčila „zdroj“ 😉 a ďalej to už pokračovalo ako v ružovom románe.
Dieťatko sa napilo a ja som zaregistrovala v polospánku len obrovský cmuk, s ktorým blažene opustilo bradavku a otočilo sa späť na svoj pelech. A spali sme nerušene ďalej. Dokonca som sa naučila dojčiť poležiačky tak, že som nemusela dieťatko prekladať na pravú a ľavú stranu prsníka , stačilo mi nájsť si vhodnú polohu a oba prsníky som vystriedala na tej strane, kde som spala. /ja teda isto hlavne dojčím na pravom boku./
Nebolel ma chrbát, za čo som nesmierne vďačná.
Nebolo mi zima na nohy, čo tiež nie je od veci. Nemala som des, či som dobrá matka, keď som si nevedela v noci predtým spomenúť, kde mám dieťa. Bolo a je pri mne, dýcha mi do uška a občas zo spánku zamrnčí alebo zahlási: „Mječko!“
Nadôvažok nám nočné dojčenie prináša spoločnú rodičovskú radosť – kým som dojčila posediačky, môj drahý málokedy zaregistroval, že prevádzkujem mliekáreň. Teraz, ako automaticky zacíti, že sa otáčam nabok, prisunie sa k nám, a kým ja dojčím, máme k tomu nádhernú masáž a hladenie. Samozrejme, že mi to ako žene a mame robí veľmi dobre.
Dosť sa ma preto dotýkajú „odborné“ články typu „ v žiadnom prípade nedávajte spať dieťatko s rodičmi“, „hrozí nebezpečenstvo udusenia a priľahnutia“, „doporučujeme čím skôr vlastnú postieľku či dokonca izbu“, „predchádzajte prílišnému naviazaniu dieťaťa na rodičov“.
Normálna mama bez vplyvu alkoholu alebo iných omamností nemá šancu dieťatku v noci ublížiť – ani vtedy, ak spí tak tuho, ako ja.
O presune z rodičovskej postele do svojho peliešku rozhoduje čas odstavenia a tiež zrelosť dieťatka. So žiadnym sme nemali nijaký problém odstrihnúť nočné spanie po odstavení a krásne prejsť do „veľkáckej izby“. I keď samozrejme dodnes radi všetci nalezú ráno do rodičovskej postele, čo je už teda riadny pretlak. 🙂
„V maminkovom postielke“.
Momentálne s nami ešte stále spí náš 26 mesačný Šimon. S mliečkovaním – pokiaľ to pôjde – chceme prestať v lete a už teraz ho pomaličky na to pripravujeme aj tým, že chlapcom chystáme úplne novú izbu. Šimko sa zatiaľ tvári, že mu je to fuk a na otázku, kde bude spinkať, vytrvalo odpovedá: „V maminkovom postielke“.
Občas, keď spí taký roztiahnutý na celej šírke manželskej postele, si so smiechom s manželom vravíme, že toto je skutočná rušička manželských nočných aktivít… Ale možno práve preto máme k sebe bližšie a musíme sa /niežeby sme sa nechceli/ k sebe pekne pritúliť.
A spí sa nám všetkým trom skvele. A ja verím a vidím, že svojim deťom dávam to čo mám. Aj keď si niektorí múdri myslia niečo iné, materská intuícia ma ešte nesklamala ani v tomto.
Ilustračné foto: Miša Weberová, www.myska.sk
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Čo odovzávajú rodičia deťom, ak za nich robia takmer všetko ?
Piata choroba
Prídavky na dieťa 2024
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Chceli by dcéru, ale nedarí sa im. Majú 13 synov
Diktáty pre tretiakov
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Nas Adamko ma 17mesiacov a hoci sa uz dlho nekojime,spi s nami,uzod narodenia.Ja som sa uz sice snazila dat ho do postielky,lebo „ved sa to ma“,ale vzdy v noci skoncil pri nas.Za odmenu mame krasne spanie od 8-9 vecer do 8-9,az 10 rano celucicku noc bez jedineho budenia
Nadhera,vrelo odporucam a osobne si tiez myslim,ze na dieta bude mat takyto kontakt len a len dobry vplyv:-)
Srdecne dakujem za clanok. Moj syncek ma teraz necelych 8 mesiacikov a asi 1,5 mesiaca spava s nami v postely. Zo zaciatku mu nerobilo problem zaspavanie vo svojej postielke. Mali sme vzdy svoj vecerny ritual, polozili sme ho do postielky a on sam bez placu zaspinkal.
Zrazu prislo obdobie, kedy sme ho polozili do postielky a on zacal tak plakat, ze sme ho nemohli utisit. Skusili sme si s nim lahnut do nasej manzelskej postele a tak ho uspat. Krasne to fungovalo. Teraz ani ja ani moj manzel ho z nasej postele nechcem dat ani za nic. Je to uzasne, ked sa v noci prebudim a citim ho vedla seba.
Mojmu syncekovi od narodenia mliecko odsavam a on ho pije z flase. Je to dost narocne, ale kvoli nemu urobim aj nemozne. Som rada, ze som sa takto rozhodla a ze sme hned nepresli na umele mliecko.
Vsetkym mamickam a detickam zelam len to NAJ!!!
Váš komentársuhlasim uplne so vsetkym. U nas je ti tak isto . Pa
Moja malá spala do 5 mesiaca v postieľky a po tom ako nám prebíjali slzné kanáliky spí s nami . Skúšali sme ju prekladať keď sme šli spať do postieľky a malo to taký efekt , že po pol hodine bola hore lebo ona sa totiž dosť prehadzuje a má málo miesta . Od narodenia potrebuje môj palec na zaspávanie a aj pri prebúdení . Po mesiaci sme si povedali , že ju necháme pri nás a je to super ona spí a ja tiež a to zaspávame niekedy v náruči ako milenci hihihi. No a je živá a zdravá . Teraz má 17 mesiacov 16 kg a 91 cm a to sa už nedá len tak priľahnúž :-). Ja som rada , že spí pri nás a nie je pravda , že je na mňa viazaná . Ostane kľudne pri svokre či mamine a spí aj s nimi . Je prítulná , no zároveň je poriadné šidlo a špekulant. Poznám deti čo spávajú v detskej samé a sú to utiahnuté bojazlivé chúďata. Neviete čo sa odohráva pri strachu vo vnútri dieťatka ono bolo 9 mesiacov sústavne s nami a teraz by sme ho naraz odstrčili . Som po cisárskom a viem čo rozprávam malú som si zobrala po dvoch dňoch lebo som nemohla pozerať na to ustrašené bábo. Tri dni mi spávala na hrudníku aby počula moje srdce a tak sa uspokojila . Netreba deti nútiť spať samé , určite na to prídu a dobrovoľne je to pre ne príjemnejšie a hlavne lepšie.
Super článok. Krásny. Mám taký istý názor. Mám tiež synčeka a tiež spáva so mnou. Vôbec neruší a vyspím sa aj ja
aj on. Prajem všetko dobré. Janka a Adamko
Svagriná na radu svojej múdrej sestry (u nás sa občas hovorí: múdry ako rádio O
dala malú spať do inej izby. Trebalo tam ísť cez chodbu a kuchyńu. Následkom bolo to, že dieťa bolo zlé celé dni, malo poruchy spánku, odcudzilo sa matke. A dnes, hoci je to začínajúca pubertiačka, prerušila sa akási niť a už to nejde spraviť. Ked mali druhého, konečne dostal bráško rozum a pomaličky a postupne začali s deťmi spávať v jednej izbe. Ked boli deti sociálne zrelé, asi zruba so vstupom do školy, automaticky chceli mať svoju izbu.
Inak, ako začali s nimi spávať spolu, deti sa upokojili, počúvali na slovo a boli šťastné. Pomohlo to vzájomným vzťahom. Ale tá najstaršia si to žiaľ, odniesla.
Ešte vám poviem že ja sama som už bola rozumná školáčka a vari do 10 rokov som trpela strašným strachom ked som mala sama ísť na WC – do tmy. Až som stuhla. Našťastie som spávala s našimi v spálni (tam bola predsa tieť tma) a vždy som sa prebrala ked prišla spať aj mama a uvoľnila som sa. Preto sa deťom neposmievať ked sa boja. Môžu zato? A vedia prečo sa boja? Ja som už dávno veľká a neviem to.
Váš komentár
Fakt zaujímavý článok!!!!!!!!!!!!!!!
Náš anjelik je tiež pri maminom cicíku celú noc.
Vůbec mi to neprekáža a už vůbec neruší v spánku. Práveže som sama kľudnejšia a uvolnenejšia pri nočnom prikrmovaní.
Inak keď aj spím hocako tuho, určite by sa nestalo, že ju nejako ovalím alebo nedajbože pridusím. Myslím, že v každej jednej z nás je to podvedomie v pohotovosti či už na čo i len malinké pootočenie bábätka.
A tie články?
Tie si síce prečítam, veď niektoré pomůžu, ale aj keď máme prvé dieťatko, väčšinou sa riadime vlastnými inštiktmi a potrebami. Dcérka má síce len ročik, ale myslím, že práve toto naše veľmi blízke nočné a aj denné objatie nám urýchlilo spoznať naše potreby.
Nemienim ju od seba odtrhnúť, aj keby som prestala kojiť, veď je to to najkrajšie puto!!!!!!!!!
Kedy vlastne pocítime takú nádheru, ako objatie a vůňu nášho anjelika, keď nie v takomto rannom veku. Potom, keď bude mať 15 a bude sa otáčať za kámošmi nám bude neskoro uvedomovať si stratu tohto citu.
Súhlasím s Katkou.
Hurá !! Dievčatá, som rada, že konečne čítam, že nie som jediná. Som matka a ľúbim svoje deti. Mladšia dcéra má problémy s obličkami…tak ju predsa nedám surovo do detskej izby.
Katka, ani ja by som nemenila ! Za pár rokov ma už nebudú potrebovať a pocity, ktoré mám mi nič nevynahradí.
Super clanok
My sme tiez nocny cucaci. Uplne s vami suhlasim.
Predstavte si, ze v porodnici, ked som mala dcerku asi 6 hodin po porode pri sebe v posteli, tak na mna vybehla sestricka, ze nech ju dam hned do postielky, lebo si ju naucim …
Upokojila som ju, ze som na to pripravena 
Mala od narodenia v postielke sama plakala, takze akekolvek metody postielkovania nemali zmysel.
Co mne este pride ako Top argument proti spavaniu deti s rodicmi je, ze je to nehygienicke
Ja si v posteli s mojim dietatom pripadam uplne hygienicky 
krasny clanok aj prispevky
cita sa mi tov veru lepsie ako tie „odborné“ články typu „ v žiadnom prípade nedávajte spať dieťatko s rodičmi“, „doporučujeme čím skôr vlastnú postieľku aj izbu“, „predchádzajte prílišnému naviazaniu dieťaťa na rodičov“…kedy to vsetko skonci?
verim, ze niektorym detom je mozno „dobre“ aj vo svojej postielke ale podla mna vela mamiciek sa zbytocne stresuje len preto, lebo ich deti sa nedaju „vyhnat“ do vlastnej postele.
oblubujem diskusie s mamickami o tom ako oni naucili svojde deti zaspavat tak, ze „polozim, zhasnem, odidem a ono tam samo zaspi“ lebo na otazku „a keby jacalo o dusu dalsich 5 hodin, co by si urobila?“ odpovedia len ze „ja som si ho tak naucila!“
pripadne su taki co nechavaju deti par dni „vyrevat“ a deti to pochopia…ja by som nic take nedokazala…
preto spime spolu, v noci sa budim na mliecne chute mojej dcerky a hoci to niekedy je aj vycerpavajuce, ovela castejsie si v noci pomyslim ake su to stastne intimne chvile sa pritulit a nechat cucat maleho cloviecika, pohladit, pobozkat a v polospanku zaspat…
este ze ma nenapadlo pocuvat tie rady o tom „matka pri kojeni v noci zasadne sedi“ …mna by nepostavil ani par volov, ved som rada ze sa vladzem prevalit
Obe naše dcéry takisto spali u nás od narodenia až do odstavenia (22 resp. 18 mesiacov). Pochvaľoval si to veľmi aj manžel, keďže nočné behanie okolo drobca sme zažili len málokedy (choroba a podobne), a tak sme sa skoro vždy dobre vyspali.
Staršiu sme odstavili zo dňa na deň, keďže už som čakala druhú a pri kojení som cítila tlak v krížoch – bála som sa potratu.
Druhá sa odstavila tak nejako sama – chcela sa vyrovnať tej staršej a spať s ňou v izbe (veď ona už je veľká).
Tento článok ma veľmi potešil
Môj malý bude mať v auguste 4 roky a stále spí s nami v jednej posteli. Keď sa narodil, mal postieľku, ale pri kojení (hlavne večer) som zaspávala s ním vo „veľkej posteli“ a už sa mi ho nechcelo brať naspäť do postieľky (aj tak by sa zobudil) a tak sme ostali všetci traja v jednej posteli. Bolo to pohodlné, večer keď sa chcel napiť mliečka, vybral „cici“, napil sa a spinkal ďalej. Ani raz sa nám nestalo, že by sme ho priľahli, alebo podobné somariny, čo niektorí „veľmi múdri“ ľudia píšu. Kojiť som prestala, keď mal 3,5 roka. Podľa mňa som to znášala horšie ako malý. Bála som sa, že už nebude mamičkin maznáčik, ale obavy sa nenaplnili 
Ešte aj teraz zaspáva tak, že si „cici“ zoberie do ruky, dá pusinku, alebo pohladká a spokojne zaspí. A druhé dieťa (keď sa podarí) určite budem kojiť aspoň tak dlho, ako teraz (aj keď mi z okolia dávali dosť najavo, že nie som asi normálna 
). Ale nám to takto vyhovovalo 
Ja s mojim drobcom spim od narodenia, sice s prestavkami, ale buvame spolu. Tiez som ho v noci kojila poleziacky. Kedze buval vedla mna, len sa napojil, papal a ja som spala. Ja som mooooc leniva v noci stavat, absolutne sa mi nechce. V maji bude mat 3roky a stale buva so mnou, i ked ho uz dlho nekojim.
Krasny clanok. Velmi sa mi paci…..:-) A sposob pisania bol velmi nenuteni, prirodzeny…Krasny…Mila lubka, k odstavovaniu Vam mozem poradit : pit salviovy caj. 15 min. pred jedlom, 30min. po jedle.Ale v podstate kedykolvek:-) Znizuje tvorbu mat. mliecka. A pomoct moze dojcenie z jedneho prsnika viac krat za sebou. Tak ze: npr. kojite z praveho. Nevystriedate. Dalsie kojenie opat z praveho. Toto robte az pokial nebudete v lavom citit velmi neprijemny pocit naliatia . Mozete vymenit prsniky aj po 12 hodinach. Potom opat len z laveho, pokial nebude ten pravy preplneny….Tym tiez znizujete tvorbu mliecka, pretoze organizmus dostava jasny signal, ze mliecko sa nespotrebuvava a tak bude cim dalej tym menej mliecka tvorit…
A neviem ci uz mate spat svoj menstrulacny cyklus. Niektore deticky silno reaguju- pretoze chut mliecka sa tym zmeni. Moj drobec take nechcel a tak sa odstavil sam. Zial priskoro ( mal necelych 9 mes.)
Predchadzajuce rady mozete pokojne brat ako odborne. Som laktacna poradkyna
Tak Mária, opäť sa pripájam k Tvojmu názoru, aj keď to nemôžem verejne povedať, lebo všetci (moje okolie) pozerajú na mňa dosť zvláštne. Obidve deti som odkojila cca 2,5 roka, obidve spávali od narodenia so mnou (som príliš pohodlná, aby som v noci vstávala k postieľke na opačnom konci izby :-)) a priznám sa , že už 4-ročná krpaňa spí ešte stále so mnou a je nám spolu stále super a nemenila by som za nič na svete. Deti aj majú prichystanú krásnu detskú izbu, ale zatiaľ slúži len ako herňa, však snáď to do puberty stihnú sa tam aj vyspať. :-))) KatkaVáš komentár
Tiez neviem ako na odstavenie 30 mesacneho chlapatka
Je to maly zavislacik 
Dceru som odstavila, ked mala 18 mesiacov. Ona si to ale dala vysvetlit 
Asi mesiac sme jej opakovali, ze v noci sa spinka a maminka si chce uz oddychnut. Potom sa budila este na caj par mesiacov az kym v 2 rokoch nezacala spavat celu noc. Chlapatko by som tiez chcela tak rozumne presvedcit, ale ked o tom zacnem hovorit, zacne si pytat este castejsie 
Od septembra by mal ist do skolky, tam neviem ako bude fungovat bez mliecka. Na prsniku aj zaspava, obcas si pyta aj cez den, v noci ma budi asi len raz, dvakrat.
velmi pekny clanok, uplne sa s nim s stotoznujem a mozem potvrdit z vlastnej skusenosti. U nas zafungovala nielen materinska ale i citliva otcovska intuicia co nase prevedcenie len znasobilo.
Velmi pekny clanok;-)
Maria, napiste prosim niekedy clanok na temu „ako sme odstavovali“;-)
Dceru som musela kvoli hroziacemu odideniu dietatka z bruska (co sa nakoniec aj zial stalo) odstavit z hodiny na hodinu, kedy som zostala v nemocnici; synceka kojim (25mes.) este, nesmierne si to vychutnava, ja tiez/spime traja na manzelskej posteli;, ale tiez by som asi v lete rada skoncila, len ja neviem ako nato, nase kojenie je uz take „velmi velmi emocionalne“;-); neviem ako mu vysvetlim, ze „meeeko“ nie je;