Dojčenie verzus umelé mlieko, kočík verzus šatka, oblečko z bazáru verzus slovenský dizajn, trojročná materská verzus jasle.
Jednoducho sú veci, narozdiel trebárs od takých prezidentských volieb, na ktoré má každá mama jednoznačný a ľahko odôvodniteľný názor.
Aj matky podvádzajú
Spýtajte sa mňa, odpoviem- dojčenie, kočík, oblečko z bazáru a trojročná materská. Vidíte? Ale niečo vám prezradím – každá matka podvádza.
Na jednej strane chválim dojčenie, na druhej kupujem drahé krémy z lekárne, aby to nebolo vidieť. Tvrdím, že dieťa chce byť so mnou doma, a pritom som ho každé ráno pri odprevádzaní staršej dcéry odtŕhala od plota.
Poviem, že byť mama je proste naj, ale tajne po nociach skladám tieto slohy. Všetky podvádzame. A najviac podvádzame v téme, o ktorej vám chcem dnes povedať pár slov. Sladkosti.
Bio, eko, raw verzus Brumík
Kým sa narodili moje deti, bola som zásadne proti kŕmeniu cukrom. Nakoniec, svetu vládne obezita, veľké brušká a nulová výdrž pri prechádzke parkom. Narodilo sa prvé dieťa a ja som zistila, že ono to s tou stravou nie je len tak.
Mrkvu to vypľúvalo, pri brokolici to malo predsudky, a keď sa varil batát, pokúšala sa to objednať pizzu. TO bolo naše ročné dieťa, ktoré pohŕdalo domácim zajacom od bratranca, ale keď cudziemu decku na ihrisku uvidelo v ruke kyslú žížalu, posadilo sa jeho mame na kolená a nechalo sa kŕmiť.
Keď som sa k nemu priblížila, spustilo krik na celé mesto. Moje nakrájané jabĺčka hnedli a vráskaveli v obedáriku z eko materiálu a drahé deco vyžieralo cudzie cukríky.
Keď neostala jediná žížalka, nepohrdla ani ponúknutým Brumíkom a ochotnej mamičke darovala pusu na líce. Mne, biologickej eko zásadovej matke, sa dostal len opovržlivý pohľad.
Skúsila som teda detičky naokolo ponúknuť mňam dobrým zdravým jabĺčkom, na čo sa mi odpovedali:
„Fuj, teta, my jabĺčko neľúbime!“
Tak dík, detičky. Nebola som ale jediná ohrdnutá. Všade naokolo sedeli mamy so zeleninovými výživami a hruškami so škoricou, ale ich deti vytrvalo krútili hlavou a pokukovali po kávenke na vedľajšej lavičke.
Hon na sladkosti
S narodením druhého dieťaťa sa všetko ešte zhoršilo. Moje starostlivo upečené zdravé muffiny s vločkami, semiačkami, a špaldovou múkou vyvolali emócie na bode mrazu.
Stačilo však vojsť do obchodu a z našich detí sa stali vlkolaci v čase splnu.
Zúrivo sa vrhali do políc s čokoládou, pokúšali sa otvoriť jogurt s lentilkami priamo pri chladiacom boxe a vytrhávali lízatká zo stojana.
Raz sa stalo, že naša strašia utiekla od nákupného košíka, vtrhla medzi pečivo, odhryzla z najväčšej šišky a zneuctenú pochúťku hodila späť. Nočná mora každého rodiča, keď som musela kúpiť nahryznutú šišku a pri pokladni sa tváriť, že som nad vecou, lebo veď deti…
Vy papáte sladké?
Raz nás takto náhodou stretla známa, veľká iniciátorka zdravej výživy. Jej dieťa poslušne sedelo v košíku, v rukách balíček fíg a ananás. Moje deti, zrejme nadopované vidinou cukru, práve s nadšením bežali k pokladni s čokoládovou tyčinkou, keď ich táto zlatá pani odchytila a prísne sa pýta:
„Dievčatká, a vy papáte sladkosti? Viete, aké je to nezdravé?“
Skôr ako som stihla zaklamať, že to je pre kamarátkine deti, mladšia bez dovolenia (ako inak) otvorila tyčinku a zahryzla do nej. Staršia sa zamračila a poznamenala:
„Čokoláda je zdravá. Aj maminka ju papá.“
Moja známa na mňa pozrela, v očiach hlboký nesúhlas. Jej dieťa si k hrudi zúfalo pritiahlo ananás a tvárilo sa, akoby započulo sprosté slovo. V tej chvíli mi to došlo.
Bez sladkostí je detský svet zdravší, ale trochu neúplný. A my rodičia to musíme prijať. Alebo bojovať a naučiť deti, že cukríky a čokoládky sa papajú len potajme, poza chrbát mamy. No treba mi to?
Kto je bez viny, nech prvý hodí jablkom
Fakt som sa snažila. Ale od prevalenia aféry čokoládová tyčinka už aj moje deti vytušili, že hranice sa posunuli.
Doma sa častejšie objavili keksíky, cukríky, tatinko namiesto bieleho jogurtu kúpil vanilkový. A dakedy aj termix. Boli dni, keď sa na tanieri neobjavil šalát, ale po obede sa našla dáka sladkosť ku kávičke.
Dokonca som prestala odkladať darované bonboniéry a sem -tam sme si ich pri rozprávke otvorili a zjedli.
Niekedy by som bola rada tou mamičkou, ktorá to všetko dáva. Ktorá deťom oblieka merino svetríky, denne chodí na prechádzky a nikdy by svojim miláčikom neponúkla cukor a bielu múku v plastovom obale.
Aj som to plánovala, ale prevalcovali ma. Ony, moje deti, ktoré vždy dajú prednosť lekvárovej vianočke pred vločkami s banánom. Pýtam sa, či je to dobré alebo zlé.
Hej, na jednej strane, si ničia zuby a čestne vyhlasujem, že po niektorých sušienkach pociťuje naša domácnosť výbuch hyperaktivity. Na druhej strane, za svoje právo dať si salónku z vianočného stromčeka a v lete zájsť na zmrzku bojovali fakt vytrvalo.
Preukázali vlastný názor a nedali sa zmiasť žiadnym avokádovo – kakaovým krémom namiesto pudingu. Je to zlé? Možno.
Ale kým sa mi podarí do krémovej polievky prepašovať dostatok mrkvy a petržlenovej vňate, a kým sa držíme pravidla všetko s mierou, náš svet zostáva v rovnováhe.
(36 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Večierka pre tínedžerov
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
10 tipov na dobré raňajky pre deti
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
su sladkosti a sladkosti. Detske sunar sušienky im kupim, čokoladu nejedia