Ach tie vynálezy

Dnes sa zovšadiaľ ozýva reklama na výrobky, ktoré musíte mať a bez ktorých by bol váš život totálne o ničom. Stále nejaké zlepšenia, vynálezy, nové funkcie, čo najmenší mobil, najtenšia vložka, výrobky „n“ v 1… Niekedy mám pocit, že všetko prevratné sa už vymyslelo a teraz sa výrobcovia už len zúfalo pokúšajú objaviť nejakú ľudskú potrebu, ktorá ešte nebola uspokojená. Veľakrát pritom ide o také „zlepšenia“ výrobkov, že sa človek veľmi rád vráti späť ku starej dobrej klasike.

Spomínam si, že keď k nám po revolúcii prikvitli zo západu nové produkty a rozmohla sa reklama, chcela som aj ja (ešte na základnej, tuším to už je 100 rokov 😉 vyskúšať onen šampón, ktorým stačí vlasy umyť a ísť. Ja som si ich teda umyla, ale nešla som nikde, lebo som si celý večer rozčesávala pochlpené vlasy!

Že sa neoplatí experimentovať som zistila aj o niečo neskôr, keď som chcela vyskúšať svoju prvú pleťovú masku. Po tej som sa tak vyhádzala, že namiesto toho, aby som sa zbavila troch pupákov na čele, ktoré boli ináč voľným okom neviditeľné, do rána som sa vyhádzala po celej tvári a nikdy viac som to neskúšala.

Prenesme sa z puberty do súčasnosti. V snahe odbremeniť ma od roboty kupuje môj manžel v poslednej dobe nekrčivé košele. Až na to, že tzv. „bugelleicht“ sa mi žehlia ťažšie ako klasické krčivé a ak by som ho naozaj pustila do roboty v „bugelfrei“ košeli bez ožehlenia, asi by ma jeho kolegyne na mieste ohovorili, že ako žena v domácnosti som nanič (tak ich doma pre istotu tajne žehlím).

Nedávno sme synčekovi kúpili novinku – dudlík, ktorý svetielkuje. „To je presne to, čo potrebujeme!“ zajasala som. Odteraz už nebudem šmátrať potme v postieľke a možno mu ho stihnem nasadiť skôr, ako sa úplne prebudí. Dudlík je to výborný, až na to, že nesvetielkuje. V návode nebolo nič, tak sme ho skúšali aspoň trochu „nabiť“ pod lampou, no bezúspešne. Okrem toho si ho náš poklad vyberal z pusy a olizoval tie hviezdičky, až sme sa zľakli, že nám začne celý fosforeskovať a dudlík sme zabavili (v súčasnosti je už vec vyriešená, podarilo sa mi ho na prechádzke stratiť:-)

Takto by som mohla pokračovať ďalej. Od silikónových foriem na pečenie som sa vrátila späť k nudnej klasike, odpudzovače hmyzu síce komáre naozaj odpudia, ale zväčša od zásuviek rovno do môjho náručia, no a úplný vrchol bol, keď som istého času naletela reklame na slané krekry v čokoláde, bŕŕ.

Možno som iba staromódna. Dodnes si pamätám, ako sme doma nariekali, že tá stará pračka bola lepšia ako nová, môj nový mixér s milión funkciami nedokáže posekať zemiaky tak ako stará ETA mojej maminy, mobil má príliš malé tlačítka…

Nehovorím o prevratných vynálezoch ako boli autá, CD-čka, rôzne domáce spotrebiče či internet, aj keď aj tu si spomínam na sklamanie, keď sa mi CD-čko pri prvom použití na rozdiel od audiokazety poškriabalo a pri strate údajov som vždy preklínala počítač a vracala sa k písaniu rukou… To ma ale samozrejme rýchlo prešlo a na takéto vynálezy som si zvykla. Keď sa na mňa ale z obchodov a médií valí niečo, čo je teraz ešte lepšie, krémovejšie, jemnejšie či chutnejšie, najprv sa sama seba spýtam – naozaj to potrebujeme? A zo zásady už nekupujem nič nekrčivé a svetielkujúce!