Tisíckrát Mama

Ako malé dieťa, stredné dieťa aj slobodnú ženu ma obklopovali básničky, riekanky, veršíky o mamách. Väčšinou vo mne vyvolali pomyslenie na tú moju a vyvolali pocit dcéry k mame.

Stala som sa mamou. Tie isté blahoželania, veršíky, riekanky a básničky zrazu nadobudli úplne iný význam. Vyvolávajú vo mne úplne nový, nádherný pocit a slovo Mama znie zrazu inak.

Keď náš synček dorástol do veku, keď sa mu podarilo vydať prvé významové slabiky a slová, povedal – samozrejme, aj „mama“. A potom prišli dni, kedy „mama“ bolo jediným dorozumievacím prostriedkom a fungovalo spoľahlivo na všetko. Tisíckrát denne „mama“. Poznáte to?

„Mama!“ = jej, vidím Ťa

„Mamá“ = Kde si?

„MAma“ = Potrebujem pomoc.

„Mámá“ = Poď sem!

„Mama-mama“ = Pozri sa!

„Máma“ = Zober ma na ruky.

Mamáááááááááááááá = Zle je!

Ma––––ma–––- = Potrebujem niečo podať.

…..

…..

Nie je možné písmom vyjadriť všetky tóny, intonácie, decibely a zafarbenia slova mama, ktoré sa náš syn naučil vysloviť. Každé z nich malo svoj význam, vždy ten istý a nezameniteľný. Vytvoril si týmto základným slovíčkom celý slovník, obsiahol všetky potrebné vety a bol to náš tajný kód. Ako správna mama som mu rozumela iba ja, teda väčšinou rozumela.

Dokonale mi vštepil do hlavy, že „mama“ som teraz ja a všetky tie básničky a veršíky patria odteraz mne.

Medzičasom podrástol, slovíčka už súka z rukáva a dorozumieva sa s okolím jednoduchými vetami.

… a mne zrazu chýba ten krásny čas, keď všetko okolo malo pomenovanie „mama“. Viete, čo je na tom slovíčku úžasné? Že aj keď som ho počula tisíckrát za deň, ani na chvíľu ma to neotravovalo.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...