Tip-top domácnosť = vzorná matka?

“Už ma k nim viac nevolaj, veď tí žijú horšie než v osade!” vyjadril sa po jednej návšteve môj manžel.

Čakali sme naše prvé bábätko, našli sme si samostatné bývanie a ja som sa prednedávnom zoznámila so susedkou z vyššieho poschodia. Mia už mala 2 chlapcov vo veku 9 mesiacov a 2 roky, bola s nimi na rodičovskej dovolenke, kým jej manžel rozbiehal podnikanie.

Chaos, neporiadok… veď ako s deťmi

Moje tehotenstvo bolo proti mojej vôli uznané ako rizikové a trávila som ho väčšinou doma obvyklými činnosťami v domácnosti a čakaním na manžela. Občas Mia pozvala na kávu mňa, inokedy zase ja ju a postupne sme sa zblížili.

Obľúbili si ma aj jej chlapci a začali sme sa navštevovať, až sme usúdili, že by sme sa mohli zoznámiť kompletne, teda aj s manželmi navzájom. Chlapi si k sebe tiež rýchlo našli cestu – už cestou na pivo (dodnes sú priatelia a majú si čo povedať).

“Čo sa ti u nich nepáčilo? Veď mali doma čisto,” nerozumela som mužovmu znechuteniu. “Čisto možno, ale ten chaos a neporiadok… hrozné, otrasné, neznesiteľné!”

Ale tá pohoda a atmosféra…

No, áno, je pravda, že hračky boli snáď v každej miestnosti v byte, že nábytok mali starý a viditeľne použitý, že niektoré jednoduché kuchynské doplnky si chlapci zaradili tiež medzi hračky, že detské oblečenie bolo nakôpkované na gauči v obývačke, na kresle zas veľká kopa opratého neožehleného prádla a v dreze neumyté riady, ale tá pohoda a rodinná atmosféra, ktorá v tom byte vládla, by sa nedala dosiahnuť žiadnym čistiacim prostriedkom.

	Prečítajte si tiež: Bordel v byte, šťastné díte, matka na nervy

Láska nad poriadkom

Čím viac času som trávila s Miou a jej synmi, tým viac som vnímala, ako sa deťom venuje, počúvala som ich rozhovory, obdivovala som trpezlivosť, s akou sa chlapcom prihovára, ako im vysvetľuje rôzne súvislosti.

Ja som občas tiež padla na štyri a vydávala som kadejaké pazvuky, pri ktorých sa decká smiali a bláznili, no pre mňa to bolo vytrhnutie zo stereotypu a spôsob, ako sa bezpečne pohybovať (keďže som mala ležať s nohami hore).

Chlapci ju aj počúvali, no aj si robili po svojom a tak to potom aj vyzeralo (tie hračky po celom byte). Keď ich vyhrešila, snažili sa niečo upratať a potom sa k nej prišli primojkať – od nej mám to krásne do cudzích jazykov nepreložiteľné slovo.

 

Ako môžete žiť v takom bordeli!

Zažila som tiež návštevu jej svokry – “Ako tu môžete žiť v takom bordeli? Ty nič iné nerobíš, len spíš a o nič sa nestaráš. Naozaj nechápem, čo na tebe ten môj syn vidí, že je stále s tebou.”

Takýto monológ a ešte ostrejší viedla asi pol hodiny, potom sa obrátila a odišla. Ani raz sa neopýtala, či netreba s niečím pomôcť, či netreba chlapcov zobrať na prechádzku alebo postrážiť, kým si Mia nakúpi aspoň základné potraviny.

Mia totiž raz za čas vzala deti do kočíka a turistický ruksak na plecia, aby mohla urobiť väčší nákup (kým ešte nemali auto a obchody boli otvorené len cez pracovné dni a do 18,00).

To, čo sa nedá kúpiť

Ja som Miu obdivovala a takmer som jej závidela vzťah, aký mala k deťom a ony k nej. Mne ten “neporiadok” u nich doma neprekážal, lebo som videla, koľko energie ju stojí výchova.

Dnes má Mia odrastených synov, jej manžel zabehnutú firmu, majú skvele zariadený byt, auto, chodia spoločne na dovolenky, no najväčšiu hodnotu v ich rodine si nikto nemôže kúpiť – majú lásku a dôveru navzájom.

Určite je to vďaka tomu, ako Mia viedla svoje deti, no i vďaka tolerancii a trpezlivosti jej manžela, ktorý, aj keď bol občas kvôli tomu neporiadku namrzený, nevyčítal jej, že na materskej dovolenke nič nerobí.

 

Žena na materskej – gazdinka roka

Žiaľ, u nás je takmer bežné, že manžel, starí rodičia i ostatné okolie si myslia, že nástupom na materskú dovolenku sa ženinou úlohou stáva automaticky starostlivosť o domácnosť a jej materstvo sa často posudzuje len podľa vyleštených pohárov vo vitrínkach za čistulinkým sklom v dokonale vyupratovanej obývačke.

Áno, je nadovšetko príjemné prísť po namáhavej práci do uprataného bytu, ešte lepšie, ak je aj luxusne zariadený, pustiť si televízor, vypiť nerušene kávu alebo pivo, neodpovedať na všetečné otázky, pozrieť pokojne dobrý film a napokon celú noc prespať až do rána bez nutnosti vstávať a čičíkať lačného či vystrašeného potomka.

Lenže stať sa rodičom, mať doma malé dieťa či viacero detí znamená aj na istý čas vzdať sa takého komfortu a po práci obetovať trochu času a pokoja aj výchove detí (a tým aj seba samého).

Bordel v byte, šťastné díte

Málokto vie pochopiť, že sám jeden človek len ťažko môže dosiahnuť všetko, jedna matka len ťažko bude nosiť na rukách uplakané dieťa a zároveň vyvárať a luxovať v domácnosti.

Nedá sa naraz mať aj o dieťa postarané, aj v byte upratané, aj v chladničke nakúpené, aj si sedieť a oddychovať a ešte popritom nadpriemerný príjem. Bolo by to fajn, lenže na toľko činností treba viac ľudí.

Nuž, aj u nás zatiaľ platí známe české: “Bordel v byte – šťastné dítě.” Muž sa s tým nikdy nezmieril a neuspokojuje ho ani fakt, že kde sa s deťmi pohneme, všade ich chvália, aké sú slušné a vychované, všade nás obdivujú, že si rozumieme, že nás poslúchajú a netreba sa s nimi hádať, stačí vysvetliť po dobrom.

 

Že nám zničili nový nábytok? No, stalo sa.

Viem, že to neurobili naschvál s úmyslom zdevastovať vlastný byt, proste nerozumeli dostatočne svojim skutkom.

Nikdy som k deťom nechcela nový nábytok, akurát som sa prispôsobila manželovej požiadavke zariadiť tip-top domácnosť. On si totiž myslel, že ja budem deťom stále v pätách a budem striehnuť, aby nič nezničili. Tým, že som tak nerobila, som ho strašne sklamala a dokázala som mu, že sa neviem o deti riadne postarať.

Ale on nemusí moje materstvo hodnotiť – mne stačí, že mám s deťmi úprimný vzťah, ktorý obyčajne potvrdzujú milou vetou: “Mamka, pri tebe sa dá aj vystrájať, lebo sa nemusíme báť.”

Nezáleží mi, čo si myslia iní

Je mi jedno, čo si o nás myslia návštevy, svokrovci a iní bezdetní známi. Všetko sú to ľudia, ktorí len hodnotia, no reálne nepomôžu. Jediné, na čom skutočne záleží, je vychovať samostatné schopné deti, ktoré budú mať so svojimi rodičmi čo možno najdlhšie dobré vzťahy.