Trojnásobná mama: 5 vecí, ktorým som dala stopku, aby som prežila

Anna Veselá 2

Tri deti za tri roky. To sa podarilo blogerke Katie Smith. Po príchode posledného bábätka do rodiny prežívala veru náročné obdobie.

Svetlo na konci tunela alebo ako z toho von, sa citeľne ukázalo, keď niektoré veci vo svojom živote zmenila. Vlastne ich úplne vypustila.

Shutterstock

Keď čakala tretie dieťa, Katie si uvedomila, že jej ranná rutina, ako si tak spievajúc vykračuje dole schodmi s dvomi deťmi na rukách, čochvíľa pominie. Že čím bude väčšia, ťažšia, opuchnutejšia, nebude môcť deti nosiť, aby ju pritom neprelomilo napoly.

A tak musela túto tradíciu preťať a začala ich učiť chodiť dole schodmi pekne držiac sa za ruky. Neprešlo jej to. Deti revali, vrieskali, hádzali sa o zem, vôbec ich netrápilo, že mama je unavená, lebo má v brušku ďalšie bábätko.

Čo tak mohla robiť?

Zrazu jej doplo, že za nejaký čas bude kojiť jedno dieťa a zároveň upokojovať dve ďalšie, ktoré majú záchvaty zúrivosti. Že budú chvíľky, kedy ich jednoducho bude musieť nechať tak, aby sa vyplakali. Ale hlavne, že budú potrebovať mamu, ktorá ostane čo najviac pri zmysloch, ktorá bude schopná sa o ne postarať.

Vedela som, hovorí Katie, že jediný spôsob prežitia je zmeniť niektoré veci s príchodom tretieho dieťaťa. Toto som prestala robiť:

1. Koniec návštevám v pôrodnici

Nikomu som nevolala, okrem pár ľudí, ktorým zavolal môj muž cestou do pôrodnice – ešte pred tým, než som mu vybila z rúk mobil a pripomenula mu, že jeho žena má kontrakcie každé tri minúty.

Chcela som porodiť svoje tretie dieťa bez ľudí, ktorí by stanovali na príjme. Chcela som byť len s mužom a našim novým dieťaťom. Chcela som si oddýchnuť a nie prijímať more ľudí, ktorí by striedali kľučky na dverách nemocničnej izby.

2. Príliš sa snažiť o dokonalosť

Aj doteraz som bola dosť zamestnaná, len čo môj manžel každé ráno odišiel do práce a ja som zostala sama s dvomi deťmi. Ale tretie dieťa, to je celkom inakšia situácia. Tým myslím, že všetky tri deti naraz plačú, sú hladné, musia ísť na WC a podobne.

Jedna jediná mama nemôže ulahodiť konštantne všetkým trom naraz. Rozhodla som sa prestať s utešovaním každého dieťaťa každú chvíľu, pretože to bolo skrátka nemožné. A môžem povedať len jedno, všetci sme s tým v pohode, aj keď to znamená, že občas je niekto spokojný menej, ale dá sa to.

Shutterstock

3. Brať to príliš vážne

Ak to znamená, že moje dve staršie deti strávili pri telke tri hodiny, aby som mohla pokojne nakojiť, prezliecť a uspať najmenšie bábätko, no nech, dovolila som to. Prestala som cítiť tlak, ktorým som sa bičovala, ako keby som bola povinná zabávať svoje deti každú sekundu toho dňa.

Prestala som sa pokúšať spratať po každom obede alebo upratovať každú vec, ktorá nebola na mieste. A keď sa mi niekto snažil dať rodičovskú radu, začala som sa smiať, bez toho, aby som si hovorila, či to bolo vhodné alebo nie.

4. Tváriť sa, že mi nevadia neohlásené návštevy

Ak som niekoho nepozvala, jednoducho neboli vítaní. Nečakané vpády do domácnosti, kde sú dve malé deti a novorodenec, už som na to nemala náladu. Toto nie je hotel a ja nie som slúžka. Takže ak sa neobjavil vo dverách niekto s pizzou a rukami pripravenými pomôcť, načo by som sa unúvala pozývať ho dnu.

5. Hovoriť po celý čas „áno“

Moje deti a manžel mi pripravili ten najväčší úder. „Nie, nemôžem sa teraz s tebou hrať na divých slonov, musím nakŕmiť tvojho brata.“ „Nie, nenavarila som večeru.“

Jasné, že „áno“ som prestala hovoriť aj priateľom a zbytku rodiny. Niektorí ma pochopili a sú aj naďalej tu. A tí ktorí nie? No tak dnes sú fuč a je to tak, ako to má byť.

Pre mňa bolo mať tretie dieťa ešte ťažšie ako to druhé. Až teraz sa mi otočil hore nohami celý svet a znova som sa cítila, akoby som netušila, čo robím.

V skutočnosti som to vedela.

Vedela som, ako milovať svoje tri deti, aj keď to znamenalo povedať im aj „nie.“ Hoci moja domácnosť nebola každý deň čistá, hoci som svojim deťom dala občas nezdravé jedlo.

Dokonca, ani keď som sa nevedela dočkať, kedy už konečne pôjdu spať, len aby som mala aspoň 20 minút pred tým, než sa znovu zobudí bábätko. Dokonca aj vtedy som vedela, že takto to má byť.

Tým, že som prestala robiť niektoré veci, prikladať im dôležitosť, som posilnila samu seba, aby som mohla byť tou najlepšou mamou, akou sa len dá.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (18 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Komentáre k článku

  1. Presne, aj ja som spozornela pri bode c. 4 – neohladene navstevy…a vlastne aj ohlasene ..vsetci mali pocit, ze ved som doma, ze sa „zastavia“…ja som sa postupne aj zacala jasne osivat, ze sorry, ze nie

    ..ale moj manzel mal stale pocit, ze treba otvarat dvere dokoran, utuzovat priatelstva a rodinne vztahy (len skoda, ze si nevsimol, ze potrebujem „utuzit“ aj ja)

  2. To občas veľmi potrebné pozeranie telky alebo na večeru polotovar z mrazáku je myslím už celkom „zažitá“ téma. Ale ten bod č. 4 – že neohlásená návšteva ostane stáť vo dverách, ten ma teda dostal – a veľmi sa mi páči 🙂

Pridaj komentár