ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
utorok 20.02.2018 | meniny má Lívia  
Zo životaVaše príbehy

Ad: Prečo máme málo detí

 Mária   24.11.2017   118

Povedzme si to na rovinu – treba chcieť byť mamou, aj keď to nie je momentálne z hľadiska spoločenského uznania žiadny lukratívny džob. Pre mňa to lukratívne je, snívala som o tom dlho a som o správnosti svojho poslania stále presvedčená.

shutterstock

 

Tiež som unavená,

/šialene!/, nikam sa veľmi nedostanem, kam by moje „ja“ chcelo a možno malo nárok, tiež mi občas ľudia brnknú na city, že pochovávam svoje talenty. Som na materskej 8 rok, máme piate 4-týždňové bábätko /všetky boli plánované a s radosťou prijaté/ a stále ma to baví.

Mám tiež vysokú školu dokončenú tiež na MD

a nerobila som s ňou zatiaľ nič a nejako ma to netrápi, i keď som ju študovala s chuťou a bez vážnych problémov. Deti sú pre mňa takou výzvou a zároveň naplnením, že všetky tie kecy o stratených rokoch a možnostiach sú smiešne.

Všetko, čo s deťmi zažívam, ma neskutočne obohacuje, a cítim, ako rastiem v osobnosť, ktorá by skôr v klasickom zamestnaní bola deformovaná šéfom a kolegami – u mňa isto, napriek istej lukratívnosti práce.

Viem, že nie každá 

Viem, že nie každá žena je takej krvnej skupiny ako ja – vidím to okolo seba. Ale som si istá, že každá z nich má v sebe príliš citlivý senzor materstva, ktorý dáva jasné indície, odkiaľ pokiaľ sa dá ísť. Nakoniec – jedinečnosť každej ženy, dieťaťa i rodiny je nezameniteľná a každý risk so vzťahom /s dieťaťom zvlášť/ sa nevypláca.

Nebojím sa 

Tohto sa držím aj napriek tomu, že si vďaka svojej výške môžem okamžite nájsť robotu aj v malej Galante a že mám v sebe podnikateľský plán, dve šikovné ruky a dobré nápady. Jednoducho nie som odkázaná na zamestnávateľa XY, dochádzanie a fixnú pracovnú dobu. A ešte niečo – Materské centrum. Všetkým mamám, ktorým sa zdá byť materstvo ťažké a otupne dlhé, ho doporučujem. Lieči. 

 

Mária

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.0 z 5. Celkom 8 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
maruška napísané 27.11.2017 10:21

Hlásim sa po čerstvo ukončených 22 rokoch materskej (aj s predlžením na neplatenej): mám tri práce na troch projektoch, z toho dve z domu, jednu na pár hodín týždenne medzi ľuďmi. Hoci je to výzva, baví ma to a o nič som neprišla. Doma sedem detí (po tom piatom prišli ešte dve) od 20 po 6 rokov, dvaja vysokoškoláci, dvaja gymnazisti, dvaja záklaďáci a jeden vysokoškôlkar. Hej, je to rušné, fakt: ale neľutujem ani sekundu! Popri siedmom som dokonca robila stavebný dozor na našom dome... Ak by som sa mala rozhodnúť ešte raz, tak takto a nijako inak. A podnikanie? Ešte naň nemám čas... :-) Ale stále s ním počítam a pomaly robím kroky. Prajem vám všetkým veľa radosti zo života a nebojte sa!

Mariam napísané 13.02.2017 00:44

Náhodou som narazila na túto diskusiu, do ktorej som aj ja prispela 2.3.2005, čiže pred 12 rokmi. Vtedy som čakala svojho prvého syna - a úprimne povedané, trochu ma to zaskočilo, tak trochu sme to ešte neplánovali. No a teraz má moj najstarší takmer 12 rokov, pribudli nám ešte 2 detičky - dievčatko a chlapček. Vtedy som mala strach, že ostanem pracovne "mimo". A vobec som o nič neprišla, detičky sme mali s takým odstupom, že som vždy mohla medzi nimi pracovať, takže som nevypadla ani v pracovnej oblasti a aj som si splnila sen o rodine s 3 deťmi. Som šťastná a tak som mala pred 12 rokmi strach a bola som plná neistoty.

Veru človek mieni a Pán Boh mení...

katuska napísané 22.08.2007 15:33

Minule som surfovala a natrafila som na zaujímavý blog práve na túto tému. Je to dokonca celkom humorné. Skús sa pozrieť. zacinampodnikat.blogspot.com

janca napísané 22.08.2007 14:48

Chcela by som si založiť živnosť. Nič veľké, len niečo také, aby sa to dalo stíhať na materskej. Ale neviem, čo na to budem potrebovať. Neviete mi niekto poradiť postup, aby som si mohla napísať zoznam, kde všade mám ísť, nech to mám čím skôr vybavené?

maria napísané 28.04.2005 21:49

Pre všetkých, čo mi fandia i pre tých, čo nado mnou pochybujú - žijem. Zvládam tak, ako aj vy - raz viac, raz menej. Mikuláš Ján má 3,5 mesiaca, je to krásne dieťatko a náš životabudič. Všetci ho máme veľmi radi. A stále som presvedčená o tom, že moje miesto je práve tu, doma, medzi mojimi drahými a cítim - čo asi mnohé tušíte - že moja a naša viera nám dáva tú podstatnú časť síl, ktorú ani ja sama nevlastním. Je to náročné, ale stojí to za to a napriek všetkej únave z rodičovstva som to takto chcela. Cítim sa šťastná. Čo sa týka financií a času pre deti - kedy je toho naozaj dosť? Asi nikdy. Financie rozdelíme podľa množstva a netrápime sa, čas pre deti je prioritný. Tiež riešime problémy pováh, vývojového štádia a situácie s deťmi. Áno, nie je to jednoduché, ale baví nás to. Kto chce, pochopí. Želám aj vám všetkým bez ohľadu na počet detí radosť a odvahu žiť svoje materstvo naplno, bez strachu, bez egoizmu.... Vráti sa vám to! Mária

otázka pre autorku napísané 06.04.2005 12:44

Mária, chcem vedieť, či to ešte stále tak zvládaš? Stále je všetko ok, tak ako si písala? Nuž, klobúk dolu, naozaj. U vás je to také ideálne a ani nepotrebuješ pracovať, mať financie na zaopatrenie detí...to je super! Ja patrím k tým, ktoré aj chcú aj musia pracovať, aj majú varovanie dieťaťa, aj sú stále s dieťaťom, aj stíhajú všetko okolo, aj ked s odretými ušami, a hlavne myslia na buducnosť svojho potomka, pretože si neviem predstaviť, že by moje dieťa nemalo čo do pusy, na seba, bez hračiek, po ktorých túži...a oniec-koncov aj bez súrodenca, pretože by som na ďalšie dieťa (na zabezpečenie jeho životných podmienok) nemala potrebné financie. Fúúúúúúú, tak to teda nie. Pracovať treba a aj kvôli všeobecnému rozhľadu a styku s ľu´dmi a komunikácii....Ale aj tak musíš byť supermama.

....... napísané 17.03.2005 08:22

Niektoré osoby asi fakt nemajú čo robiť na MD, keď sa zaoberajú opravou pravopisných chýb. Ženy - nájdite si nejakú duchaplnú činnosť, preboha!

pre janu-oprava napísané 17.03.2005 08:20

...no to by bolo...

pre janu napísané 17.03.2005 08:19

Fíííííha, tak ty by si mala byť učiteľka...no by bolo....ale to by si najprv musela mať VŠ....................mimochodom, asi ti nič nehovorí preklep. (hľadaj vo výkladovom slovníku)

...nuž, čo už.....ale dobre, že si ma NAPOMENULA...ďakujem

RE:evaeve napísané 16.03.2005 10:43

Ach, eva, keby si ma videla, netvrdila by si, ze chces byt ako ja osmile))). Mam vela vela kil nadvahy a momentalne travim väcsinu dna s hlavou v zachodovej mise! Neboj sa, my sme tiez mali tazke financne obdobia, popasovali sme sa s tym a uz je lepsie. Vzdy sme sa riadili tym, ze clovek nikdy nesmie byt sam so sebou spokojny, vzdy musi chciet viac a to po kazdej stranke, lebo akonahle upadnes do spokojnej blazenosti, zacinas stagnovat a neskor upadat. Drzim palce!!! A ja som tiez sla zo skoly rovno na matersku a potom som si prvu robotu hladala s dietatom veeeelmi tazko, ale nasla sa. Tak sa maj!!!!

Jana napísané 15.03.2005 20:02

Pre Janulu - ak máš VŠ, mohla by si vedieť, že sa nepíše " bavyla" , ale bavila. Ja mám síce len SŠ, a niekoľko rôznych nadstavieb, no viem to...................................

evaeve napísané 14.03.2005 19:03

ahoj eva, tak taka ako ty by som ja chcela byt...dostudovala som tesne pred materskou, na nejake pracovne zazemie a teda rozbehnut sa s robotou doma ,nejaky taky naozajstny rozbeh cas uz nebol ...no a kedze mame tu "hypoteku" prejavuje sa nam to na materskej tak, ze manzel (este na doktoranture) maka od rana do rana, vikendy sme spolu tak den, aj to je vacsinou po nocnej...venuje sa mne aj dietatu maximalne, ale ludske moznosti/akodlhonespatafungovat/su dost obmedzene, takze som vlastne s dietatom casto sama...snazim sa chodit s dietatom cvicit, na vylety ked sa da, do prirody, aj s manzelom-ak sa da..tiez do zoo.a na detske vystavy...ale zeby to bol nejaky bohaty program...navyse mi to s pracou z asi troch dovodov vyslo tak, ze som sa rozhodla radsej mat hned druhe dietatko....tiez by sme chceli tri deti, ale este sme v takom stadiu, ze si netrufame odhadnut, ako na tom raz budeme smile hoci moj manzel ma tiez zaujimave vzdelanie...s moznostou lukrativnej prace...ja sa jednoducho stale citim neista a neviem sa rozhodnut, ci tie tri deti nebude predsa len viac, ako zvladneme smile keby to nestalo aj na tych financiach, mam pokojne aj styri, psychiku si viem osviezovat smile tak tak....si pre mna vzorom, niekedy mam pocit, ze nevladzem, no ked citam, ze niekto este aj popri tych starostiach pracuje, tak mam o sebe mienku, ze som asi lenivec prvotriedny ...ahoj

Tama napísané 13.03.2005 00:37

Ahojte babulky, preluskala som vsetky vase nazory, vsetky pre a proti a vyvstalo mi z toho len jedno. Nic nie je cisti biele a cisto cierne. Kazdy z nas je iny a ma pravo, schopnosti a moznosti zariadit si zivot po svojom. Napriek tomu, ze aj ja patrim k tym tzv.viacdetnym /mam 3d- 10,8 a 1 rok/ si myslim, ze mat v tejto dobe vela deti je dost slusny risk a to aj v pripade zabezpecenia akych takych zadnych vratok /ziv.poistky atd/. Som momentalne na materskej, nemam moznost pravidelnej opatery rodinnym prislusnikom, a citim dost slusny tlak na financie ked chcem dat detom okrem zakladnej starostlivosti aj moznost sportovat, kulturne zit....A to nerobia ziaden tzv.finacne narocny sport, chodia na klavir a herectcvo lebo si to sami vybrali ako zmysluplne naplnenie mimoskolskeho casu. Babulky, neberte to tak ze na niekoho utocim, ale nikde som sa nedocitala ako riesite problem mimoskolskych aktivit, ako z financneho , tak z casoveho hladiska. Naozaj mam niekedy co robit aby sa mi podarilo zladit odvoz a dovoz na treningy a kruzky dvoch starsich s rezimom a potrebami krpca. A v ziadnom pripade tieto aktivity nechcem obmedzit, lebo mam pocit ze ked s nimi bude trieskat puberta budu mat vyuzity cas a nebudu mat cas mysliet na somariny. A co sa tyka hladania roboty, opat osobna skusenost, clovek s detmi sa pre zamestnavatela javi ako ten co bude stale doma ........Je to vazna drina nieco najst. Takze viacdetne maminy drzim vam palce a dufam ze som vas nenastvala prip.neurazila. Tama

hannah napísané 11.03.2005 22:44

Nuz Evi nie kazde VS vzdelanie je tak rychlo zastaravajuce ako to Tvoje, niektore humanitne smery skor zreju z vekom ako vino a ked si mamina da tu namahu, ze na MD aspon obcas ide na seminar alebo konferenciu, nadalej cita odborne publikacie a casopisy, moze sa vratit osobnostne o skok dalej a vpredu... ale zavisi hlavne od nej samozrejme..

janula napísané 10.03.2005 12:50

...na konci úvodného článku je veta, že Materské centrum lieči, ak je mamine otupno, alebo tak nejak. Preboha a čo tam asi tak lieči? Tie ukričané deti? No to by ma určite liečilo. Ak je mi otupno alebo dlho alebo neviem čo, tak by som si určite našla duchaplnejšiu činnosť ako vysedávať v materskom centre. A to v našom meste tiež je...ale ked si spomeniem, kto tam chodieva....no hrozné. všetko matky bez vzdelania, alebo len minim. vzdel. a o čom by som sa tam asi tak bavyla? (ja mám vš-to nie preto, že by som sa chválila, ale preto,. že by som sa nedokázala baviť len o tom, kto koľko kaká a ciká, koľko a z ktorého prsníka kto papá a podobne, ved by moj mozog pri takýchto debatách zachvílu odumrel). ale viem, že koľko ludí, toľko chutí, tak sa na mňa nikto nehnevajte....

... napísané 09.03.2005 16:11

...sprievodnými javmi úzkosti sú napätie, depresia, stres a únava. Ak sa v našom živote tieto prejavia je to dôkazom toho, že žijeme alebo v minulosti, ktorá už nejestvuje, alebo v budúcnosti ktorá ešte nenastala. Psychológovia tvrdia, že strácame 75% energie na problémy, ktoré už neexistujú-sú minulosť, alebo sa snažíme riešiť problémy budúcnosti, ktoré ešte nie sú. Na to aby sme sa dokázali tešiť z prítomnosti nám ostáva 25%. Stačí vám to na prejavenie lásky k manželovi, k deťom? Existuje riešenie, žiť a tešiť sa už z dneška...

eva-pokrac napísané 08.03.2005 09:20

- mohli s manzelom zit - nuz jednoducho. Nikde som nepisala, ze som 2 roky nespavala, ak som maleho ulozila o 7 vecer, stacilo mi pracovat do 10-11. Obcas som nevladala a tak som sa na to vykaslala a dohonila to cez vikend. Takisto moj manzel, ak obcas nevladal a mal vsetkeho plne zuby, prisiel 2-3 dni po sebe domov uz poobede a boli sme spolu.Vikendy sme boli vzdy spolu, poobede sme si lahli s malym a s nim dospavali co nam chybalo. chodili sme do ZOO, babkoveho divadla, na ihrisko, kolotoce.Trvalo to len vyse 2 rokov a stalo nam to zato, rozhodne sa mi to zda lepsi sposob, ako byt kazde poobede spolu doma a nariekat, ze si nic nemozeme dovolit, lebo este x rokov budeme splacat hypoteku. Okrem toho, tu na vychode je mnozstvo rodin, kde musia aj obaja rodicia pracovat v Cechach, Rakusku a pod. Chodia tam na 2-3 tyzdnove turnusy a ak chcu prezit a dopriat nieco svojim detom, nemaju inu moznost. Striedaju sa a tak sa nevidia takmer vobec. Poznam aj rodinu, co chodili obaja prec na 2 mesiace a zatial boli deti s babkou a potom boli 2 mes. doma, jednoducho nemohli obaja robit vecne za min. mzdu, co je tu bezne.

A este by som chcela dodat k sebe - nie som ani typ karieristky ani rodinkarky, ale taky stred, k naplnenemu zivotu potrebujem oboje.Potrebujem rodinu, ale aj vediet, ze nieco dokazem, ze som schopna a sikovna, pracujem pocas celej materskej v takej miere, ako sa da, ale udrzujem si mozog,bavi ma to a mam aj vlastny prijem a zo seba dobry pocit.

hrušticka napísané 28.05.2017 09:36

Slovensko nevymiera.

Ked som matka ja sa uznavam, nepotrebujem uznanie okolia.

Rodina moja ma uznáva a ja ju.

Manažér a manažérka musí kmitať. Sú tam nároky.

To sa porovnávať nedá, záleží čo si vyberete v živote.Ako na to stačíte.

eva napísané 08.03.2005 09:08

No, tak uz sa daju pridavat prispevky..... Aby som zhrnula svoje nazory od zaciatku tejto diskusie.....V mnohom suhlasim s Annou, vzdelanie zastarava a dost pochybujem o tom, ako si autorka clanku kedykolvek najde zamestnanie a este lukrativne, pre jej dobre vzdelanie. Pisala som, ze som vystudovala teoret. kybern. a pracujem v jednej firme - vyrobca software-u ako programatorka (aj ked momentalne som na MD). Myslim, ze to je v dnesnej dobe dost "lukrativny dzob". Ak by som vsak bola na MD len 3 roky (a nie 8 a viac ako autorka) a nic pritom so svojejh prace nerobila, mozem sa vratit rovno do skoly.... A ze ma v hlave skvely podnikat. plan? Nuz na podnikanie treba najprv kapital, potom ratat s tym, ze nejaku dobu budem stratovy a hlavne, ze to pohlti celeho cloveka a cas - pochybujem, ze cokolvek z toho si moze pocetna rodina dovolit. Suhlasim s Annou aj v tom, ze rodicia by mali dopriat svojim detom vzdelanie a ze to o 10-20rokov uz nebude lacna zalezitost. Napriek takymto mojim racionalnym uvaham sme sa s manzelom rozhodli mat 3 deti a to ma zrazu v tejto diskusii dostalo do polohy, ked som sa musela zacat branit. Dozvedela som sa totiz, ze kazdy kto ma viac nez 1 max 2 deti je minimalne poloprizivnik spoliehajuci na stat, rodicov a pod. Som presvedcena, ze nasim 3 detom (ak vsetko dobre dopadne ao necelych 7 mesiacov budeme mat aj to 3.) dokazeme zabezpecit vzdelanie, vsetko co potrebuju pre svoj zdravy vyvoj a este aj cosi navyse. Lenka mi tu vypisuje, ze nevie ako sme-

?arianna napísané 07.03.2005 16:57

Fakt dobrá diskusia, len sa to tu občas zvrháva, aj keď zrejme neúmyselne, na osobné invektívy. Ja mám 3 deti (9 a 7 ročné a 10 mesačné), VŠ som neskončila, pretože ma to nenapĺňalo, chcela som rodinu. Vyrastala som bez otca, mama zomrela keď som mala 12, mám mladšieho brata, ktorý žije vo Švajčiarsku a viem, že mojim deťom sa nestane, aby sa cítili opustené ako ja väčšinu puberty. Našťastie mám muža, ktorý takisto túži po veľkej rodine a aspoň jedno dieťa ešte plánujeme. No pri tom všetkom dobre rozmýšľame, či si to ešte môžme dovoliť a už teraz sa snažíme zabezpečiť aj financie na vysokoškolské štúdium našich detí. Myslím, že každej matke (samozrejme aj otcovi) záleží na tom, čo bude z jeho detí. A asi aj tá mamka 9 detí by svojim deťom priala niečo lepšie, len ani si to sama nevie predstaviť. A možno len rezignovala...

Závidím Márii jejbezproblémové tehotenstvá (ja som si každé odležala) a veľmi jej prajem nech jej ten optimizmus a nadšenie vydrží vo výchove aj v podnikaní.

Za seba môžem povedať povedať len toľko, že si vôbec neviem predstaviť život bez kopy detí. Niekedy je to náročné na nervy, niekedy aj finančne, ale stojí to za to.

Chápem ej Annu, niekto to proste cíti inak a je šťastný a spokojný s jedným dieťaťom. Nemôžeme byť všetci rovnakí, potom by to bola nuda a ani takéto diskusie by nemal kto viesť.

Všetkým prajem veľa šťastia a hlavne zdravia, nech už si svoj život zariadia akokoľvek. Pekný deň!

Veron Anne napísané 04.03.2005 12:08

Anna, mas presne rovnaku povahu ako moj drahy :-))) Nemozes mi nebyt sympaticka, aj ked s mnohymi Tvojimi nazormi nesuhlasim :-)))

anna maruske napísané 04.03.2005 11:36

podla mna sa da svetom hybat aj inak ako prostrednictvom deti. osobne sa domnievam, ze je to aj spolahlivejsie, ak niecim clovek naozaj pohnut chce. Napriklad taka matka Tereza pohla svetom hodne... vlastne deti mozes akurat dobre vychovat (alebo to tu je nazvane 'pohnut svetom'? potom hybe svetom 90% zien co poznam...), ci niektore z nich pohne svetom, je uz na nich. a ty mozes mat dobry pocit, ked to urobia. budes ho mat zly ked svetom nepohnu? je to pravdpodobnejsie, vacsina ludi svetom nehybe - aspon v tom zmysle ako to chapem ja. (zase rypem, mam hroznu povahu, uz fakt koncim, ale tomuto sa nedalo odolat :-))))

Veron napísané 04.03.2005 10:35

Pekne ostra diskusia! Podla mna su proste dva typy ludi, ktori rozne pozeraju na svet a podla toho stavaju aj svoje priority. Aj prispievalelky(ov) tejto diskusie mozno pekne podelit do tychto skupin. Su taki ludia, ktori potrebuju mat zivot pevne vo svojich rukach, desi ich neistota buducnosti a preto chcu byt pripraveni na kazdu eventualitu.Su zodpovedni a nic, co sa da ovplyvnit, nenechavaju na nahodu. Ich casto pouzivanym slovnym spojenim je "A co ak..." Druhy typ ludi sa diva na svet skor z tej pozitivnej stranky, nenechava sa deptat ciernymi (realistickymi) viziami sveta a skor je nakloneny verit tomu, ze "dobre to dopadne". Samozrejme ze svet potrebuje jednych aj druhych, aby bol pekne vyvazeny. Horsie je, ked k tymto vynikajucim vlastnostiam , ktore mame, pridame davku netolerantnosti. Potom vznikaju taketo miestami az drsne utoky jednych na druhych. Ked patrime k jednej skupine, tak tych "vlastnych" chapeme a skor by sme mali ocenit na tych druhych tie vlastnosti, ktore sami nemame a mozno ich aj trochu obdivovat, miesto toho, aby sme hned utocili. Ja zmyslam podobne ako autorka clanku Maria, Nikoleta a ine, ale neda mi neobdivovat tu prisnost na seba, ktoru ma trebars Anna... Ale samozrejme, keby sme boli vsetci dokonale tolerantni, o com by bola tato diskusia? Asi by sme si vsetci navzajom len pritakavali :-)) A predstavte si, ked sa stretne v jednej rodine takmer extrem z jedneho i druheho tabora :-) tak to je moj pripad.. a mame 3 deti, he-he! Prajem krasny den!

Monika napísané 04.03.2005 09:58

Pre autorku pilotného článku, všetky tu diskutujúce maminy a ocinov doporučujem knižky od Eberharda a Claudie Muhlanovcov. "Bud pokojná mama", "Prepač mama", "Bud OK otec", "Nerob si starosti mama"......vydavateľstvo Advent Orion. Nájdete tam odpovede na všetky v diskusii položené otázky. Navyše sa asi nedopúšťam skrytej reklamy lebo viem, že ozaj nadčasové knižky sa už kúpiť nedajú, no sú bežne v mestských knižniciach. Ide o milé rozprávanie manželov rodiny s návodmi ako vychovať v ich prípade 13 /6svojich +7 adoptovaných/ detí. Rady sa však dajú aplikovať ako na mnohodetné, tak rodiny s jedným dieťaťom.

Michal Anne napísané 03.03.2005 20:35

Tak asi tak nevinne ako 5 deti pani Marii :-)

Nikoleta napísané 03.03.2005 17:02

Tak dobre anna, mozno si to fakt myslela vseobecne, len zial si to priamo adresovala a tak to vyznelo viac konkretne. Ale zase si ma dostala do pozicie, ze by som sa mala branit. Vlastne je to asi zbytocne, lebo ja viem ako zijeme, ake mame poistky, ake mame nehnutelnosti, aky mame kapital a v podstate do toho nikoho nic nie je. Jedno ale je fakt, ja nie som typ nezodpovedneho cloveka, keby som bola nezodpovedna, nerozhodla by som sa mat tolko deti kolko mam. Myslim, ze moj intelekt je na dostatocnej urovni na to, aby som vedela do coho idem a ci na to mam aj materialne. A ten zaver mojho prispevku bol viac mieneny v tom duhu, ze optimizmus by nas nemal opustat ani v tych tazkych chvilach, nespolieham sa na to, ze vsetko zle sa nam vyhne, len dufam... Ak sa nedajboze udeje nieco take, ze by sa cosi stalo manzelovi, prezijem to, aj vsetky moje deti, budeme mat dost penazi na to aby sme velmi slusne zili, jedno co neviem ci prezijem (alebo zvladnem, aby to tu niekto zle nepochopil) je to, ci budem vladat zit bez mojho manzela, ktoreho nadovsetko milujem...A to je uplne jedno ci by som mala jedno dieta alebo pat.

Maruska napísané 03.03.2005 15:23

Je celkom zabavne citat tu o tom, ako sa chcu niektori "zabezpecit" na zle chvile, ako chcu materialne zabezpecit svoje deti. Uz zajtra moze nastat napr. zemetrasenie pripadne ine katastrofy, ktore vas aj malodetnych oberu o vsetok majetok, pribuznych ci partnera. A v smrtelnom okamihu si so sebou nezoberieme fakt nic materialne - jedine, co nam v tej chvili pomoze je to, kolko lasky a sucitu sme za cely zivot boli schopni dat. A ako povedala velmi vystizne Maria na temu sebarealizacia - "mám skutočne možnosť prostredníctvom piatich kolísok hýbať svetom a urobiť ho lepším". To je skutočne to, za čo stojí zit. Ja nevravim, ze by clovek nemal mysliet na zadne vratka a byt opatrni, a aj chapem mamicky, ktore nemaju "geny" na to, aby mali 5 deti, lebo sama k nim patrim, ale prosim, nekladme tym, ktore na to vlohy maju hlupe otazky. Radsej sa trosku poucme, ako sa to da zvladnut aj s viacerymi detmi.

Lenka napísané 03.03.2005 13:04

Je zvláštne, že sa táto diskusia takto zvrhla a pritom je to LEN diskusia. Diskutujeme tu o živote a životných cieľoch. Je predsa normálne, že každý človek má nejaký vlastný názor na vec, ktorý je podmienený tým, ako ten človek vyrastal, aké má vzdelanie, aké mal podmienky na život, akú mal výchovu, prípadne či ho ovplyvnilo aj náboženstvo. Ľudia by sa mali navzájom rešpektovať. Osobne nevidím nič zlé na tom, ak sa ženy, (ktoré sú rozhodnuté nemať viac detí z určitých dôvodov) pýtajú tých viacdetných, ako žijú, ako to zvládajú. Miesto toho sú napádané ako napr. Eva Michalom, že túto diskusiu "dovŕzgala" a vraj je nehoráznosť pýtať sa na finančné poistky....Mňa to napríklad zaujíma, aby som prípadne mohla zmeniť určité názory na život. Tiež mi doteraz nie je jasné, ako vlastne žila EVA, keď jej manžel pracoval 16 hodín denne a ona pracovala vo dne aj v noci, z čoho vyplýva, že ani nespala...a v podstate aj NIKOLETA sa vyjadrila tak, sa nechce spoliehať na pomoc od iných ALE, že dúfa, že všetky katastrofy ich obídu a budú žiť bez vážnejších existenčných problémov...

Všetkým týmto ženám želám veľa detí a hlavne nech ich neopustí ich optimizmus a zdravie.

jankina napísané 03.03.2005 12:36

Dnes som si to tu lepšie prečítala...no chaos! Milé ženy, to si naozaj myslíte, že dokážete dať svojim deťom všetko, čo potrebuju a chceli by, ak zotrváte na MD niekoľko rokov? A autorka úvodného príspevku si to predstavuje ako hurvínek....naozaj nič v zlom, ale to mám najradšej...len deti a deti...a nemajú poriadne čo do úst a na seba. Poznám niekoľko takých rodín a poviem vám, je mi ich ľúto. nosia oblečené na sebe veci, ktoré nie že už vyšli z mody (o to by nešlo), ale sú rozťahané, vyprané, aj roztrhané....chúdence. nepochopím takéto matky. je to podľa mňa nezodpovednosť. viem, že materiálne veci nie sú všetko, ale predsa to dieťa si zaslúži, aby nejako aj vyzeralo, aby na neho prstom neukazovali a nešuškali si za chrbtom matky. Zdôrazäujem, že tieto vety nie sú mierené na autorku - Máriu, pretože neviem, v akých podmienkach žijú a ako chodia oblečení a či majú čo do úst. Neviem to, tak toto myslím všetko všeobecne, aby sa nedajbože neurazila.

Myslím, že takmer vo všetkom súhlasim s pisateľkou Annou. (tá, čo ste ju nazvali karieristkou). už som si myslela, že pracujem len ja. Koľkokrát sa mi stane, že ma ľudia zastavia - a kde máte kočík, to už pracujete? Hlúpe otázky, na ktoré aj primerane reagujem hlúpu odpoveďou. Čo sa kto do toho stará. A mimochodom musela by som chodiť po kanáloch, keby som mala zafúľané decko, hladné a uvrešťané, že mu niečo nemôžem kúpiť. Veď to je na plač. Som rada, že pracujem a môžem zarábať toľko, že si žijeme celkom slušne a bez obmedzení!

anna napísané 03.03.2005 12:29

dievcata, mam dojem, ze sa moje otazky niektorych velmi osobne neprijemne dotkli. mozno boli rypave, ale neboli myslene zle. a ak ich niekto takto vnimal tak sa mu ospravedlnujem. ziadnu viac (ani jedno) nasobnu maminu neodsudzujem za to, ze sa rozhodla tak ako sa rozhodla. ani som sa tu o nicom podobnom nesnazila nikoho presvedcit. a vsetky otazky, ktore som mala boli v relativne vseobecnej rovine, aj ked kladene konkretnym osobam, kedze nepoznam vase zazemie a preto je vcelku pochopitelne, ze niekedy adresatovi ta otazka vyznie divne a citi sa ubilizeny, ale na tento stav by mal byt clovek na internete pripraveny a byt trochu viac racionalny ako emotivny. mna jednoducho zaujimalo ako rozmyslaju ludia v takychto rodinach, ked sa na take nieco podujmu a ako riesia urcite situacie, pripadne ako su nachystani riesit situacie buduce. cosi som sa dozvedela, cosi len matne tusim, je mi trochu luto, ze som sa stretla s tolkymi negativnymi emociami. nikoho som nesudila ani neodsudzovala a ak podla vas otazka alebo vyslovenie domnienky znamena odsudenie, tak potom fakt prepacte. v diskusii som cakala, ze otazka bude v klude zodpovedana, domnienka v pripade opacneho nazoru nejakymi argumentami vyvratena a nikto nebude citat nieco ine ako to, co autor napisal.

anna michalovi napísané 03.03.2005 11:14

odpoviem na jednu z tvojich trochu pomotanych otazok (o celu jednu viac ako si ty odpovedal mne): na to co tato zem uzivi sa opytaj ekologov, to sudia oni, ja som v tom fakt nevinne....:-))))

anna eve napísané 03.03.2005 11:08

evi, ono je to asi o tom, ze ja proste tu babku nemam a pre mna je to forma podpory, je to nieco co dostanes (vies, ze to dostanes, minimalne ked treba), ja to naozaj nemam. mna to stoji peniaze. tisic korun za skolku to je maly sen, ja platim za skolku polovicu svojho platu, a to ho mam vcelku slusny, naozaj si neviem predstavit, ze by som zvladla zaplatit skolku este pre dve dalsie deti a povedat im, ze skolka ani ziadne 'nahradne' aktivity nebudu, lebo nemame peniaze, nuz neviem. to by som asi nevedela. nechat deti doma az do predskolskeho veku? tiez podla mna nie je najlepsie riesenie, deti potrebuju aj iny kolektiv ako surodencov... prave pre ten EQ...

anna nikolete napísané 03.03.2005 10:57

ano, chcela som pocut ake konkretne mas tie zadne dvierka a preto sa tak tvrdosijne domaham odpovede. ale podla nej mi vychadza, ze sa spoliehas na stastie, ze vas vsetky pohromy obidu. a mozno podvedome aj na to, ze mas aj mamu (ja mamu nemam) ja osobne to povazujem za nezodpovedne, ale nikomu to nevycitam. len som sa pytala, nechapem preco za jednu otazku tu idu cloveka ukamenovat....

Nikoleta napísané 03.03.2005 09:58

...akurat mi maly vymazal, co som napisala a tak len strucne...mame zadne vratka, myslime na vsetky mozne katastrofy, ktore nas mozu postihnut. Neviem ci chces pocut navod ako na to ked sa tak tvrdosijne domahas odpovede... ja ti ten navod ale nedam, akurat viem isto, nebudem sa spoliehat na stat (to by som dobre nedopadla), nebudem sa spoliahat na rodicov (aj ked po vcerajsom rozhovore na podobnu temu mi mama povedala:ved mas aj nas) a dokonca sa nebudem spoliehat ani na tvoju pomoc ci niekoho ineho, komu by to bolo na obtiaz.....Pevne verim a dufam, ze vsetky tie katastrofy nas obidu a my s manzelom budeme zit tak dlo spolu, aby sme videli ako nase deti vyrastu, vystuduju, dospeju, zalozia si rodinu, budeme sa tesit z vnucat a budeme im pomahat tak ako budeme moct....

frantiska napísané 02.03.2005 23:38

Maria, obdivujem Ta, je to skvele, ze na ufrflanom Slovensku ziju taki optimisticki a spontanni ludia... my mame styri deti... lebo sme ich chceli... ja som bola jedinacik a teda mala som vsetko, aj super rodicov, ale neuveritelne mi chybal (a ked rodicia starnu chyba este viac) surodenec... myslim, ze sa to napriek dobrej vychove trochu negativne prejavilo na mojom charaktere... Dievcata, to svojim detom neurobte, ze budete mat iba jedno dieta ak ich mozete mat viac.!!!.. jedinacik je o mnoho mnoho ukrateny, aj ked tie znackove rifle ma...

Niekto tu spomenul, ze kde je zodpovednost, ked zena porodi viac deti, ze co ak sa jej nieco stane...a kde ma zarucene ta s jednym dietatom, ze jej sa nestane? Ved sme vsetci v Bozich rukach ...nikto nevie, ci sa rano prebudi zivy....a ked mas viac deti, aspon tie mozu byt spolu...z osobnej skusenosti musim potvrdit, ze Boh sa naozaj stara, ked mu na to dame miesto a nechceme si zariadit vsetko sami (tymto dakujem svagrine, ze mi darovala umyvacku riadu:-)))

Myslim, ze chyba toho, ze mame malo deti je v tom, ze si myslime, ze mame mat vsetko...aspon ako v USA... pritom sme jednou z tych bohatsich krajin na svete... keby sme tak vedeli investovat tolko svojho casu do nasich vztahov, ako ho investujeme do svojho investicneho portfolia...to by bolo...

frantiska napísané 02.03.2005 23:38

Maria, obdivujem Ta, je to skvele, ze na ufrflanom Slovensku ziju taki optimisticki a spontanni ludia... my mame styri deti... lebo sme ich chceli... ja som bola jedinacik a teda mala som vsetko, aj super rodicov, ale neuveritelne mi chybal (a ked rodicia starnu chyba este viac) surodenec... myslim, ze sa to napriek dobrej vychove trochu negativne prejavilo na mojom charaktere... Dievcata, to svojim detom neurobte, ze budete mat iba jedno dieta ak ich mozete mat viac.!!!.. jedinacik je o mnoho mnoho ukrateny, aj ked tie znackove rifle ma...

Niekto tu spomenul, ze kde je zodpovednost, ked zena porodi viac deti, ze co ak sa jej nieco stane...a kde ma zarucene ta s jednym dietatom, ze jej sa nestane? Ved sme vsetci v Bozich rukach ...nikto nevie, ci sa rano prebudi zivy....a ked mas viac deti, aspon tie mozu byt spolu...z osobnej skusenosti musim potvrdit, ze Boh sa naozaj stara, ked mu na to dame miesto a nechceme si zariadit vsetko sami (tymto dakujem svagrine, ze mi darovala umyvacku riadu:-)))

Myslim, ze chyba toho, ze mame malo deti je v tom, ze si myslime, ze mame mat vsetko...aspon ako v USA... pritom sme jednou z tych bohatsich krajin na svete... keby sme tak vedeli investovat tolko svojho casu do nasich vztahov, ako ho investujeme do svojho investicneho portfolia...to by bolo...

Michal napísané 02.03.2005 22:16

ANNA, laskavo si po sebe precitaj svoje prispevky a nezamotavaj sa. Uz si to na tejto diskusii dost dovrzgala. A ze prave ty si medzi miliardami obyvatelov tejto zeme...Ake pohnutky mala tvoja mamka? (ospravedlnujem sa jej) A aky je rozdiel ci na svet pride 5 deti roznych mam, alebo 5 deti jednej vzdelanej a slusnej zeny, ktora sa im s laskou a ochotou venuje? Teba tato planeta uzivi a niekto ta stanovil za sudcu sudit, koho este moze uzivit a koho nie? Ako sa mozeses vykrucat, ze sa len vypytujes na "niekoho zadne dvierka", poistky, nehnutelnosti, cenne papiere atd... ? Nehoraznost! S takymito informaciami by som sa nepodelil ani s najlepsim priatelom a nie to este na nete. (Asi preto nedostavas odpoved.) Si precitaj co si popisala od zaciatku diskusie. A ty odvadzas dane v Nemecku ci na Slovensku (ked uz tu tak vyskakujes)?

eva anne napísané 02.03.2005 21:53

Nuz, staci byt cielavedomy. Ak vyjdes z mizernych podmienok, velmi sa usilujes dokazat, ze nieco v Tebe je, ze sa mozes mat lepsie aj vlastnym pricinenim, nielen vdaka bohatym rodicom. Nevystudovala som "aspon" medicinu, ale teoreticku kybernetiku (aj matematicku optimalizaciu). Myslim, ze prve dieta si nas uzilo tolko, aby ho to nijako nepoznacilko - bola som doma 2 roky, tak som sla pracovat. Prve zamestnanie kym bol maly v skolke, druhe po veceroch (administrativna praca, dala sa robit aj doma). Medzitym vsetok volny cas synovi. S manzelom sme sa vidali viac menej len v noci a po vikendoch - ale tie sme si naplanovali rodinne a boli o to plnohodnotnejsie. Zdravie si vazime, mame aj slusne ziv.poist. Problem v zadlzeni bol ten, ze ked sme brali pozicky na novy byt, bola som este na materskej, takze sme nedostali ziadnu velku, ale niekolko malych a kratkodobych, ktore bolo treba naraz splacat. Preto sme sa rozhodli urobit maximum preto, aby sme to mali co najskor z krku, preto tolko prace, setrili sme kazdu korunu a akonahle sa ich nazbieralo dost, predcasne splatili niektoru z nasich "malych" poziciek.

Skolka stoji mesacne zhruba 1000 sk a komu by som to mala platit za opatrovanie - manzelovi??? ci babke????, ktora k vnucatam pride velmi rada a vdacne? A ak beries to, ze babka postrazi raz v tyzdni na 2 hodiny vnucata, lebo to potrebujes, ze Ti niekto nieco dava!!!!! tak to nechapem, pretoze takisto spravim ja pre nu maximum co mozem, to je o medziludskych vztahoch.......

anna eve napísané 02.03.2005 20:17

nuz evi, to co tu popisujes znie tak, ze si velmi schopna mlada zena a ze si toho vela zvladla. klobuk dolu. ak si vystudovala aspon medicinu a stihala popritom robit, tak ta naozaj obdivujem. vazne a bez ironie, lebo pracovat popri napr. studiu ekonomie nepovazujem za vynimocny vykon. ale pokial tomu rozumiem tvoje prve dieta si velmi neuzilo ani teba ani otecka (ak som dobre pochopila casovu postupnost). ty dve zamestnania a manzel robil 16 hodin denne, to ste sa asi velmi nevidali? neviem, ci je take uzasne mat dieta bez otca (a ci je to take uzasne aj pre to dieta). trosku mi tu pride ze je to kvantita na ukor kvality rodinneho zivota. a druha vec: robit 16 hodin denne, ved to sa nerobilo pomaly ani za najhlbsieho kapitalizmu... aky to ma zmysel, aky mate vztah k vlastnemu zdraviu (vo vasom pripade, teda naozaj dufam, ze ste poisteni). ja som to tiez robila, ale vazim si svoje zdravie odkedy mi zomrel ani nie 30rocny kolega na infarkt. a ze ti nikto nic nedal... a ten babysitting to ta kolko stalo, stoji? kolko by bol tvoj prijem, keby si musela zaplatit niekoho kto by pri detoch bol? co ta stala skolka? ja platim za kazdu hodinu co malu niekto opatruje. dvakrat si kazdu taku hodinu rozmyslim.

anna nikolete napísané 02.03.2005 19:56

ja sa ta nechcem dotknut ani som nikde nenapisala ze to co robim ja je spravne a to co ty nespravne. zase nebud nefer. ja sa len stale pytam a zatial som nedostala odpoved ake mas (mate) 'zadne dvierka'? miesto odpovede take a take, som nazvana karieristkou a znosena pod ciernu zem. naozaj si myslim, ze ich v dnesnej dobe treba mat. ste obidvaja (alebo aspon manzel) poisteni? aj inak ako tak, ze poistku zozerie stavebna sporitelna na uver? mate nehnutelnsot navrch, cenne papiere? moznosti je vela. mne je jasne, ze vacsina z mamin ktore su doma a staraju sa o deti (to je jedno kolko) a manzel prinesie domov vyplatu, peniaze od statu nedostavaju. ale to nie je to, co som myslela. ja v tomto pripade naozaj myslim na scenar, ktory ti prevrati zivot naruby. ja som tiez od nikoho nic nedostala, a spravam sa tak, aby som to ani nikdy nepotrebovala a viem co sa bude diat, ked nahodou (nedajboze) bude zle. mozno je to preto, lebo som takychto zlych stavov videla uz prilis vela vo svojom okoli a preto som opatrnejsia...

Nikoleta eve napísané 02.03.2005 17:17

teraz som si vsimla aj tvoj prispevok, ale tak ma vytocili tie ostatne.... Tusim aj teba, zda sa mi to z tonu akym si to pisala... drz sa, mnohi to nechapu, ze sa da aj nespoliehat na nikoho a zit plnohodnotny zivot s viac detmi. Neviem ale tusim sa ludia obavaju toho, ze to nezvladnu, a asi je to aj pravda. Nie kazdy to moze zvladnut, na to treba byt dostatocne cielavedomy, sebavedomy a vediet sa dost dobre ovladat vo vsetkych situaciach...a este mat aj ine vlastnosti...drz sa, nech ti babatko pekne rastie, v ktorom si tyzdni? a hlavne sa velmi nestresuj...

Nikoleta napísané 02.03.2005 17:10

No tak teraz ste sa ma niektore osobne dotkli. Vam vlastne nevadi fakt, ze mame vela deti, vam vadi to, ze sa spoliehame na stat. Uz pocas studia som pracovala, nie preto, ze by ma rodicia nemohli dotovat, v case VS uz mali ocosi viac penazi, ale jednoducho preto, ze som chcela mat svoje vlastne prijmy. Pracovala som niekolko rokov kym sa mi narodilo 1. dieta a odviedla som nemale dane tomuto statu. Dnes od statu nedostavam nic, dokonca aj ked mam narok na rodinne pridavky tak ani tie nepoberame, lebo su taki co to potrebuju viac...Ano, moze sa stat hocico, moze sa mi zabit manzel pri autonehode, moze ochoriet tak, ze nebude moct pracovat a zarabat, moze sa stat cokolvek aj rozviest sa mozeme...Kludne sa toto vsetko moze udiat. Zda sa vam zle, ze neplatim dane, ale ak od statu nic nepoberam tak potom v com je problem? V tom, ze chcem pomahat ludom, ktori to potrebuju, ze sa chcem starat o deti nielen moje? Preco si anna apriori myslis, ze to co robis ty, teda ze mas rodinu a pracujes (teda platis dane) (lebo ja pracujem ale bez prijmu teda dane nemam z coho platit, to uz by bolo dost na hlavu, aspon tie z prijmu, lebo na ostatnych sa aktivne zucastnujem ako ostatni...) je to spravne a to co robim napr. ja jednoducho nie je spravne, a nepriamo to hodnotis ako prizivovanie sa na ostatnych...Myslis, ze sa mi niekto iny postara o deti, ze im niekto nieco da len tak? Fakt neviem co k tomu viac dodavat.....

jankina napísané 02.03.2005 16:02

Mám 9-mesačnu dcérku a pracovať som začala, ked mala 7mesiacov. ČI som musela? Nuž CHCELA som. Dôvody? Máme doma babku, kt. je na dôchodku a ja mám prácu, ktorá ma baví a chcem v nej zotrvať čo najdlhšie. A tie financie...Viem, že z toho príspevku, čo dáva štát by sme navyžili a tak som išla znova pracovať. Doma to zvládame zatiaľ dobre, čo ma až prekvapuje. Chceme si zobrať hypotéku, tak do práce aj MUS=IM chodiť. Neviem si predstaviť, že by som svojmu diaťatu nemohla niečo kupiť alebo zanezpečiť len preto, že musím byť na MD a nemám navyše ani korunu. Obdivujem pisateľku, ktorá rozprúdila tuto debatu, ale len z časti. Naozaj by ma zaujímalo, ako chce zabezpečiť svojim deťom primerané podmienky na život, ked ich má toľko a je stále na MD a v dnešnej dobe??????????? Milé mamičky, môžem vám povedať, že všetko sa dá, ked sa chce, čiže ak sa neviete rozhodnuť medzi prácou a MD, tak len pracujte, ak máte kde. Neviem si presdtaviť začiatok kariéry bez praxe po toľkých rokoch MD. Kto takuto ženu príjme do zamestnania? Iba ak si niečo otvorí (živnosť) sama.... Dá sa to zvládnuť - práca a dieťa!

Miška napísané 02.03.2005 15:02

klobúk dole eva, tebe aj manželovi. A ináč aj ja pochádzam z rozvedenej rodiny a asi preto sa snažím, aby to u nás bolo iné. lepšie. Prajem krásne, zdravé bábo.

Lenka pre Evu napísané 02.03.2005 15:01

Eva, také ženy ako si ty, si skutočne veľmi vážim. Pre mňa je tiež dôležité, že na všetko, čo potrebujem si zarobim sama.Ak všetko zvládaš a si pri tom šťastná, tak ti nič v živote nemôže chýbať. Najdôležitejšie je aj tak zdravie.

eva pre Lenku-pokrac. napísané 02.03.2005 13:26

mi bohate staci kym som doma na materskej. Nikdy sme sa na nikoho nespoliehali ( a uz vobec nie na stat), nezili bezstarostne a od nokoho nic necakali. Takze nic nie je az take zle a hrazne ako sa tu niektore tvarite, a vsetko sa da, AK SA CHCE:

eva pre Lenku napísané 02.03.2005 13:24

Takze Lenka, aj ja som jedna z tych, co tu pisala , ze caka 3. dieta (tolko sme ich vzdy cheli). Svet pre mna rozhodne nie je gombickou, od statu sme donedavma nedostavali ani len pridavky na deti (kym sa vyratavali z prijmu) a ak neratam rodicovsky prispevok, tak nikdy ziadne socialne davky, podporu ani nic ine. Ziadnu poistku v rodicoch(obaja sme z rozvedenych rodin kde otec nejavi zaujem a mamy nam z 1 prijmu sotva mohli nasetrit na byt, este aj svadbu sme si platili sami) ci niekom inom nemame. Obaja sme pracovali v zahranici a tak sme si zarobili na nas prvy byt. Pracovala som celeho mojho denneho VS studia a ci veris alebo nie, nijako zo mna neubudlo, naopak, bola som na seba hrda. Po prvom dietatku sa nam naskytla sanca prist do lepsieho bytu, 2 podlazneho, podkrovneho a noveho takmer v centre mesta. Poriadne sme sa zadlzili, dieta slo v 2 rokoch do skolky. Mnanzelk pracoval aj 16 hodin denne, ja som mala 2 zamestnania (jedno dennne, druhe na dohodu po nociach ked dieta spalo). Po 2,5 roku sme boli z najhorsieho von a mohli si dovolit dalsie babo. Teraz uz splacame len jeden uver zo stavebneho sporenia, necelych 2000 sk mesacne, co v pohode utiahneme. Ja som doma z 15 mes. synom a prave som v pociatkoch tretieho tehotenstva a pracujem aj doma - 2 poobedia v tyzdni sa po 2-3 hod. venujem doucovaniu vysokoskolakov. Raz pride k detom babka(po praci cez tyzden) a raz ich zabavi (cez vikend) manzel. Spolu s rodicovskym prisp. sa moj prijem vysplha zhruba k 9 tisickam a to

Lenka pre Annu napísané 02.03.2005 12:31

Anna, absolútne súhlasím s tvojím názorom, a myslím, že máš pravdu hlavne čo sa týka tej zodpovednosti a spoliehanie sa na niekoho a v konečnom efekte na štát. Mne momentálne nič iné neostáva a tak si budujem kariéru a snažím sa zarábať, lebo nikto mi nič zadarmo nedá. Pripravujem sa na to, že budem s manželom 30 rokov splácať hypotéku za byt a obávam sa budúcnosti, či vôbec uživíme seba a aspoň 1 dieťa. Keď sa nám narodí dieťa, budem nútená ísť po krátkom čase do práce, aby sme mohli splácať životné náklady a neostali na ulici. Úprimne závidím ženám, ktoré sa tu bavia o 3 deťoch, aké sú šťastné a svet je pre nich priam gombička. Myslím však, že máš pravdu aj stým, že mnohé sa nespoliehajú len sami na seba, vždy majú poistku buď v rodičoch alebo v štáte, kde všetci odvádzame tie nekresťanské dane a nemocenské poistky. Ja by som sa však nikdy nedokázala znížiť k tomu, aby som sa niekde v lampárni o 15 rokov vyplakávala, ako je v tomto štáte nahovno, keď nemám z čoho žiť a mám na starosti 4 deti. Nedajbože sa tsane niečo manželovi a môžem ísť do útulku pre sociálne najnižšie vrstvy, však čo, Veď štát sa postará....

anna pre Mariam napísané 02.03.2005 12:12

neviem, kde byvas, ale moja sestra ma velmi podobne pocity ako ty (aj ked v ich pripade je baby tak trochu viac planovane), ide rodit tiez v koncom juna, je z blavy a nepozna nikoho s takym malym dietatom a urcite by sa kontaktu potesila, nech ma s kym chodit kocikovat. takze ak mas chut, nechaj na seba mail.

anna michalovi napísané 02.03.2005 12:07

akoze sa rodi malo deti? za par rokov nas ma byt tusim 9mld, predpoklada sa, ze to tato zem chuderka ani neuzivi... deti je viac nez dost. ak si nahodou myslel, ze v europe a severnej amerike sa rodi malo deti, tak ja osobne si myslim, ze dobre nam tak... btw: ty mas tych deti kolko? dufam, ze minimalne tri (jedno na ten prirastok obyvatelsva)

Mariam napísané 02.03.2005 11:30

Milá Mária aj ostatné dievčatás viacerými ratolesťami, úprimne vás obdivujem. Ja sa momentálne na rolu matky pripravujem - vlastne už ňou som - naše bábätko sa narodí v júni. Je to dieťatko neplánované, počali sme ho takpovediac v deň našej svatby. Úprimne musím povedať, že sme chceli byť s manželom najprv len my dvaja, aby sme upevnili náš vzťah, pretože nie sme moderní a pred svatbou sme nežili spolu. Chceli sme sa dostať z dlhov za naše nové bývanie, chceli sme ešte cestovať a byť len my dvaja. Ale človek mieni... Správu o tom, že som tehotná som prijala s plačom. Snažím sa zmieriť s tým, že už nikdy nebudem taká bezstarostná, ako som bývala. Bojím sa, že sa už celý život bude točiť okolo dieťatka. Aj keď som si vždy priala mať 3 deti, ešte sa necítim na rolu matky pripravená. Veľmi ma to zaskočilo a manžela takisto - a to už nie sme žiadni "mlaďasi". Obaja máme VŠ vzdelanie, lukratívnu prácu. Bojím sa, že na materskej ostanem tak trochu "mimo" životného rytmu. Manžel je strašne zlatý a uisťuje ma, že nie. Niekedy mi aj vyčíta, že si "veľmi zakladám na vlasnej inteligenci" (podľa jeho slov) - je pravda, že aj možno áno, pretože študujem ešte ďalej a bola som vždy zvyknutá poctivo pracovať a dosahovať aj adekvátne ohodnotenie za svoju prácu. Viem, je to všetko sebecké, ja som deti vždy veľmi chcela, ale prišlo to tak skoro a nečakane a mám z toho zmätok. Neviem, ako to mám prekonať. Viete mi pomôcť? Ďakujem

anna napísané 02.03.2005 10:53

DOCHODOK: tym co maju pocit, ze priskoro myslim, na dochodok. ja rozmyslam asi tak, ze sa mi do 67 (momentalny dochodkovy vek v nemecku, kde zijem, uvazuje sa o zvyseni) robit rozhodne nechce, nepocitam ani s tym ze budem moct robit. navyse najvyssi dochodok je cca 50% toho, co minimalne potrebujem na zaplatenie bytu a stravy v mieste kde teraz zijem. takze ja by som rada do dochodku 1) skor 2) s dostatocnym prijmom. ano mozno prilis rozmyslam, mozno je to tym, ze zijem v trochu inom svete, do bohatej europy sa vkrada bieda (relativne), takze sa zariadujem podla toho a neviem sa spravat 'svet je gombicka' a deti si na studium zarobia (ja som si tiez). vidim to na okoli: studium je z roka na rok narocnejsie, vysokoskolaci mozu robit tak po nociach... toho by som rada svoje deti usetrila. neviem fungovat sposobom ze neuvazujem o nasledkoch svojich dnesnych rozhodnuti, aj ked fakt je, ze asi by som to potom mala v mnohom jednoduhsie a mozno mala mariinu detsku bezstarostnost. nech jej vydrzi a nech jej ju nic nepokazi.

anna autorke napísané 02.03.2005 10:26

tvoja poznamka zenach ktore nepovazuju svoje pracovisko za vrchol svojho zivota je az velmi pravdiva. poznam vela zien co su aj mamy aj pracujuce a 99% z nich povazuje svoje materstvo za prvorade (vcitane mna). vzhladom na to, ze stihaju oboje si rozhodne nezasluzia byt odsudene. (v principe si to nezasluzi nikto, kazdy sme si strojcom svojho stastia) inak este poznamka k mojej predchadzajucej reakcii: ta mama styroch deti co ju poznam v podstate cely zivot aj pracovala, za socializmu take vymozenosti, ze tri roky doma neexistovali. moja babka, tiez styri deti, tiez v podstate cely zivot pracovala, neostala s detmi doma (bola ucitelka, tam sa to dokonca vyplatilo, ze bol v rodine prjem, lebo manzel o robotu prisiel). a deti v obidvoch rodinach su vcelku velmi dobre vychovane. takze v principe nevidim dovod neist do prace.....:-)) tebe nevadi, ze ak chces kupit manzelovi darcek, tak ta vie lahko okontrolovat? mala som kolegu, co mal spolocny ucet s manzelkou a vzdy ked vybrala peniaze, jemu prisla sms-ka. no priznam sa, na to by som si nezvykla....

anna nikolete napísané 02.03.2005 10:13

vlastne som si vcera uvedomila ze poznam rodinu so styrmi odrastenymi detmi (ja som z troch). nedalo by sa povedat ze maju zle vztahy, ale ja by som rozhodne take mat nechcela (s otcom nekomunikuju vobec, jeden surodenec je uplne mimo rodiny, dalsia je na mater nalepena tak, ze v 30 nie je schopna odist z domu...aj ked ma vlastne byvanie. ale to asi nesuvisi s poctom deti). deti dostali vsetky vzdelanie, aj ked teda hmotnych veci chybalo (ako som uz povedala, nepovazujem to za tragediu) no ono aj s tym privyrobenim je to tak, ze je rozdiel dolozit dvom detom na tenisky a piatim. zatial sa pohybujeme stale v sfere argumentacie 'ja som vzdy chcela mat vela deti'. pripada mi to rovnake ako 'ja nechcem mat deti' obidva su v principe na tej istej urovni. oboje povazujem za extrem, ale nikde som to tu neodsudila... len sa pytam na pohnutky a rozmyslanie tychto ludi. stale mam dojem, ze malo rodin s vela detmi sa spolieha samo na seba. ked sa zivitelovi rodiny nieco stane, tak sa zrejme obratia o pomoc na stat. stat dostava tie peniaze od takych ake tu su kritizovane: karieristiek, ktore neostali doma s detmi (aj ked by mozno chceli), ale maju aj deti aj domacnost aj zamestnanie. a zaroven aj pocit, ze potrebuju byt schopne sa same o seba postarat, stipky zodpovednosti, ze predsa v 30-35 rokoch sa nemozem spolahnut na to, ze mi niketo nieco da. rozvodovost na sk je 40%, takze uz sa nemozem spolahnut ani na to, ze budem mat partnera, ktory sa o nas (vcitane deti) postara.

Mária Nikolete napísané 01.03.2005 22:47

Nepodarilo sa mi doručiť Ti osobný mail. Skús mi poslať adresu ešte raz. Inak za posledný deň nám prišli od Teba dva čudesné maily. Posielala si niečo? Zdravím aj za manžela a teš sa na mail.

Mária Anne napísané 01.03.2005 22:18

VŠ som si robila ako zamestnaná a financovala som si ju sama. Mama mi nemala z čoho dať, otec nechcel – to bol aj dôvod, prečo som si ju robila až vtedy, keď som mala 24 rokov. Chcela som ísť zo SŠ na žurnalistiku, ale nešlo to z viacerých dôvodov – aj pre ocka, ktorý odmietol iný ako tradičný model ženy /jeho dcéry/ stojaci pri sporáku a plienkach. Ako moje deti vyštudujú, to je ešte ďaleko – čo všetko sa môže za 15 rokov zmeniť! Riešiť to budem potom, a verím, že keď sa chce, tak sa dá. Robila som v troch zamestnaniach, prax mám cca 8 rokov a pekne mi to zapadá do mojich plánov. Dôchodok? Ach, dieťa moje! Ty myslíš veľmi dopredu! Si si istá, že sa ho dožiješ a celý užiješ? Mne skromnosť neprekáža, mňa len motivuje, ako z mála urobiť veľa a možno to bude ten motor, aby som v starobe niečo ešte robila a nebol zo mňa mrzút. Heč – svet je krásny, nech je aj pre Teba!

Mária Tine napísané 01.03.2005 22:16

Bývate v dvojizbáku. Štyria. My sme boli v 1-izbovom, požičanom od kamarátov, bez balkóna s úžasne dobrými susedmi posledný mesiac piati, celkovo sme tam bývali takmer 3,5 roka. Teraz splácame hypotéku na náš veľký 3-izbový byt, medzitým bol manžel nezamestnaný po vytunelovaní istej poisťovne, 2 roky mal prácu v štátnej správe, ktorá nebola nič moc ani platovo ani náplňou /socialistické myslenie/. Teraz už pol roka sa zbierame z dna /ocko má novú prácu/ – nemáme nič moc, postupne sa zariaďujeme, auto nemáme /mali sme 120 škodovku, neprežila to pri nás – chodili sme na nej do mojej VŠ v BB z BA, kde sme vtedy bývali/. Ale máme sa radi, mám skvelého muža a nikdy sa nenudím! To by som nezniesla.

Mária Eve napísané 01.03.2005 22:15

To, ako naše deti nadobudnú vzdelanie, je ešte hudba budúcnosti. Zatiaľ máme druháka a prváčku, ale strach pred tým nemáme. Riešiť veci 15 rokov dopredu sa mi zdá choré – ešte nevieme, aké možnosti budú. Svoj recept na husté rodenie nikomu nemienim pretláčať – ja som mala bezproblémové tehotenstvá a pôrody a ponáhľať sme sa chceli, lebo môj manžel je odo mňa starší o 11 rokov a plánovali sme toľkoto detí. Aby sme to do dôchodku nejako vypiplali. S mojou školou a lukratívnym zamestnaním sa Ty netráp – alebo sa Ti zdá práca v redakcii novín málo lukratívna? Nesúvisí s mojou školou, ale je akceptovaná aj v tom zamestnaní. Zamestnanie, ktoré sa mi tu v GA núka, nie je v novinách, súvisí s mojou VŠ a ozaj by som s ním nemala problém. Viem, že dievčatá po MD majú veľký problém nájsť si prácu, lebo nás zamestnávatelia berú tak, akoby nám za 3 roky kleslo IQ o 80%. Ale ja ten problém ozaj nemám. Ak ťa to bude zaujímať, rada Ti poviem, čo to je – i keď platovo žiadna sláva, ale baví ma to. Ale nevšimla si si, že plánujem niečo iné – podnikanie? Tam mi už ani noviny, ani VŠ nepomôžu – iba môj talent a práca. Skús hľadieť na svet optikou „čo sa dá urobiť“ a nie „nejde to“. Keď Ťa vyhodia dverami, choď oknom, potom komínom... vždy sa dá čosi vymyslieť. Veľa zdaru!

Mária Tatranke napísané 01.03.2005 22:13

Tie deti na fotke nie sú naše – fotku našej pätice sme ešte nestihli vyrobiť. Hore hlavu – pri dvoch deťoch je to najťažšie. Pri treťom je to oveľa ľahšie – tí dvaja už budú starší, samostatnejší, pomôžu a prehrajú sa spolu. Potom Ti už môže byť jedno, koľko detí máš doma, ak to zvládaš okolo domácnosti a máš dobrého chlapa pri sebe. U nás to funguje. Aby si si nemyslela – celý týždeň mám len dvoch najmenších /2,5 roka a 6 týždňov/ a som unavená ako kôň. Tí traja starší mi tu chýbajú ako obvyklá a dobrovoľná výpomoc pri hraní a strážení. Ale nemenila by som! Pekný deň a veľa radosti!

Mária Lucii i ostatným napísané 01.03.2005 22:12

Milá Lucka!

Máme schodíky: Samuel, čochvíľa 8 rokov, žiak 2.ročníka Školy pre mimoriadne nadané deti v BA. Viktória, 6,5 roka, prváčka u nás v Galante, druhá najmladšia a druhá najlepšia žiačka v triede /do školy šla, ešte nemala 6/. Jakub, 4 roky, blonďák s modrými očami, jediný v rodine. Dorotka, 2,5 roka, vystrelená raketa so samostatným pohonom a výkonom /viď úrazová evidencia/, a nakoniec náš 6-týždňový Mikuláško, hamoško a usmiate slniečko. Všetky tehotenstvá a pôrody boli bez problémov – iste aj preto, lebo som sa veľmi tešila, a to čo som si prečítala ako ťažkosti v tehotenstve, som považovala za normál toho stavu a netrápila som sa tým. Keď sa ma pýtajú, či sa to dá s toľkými deťmi, vravím: Najhoršie je to pri dvoch, lebo sú zväšša obe malé a nesamostatné. Zlom nastáva pri treťom. Už nikdy nemáš dve maličké deti – už tie väčšie pomôžu, prehrajú sa s nimi. Potom Ti je už jedno, koľko ich je, ak vládzeš to obriaďovanie okolo – strava, šatstvo, poriadok, zašívanie, učenie sa, hranie, čítanie.... Najdôležitejšie je mať skvelého chlapa k tomu – ja ho mám! Ak ho máš aj Ty, neváhaj! Čo sa týka obáv o priebeh tehotenstva – každé je iné. Tie maminy, ktorých strach som doteraz ukecala a majú dieťatko, mali napriek obrovským obavám úplne pohodový príchod na svet. – vrátane tehotenstva. Myslím na Teba, poď do nášho klubu odvážnych mám!

Mária (Lenke) napísané 01.03.2005 22:09

Malý detail: čo sú podľa Teba najlepšie podmienky pre materstvo? Keby som to mala merať podľa ekonomického obrazu našej domácnosti, tak v tom prípade som už mala byť na antidepresívach. Tu sa dejú zázraky z ničoho a naša rodina ťaží z dobrých priateľov, s ktorými si vzájomne vieme a chceme pomôcť. Ale ak je najlepšou podmienkou pre materstvo úžasný a báječný chlap, ktorý miluje svoju ženu takú, aká je, pre ktorého je manželka v 8. mesiaci tehotenstva neskutočne sexi, ktorý mi dopraje radosť byť ženou aj v tom, že ma maximálne chráni, ktorý ma podporuje v dojčení, s ktorým mám rovnaké názory na výchovu, na život a jeho smerovanie, tak potom som skutočne na tom fantasticky. Toto mám a to je podľa mňa najdôležitejšie. A pozor – ja nie som len na rodenie a výchovu! Aj pri deťoch musíš byť neuveriteľne v obraze a rásť aj odborne, inak Ťa nebudú rešpektovať. A skutočné materstvo, rodičovstvo a manželstvo nevedie k nerovnoprávnosti medzi pohlaviami. Jedine prežívanie našich rozdielností ako muža a ženy a ich vzájomné doplnenie sa v manželstve prináša plnosť a jednotu. Je to tak nielen u nás. Neboj, nie som moslimka ani žiadny fanatik. Želala by som však všetkým ženám aspoň taký vzťah, ako ho prežívam ja. A nehovorím, že na kariéru kašlem, ja len momentálne uprednostňujem to, čo je v mojom ponímaní najdôležitejšie a nemožné odložiť. Popritom sa učím, dávam pozor, sledujem svoj fach /neskutočne ma baví/ a žiadny komplex menejcennosti zatiaľ kvôli materstvu nemám. Ale zostávam v strehu

Mária Anne napísané 01.03.2005 22:04

Načo som študovala? Viac-menej ma k tomu dotlačili, lebo na žurnalistiku som za totality s mojím kádrovým posudkom nemala šancu. To, čo som študovala, v rodine používam bežne. Máš pocit, že žena v domácnosti s VŠ pri výchove detí nie je prínos pre spoločnosť? Nikomu som miesto nezabrala, bolo nás v ročníku 72 a vzali všetkých, ktorým to ako tak pálilo. V 18-tich som sa vydať nemohla, lebo som mala zásadu: Ak nie chlapa, ktorý za to stojí, tak nič. Toho som stretla až takmer v 24-rokoch a je so mnou dodnes. Môj manžel je moja najväčšia výhra! Čo budem robiť, až sa deti osamostatnia? Nemám problém – už teraz tretí rok ťahám spolu s pár mamičkami MC, črtá sa mi práca, podnikanie, rada cestujem, hrám divadlo a mám tisíc plánov „na čas potom“, ktorý Ty za mňa vidíš pesimisticky. Najviac sa teším na to, že si spolu s mojím drahým niekam vyjdeme sami dvaja a urobíme si krásny čas pre seba. Jednoducho som človek otvorený iným a rada dávam zo seba to, čo druhým robí dobre a radosť. Nemám pocit, žeby som sa vzdala vlastného života – ja som si len niektoré veci odložila na neskôr. Teraz si užívam úžasné dobrodružstvo menom rodičovstvo. Je to väčší adrenalín ako bumpee-jamping. Nemaj o mňa obavy, že by ma osamostatňovanie detí príliš zdeptalo – za slobodna som pracovala vo voľnom čase s deťmi, pochádzam z veľkej rodiny, takže som v obraze. Želám Ti krásny deň a viac odvahy prežívať radosť v živote!

Mária Maruške napísané 01.03.2005 22:01

Ak mám byť úprimná, mne sa táto emancipácia napodobňovania mužov nepáči a nežijem ju. Ja som žena a žijem žensky, i keď mi to otĺkajú o hlavu s tým, že zle dopadnem. Svoju jedinečnosť nemienim predať duchu doby. Je to ťažké, ale ja som vždy bola outsider /viac-menej to tak vypálilo/ a vôbec ma to nebolí byť iná. Nadôvažok si myslím, že dobre vedená domácnosť a úprimné materstvo je tým najlepším manažmentom. Práve tu som sa naučila a ešte učím nepotláčať to moje ženské ja a predsa posúvať veci a osoby tam, kam treba. Želám Ti odvahu byť skutočnou ženou aj na Tvojom pracovisku – uvidíš, že to pôjde! Držím palec!

mária (autorka) - pokrač. napísané 01.03.2005 21:58

Nech je čo ako neuznané, ak je žité naplno, má silu osloviť iných. Nakoniec - všetky úspešné revolúcie prichádzali zdola.

Pekný deň

 

P.S. Tento príspevok bol napísaný včera, takže nezachytáva posledné reakcie. Priebežne sa budem usilovať zapájať. Odpoviem aj individuálne mimo stránky.

mária (autorka) napísané 01.03.2005 21:53

Milé žienky, netušila som, že môj prvý vážnejší ohlas na internete vyvolá takú emocionálnu a racionálnu búrku. Vďaka za obdiv a uznanie – no som skutočne len celkom OBYČAJNÁ mama. Tiež mám občas všetkého plné zuby /aj detí/, ale paradoxne milujem tri zvuky: ticho, hlas môjho manžela a štebotanie našich detí. Isto ste sa mi však postarali o spestrenie dňa mimo bežnej prevádzky a materského manažmentu – mám o čom premýšľať, prehodnocujem a zisťujem, že ste ma niektoré nepochopili. Viem však, že je to ťažké vžiť sa do myslenia iného – mne spôsobuje bruchabôľ myslieť príliš racionalisticky, mať všetko zaškatuľkované a presne rozplánované. Ale rešpektujem, i keď občas brblem. Chcem povedať isto ešte jednu vec : takých mamín ako ja je oveľa viac, ako si myslíte. 90% mojich kamarátiek sú predovšetkým skvelé mamy a sú to ženy inteligentné, vzdelané, so zmyslom pre humor a sebairóniu – no baby do koča i do voza. Ani jedna z nich nepovažuje svoje pracovisko /platené isto lepšie ako práca v rodine/ za vrchol svojho života a som presvedčená, že práve z týchto rodín budú vychádzať ľudia, ktorí naplnia volanie psychológov a sveta po osobnostiach plných nie inteligenčného kvocienta, ale EQ – emocionálneho. Toto je aj pre mňa úžasná motivácia – mám skutočne možnosť prostredníctvom piatich kolísok hýbať svetom a urobiť ho lepším. Musíte mi odpustiť, ale som nenapraviteľný optimista žijúci práve tento okamžik, tento deň. Želám aj vám jasný a optimistický pohľad na vaše materstvo.

Nikoleta Miske a inym napísané 01.03.2005 20:21

Hovoris mi z duse... Okrem toho som tiez myslela na novu diskusiu, tak teda otvaram nove... 3 a viac

Michal napísané 01.03.2005 17:25

Spolocnost potrebuje mladu generaciu a deti sa rodi malo. Vynosit dieta nie je vzdy jednoduche a vychovavat deti je tazka praca. Spolocnost si malo ceni matky. Preto ked sa nejaka zena podujme vychovavat viac deti klobuk dole, patri jej ucta a aspon moralne ocenenie. A tie ktorym sa to nechce a daju prednost kariere ci materialnym statkom nekritizujte a nehodnotte pani Mariu. Je to jej volba a jej obet a nie su na mieste konstatovania kedy zacne robit karieru a kedy vrati spolocnosti to za co vystudovala, mila ANNA. To je nehorazna hlupost! Maria vychovou svojich deti da spolocnosti omnoho viac, jej rodicia platili dane, jej manzel odvadza dane a mozno sa neskor uplatni v zivote lepsie ako vy. Nepochopim ako moze zena - matka takto posudzovat inu zenu - matku.

Miška napísané 01.03.2005 16:08

A Jarka prajem Ti veľa krásnych , dobrých detí. Nech Ti to vyjde.

Miška napísané 01.03.2005 16:08

A Jarka prajem Ti veľa krásnych , dobrých detí. Nech Ti to vyjde.

Miška napísané 01.03.2005 16:06

Mne sa páči žiť ako v rozprávke. A tam všetci majú aspoň tri deti. ja vám poviem, prečo mám tri deti. Lebo mi od malička chýbal súrodenec, keď som sa pohádala so sestrou, lebo mi prostredná dcérka skoro zomrela a tak si život vážime možno viac ako iní, lebo mám deti len vďaka trom rizikovým tehotenstvám, lebo chcem mať veľa roboty, veľa radosti, smiechu a nechcem byť sama. Nemám rada samotu a keď budeme s mužom starí, tak budeme mať aspoň viac telefonátov a budeme mať komu písať pohľadnice k meninám.Budem rada, ak bude mať moje dieťa značkové rifle/tenisky sú drahšie /, ale určite bude pre mňa podstatnejšie, aby nikto z nás už viac nemusel podstupovať dialýzu, dostať niekoľko transfúziía krvnej plazmy a nemusel rozmýšlť o etike transplantácií orgánov. Milá Eva a nenechaj sa v tehotenstve trápiť sprostými ľuďmi. U nás sa správe o mojom tehotenstve nepotešili ani babky. Najčastejšia bola otázka - A to ste chceli mať ? Prečo sa máme ospravedlňovať za to, že máme viac detí ako je prípustná norma spoločnosti. A tieto debaty sú presne o tom . Všetky sa snažíme žiť čo najlepšie. Páčilo by sa mi, keby mi ľudia hovorili na ulici , že aké mám pekné detii a nie či to stíham a zvládam a že ma ľutujú. Ale môžem ja zmeniť verejnú mienku ? Som taká šťastná, že neležíme nikto na Kramároch, že sme boli dnes pri jazere na Štrkovci a že najstaršieho zobrali na ZŠ. Mali by sme my mamy s viacerými ako dvoma deťmi niekde spolu chatovať a navzájom sa podporovať. Čo vy na to ?

Nikoleta anne napísané 01.03.2005 14:29

Sama hovoris, ze ak si tvoje deti privyrobia, mozu mat znackove veci, A to mas dve. Preco myslis, ze pri piatich by to takto nemohlo fungovat, pripadne, ze by to bol problem? Stretla si sa niekedy s ludmi, ktori vyrastali vo velkych rodinach, kde to naozaj dobre fungovalo? Ze tam mali dobre medziludske vztahy? Ak ano, myslis, ze ti ludia trpia ovela viac ako ini, kde ich v rodine bolo menej? My sme doma boli 3 deti, moji rodicia na tom financne v case nasho detstva neboli teda najlepsie. Pamatam sa ked som chodila do skoly, ze mi naozaj vadilo, ze nemam to alebo ono, ale nesklzla som k ziadnemu kradnutiu ani ziadnym podobnym precinom. Kdezto poznam ludi, ktori mali od rodicov vsetko na co si pomysleli a naozaj to s nimi nedopadlo najlepsie. Tak kde je potom problem? Keby sme mali moznost pozriet si statistiky, ktore by sli do hlbky, obavam sa, ze ti "zli" su skor z bohatych rodin, kde sa rodicia nemohli, nechceli, nevedeli starat o deti hlavne po duchovnej stranke...

Nikoleta napísané 01.03.2005 14:01

Tiez rozmyslam nad tym co bude, ci zvladneme vychovu deti tak, aby nenastali vazne problemy. Tiez im vysvetlujem co je dobre a co zle... To sme ale vo veku do 7 rokov, co bude dalej uvidime. Cez to vsetko je zaklad v rodine, ak funguje rodina primerane dobre je velka pravdepodobnost, ze z deti vyrastu dobri ludia. Tusim zatial ale nikto neobjavil zaruceny recept na vychovu, asi to ani nie je mozne, kedze kazdy clovek, to plati aj pre deti, je jedinecna osobnost. Aj ked mam 4 deti, nemozem ich vychovavat rovnako, musim sa podriadit ich dominantnym povahovym crtam. Na niekoho plati to na ineho zas nieco ine...Nuz verim, ze sa nam podari vychovavat deti najlepsie ako vieme...

eva napísané 01.03.2005 12:03

nuz spomenula som tu mamicku 9 deti - pre vysvetlenie, vyzerala dobre-nebola to ziadna znicena utahana troska. Som vsak presvedcena, ze jej telo, ktore poslednych 15 rokov striedavo prechadzalo stadiami tehotenstva a kojenia a popritom starostlivost o pocetnu rodinu, uz toho malo dost. A tiez mi bolo luto narodeneho dievcatka, ze nema moznost doliecit sa. Ja sama mam 2 deti a prave cakame tretie, vzdy sme chceli mat 3 deti a doteraz sa tiez stretavame s nepochopenim okolia a poznamkami typu "a naco vam preboha je? to vam 2 nestacia? Ved dnes je vela aj 1 dieta, 1/2 je tak akurat....." Nakolko su deti zatial pomerne male- 5 rokov a 15 ,mes., ani nevedia co su znackove veci. Vela siat maju zo sekacov - teplaky a mikiny na doma, do piesku, ale maju aj vela noveho a vzdy sa budem snazit nejako takto to udrziavat. Iste, znackove ci "in"veci nie su pre zivot podstatne, je tazsie to vsak vysvetlit napr. dospievajucemu dietatu pod obrovskym tlakom svojho okolia. Deti vedia byt velmi krute. Ja sa snazim so synom(5roc.) vela vela rozpravat a vysvetlovat, co je dobre a co zle, co dolezite a nepodstatne. Myslim, ze najmä v dnesnej dobe je velmi dolezite rozpravat sa s detmi, nejak na to dospeli nemavaju cas. Napriek tomu sa vsak uz teraz velmi bojim, ci dokazem syna dost podchytit, aby aj v takom citlivom a tazkom obdobi ako je puberta, dokazal odolat vplyvu najväcsich frajerov, cigaretam alkoholu a drogam a dokazal byt napriek tomu raspektovanou osobnostou a nie vysmievanym chudacikom..

anna napísané 01.03.2005 12:02

nemyslim si ze tu niekto odsudzuje alebo vyslovene lutuje rodiny s vela detmi. ja skor tieto zeny obdivujem, ja si na viac ako dve deti velmi netrufam, lebo by sme to naozaj financne nezvladli.(vychovat tri deti, usetrit si na dochodok a este doopatrovat rodicov) aj ked na tie znackove veci mam naozaj taky nazor aky mam. dospely to vnima inak ako dieta a pred 15 r. boli zn. veci skor vynimkou, dnes je vynimkou ked ich niekto nema je to krute, ale je to tak. (nechystam sa zavalit svoje deti zn. vecami, ale ked na to pride viem, ze ked si privyrobia si ich budu moct dovolit) len som chcela vediet, ci si to ti rodicia uvedomuju, ci proste vedia do coho idu. ano vela zalezi od vychovy, ale je vela deti, ktore v puberte prave z tuzby po hmotnych veciach zacnu kradnut. neodsudzujem, len by ma zaujimalo ako su ti rodicia na taketo situacie pripraveni, lebo laska je sice silny cit, len neviem, ci zabera vo vsetkych pripadoch. no a aj ma zaujimalo ako je to s tou skolou: ja som vzdy brala vysoku skolu ako prostriedok k dosiahnutiu ciela: chcem byt lekarka studujem medicinu. a otazka bola preco studujes medicinu, ked chces byt doma a vychovavat deti a miesto teba mohol byt lekarom niekto druhy? zatial vsetky co sa tu ozvali maju relativne male deti, takze otazka znackovych veci, vzdelania deti, pripadne problemov v zamestnani zivitela rodiny este nevznikla, resp. nie je taka intenzivna (az na ten jeden sprostredkovany pribeh). nevedela by som zit s piatimi detmi sposobom 'nejako bude'

Jarka napísané 01.03.2005 11:36

... ja nemám žiadne deti, ani karitéru si nebudujem, a všetkým, ktoré máte veľa detí, úprimne závidím. A teším sa, že raz ich aj ja budem snáď mať.

Maruska napísané 01.03.2005 09:51

Este raz by som tu chcela prejavit svoj obdiv k Marii, Nikolete a ostatnym mamickam, ktore sa rozhodli mat viac deti. Neviem, preco sa to u nas tak posudzuje, ze ludia lutuju rodiny s viacerymi detmi. Ako to tu niekto spomenul, skor ide o to, ze takito ludia by nieco take nezvladli, a preto namiesto toho, aby to obdivovali, tak to odsudia. Nechapem tiez postoj mamiciek, ktorych trapi, ze by ich deti nemali znackove veci. Ved prave tym postojom formujeme deti, ze sa potom takto spravaju voci svojim rovesnikom. Ak ich budeme ucit skutocnym hodnotam, tak si taketo veci budu urcite menej vsimat a cenit. Ja som si na svoje prve rifle musela zarobit pracou v lese (nasi to jednoducho nepovazovali za potrebne). Dodnes si pamatam tie svieze rana pri sadeni stromcekov a dodnes som na to hrda, ze som to zvladla. A je skvele, ked popri detickam sa mamicky stihnu a chcu vzdelavat. Drzim vam palce, nenechajte sa znechutit.

Nikoleta Miske napísané 28.02.2005 17:49

To jefakt s tym lutovanim, su uplne bezne pripomienky typu : To su vsetko vase deti, chudatka... a tak podobne. Zo zaciatku som sa na to hnevala, mrzelo ma to. Teraz si z toho robim srandu a veselo odpovedam : Nie to mam prenajate na tyzden... Myslim, ze im to vyraza dych... :-))))) Nemusis na to reagovat vobec, ludia, ktori ta poznaju dobre to urcite chapu a ostatni... je to ich problem a po pravde ta vobec nemusia zaujimat, ty ich tiez zaujimas len naoko inac na teba "kaslu". Dost krute ale je to tak nejako...Uz sa tesim na tie reakcie, ked pojdem s 5 detmi v lete na nejake velke ihrisko alebo do parku, to si naozaj budu vsetci sepkat za nasim chrbtom.... Nase deti sa na seba dost podobaju tak je dost jasne, ze su vsetky nase, ale ja mam z toho fakt radost a som nad to povznesena....

Nikoleta tine napísané 28.02.2005 17:41

Este co sa tyka tej zanedbanej zeny, tiez mam niekedy pocit,ze som totalne vystavena a zanedbana, okolie to tak sice nehodnoti. (mozno mi len chcu lichotit):-))) Ja nie som typ, ktoremu zalezi prave na tom spominanom znackovom obleceni, ja sa rada obliekam do toho co mi sedi, nemusi to byt prave znackove... Ku kadernicke chodim velmi sporadicky ale predsa, kozmetika ma zvlast nenadchyna, cvicim radsej doma podla vlastneho cvicebneho planu, v nasej posilovni (akoze :-)), dokonca som si pred rokom dala urobit aj gelove nechty, to este len bola sranda... No je to jednoducho tak ako to je, myslim, ze ako kazda zena tiez chcem byt pekna, starat sa o seba, tak robim to na co mam chut a do bicoho sa nenutim... Mozme sa stretnut pre ukazku matky 4 deti :-)))))))

miška napísané 28.02.2005 17:25

Milá Mária!Gratulujem Ti k narodeniu zdravého dieťatka.Ja mám síce iba tri a už sme trňom v oku spoločnosti. Tiež mám VŠ a som siedmy rok doma. Prečo útočia ženy s malým počtom detí na nás ? Podľa mňa je to zlé svedomie. Ži a nechaj žiť. A ak nechceš pomôcť radšej nezraňuj. Ozaj aj vám sa stáva, že vás , keď idete s deťmi, po ulici cudzí ľudia ľutujú ? Strašne ma to štve, ale asi si musím na to zvyknúť. Aj na ľútosť, ktorú mi prejavujú a ja som pri tom šťastná. To ja by som ich mala skôr prečo ľutovať. Ak si niekto myslí, že mať značkové veci je pre život podstané, tak sa mýli, škoda, že to pochopí až na smrteľnej posteli. Do hrobu si nič neodnesieš. A ešte jednu zaujímavosť. Z viacdetných rodín pochádza aj množstvo významných ľudí, ktorí v živote naozaj niečo dokázali. úPodľa spoločenskej mienky by mali byť absolútne zanedbaní, lebo sa im rodičia nevenovali dostatočne. / A ja sa tiež chystám robiť kariéru až po 35. A viem, že ak budem ja a moje deti zdravé, tak sa mi to aj podarí. Ja budem mať do 65 ešte 30 rokov.

miška napísané 28.02.2005 17:24

Milá Mária!Gratulujem Ti k narodeniu zdravého dieťatka.Ja mám síce iba tri a už sme trňom v oku spoločnosti. Tiež mám VŠ a som siedmy rok doma. Prečo útočia ženy s malým počtom detí na nás ? Podľa mňa je to zlé svedomie. Ži a nechaj žiť. A ak nechceš pomôcť radšej nezraňuj. Ozaj aj vám sa stáva, že vás , keď idete s deťmi, po ulici cudzí ľudia ľutujú ? Strašne ma to štve, ale asi si musím na to zvyknúť. Aj na ľútosť, ktorú mi prejavujú a ja som pri tom šťastná. To ja by som ich mala skôr prečo ľutovať. Ak si niekto myslí, že mať značkové veci je pre život podstané, tak sa mýli, škoda, že to pochopí až na smrteľnej posteli. Do hrobu si nič neodnesieš. A ešte jednu zaujímavosť. Z viacdetných rodín pochádza aj množstvo významných ľudí, ktorí v živote naozaj niečo dokázali. úPodľa spoločenskej mienky by mali byť absolútne zanedbaní, lebo sa im rodičia nevenovali dostatočne. / A ja sa tiež chystám robiť kariéru až po 35. A viem, že ak budem ja a moje deti zdravé, tak sa mi to aj podarí. Ja budem mať do 65 ešte 30 rokov.

Nikoleta napísané 28.02.2005 17:20

....ze by som dospela v neplnohodnotneho, menejcenneho cloveka. V istom veku (dostatocne inteligentni a sebavedomi ludia) pochopia, ze to nie je to najdolezitejsie v zivote, mat znackove rifle. A tiez zalezi od rodicov ako to detom vedia vysvetlit. Mozno sa mi hovori lahko, lebo moje deti maju aj znackove veci, mozno by mi to padlo horsie, keby to tak nebolo, nuz neviem... A je fakt, ze zamestnat sa v 40tke je urcite problem, ale ja ani netuzim sa zamestnat, chcem robit to co ma bavi a bez toho, aby som mala sefa, mne pripada podnikanie ako dost dobra kariera, mozno preto lebo som studovala management, a teda riadenie podniku by malo byt cielom mojej kariery, tak preco nie rovno riadenie vlastneho podniku...

A na zaver TINE: u najstarsieho sa ziarlivost prejavovala najviac mal skoro dva roky, ked sa narodila mala, on je sice introvert tak to v sebe dost dusil.Neprejavoval sa agresivne ani nic podobne, on jednoducho odmietal jest, vzdy ked som malu kojila, chcel len mliecko do flasky a to bola jeho strava. Trvalo to dost dlho, nastastie su nase deti dost velke, takze maly hmotnostny ubytok ho neohrozil.Nakoniec sme to zvladli. Ostatni uz neziarlili, mozno preto, ze tam bol mensi vekovy rozdiel, mozno preto, ze ich uz bolo viac. Som ale zvedava ako to bude teraz, namensi bude mat 2 a pol roka ked sa narodi babatko...Potom ti dam vediet ci aj 4. dieta moze ziarlit na piate.

Nikoleta napísané 28.02.2005 17:07

Nuz eva tu predostrela jeden vazny problem, tiez si myslim.ze ak to niekto berie tak, ze mam tolko deti kolko mi Boh nadelil tak to nie celkom dobre, ale kazdy ma pravo na to aku cestu zivotom si vyberie, pokial si moze vyberat. A to sa tyka aj hlbky svojej viery v cokolvek... Mozno ta eva ale prekvapim, predstav si existuju aj ludia, ktori sa rozhodnu mat vela deti aj bez toho, ze by ich k tomu viedlo nabozenstvo. Zhodou okolnosti k nim patrime aj my s manzelom. Dobrovolne sme sa rozhodli mat vela deti. Dokonca ani do kostola nechodim, nemozem povedat,ze neverim v Boha, ale urcite nie som nejaky fanatik a ak sa rozhodnem nemat dalsie, tak budem uzivat antikoncepciu. Nie sme nesmierne bohati, ale mame vsetko co z materialneho hladiska potrebujeme mat, deti dostavaju aj nove veci, teraz som sice riesila s najstarsim synom problem, preco dostavaju darceky len na narodeniny, meniny a Vianoce, tak som sa snazila mu to vysvetlit (okrem toho neratal MDD, Mikulasa a take podobne radostky). Viem, ze aj keby som mala len dve deti, aj vtedy by to tak bolo, lebo podla mna nie je rozumne dat detom vzdy vsetko hned ked si zmyslia. Ani dospeli nemaju vzdy vsetko hned, takze je rozumne ak sa na to deti pripravuju, vzdy je v zivote nieco za nieco... A co sa tyka toho mat znackove rifle... ked si spomeniem ked som bola mala prve rifle som dostala pomerne neskoro oproti kamaratkam, vtedy sa mozno byt in meralo niecim inym, ale nejako som nevynikala.Vtedy mi to mozno aj vadilo, ale nemam pocit

anna napísané 28.02.2005 11:34

este jeden dotaz: ake ma rodina zalohove riesenie pre pripad straty zamestnania pripadne zdravia zivitela rodiny, pripadne nedajboze (nikomu to neprajem, ale statistiky nepustia) rozvodu?

co sa tyka tej kariery v 40tke: zial zijeme taku dobu, ze su tito ludia naozaj uz stari. je tvrdy kapitalizmus, mam kolegu, ktory povedal, ze do 40 musi mat tolko investicii, aby sa mohol ocitnut bez roboty. lebo to uz bude stary a nikto ho nebude mozno chciet zamestnat. a to je chlapec slobodny, vzdelany, zdravy, inteligentny. takze este nema 30 a kupuje nehnutelnosti a setri na 'stare' kolena. ano chora spolocnost. ale je to tak a podla mna je vcelku vhodne si to uvedomit a skusit sa aspon ciastocne prisposobit. presne tak ako sa nase dieta bude chciet prisposobit ked si zacne pytat znackove rifle. nie som toho zastancom, ale plne chapem ze taka vec ma vplyv na status dietata v triede. zial.

sona napísané 27.02.2005 19:11

uz mi to cele pripada ako z nejakeho sci fi, preziju len vecne mladi, krasni, slobodni, bezdetni, patdesiatnici dostanu predvolanie na kremaciu, deti sa budu vyrabat v tovarnach a vychovavat v statnych ustavoch, samozrejme, ze budu geneticky modifikovane a upravene pre vopred vybrane cinnosti podla potrieb spolocnosti, do takej buducnosti mozno fakt nie je dobre rodit deti

tina Nikolete napísané 26.02.2005 22:36

Zaujimaveee smile)),a este ma zaujima ako je to zo ziarlivostou,totiz vzdy ten prvorodeny ziarli na druhorodeneho,ako je to potom s prichodom kazdeho dlasieho surodenca?napr druhorodeny uz neziarli na tretieho a treti uz vobec na stvrteho surodenca?a prvorodeny uz neziarli vobec?kedze uz bol zvyknuty na jedneho surodenca a na tych dalsich nema vyznam ziarlit,alebo ako to je?dufam ze som to moc nepomotalaa smile)

tina napísané 26.02.2005 22:31

Eva to co si uviedla to je veru uz chore ked taka zena prijma deti lebo proste "musi" lebo to tak pan boh chcel,prichod dietata do rodiny ma byt radostou a prinosom a nie nejakym nadelenim od boha,to je skor zabednenost. A to ze deti nemaju ani na nove oblecenie je pre ne smutne ked v dnesnej dobe je to v skolach krute,kazdy je frajer co ma znackovu vec a ten co nema je za chudaka. Ale zase viac surodencov moze dat dietatu vela skusenosti do zivota.este by ma zaujimalo ako vyzera potom taka matka tolkych deti,pravdepodobne by som si ju predstavilia ako jednu zanedbanu zenu co nema ani na nove boty,Takze pocet deti musi uzko suvisiet z financnou situaciuo rodiny.

eva-pokrac. napísané 26.02.2005 13:08

...prace, nacom nie je nic zle, ak deti maju cas aj na nejake zaluby a tam tie najstarsie nemali. Ked som sa pytala, ake to je zit tolki v jednom dome, skonstatovala : ved najstarsia dcera uz ma 15, este 3 roky, vyda sa a odide z domu, uz nas bude o jedneho menej. Ani napad, ze by mohla studovat, a ako som sa neskor dozvedela, bolo to velmi sikovne dievca stud na biling. 8 rocnom gymnaziu!!!!! Takto postupne mali aj dalsie dcery naplanovany odchod z domu.Trosku smutne, nie? A to ani nehovorim, ze za tie 3 roky sa im mohli narodit aj dalsie 2 deti......A naozaj je smutne ak dieta nevie, co je to mat aspon obcas aj novu vec

eva napísané 26.02.2005 13:03

Nuz: V 40 je mozno dobry cas na zacatie "kariery", ale azda prilis neskoro na hladanie si svojho prveho zamestnania v odbore. Takze tam ani nic ine neostava, nez vlastny podnikatelsky plan.... Pravda je aj to, ze vzdelanie zastarava. A neda mi nepridat jednu "vlastnu" skusenost.Ked sa mi narodilo prve dietatko, 8 dni som lezala s jednou pani (biela), kt. prave porodila svoje 9.Snad boli vsetky s laskou prijate, faktom ale je, ze neboli splodene s tuzbou po dalsich detoch(aspon tie posledne urcite nie) ale v totalne slepo poslusnom nabozenskom zmyslani. Tito ludia sa branili uplne akymkolvek - aj tym najprirodzenejsim- antikoncepcnym metodam, s heslom : kolko deti Boh chce, tolko nam da. Dievcatko, ktore sa jej prave narodilo, malo naozaj vazne zdrav. problemy v dosledku nedokyslicenie mozgu pocas velmi dlheho porodu. Ona sa vsak tymto nemohla zaoberat, jej jedinou starostou bolo, kedy ju uz pustia domov, cakalo tam 8 deti a manzel pracujuci od "vidim do nevidim", ktoremu zamestnavatel nedal dovolenku a tak musel ist na PN, aby sa o rodinu postaral.

Obaja rodicia boli velmi nervozni z predlzovanej hospitalizacie, lebo manzela nahanal zamestnavatel a to aby prisiel o robotu si nemohli dovolit (obzvlast nie na vychodnom Slovensku). Vela sme sa rozpravali, lezali sme spolu 8 dni(ona tam bola az 14 dni), pytala som sa ako taka rodina funguje, ved pre tolkych treba varit vzdy naobed aj na veceru zvlast, zehlenie si nechcem ani predstavit. Nuz bola tam prisne dodrziavana delba ...

Nikoleta Tine napísané 26.02.2005 09:12

Nuz sobota nie je najvhodnejsi cas na pisanie, ale chvilku mam cas... Aj ked dnes je to tu narocnejsie, mame doma este 8 rocnu sesternicu, kedze moja dcera ma "len" 3 bratov tak je nestastna, ze sa nema s kym hrat. Ale coskoro sa to zmeni, vraj budeme mat dievcatko...Cez tyzden ak su vsetky deti zdrave, tak mam totalnu pohodu, Najstarsi ide do skoly, dvaja mladsi su v skolke a ja si doma uzivam len s jednym dietatom. Na zaciatku to bolo inac, najstarsi siel do skolky az ked mal 3.syn pol roka, ale zvladli sme to, dokonca aj v mesnom byte. Teraz byvame v dome, pre deti su vyclenene 3 izby, zatial su v dvoch po dve deti. Starsi spia spolu a zaspavaju sami, s mladsimi musim byt v posteli, zda sa mi to lepsie, do urciteho veku to deti potrebuju a ja nemam rada take tie nasilne prechody k samostatnemu zaspavaniu. Ked su na to pripraveni tak to sami daju vediet, ani ja si neliham vecer do postele rada sama, tak preco by mali deti?...Babky mame daleko, sme tu sami, ale nemozem povedat, ze by nepomahali, nie je to sice tak, zeby nam strazili deti, to malokedy, ale pomahaju ako sa da... A pokial ide o to ci sa deti zahraju, myslim, ze deti ked je ich viac su ovela samostatnejsie oproti svojim rovsenikom, naozaj sa spolu zahraju, ale sa aj povadia, vtedy je to dost zle, to len robim "policajta" :-)))... Ale teraz uz musim ist, pokracovanie nabuduce....

zipa napísané 25.02.2005 21:23

Milá Mária. Zo srdca ti želám všetko dobré a vyjadrujem svoj obdiv. Ja mám zatiaľ len tri, ale niekedy naozaj neviem čo skôr. Niekedy u nás vyzerá naozaj ako po bombardovaní, ale aj napriek všetkým trampotám by som bola veľmi rada, keby sa naša rodina rozrástla. Ale to už necháme na Pána Boha. Prajem veľa radosti celej vašej rodine.

Verulka napísané 25.02.2005 21:22

Ahoj, ja chcem tiez pripojit gratulacie Marii k jej velkej rodinke. Ja mam 3 deti. No ja som zacala skoro. Dve deti sme vychovavali pocas manzelovho studia na VS, zili sme z brigad, stipendia, materskej, nejakych davok. Bolo to krasne obdobie. Museli sme setrit, no naucilo nas to vazit si vsetko okolo. Nechcem, aby nase deti povazovali prachy za hodnotu osobnosti. Dnes sa nam dari omnoho lepsie, ale je nas aj viac a deti su vacsie. Nestazujem sa. teraz chodim na VS a som presvedcena, ze je to super pre kazdeho, aj ked by nikdy " vo fachu" nerobili. Moja sesternica ma Vs a je doma, lebo ju to bavi a stoji jej to za to. Myslim, ze z materstva si mnohe zeny pri hladani zamestnania robi podvedome velky hendicap a to sa da vycitit. Ja si tiez prave hladam pracu a napriek tomu, ze mam tri deti, chodim do skoly a nemam prax, vyzera to veelmi nadejne( nechcem to este zakriknut).

Takze si myslim, nech kazdy robi to, co chce a moze a vtedy, ked sa mu to zda potrebne. Verim, ze ked clovek chce a ide si zatym tak to dokaze. Vsetkym drzim palce. A pocet deti je kazdeho osobne rozhodnutie, hlavne aby ste/sme boli stastni.

tina Nikolete napísané 25.02.2005 17:14

ak by si mohla co to prezradit velmi ma zaujima ako to vsetko doma u vas funguje,teda vseobecne v takych velkych rodinach,ako prebieha bezny den,taky maly vekovy rozdiel to musi byt narocne alebo je to tak ze surodenci si jeden druhemu pomozu a takisto sa aj zahraju?zvladas vsetko sama,alebo mas babky a tie pomahaju?napr ako spavate?kolko mate detskych izieb?

tina anne napísané 25.02.2005 17:09

Ked je zena sikovna tak v 40 tke je vyborny cas zacat karieru,ved sa hovori ze je to najlepsi vek,ano zeny v 5o tke sa povazuji uz za stare ale to je bohuzial chyba spolocnosti,napr ked nakupujem a idem k pokladni tak automaticky mierim k nejakej starsej pani,brigadnikov co su vypatlany jak lopata z dalka obchadzam,ale zase bohuzial ked zena po 5o tke nezozenie lepsie miesto ako v pokladni,to je dost krute.No a s tym ze deti nemaju na veci ktore by si zelali tak to sa bezne stava aj v menej pocetnych rodinach,ano deti z toho byvaju smutne(poznam na sebe)

anna napísané 25.02.2005 11:05

este poznamocka: ja viem, ze materialne veci nie su vsetko a pre mna nikdy ani neboli ani dufam nebudu. ale: minule som sa divala na nejaku relaciu rodina s 8 detmi, vsetko v pohode a klapalo a fajn, ale rozhovor s jednou 9-rocnou clenkou tejto domacnosti bol 'podtonovany' tuzbou mat aspon jednu NOVU vec na oblecenie, ked uz pochopila, ze znackove rifle si kupi asi az zo svojej vlastnej prvej vyplaty. dostane v tej rodine urcite vela lasky a v principe jej nic nechyba, ale aj tak mi jej bolo trosku luto ako sa asi citi medzi spoluziakmi v skole. deti vedia byt velmi krute. dospely maju na veci trochu iny pohlad, ktoremu sa postupne dopracovali, deti to este velakrat tak nevidia. koniec koncov preco by sme od 9rocnych mali chciet aby mali nazory a postoje dospelych...?

anna napísané 25.02.2005 09:44

PRE TINU: no mozno je 40 vhodny cas zacat karieru, ak si najdes miesto. zijem v nemecku a tu je clovek okolo styridsat odpisany nie preto, lebo ma deti ale preto lebo je stary. mne opatrovala malu minuly rok 50rocna pani, ktora bola vo svojom odbore absolutne odpisana, lebo bola stara. a uz sa zial o nu nezaujimal ani urad prace. podobny trend bezi na slovensku. mozno sa to za nasledujucich 20 rokov zmeni, ale velmi by som sa na to nespoliehala. PRE PIPI co sa tyka VYPOCTU DOCHODKU odporucam nastudovat posledne novely. zatial sa roky na materskej rataju ako odpracovanen (ktovie este ako dlho), ale do vypoctu vysky sa zaratava vyska odvodov pocas VSETKYCH zapocitanych odpracovanych rokov. takze nie len podla 10 resp. 5 ako to bolo doteraz. na toto doplatia hlavne podnikatelia, ktori odvadzali cele roky z minimalnych miezd. odhliadnuc od faktu, ze samozrejme aj ten najlepsi dochodok ledva staci na udrzanie si povodnej zivotnej urovne a preto sa odporuca nejakym sposobom investovat a nespolahnut sa na dochodok od statu. tipujem, ze s piatimi detmi sa tazko hlada korunka na investicie.

tina anne napísané 25.02.2005 08:47

No presne tak ked deti vyrastu bude mat mozno 4o rokov,pre mna idealny cas zacat karieru,ved do 60 tky ostava dalsich 20 rokov!! preboha ved sa narobi az az,cize otazka naco si teda studovala je nezmyselna

Alena napísané 25.02.2005 08:01

Dovolujem si pripojit aj ja svoj nazor. Podla mna je dobre, ak deti maju zeny s VS vzdelanim. Celkovo deti by mali mat manzelia s ukoncenym vzdelanim /najlepsie VS/, aby ich dokazali uzivit. Kto ma deti uz ako 18 r., moze mat v buducnosti problem deti uzivit, pretoze prax je taka, ze zamestnavatelia vyzaduju nielen vzdelanie, ale casto aj nejaku prax /najma u stredoskolakov/. Tam kde je deti viac, tam je dolezite vediet deti uzivit, pretoze cim su deti starsie, tym je to aj financne narocnejsie. Podla mna zena s VS vzdelanim sa skor uplatni po ukonceni MD a bude lepsie zarabat ako zena so SS vzdelanim.

Skor si najde pracu, ktoru bude moct prisposobit potrebam v rodine /napr. bude moct urcitu cast prace vykonavat doma/.

milank napísané 25.02.2005 07:11

Som Máriin manžel. Mária sa určite ozve čoskoro a bude reagovať. Teší ju každý odkaz. Zatiaľ len toľko, že na obrázku nie sú naše deti, ide len o ilustračné foto nie z našej produkcie..

pipi napísané 24.02.2005 23:08

Mila Eva, podla noveho zakonnika prace NEMA zamestnavatel PRAVO zistovat ziadnym sposobom ci ma uchadzac o zamestnanie deti a ich pocet. Je to napadnutelne (cisto samozrejme teoreticky na sude), ak takeho uchadzaca posudzuje zamestnavatel na zaklade tejto otazky, ak by sa neuspesny uchadzac chcel nejakym sposobom branit, moze, no v praxi by to bol asi precedens (nemam znamost o tom, ze by sa take nieco udialo). Ina vec je prax a schopnosti pri vybere zamestnanca. Treba si jednoducho pri vybere zamestnania viac verit a nepovazovat materstvo za prekazku v hladani si vhodneho zamestnania. Dolezite je ostat v kontakte so "svetom" a pracovat na sebe, i ked je na to tak strasne malo casu. A okrem toho, kedy sa pojde do dochodku? Tak urcite po 60 tke, ak to v nasom veku nebude nahodou po 65 tke :-)). Ved aky mame demograficky vyvoj??!!

Takze i zena, ktora ma viac deticiek sa za cely zivot este "napracuje" az az. A este jedna poznamocka k vypoctu dochodku, nevypocitava sa nahodou vyska dochodku podla poslednych 10 odpracovanych rokov? Takze vsetky argumenty proti materstvu a materskej su v "haji" , jedina poznamka ostava a to je ta, ze ak je zena nespokojna, ze je doma a nie je v praci, tak potom je pre nu lepsie, ak pojde pracovat a bude pokracovat na kariere. Osobne poznam par pripadov, kedy sa vratili zeny do prace po 5 mesiacoch (dokonca jeden po 4 mesiacoch) na materskej. Je to osobne (mozno i z ekonomickeho hladiska) rozhodnutie kazdej zeny. Ahojte a uzivajte si svojich drobcov

Nikoleta napísané 24.02.2005 21:53

Dnes rano som bola znacne rozladena reakciami na uvodny clanok a tak som sa ani nedostala k tomu co som povodne chcela. S najvacsou pravdepodobnostou sa ma to dotklo priamo a osobne, aj ked tie reakcie neboli adresovane mne, pretoze som v podobnej situacii a zdielam podobne nazory ako Maria. Mozno vam niektorym usiel fakt, ze jej posledne dieta ma 4 tyzdne. Ta zena ma 4 tyzdne po porodne!!! Kazda jedna z vas, ktora porodila aspon jedno dieta, si urcite pamata ake boli prve tyzdne po porode. Zmietate sa vo vacsine pripadov medzi pocitmi neuveritelneho stastia az pocitmi totalnej vycerpanosti a beznadeje... A vy tu Marii davate otazky typu "Naco ti je skola"Mozes tolko deti uzivit"Potom az deti vyrastu budes stara, co z teba..."Mozno som to teraz trochu prifarbila, ale...Tak si myslim, ze si Maria zasluzi obdiv, ci uz si myslite, ze mat 5 deti je sialene alebo nie.

Drzim ti palce, nech sa ti dari vsetko ako si planujes. A ozvi sa ako vam to ide...

Nikoleta napísané 24.02.2005 21:45

Dnes rano som bola znacne rozladena reakciami na uvodny clanok a tak som sa ani nedostala k tomu co som povodne chcela. S najvacsou pravdepodobnostou sa ma to dotklo priamo a osobne, aj ked tie reakcie neboli adresovane mne, pretoze som v podobnej situacii a zdielam podobne nazory ako Maria. Mozno vam niektorym usiel fakt, ze jej posledne dieta ma 4 tyzdne. Ta zena ma 4 tyzdne po porodne!!! Kazda jedna z vas, ktora porodila aspon jedno dieta, si urcite pamata ake boli prve tyzdne po porode. Zmietate sa vo vacsine pripadov medzi pocitmi neuveritelneho stastia az pocitmi totalnej vycerpanosti a beznadeje... A vy tu Marii davate otazky typu "Naco ti je skola"Mozes tolko deti uzivit"Potom az deti vyrastu budes stara, co z teba..."Mozno som to teraz trochu prifarbila, ale...Tak si myslim, ze si Maria zasluzi obdiv, ci uz si myslite, ze mat 5 deti je sialene alebo nie.

Drzim ti palce, nech sa ti dari vsetko ako si planujes. A ozvi sa ako vam to ide...

Eliska napísané 24.02.2005 17:14

Mila Maria, zo srdca Ti prajem vela zdravicka, energie, uspechov, stastia a radosti z deticiek. Ak ma mat clovek pocit stastia tak sa ma realizovat tak ako to citi, ako chce a ako mu to vyhovuje (ci uz to je kariera, alebo rodina). No zial v dnesnej spolocnosti sa treba naucit privierat oci a upchavat usi pred niektorymi nazormi, ktore dokazu ranit.

Mila Anicka, podla ustavy ma kazdy pravo na vzdelanie. To je nehorazny nazor naco je zene, ktora ma deti nad urcity pocet, vysoka skola! A kedy si ju mala Maria urobit podla teba? Nikdy? Alebo v 40-tke? Odkial vies ako je rodina zabezpecena? Mozno s piatimi detmi su lepsie zabezpeceni ako niektore rodiny s jednym dietatom. Odkial vies ci si nedokazu setrit na dochodok manzelky inym sposobom? To chces aby Maria taketo podrobnosti uverejnovala v diskusii na internete? Ako mozes dopredu posudzovat a odsudzovat ako dlho sa bude venovat detom a co z jej zivota bude?

Ked sa ma siahat na system solidarnosti, ktory na SK v socialnom systeme, skolstve, zdravotnictve bol a je tak kazdy place. Na druhej strane ked sa ten system solidarnosti aj pouziva tak to tiez vadi.

Maria len vyjadrila, ze aj napriek tomu, ze ma 5 deticiek citi sa stastna a veri si, ze sa dokaze uplatnit aj neskor. Ako si co zariadi a naplanuje, ako dokaze velka rodina fungovat je uz starost jej a jej manzela.

ZuzkaB napísané 24.02.2005 15:10

Osobnost na materskej naozaj rastie - clovek ziskava najma trpezlivost a velkodusnost, ale rozvijaju sa vsetky dobre povahove vlastnosti - ved tie su potrebne pri vychove deti. Osobnost zeny, to nie je len perfektny vzhlad a schopnost spolocensky na urovni vystupovat... Zeny, ktore stravili niekolko rokov na materskej, maju urcitu iskru v ociach, urcity pokoj a nadhlad ktore im mozu karieristky len zavidiet.

A ze vysoka skola je pre zeny, ktore ostanu na MD, zbytocna? Vobec nie! Aj keby zena nikdy nepracovala v obore, ktory vystudovala, VS vobec nie je stratena - to, co sa tam naucila, v nej zanechalo nejaku stopu, sposob myslenia, ktory urcite vyuzije ak aj nie v zamestnani, tak pri detoch urcite... Akekolvek studium formuje osobnost, rozsiruje obzor, zena, aj ked je na MD, tak predsa potrebuje byt v kontakte so svetom a rozumiet mu...

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:37

Mimochodom Maria, ak mas chut ozvi sa mi na mail, mozme spolu prehodit par a viac slov. Bolo by celkom fajn porozpravat sa s niekym, kto plne chape moje konanie... Kto sa rozhodol pre to iste v zivote co ja... :-)))

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:25

Snazim sa spolupracovat s miestnou samospravou, aby sme mali bezpecne ulice pre deti, dostatok chodnikov, ktore kde tu chybaju, prechody pre chodcov s vystrahou tam kde treba...A planujem v blizkej dobe zriadit u nas materske centrum, co by pomohlo urcite mnohym maminam, ktore sa sem do nasho maleho satelitneho mestecka pri Baratislave stahuju... Tiez som sa sem nastahovala len pred cosi vyse rokom...Moja najblizsia aktivita je zacat ucit deticky v MS anglictinu, je fakt,ze bez naroku na honorar, dobrovolne. Len preto, ze starat sa o deti je to najdolezitejsie co tu po nas zostane. To ako dokazeme novu generaciu usmernit k lepsiemu zivotu. Urcite sa to nepodari kazdemu na 100%, ale prave o to viac sa budem snazit, aby tych dobrych ludi z nasich deti pribudalo a nie naopak. Kazdy ma inu predstavu sebarealizacie, pre niekoho je to prave praca s detmi...

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:17

Nemozem si pomoct, ale neda mi nereagovat na tento clanok a tuto "uzasnu" diskusiu, ktoru rozprudil. Kazdy jeden clovek ma pravo na svoj nazor... tak preco ho nevyjadrit. Ked som si precitala clanok, velmi ma povzbudil, dnes nemam dobry den, brusko uz zacina byt tazke, pali ma zaha, obdobie kludu trvalo dost kratko. Som tehotna, cakam 5 dieta, najstarsi syn bude mat 7 rokov, dcera 5, dalsi syn 3 a pol a zatial najmladsi ma 2 roky. VS mam dokonca cuduj sa svete tiez (asi som podla niektorych zbytocne zabrala miesto inym, co si ja sice nemyslim, lebo plne svoje vedomosti aj skusenosti vyuzivam). Je pravda, ze zamestnat sa urcite nie je lahke ani som sa o to nepokusala ani s najvacsou pravdepodobnostou nebudem. Ale to neznamena, ze az deti podrastu ( podotykam nie vyrastu) tak sa mozem plne realizovat v com len budem chciet. Je pravda, ze manzel po ekonomickej stranke zabezpeci rodinu dostatocne, ale v dnesnej dobe nikto nevie ci sa mu zajtra bude darit...Ak bude treba tak sa nebudem len "hrat", ale zacnem zarabat, tiez mam mnozstvo planov a napadov, ktore cakaju na realizaciu. Teraz aj napriek plnej vytazenosti pri 4 malych detoch mam este dost sil na to, aby som sa venovala zveladovaniu zivota deti a rodicov v mieste mojho bydliska. Podarilo sa mi dosiahnut kvalitativny rast statnej MS, mame vytvarny, tanecny kruzok, anglictinu, od buduceho roka jazdenie na konikoch...a kopec inych aktivit. Zhanam financie na vybudovanie noveho ihriska a zahrady pre deti z okolia. Snazim sa..

anna napísané 24.02.2005 09:17

padla poznamka, ze ak sa pytam, preco tu skolu robila, tak je to len zavist... neviem, co je tu na zavidenie. vs mam, dieta tiez, partnera, co ma zabezpeci, kedze robim len na pol uvazku (takze len sebe na vreckove) tiez... jedine, co jej mozem zavidiet je ten proces hladania si prace ak sa pre to nahodou rozhodne a to, ze pravdepodobne svojim detom nebude moct dat zo vzdelanostneho hladiska to, co dostala ona od svojich rodicov (prajem aby to nejako predsa len zvladli) no a nakoniec este aj to, ze kedze neplati do socialnej poistovne, tak jej mozem zavidiet aj ten mizerny dochodok, ktory dostane. doba je kruta, zial je to tak. 'ked deti vyrastu je cas na karieru' kedy dieta vyrastie? podla mna dieta 'rastie' minimalne 10-12 rokov, takze ked ma pat po sebe odhadujem, ze musi ostat doma cca 15-20 rokov. dieta mala aj pocas skoly, takze prve zamestnanie si zacne hladat tipujem tak okolo 35-40. ak zacne skor, tak bude mat este natolko skolopovinne deti, ze bude chciet robit na skrateny uvazok, cim nie je vela zamestnavatelov nadsenych... takze to s velkou pravdepodobnostou skonci tak, ze jej nebude skola na nic. vzdelanie aj zastarava, ak ste si to niektora nahadou este nevsimli. chcela by som sa s nou porozpravat o tych dvadsat rokov. kazdy sme si strojcom svojho stastia, neberiem jej to, len ma proste zaujimaju jej pohnutky, preto som sa pytala.

tina napísané 23.02.2005 22:50

Nechapem co je to za blbu otazku "naco si studovala" a ze sa bude chciet zamestnat az v neskorsom veku,mala si ich mat v 18 tich atd

Ved tie deti potrebuju mamu hlavne teraz,tak preco nebyt s nimi a uzivat si to ked to tak niekomu vyhovuje,deti ked vyrastu tak prave vtedy je ten spravny cas na karieru,v klude a v pohode si ju moze budovat bez obav kedy bude zase jedno z nich chore a pod,ja mam rovnaky nazor,kariera pocka ale deti niee,tie vyrastu a potom len bude casu na vlastny zivot a veci ktore sa teraz nestihaju,kludne by som mala dalsie dieta,bojim sa vsak ci by som mala nato prostriedky uzivit tolko deti a taktiez byt lebo v 2 izbaku by sme tazko boli tolkati.Tiez by ma zaujimalo v akych podmienkach ziju a inac tiez ju obdivujem ze to takto krasne zvlada.

Katarína napísané 23.02.2005 21:47

tak mi hovorí Mária trošku z duše. mám tri deťure a je pravda, že sú dni kedy padám na "hubu", mám všetkého plné zuby, som na hrane DDM - dostatočne dobrej mamy, ale cítim, že ako osobnosť ma moje deti posúvajú dopredu, bez kapesníka pred ústami, viem, že tá cesta, ktorou teraz idem zo mňa robí lepšieho človeka. znie to ako fráza, ale pre mňa je to duševná realita, o ktorú sa môžem oprieť a čerpám z nej silu.

nie som výrazne materský typ, mám VŠ a nestály gén cestovateľa v sebe. a táto cesta zatiaľ stojí za to.

eva napísané 23.02.2005 21:35

Fiha..... Nuz mala by som niekolko malickych poznamok, ktore su vsak LEN a LEN mojim osobnym nazorom. Padla tu dobra otazka, dokaze tato rodina zabezpecit svojim (minimalne) piatim detom vzdelanie???? Ja osobne by som sa bala porodit behom necelych 8 rokov 5 deti, ved co ak moje tehotenstvo bude rizikove, s nutnou hospitalizaciou, alebo "len" prisnym domacim kludom na lozku? Co potom s tymi malymi detmi, ktore uz doma mam? A hlavne sa mi prieci, kolko slov tam padlo o mrhani talentom a lukrativnom okamzite moznom zamestnani (naozaj, s 5 detmi?!) hlavne ak pistatelka napise, ze zatial s tym nic nerobila.

Ja mam tiez VS, a riadne tazku, napriek 50 stud. v 1 rocniku, ju zvykne dokoncit len okolo 5. Velmi ma bavila a bavi ma robit to co som studovala. Ale po nej som sla na matersku a ked som si po MD hladala pracu s 1 dietatom, mala som co robit. Chvilami som mala pocit, ze vpisat do dotaznika 1 dieta je to iste, ako byt retardovany(bez urazky kohokolvek) ci trpiet pomocovanim. Mnohi potencialni zamestnavatelia mi len po precitani takehoto dotaznika oznamili, ze nevyhovujem ich poziadavkam. Preto je naozaj smele mysliet si, ze hoci mam 5 deti (iste budu obcas chore) a v odbore zatial ani len jeden den praxe, vsade ma prijimu s otvorenym narucim. Napriek tomu musim povedat, ze obdivujem ludi, ktori si trufnu a zvladaju mat tolko deti, vychovat z nich cestnych a dobrych ludi a ak ich to aj naplna, a zabezpecia im vsetko potrebne (nie byty a auta), tak je to super.

tatranka napísané 23.02.2005 19:59

Len tak mimochodom, tie deturence na fotke su tvoje? A ktore ma 8, resp. 7 rokov? Zdaju sa mi vsetky akesi mrnave. Inac, klobuk dolu, ja mam len dve deti a obcas mi stavaju vlasy na hlave..ale je to fajn, byt oblopena velkou rodinou.

Lucia napísané 23.02.2005 17:51

Maria, hoc co by som napisala, neviem akymi slovami by som ti vyjadrila obdiv. Si obdivuhodna !!! Paci sa mi na nete hlavne to, ze nepodliehas tejto dobe ale ze robis a mas to co ta naplna a si takto stastna. Toho, ze deti od teba odidu, by som sa absolutne neobavala. Budu ti v zivote urcite takou oporou a pomocou akou si im ty teraz !!! To som si ista. Das im tolko lasky, ze ti ju urcite raz vratia !!! A bude im super, ze budu mat tolko surodencov. Urcite budete vsetci cely zivot tahat za jeden povraz a ste a budete nadherna a zavideniahodna rodinka! Ak mozes napis prosim ta kolko maju rockov, pretoze su rozkosni !!!!!!!! Ti traja starsi su chlapci a mladsie dve dievcatka? Alebo sa mylim. Napis ako sa volaju a ako si zvladala tehotenstva a porody? Ak budes mat chut a samozrejme cas, skus nieco o vas viac napisat. Velmi ma to zaujima. Ja by som tiez pristala na viac deti (zatial mam dve), no pravdu povediac sa nebojim ani tak starostlivosti ako dalsieho tehotenstva, porodu a toho aby bolo dietatko zdrave. V dnesnej dobe clovek pocuva totiz väcsinou same hrozostrasne "scenare" . Tvoj prispevok ma naplnil veeeeeeeeelmi pozitivnou energiou. Aj ma presla unava po prebdenej noci, ked si pomyslim ako by som sa vyspala pri piatich deturencoch:-))))))) Mimochodom, kedy si sa naposledy vyspala? Zelam tebe a celej tvojej nadhernej rodinke krasnu buducnost. Pa

EmaA napísané 23.02.2005 12:20

Suhlasim s Monikou. Maria pise, ze ma podnikatelsky plan. Teraz si naplno uziva materstvo a ked pride cas, zacne sa realizovat vo svojej profesii. Ak ma na to i prostreidky, je takto stastna a vyrovnana, tak maminy, ktore sa snazia sklbit karieru s rodinou a su z toho na nervy (netvrdim ze vsetky pracujuce, ale su aj take), alebo tie co naprv buduju karieru, odsuvaju deti a potom ich uz vzhladom na vek mat nebudu, jej mozu len zavidiet. A naco si robila VS? taketo poznamky mi zneju ako zavist. Maria napisala, ako sa ona realizuje vo svojom zivote a ze jej to tak vyhovuje, preto nevidim dovod preco jej tu pisete, ze to tak byt nema. Ked je zase ina zena presvedcena, ze je uzitocnejsie aby sa naplno venovala kariere a je tak stastna tak nevidim dovod jej to vyhovarat, ved kazda z nas ma pravo v zivote sa realizovat

Maruska napísané 23.02.2005 12:05

Monika, ty zacni od seba a nekritizuj ine nazory... Ak mas v sebe tolko lasky a tolerancie, tak ju ukaz a nepoucuj.

Monika napísané 23.02.2005 11:47

Milý článok, ale tak smutné reakcie. :-(( Ak dievčence máte manželov, spýtali ste sa ich voľakedy, čo sa im na vás páči, čo si na vás vážia, či vás ľúbia? Ako, ak vôbec, sa zmenil ich vzťah k vám po narodení detí a porozprávali ste sa niekedy ako si zariadite život ak tieto vyletia z rodného hniezda? Predpokladám, že všetky ste realistky a nebudete chcieť držať deti pri sebe celý život. Takto je to už tisícročia zariadené a funguje to. Ja sa nad týmto obdobím nezamýšľam no verím že bude minimálne tak krásne, ako to bolo pred narodením našich detí a ako je to teraz keď sa spoločne niekedy zo všetkých síl snažíme dať im základy výchovy a kopec lásky. Bude to opäť iné, krajšie. Čo je to za názory, že musí byť splnené ekonomické zázemie, že musíme nosiť nohavice, na čo si robila Mária školu, že svet je mužský, že deti sú nevďačné, že sa matka 5 detí bude cítiť menejcenná...???? Prečítajte si to ešte raz, ona píše pravý opak. Dievčence, pozrite sa z okna, svieti slniečko a zajtra bude zas, povedzte niekomu blízkemu, manželovi, dieťaťu, že ho lúbite, začnite od seba začnite žiť a svet bude aj pre vás gombička. Ten kto ho stvoril to tak pôvodne myslel tak mu to nekazte.

Lenka napísané 23.02.2005 09:38

Podľa mňa každý človek hľadá svoj zmysel a šťastný môže byť ten , kto ho naozaj našiel ako napr. Mária. je len málo žien, ktoré si zvolia takúto dobrovoľnú cestu. Skôr, či neskôr i mnoho zarytých karieristiek by ochotne svoju kariéru vymenili za čokoľvek na svete, len aby mohli mať vlastné dieťa. Predpokladám ale, že Mária je jedna z tých šťastných žien, ktoré majú na materstvo vytvorené vhodné podmienky a aj ekonomické zázemie, inak by nebola taká plná optimizmu. lebo mnoho žien na materskej dovolenke trie vyslovene biedu a musú si priam od úst odtŕhať,len aby mali do čoho svoje deti obliecť, zaplatiť im lieky a dopriať zdravú stravu.Taktiež dúfam, že raz dopraje svojim deťom minimálne také vzdelanie, aké mala aj ona, a to veru o 20 rokov už nebude lacná záležitosť.

Vraví, že jej osobnosť na materskej rastie. Raz sa však môže stať, že sa bude cítiť predsa len trošku menejcenná medzi ženami, ktoré zvládli výchovu detí aj kariéru. Keby sa všetky ženy v tejto krajine sústreďovali len na rodenie a výchovu detí, priblížili by sme sa ku situácii žien na blízkom východe, kde neexistuje rovnoprávnosť medzi 2 pohlaviami...

anna napísané 23.02.2005 09:34

na jednej strane ta velmi obdivujem, lebo starat sa s takou vytrvalostou, laskou a trpezlivostou o tolko deti je naozaj obdivuhodne a naozaj by to malo byt viac spolocnostou ocene. na druhej strane mam na teba dve otazky: naco si teda studovala? mohla si sa predsa v 18 vydat a mat tie deti, ved na to aby si ich mala a vychovavala vysoku skolu nepotrebujes... mohol tu skolu vystudovat niekto druhy, kto mozno nevladne takym talentom ako ty, ale by prislusne povolanie aj robil (co je tiez prinos pre spolocnost, preto predsa tie skoly mame) a druha vec: si pripravena na to, ze deti od teba jedneho dna odidu, myslim tym zacnu byt ovela samostatnejsie a tebe sa uvolni obrovsky casovy priestor, ktory ti teraz mozno obcas chyba, budes vediet co s nim? budes sa chciet zamestnat prvy krat ako 35-40 rocna mamina piatich, (viacerych) deti? alebo ostanes uz navzdy mamou, starou mamou (a budu tvoje deti mat deti?) zavidim ti potomstvo ale nezavidim ti ze si sa do istej miery vzdala vlastneho zivota, deti su nevdacne, nie vo zlom, ale proste ich ako rodicia v urcitom momente prestaneme zaujimat a mnohi na to nie sme pripraveni...

Maruska napísané 23.02.2005 08:56

Maria, gratulujem ti a obdivujem ta. Myslim si, ze si zasluzis skutocnu uctu spolocnosti. Zial svet je dnes postaveny na inych hodnotach, muzskych. Aj takzvana emancipacia zien je len napodobnovanim muzov (aj ked je dobre, ze aspon to je, za to som vdacna). Skutocna emancipacia by znamenala, ze zena na materskej je rovnako spolocensky uznavana a ctena ako napr. manazerka. Dnes zeny, aby boli uznavane, musia sa viac-menej spravat ako muzi - byt agresivna, vediet vystupovat, nosit nohavice... smile. Este aj modu nam diktuju muzi... Ja som z toho druheho cesta, teda manazerka, takze neodsudzujem to, len odkedy som matkou sa nad tym viac zamyslam a chyba mi, ze tak malo sa ceni to, co je na zenach to najlepsie - sucit, neha, intuicia. Drzim ti palce a tesim sa, ze take zeny ako ty existuju.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
maruška napísané 27.11.2017 10:21

Hlásim sa po čerstvo ukončených 22 rokoch materskej (aj s predlžením na neplatenej): mám tri práce na troch projektoch, z toho dve z domu, jednu na pár hodín týždenne medzi ľuďmi. Hoci je to výzva, baví ma to a o nič som neprišla. Doma sedem detí (po tom piatom prišli ešte dve) od 20 po 6 rokov, dvaja vysokoškoláci, dvaja gymnazisti, dvaja záklaďáci a jeden vysokoškôlkar. Hej, je to rušné, fakt: ale neľutujem ani sekundu! Popri siedmom som dokonca robila stavebný dozor na našom dome... Ak by som sa mala rozhodnúť ešte raz, tak takto a nijako inak. A podnikanie? Ešte naň nemám čas... :-) Ale stále s ním počítam a pomaly robím kroky. Prajem vám všetkým veľa radosti zo života a nebojte sa!

Mariam napísané 13.02.2017 00:44

Náhodou som narazila na túto diskusiu, do ktorej som aj ja prispela 2.3.2005, čiže pred 12 rokmi. Vtedy som čakala svojho prvého syna - a úprimne povedané, trochu ma to zaskočilo, tak trochu sme to ešte neplánovali. No a teraz má moj najstarší takmer 12 rokov, pribudli nám ešte 2 detičky - dievčatko a chlapček. Vtedy som mala strach, že ostanem pracovne "mimo". A vobec som o nič neprišla, detičky sme mali s takým odstupom, že som vždy mohla medzi nimi pracovať, takže som nevypadla ani v pracovnej oblasti a aj som si splnila sen o rodine s 3 deťmi. Som šťastná a tak som mala pred 12 rokmi strach a bola som plná neistoty.

Veru človek mieni a Pán Boh mení...

katuska napísané 22.08.2007 15:33

Minule som surfovala a natrafila som na zaujímavý blog práve na túto tému. Je to dokonca celkom humorné. Skús sa pozrieť. zacinampodnikat.blogspot.com

janca napísané 22.08.2007 14:48

Chcela by som si založiť živnosť. Nič veľké, len niečo také, aby sa to dalo stíhať na materskej. Ale neviem, čo na to budem potrebovať. Neviete mi niekto poradiť postup, aby som si mohla napísať zoznam, kde všade mám ísť, nech to mám čím skôr vybavené?

maria napísané 28.04.2005 21:49

Pre všetkých, čo mi fandia i pre tých, čo nado mnou pochybujú - žijem. Zvládam tak, ako aj vy - raz viac, raz menej. Mikuláš Ján má 3,5 mesiaca, je to krásne dieťatko a náš životabudič. Všetci ho máme veľmi radi. A stále som presvedčená o tom, že moje miesto je práve tu, doma, medzi mojimi drahými a cítim - čo asi mnohé tušíte - že moja a naša viera nám dáva tú podstatnú časť síl, ktorú ani ja sama nevlastním. Je to náročné, ale stojí to za to a napriek všetkej únave z rodičovstva som to takto chcela. Cítim sa šťastná. Čo sa týka financií a času pre deti - kedy je toho naozaj dosť? Asi nikdy. Financie rozdelíme podľa množstva a netrápime sa, čas pre deti je prioritný. Tiež riešime problémy pováh, vývojového štádia a situácie s deťmi. Áno, nie je to jednoduché, ale baví nás to. Kto chce, pochopí. Želám aj vám všetkým bez ohľadu na počet detí radosť a odvahu žiť svoje materstvo naplno, bez strachu, bez egoizmu.... Vráti sa vám to! Mária

otázka pre autorku napísané 06.04.2005 12:44

Mária, chcem vedieť, či to ešte stále tak zvládaš? Stále je všetko ok, tak ako si písala? Nuž, klobúk dolu, naozaj. U vás je to také ideálne a ani nepotrebuješ pracovať, mať financie na zaopatrenie detí...to je super! Ja patrím k tým, ktoré aj chcú aj musia pracovať, aj majú varovanie dieťaťa, aj sú stále s dieťaťom, aj stíhajú všetko okolo, aj ked s odretými ušami, a hlavne myslia na buducnosť svojho potomka, pretože si neviem predstaviť, že by moje dieťa nemalo čo do pusy, na seba, bez hračiek, po ktorých túži...a oniec-koncov aj bez súrodenca, pretože by som na ďalšie dieťa (na zabezpečenie jeho životných podmienok) nemala potrebné financie. Fúúúúúúú, tak to teda nie. Pracovať treba a aj kvôli všeobecnému rozhľadu a styku s ľu´dmi a komunikácii....Ale aj tak musíš byť supermama.

....... napísané 17.03.2005 08:22

Niektoré osoby asi fakt nemajú čo robiť na MD, keď sa zaoberajú opravou pravopisných chýb. Ženy - nájdite si nejakú duchaplnú činnosť, preboha!

pre janu-oprava napísané 17.03.2005 08:20

...no to by bolo...

pre janu napísané 17.03.2005 08:19

Fíííííha, tak ty by si mala byť učiteľka...no by bolo....ale to by si najprv musela mať VŠ....................mimochodom, asi ti nič nehovorí preklep. (hľadaj vo výkladovom slovníku)

...nuž, čo už.....ale dobre, že si ma NAPOMENULA...ďakujem

RE:evaeve napísané 16.03.2005 10:43

Ach, eva, keby si ma videla, netvrdila by si, ze chces byt ako ja osmile))). Mam vela vela kil nadvahy a momentalne travim väcsinu dna s hlavou v zachodovej mise! Neboj sa, my sme tiez mali tazke financne obdobia, popasovali sme sa s tym a uz je lepsie. Vzdy sme sa riadili tym, ze clovek nikdy nesmie byt sam so sebou spokojny, vzdy musi chciet viac a to po kazdej stranke, lebo akonahle upadnes do spokojnej blazenosti, zacinas stagnovat a neskor upadat. Drzim palce!!! A ja som tiez sla zo skoly rovno na matersku a potom som si prvu robotu hladala s dietatom veeeelmi tazko, ale nasla sa. Tak sa maj!!!!

Jana napísané 15.03.2005 20:02

Pre Janulu - ak máš VŠ, mohla by si vedieť, že sa nepíše " bavyla" , ale bavila. Ja mám síce len SŠ, a niekoľko rôznych nadstavieb, no viem to...................................

evaeve napísané 14.03.2005 19:03

ahoj eva, tak taka ako ty by som ja chcela byt...dostudovala som tesne pred materskou, na nejake pracovne zazemie a teda rozbehnut sa s robotou doma ,nejaky taky naozajstny rozbeh cas uz nebol ...no a kedze mame tu "hypoteku" prejavuje sa nam to na materskej tak, ze manzel (este na doktoranture) maka od rana do rana, vikendy sme spolu tak den, aj to je vacsinou po nocnej...venuje sa mne aj dietatu maximalne, ale ludske moznosti/akodlhonespatafungovat/su dost obmedzene, takze som vlastne s dietatom casto sama...snazim sa chodit s dietatom cvicit, na vylety ked sa da, do prirody, aj s manzelom-ak sa da..tiez do zoo.a na detske vystavy...ale zeby to bol nejaky bohaty program...navyse mi to s pracou z asi troch dovodov vyslo tak, ze som sa rozhodla radsej mat hned druhe dietatko....tiez by sme chceli tri deti, ale este sme v takom stadiu, ze si netrufame odhadnut, ako na tom raz budeme smile hoci moj manzel ma tiez zaujimave vzdelanie...s moznostou lukrativnej prace...ja sa jednoducho stale citim neista a neviem sa rozhodnut, ci tie tri deti nebude predsa len viac, ako zvladneme smile keby to nestalo aj na tych financiach, mam pokojne aj styri, psychiku si viem osviezovat smile tak tak....si pre mna vzorom, niekedy mam pocit, ze nevladzem, no ked citam, ze niekto este aj popri tych starostiach pracuje, tak mam o sebe mienku, ze som asi lenivec prvotriedny ...ahoj

Tama napísané 13.03.2005 00:37

Ahojte babulky, preluskala som vsetky vase nazory, vsetky pre a proti a vyvstalo mi z toho len jedno. Nic nie je cisti biele a cisto cierne. Kazdy z nas je iny a ma pravo, schopnosti a moznosti zariadit si zivot po svojom. Napriek tomu, ze aj ja patrim k tym tzv.viacdetnym /mam 3d- 10,8 a 1 rok/ si myslim, ze mat v tejto dobe vela deti je dost slusny risk a to aj v pripade zabezpecenia akych takych zadnych vratok /ziv.poistky atd/. Som momentalne na materskej, nemam moznost pravidelnej opatery rodinnym prislusnikom, a citim dost slusny tlak na financie ked chcem dat detom okrem zakladnej starostlivosti aj moznost sportovat, kulturne zit....A to nerobia ziaden tzv.finacne narocny sport, chodia na klavir a herectcvo lebo si to sami vybrali ako zmysluplne naplnenie mimoskolskeho casu. Babulky, neberte to tak ze na niekoho utocim, ale nikde som sa nedocitala ako riesite problem mimoskolskych aktivit, ako z financneho , tak z casoveho hladiska. Naozaj mam niekedy co robit aby sa mi podarilo zladit odvoz a dovoz na treningy a kruzky dvoch starsich s rezimom a potrebami krpca. A v ziadnom pripade tieto aktivity nechcem obmedzit, lebo mam pocit ze ked s nimi bude trieskat puberta budu mat vyuzity cas a nebudu mat cas mysliet na somariny. A co sa tyka hladania roboty, opat osobna skusenost, clovek s detmi sa pre zamestnavatela javi ako ten co bude stale doma ........Je to vazna drina nieco najst. Takze viacdetne maminy drzim vam palce a dufam ze som vas nenastvala prip.neurazila. Tama

hannah napísané 11.03.2005 22:44

Nuz Evi nie kazde VS vzdelanie je tak rychlo zastaravajuce ako to Tvoje, niektore humanitne smery skor zreju z vekom ako vino a ked si mamina da tu namahu, ze na MD aspon obcas ide na seminar alebo konferenciu, nadalej cita odborne publikacie a casopisy, moze sa vratit osobnostne o skok dalej a vpredu... ale zavisi hlavne od nej samozrejme..

janula napísané 10.03.2005 12:50

...na konci úvodného článku je veta, že Materské centrum lieči, ak je mamine otupno, alebo tak nejak. Preboha a čo tam asi tak lieči? Tie ukričané deti? No to by ma určite liečilo. Ak je mi otupno alebo dlho alebo neviem čo, tak by som si určite našla duchaplnejšiu činnosť ako vysedávať v materskom centre. A to v našom meste tiež je...ale ked si spomeniem, kto tam chodieva....no hrozné. všetko matky bez vzdelania, alebo len minim. vzdel. a o čom by som sa tam asi tak bavyla? (ja mám vš-to nie preto, že by som sa chválila, ale preto,. že by som sa nedokázala baviť len o tom, kto koľko kaká a ciká, koľko a z ktorého prsníka kto papá a podobne, ved by moj mozog pri takýchto debatách zachvílu odumrel). ale viem, že koľko ludí, toľko chutí, tak sa na mňa nikto nehnevajte....

... napísané 09.03.2005 16:11

...sprievodnými javmi úzkosti sú napätie, depresia, stres a únava. Ak sa v našom živote tieto prejavia je to dôkazom toho, že žijeme alebo v minulosti, ktorá už nejestvuje, alebo v budúcnosti ktorá ešte nenastala. Psychológovia tvrdia, že strácame 75% energie na problémy, ktoré už neexistujú-sú minulosť, alebo sa snažíme riešiť problémy budúcnosti, ktoré ešte nie sú. Na to aby sme sa dokázali tešiť z prítomnosti nám ostáva 25%. Stačí vám to na prejavenie lásky k manželovi, k deťom? Existuje riešenie, žiť a tešiť sa už z dneška...

eva-pokrac napísané 08.03.2005 09:20

- mohli s manzelom zit - nuz jednoducho. Nikde som nepisala, ze som 2 roky nespavala, ak som maleho ulozila o 7 vecer, stacilo mi pracovat do 10-11. Obcas som nevladala a tak som sa na to vykaslala a dohonila to cez vikend. Takisto moj manzel, ak obcas nevladal a mal vsetkeho plne zuby, prisiel 2-3 dni po sebe domov uz poobede a boli sme spolu.Vikendy sme boli vzdy spolu, poobede sme si lahli s malym a s nim dospavali co nam chybalo. chodili sme do ZOO, babkoveho divadla, na ihrisko, kolotoce.Trvalo to len vyse 2 rokov a stalo nam to zato, rozhodne sa mi to zda lepsi sposob, ako byt kazde poobede spolu doma a nariekat, ze si nic nemozeme dovolit, lebo este x rokov budeme splacat hypoteku. Okrem toho, tu na vychode je mnozstvo rodin, kde musia aj obaja rodicia pracovat v Cechach, Rakusku a pod. Chodia tam na 2-3 tyzdnove turnusy a ak chcu prezit a dopriat nieco svojim detom, nemaju inu moznost. Striedaju sa a tak sa nevidia takmer vobec. Poznam aj rodinu, co chodili obaja prec na 2 mesiace a zatial boli deti s babkou a potom boli 2 mes. doma, jednoducho nemohli obaja robit vecne za min. mzdu, co je tu bezne.

A este by som chcela dodat k sebe - nie som ani typ karieristky ani rodinkarky, ale taky stred, k naplnenemu zivotu potrebujem oboje.Potrebujem rodinu, ale aj vediet, ze nieco dokazem, ze som schopna a sikovna, pracujem pocas celej materskej v takej miere, ako sa da, ale udrzujem si mozog,bavi ma to a mam aj vlastny prijem a zo seba dobry pocit.

hrušticka napísané 28.05.2017 09:36

Slovensko nevymiera.

Ked som matka ja sa uznavam, nepotrebujem uznanie okolia.

Rodina moja ma uznáva a ja ju.

Manažér a manažérka musí kmitať. Sú tam nároky.

To sa porovnávať nedá, záleží čo si vyberete v živote.Ako na to stačíte.

eva napísané 08.03.2005 09:08

No, tak uz sa daju pridavat prispevky..... Aby som zhrnula svoje nazory od zaciatku tejto diskusie.....V mnohom suhlasim s Annou, vzdelanie zastarava a dost pochybujem o tom, ako si autorka clanku kedykolvek najde zamestnanie a este lukrativne, pre jej dobre vzdelanie. Pisala som, ze som vystudovala teoret. kybern. a pracujem v jednej firme - vyrobca software-u ako programatorka (aj ked momentalne som na MD). Myslim, ze to je v dnesnej dobe dost "lukrativny dzob". Ak by som vsak bola na MD len 3 roky (a nie 8 a viac ako autorka) a nic pritom so svojejh prace nerobila, mozem sa vratit rovno do skoly.... A ze ma v hlave skvely podnikat. plan? Nuz na podnikanie treba najprv kapital, potom ratat s tym, ze nejaku dobu budem stratovy a hlavne, ze to pohlti celeho cloveka a cas - pochybujem, ze cokolvek z toho si moze pocetna rodina dovolit. Suhlasim s Annou aj v tom, ze rodicia by mali dopriat svojim detom vzdelanie a ze to o 10-20rokov uz nebude lacna zalezitost. Napriek takymto mojim racionalnym uvaham sme sa s manzelom rozhodli mat 3 deti a to ma zrazu v tejto diskusii dostalo do polohy, ked som sa musela zacat branit. Dozvedela som sa totiz, ze kazdy kto ma viac nez 1 max 2 deti je minimalne poloprizivnik spoliehajuci na stat, rodicov a pod. Som presvedcena, ze nasim 3 detom (ak vsetko dobre dopadne ao necelych 7 mesiacov budeme mat aj to 3.) dokazeme zabezpecit vzdelanie, vsetko co potrebuju pre svoj zdravy vyvoj a este aj cosi navyse. Lenka mi tu vypisuje, ze nevie ako sme-

?arianna napísané 07.03.2005 16:57

Fakt dobrá diskusia, len sa to tu občas zvrháva, aj keď zrejme neúmyselne, na osobné invektívy. Ja mám 3 deti (9 a 7 ročné a 10 mesačné), VŠ som neskončila, pretože ma to nenapĺňalo, chcela som rodinu. Vyrastala som bez otca, mama zomrela keď som mala 12, mám mladšieho brata, ktorý žije vo Švajčiarsku a viem, že mojim deťom sa nestane, aby sa cítili opustené ako ja väčšinu puberty. Našťastie mám muža, ktorý takisto túži po veľkej rodine a aspoň jedno dieťa ešte plánujeme. No pri tom všetkom dobre rozmýšľame, či si to ešte môžme dovoliť a už teraz sa snažíme zabezpečiť aj financie na vysokoškolské štúdium našich detí. Myslím, že každej matke (samozrejme aj otcovi) záleží na tom, čo bude z jeho detí. A asi aj tá mamka 9 detí by svojim deťom priala niečo lepšie, len ani si to sama nevie predstaviť. A možno len rezignovala...

Závidím Márii jejbezproblémové tehotenstvá (ja som si každé odležala) a veľmi jej prajem nech jej ten optimizmus a nadšenie vydrží vo výchove aj v podnikaní.

Za seba môžem povedať povedať len toľko, že si vôbec neviem predstaviť život bez kopy detí. Niekedy je to náročné na nervy, niekedy aj finančne, ale stojí to za to.

Chápem ej Annu, niekto to proste cíti inak a je šťastný a spokojný s jedným dieťaťom. Nemôžeme byť všetci rovnakí, potom by to bola nuda a ani takéto diskusie by nemal kto viesť.

Všetkým prajem veľa šťastia a hlavne zdravia, nech už si svoj život zariadia akokoľvek. Pekný deň!

Veron Anne napísané 04.03.2005 12:08

Anna, mas presne rovnaku povahu ako moj drahy :-))) Nemozes mi nebyt sympaticka, aj ked s mnohymi Tvojimi nazormi nesuhlasim :-)))

anna maruske napísané 04.03.2005 11:36

podla mna sa da svetom hybat aj inak ako prostrednictvom deti. osobne sa domnievam, ze je to aj spolahlivejsie, ak niecim clovek naozaj pohnut chce. Napriklad taka matka Tereza pohla svetom hodne... vlastne deti mozes akurat dobre vychovat (alebo to tu je nazvane 'pohnut svetom'? potom hybe svetom 90% zien co poznam...), ci niektore z nich pohne svetom, je uz na nich. a ty mozes mat dobry pocit, ked to urobia. budes ho mat zly ked svetom nepohnu? je to pravdpodobnejsie, vacsina ludi svetom nehybe - aspon v tom zmysle ako to chapem ja. (zase rypem, mam hroznu povahu, uz fakt koncim, ale tomuto sa nedalo odolat :-))))

Veron napísané 04.03.2005 10:35

Pekne ostra diskusia! Podla mna su proste dva typy ludi, ktori rozne pozeraju na svet a podla toho stavaju aj svoje priority. Aj prispievalelky(ov) tejto diskusie mozno pekne podelit do tychto skupin. Su taki ludia, ktori potrebuju mat zivot pevne vo svojich rukach, desi ich neistota buducnosti a preto chcu byt pripraveni na kazdu eventualitu.Su zodpovedni a nic, co sa da ovplyvnit, nenechavaju na nahodu. Ich casto pouzivanym slovnym spojenim je "A co ak..." Druhy typ ludi sa diva na svet skor z tej pozitivnej stranky, nenechava sa deptat ciernymi (realistickymi) viziami sveta a skor je nakloneny verit tomu, ze "dobre to dopadne". Samozrejme ze svet potrebuje jednych aj druhych, aby bol pekne vyvazeny. Horsie je, ked k tymto vynikajucim vlastnostiam , ktore mame, pridame davku netolerantnosti. Potom vznikaju taketo miestami az drsne utoky jednych na druhych. Ked patrime k jednej skupine, tak tych "vlastnych" chapeme a skor by sme mali ocenit na tych druhych tie vlastnosti, ktore sami nemame a mozno ich aj trochu obdivovat, miesto toho, aby sme hned utocili. Ja zmyslam podobne ako autorka clanku Maria, Nikoleta a ine, ale neda mi neobdivovat tu prisnost na seba, ktoru ma trebars Anna... Ale samozrejme, keby sme boli vsetci dokonale tolerantni, o com by bola tato diskusia? Asi by sme si vsetci navzajom len pritakavali :-)) A predstavte si, ked sa stretne v jednej rodine takmer extrem z jedneho i druheho tabora :-) tak to je moj pripad.. a mame 3 deti, he-he! Prajem krasny den!

Monika napísané 04.03.2005 09:58

Pre autorku pilotného článku, všetky tu diskutujúce maminy a ocinov doporučujem knižky od Eberharda a Claudie Muhlanovcov. "Bud pokojná mama", "Prepač mama", "Bud OK otec", "Nerob si starosti mama"......vydavateľstvo Advent Orion. Nájdete tam odpovede na všetky v diskusii položené otázky. Navyše sa asi nedopúšťam skrytej reklamy lebo viem, že ozaj nadčasové knižky sa už kúpiť nedajú, no sú bežne v mestských knižniciach. Ide o milé rozprávanie manželov rodiny s návodmi ako vychovať v ich prípade 13 /6svojich +7 adoptovaných/ detí. Rady sa však dajú aplikovať ako na mnohodetné, tak rodiny s jedným dieťaťom.

Michal Anne napísané 03.03.2005 20:35

Tak asi tak nevinne ako 5 deti pani Marii :-)

Nikoleta napísané 03.03.2005 17:02

Tak dobre anna, mozno si to fakt myslela vseobecne, len zial si to priamo adresovala a tak to vyznelo viac konkretne. Ale zase si ma dostala do pozicie, ze by som sa mala branit. Vlastne je to asi zbytocne, lebo ja viem ako zijeme, ake mame poistky, ake mame nehnutelnosti, aky mame kapital a v podstate do toho nikoho nic nie je. Jedno ale je fakt, ja nie som typ nezodpovedneho cloveka, keby som bola nezodpovedna, nerozhodla by som sa mat tolko deti kolko mam. Myslim, ze moj intelekt je na dostatocnej urovni na to, aby som vedela do coho idem a ci na to mam aj materialne. A ten zaver mojho prispevku bol viac mieneny v tom duhu, ze optimizmus by nas nemal opustat ani v tych tazkych chvilach, nespolieham sa na to, ze vsetko zle sa nam vyhne, len dufam... Ak sa nedajboze udeje nieco take, ze by sa cosi stalo manzelovi, prezijem to, aj vsetky moje deti, budeme mat dost penazi na to aby sme velmi slusne zili, jedno co neviem ci prezijem (alebo zvladnem, aby to tu niekto zle nepochopil) je to, ci budem vladat zit bez mojho manzela, ktoreho nadovsetko milujem...A to je uplne jedno ci by som mala jedno dieta alebo pat.

Maruska napísané 03.03.2005 15:23

Je celkom zabavne citat tu o tom, ako sa chcu niektori "zabezpecit" na zle chvile, ako chcu materialne zabezpecit svoje deti. Uz zajtra moze nastat napr. zemetrasenie pripadne ine katastrofy, ktore vas aj malodetnych oberu o vsetok majetok, pribuznych ci partnera. A v smrtelnom okamihu si so sebou nezoberieme fakt nic materialne - jedine, co nam v tej chvili pomoze je to, kolko lasky a sucitu sme za cely zivot boli schopni dat. A ako povedala velmi vystizne Maria na temu sebarealizacia - "mám skutočne možnosť prostredníctvom piatich kolísok hýbať svetom a urobiť ho lepším". To je skutočne to, za čo stojí zit. Ja nevravim, ze by clovek nemal mysliet na zadne vratka a byt opatrni, a aj chapem mamicky, ktore nemaju "geny" na to, aby mali 5 deti, lebo sama k nim patrim, ale prosim, nekladme tym, ktore na to vlohy maju hlupe otazky. Radsej sa trosku poucme, ako sa to da zvladnut aj s viacerymi detmi.

Lenka napísané 03.03.2005 13:04

Je zvláštne, že sa táto diskusia takto zvrhla a pritom je to LEN diskusia. Diskutujeme tu o živote a životných cieľoch. Je predsa normálne, že každý človek má nejaký vlastný názor na vec, ktorý je podmienený tým, ako ten človek vyrastal, aké má vzdelanie, aké mal podmienky na život, akú mal výchovu, prípadne či ho ovplyvnilo aj náboženstvo. Ľudia by sa mali navzájom rešpektovať. Osobne nevidím nič zlé na tom, ak sa ženy, (ktoré sú rozhodnuté nemať viac detí z určitých dôvodov) pýtajú tých viacdetných, ako žijú, ako to zvládajú. Miesto toho sú napádané ako napr. Eva Michalom, že túto diskusiu "dovŕzgala" a vraj je nehoráznosť pýtať sa na finančné poistky....Mňa to napríklad zaujíma, aby som prípadne mohla zmeniť určité názory na život. Tiež mi doteraz nie je jasné, ako vlastne žila EVA, keď jej manžel pracoval 16 hodín denne a ona pracovala vo dne aj v noci, z čoho vyplýva, že ani nespala...a v podstate aj NIKOLETA sa vyjadrila tak, sa nechce spoliehať na pomoc od iných ALE, že dúfa, že všetky katastrofy ich obídu a budú žiť bez vážnejších existenčných problémov...

Všetkým týmto ženám želám veľa detí a hlavne nech ich neopustí ich optimizmus a zdravie.

jankina napísané 03.03.2005 12:36

Dnes som si to tu lepšie prečítala...no chaos! Milé ženy, to si naozaj myslíte, že dokážete dať svojim deťom všetko, čo potrebuju a chceli by, ak zotrváte na MD niekoľko rokov? A autorka úvodného príspevku si to predstavuje ako hurvínek....naozaj nič v zlom, ale to mám najradšej...len deti a deti...a nemajú poriadne čo do úst a na seba. Poznám niekoľko takých rodín a poviem vám, je mi ich ľúto. nosia oblečené na sebe veci, ktoré nie že už vyšli z mody (o to by nešlo), ale sú rozťahané, vyprané, aj roztrhané....chúdence. nepochopím takéto matky. je to podľa mňa nezodpovednosť. viem, že materiálne veci nie sú všetko, ale predsa to dieťa si zaslúži, aby nejako aj vyzeralo, aby na neho prstom neukazovali a nešuškali si za chrbtom matky. Zdôrazäujem, že tieto vety nie sú mierené na autorku - Máriu, pretože neviem, v akých podmienkach žijú a ako chodia oblečení a či majú čo do úst. Neviem to, tak toto myslím všetko všeobecne, aby sa nedajbože neurazila.

Myslím, že takmer vo všetkom súhlasim s pisateľkou Annou. (tá, čo ste ju nazvali karieristkou). už som si myslela, že pracujem len ja. Koľkokrát sa mi stane, že ma ľudia zastavia - a kde máte kočík, to už pracujete? Hlúpe otázky, na ktoré aj primerane reagujem hlúpu odpoveďou. Čo sa kto do toho stará. A mimochodom musela by som chodiť po kanáloch, keby som mala zafúľané decko, hladné a uvrešťané, že mu niečo nemôžem kúpiť. Veď to je na plač. Som rada, že pracujem a môžem zarábať toľko, že si žijeme celkom slušne a bez obmedzení!

anna napísané 03.03.2005 12:29

dievcata, mam dojem, ze sa moje otazky niektorych velmi osobne neprijemne dotkli. mozno boli rypave, ale neboli myslene zle. a ak ich niekto takto vnimal tak sa mu ospravedlnujem. ziadnu viac (ani jedno) nasobnu maminu neodsudzujem za to, ze sa rozhodla tak ako sa rozhodla. ani som sa tu o nicom podobnom nesnazila nikoho presvedcit. a vsetky otazky, ktore som mala boli v relativne vseobecnej rovine, aj ked kladene konkretnym osobam, kedze nepoznam vase zazemie a preto je vcelku pochopitelne, ze niekedy adresatovi ta otazka vyznie divne a citi sa ubilizeny, ale na tento stav by mal byt clovek na internete pripraveny a byt trochu viac racionalny ako emotivny. mna jednoducho zaujimalo ako rozmyslaju ludia v takychto rodinach, ked sa na take nieco podujmu a ako riesia urcite situacie, pripadne ako su nachystani riesit situacie buduce. cosi som sa dozvedela, cosi len matne tusim, je mi trochu luto, ze som sa stretla s tolkymi negativnymi emociami. nikoho som nesudila ani neodsudzovala a ak podla vas otazka alebo vyslovenie domnienky znamena odsudenie, tak potom fakt prepacte. v diskusii som cakala, ze otazka bude v klude zodpovedana, domnienka v pripade opacneho nazoru nejakymi argumentami vyvratena a nikto nebude citat nieco ine ako to, co autor napisal.

anna michalovi napísané 03.03.2005 11:14

odpoviem na jednu z tvojich trochu pomotanych otazok (o celu jednu viac ako si ty odpovedal mne): na to co tato zem uzivi sa opytaj ekologov, to sudia oni, ja som v tom fakt nevinne....:-))))

anna eve napísané 03.03.2005 11:08

evi, ono je to asi o tom, ze ja proste tu babku nemam a pre mna je to forma podpory, je to nieco co dostanes (vies, ze to dostanes, minimalne ked treba), ja to naozaj nemam. mna to stoji peniaze. tisic korun za skolku to je maly sen, ja platim za skolku polovicu svojho platu, a to ho mam vcelku slusny, naozaj si neviem predstavit, ze by som zvladla zaplatit skolku este pre dve dalsie deti a povedat im, ze skolka ani ziadne 'nahradne' aktivity nebudu, lebo nemame peniaze, nuz neviem. to by som asi nevedela. nechat deti doma az do predskolskeho veku? tiez podla mna nie je najlepsie riesenie, deti potrebuju aj iny kolektiv ako surodencov... prave pre ten EQ...

anna nikolete napísané 03.03.2005 10:57

ano, chcela som pocut ake konkretne mas tie zadne dvierka a preto sa tak tvrdosijne domaham odpovede. ale podla nej mi vychadza, ze sa spoliehas na stastie, ze vas vsetky pohromy obidu. a mozno podvedome aj na to, ze mas aj mamu (ja mamu nemam) ja osobne to povazujem za nezodpovedne, ale nikomu to nevycitam. len som sa pytala, nechapem preco za jednu otazku tu idu cloveka ukamenovat....

Nikoleta napísané 03.03.2005 09:58

...akurat mi maly vymazal, co som napisala a tak len strucne...mame zadne vratka, myslime na vsetky mozne katastrofy, ktore nas mozu postihnut. Neviem ci chces pocut navod ako na to ked sa tak tvrdosijne domahas odpovede... ja ti ten navod ale nedam, akurat viem isto, nebudem sa spoliehat na stat (to by som dobre nedopadla), nebudem sa spoliahat na rodicov (aj ked po vcerajsom rozhovore na podobnu temu mi mama povedala:ved mas aj nas) a dokonca sa nebudem spoliehat ani na tvoju pomoc ci niekoho ineho, komu by to bolo na obtiaz.....Pevne verim a dufam, ze vsetky tie katastrofy nas obidu a my s manzelom budeme zit tak dlo spolu, aby sme videli ako nase deti vyrastu, vystuduju, dospeju, zalozia si rodinu, budeme sa tesit z vnucat a budeme im pomahat tak ako budeme moct....

frantiska napísané 02.03.2005 23:38

Maria, obdivujem Ta, je to skvele, ze na ufrflanom Slovensku ziju taki optimisticki a spontanni ludia... my mame styri deti... lebo sme ich chceli... ja som bola jedinacik a teda mala som vsetko, aj super rodicov, ale neuveritelne mi chybal (a ked rodicia starnu chyba este viac) surodenec... myslim, ze sa to napriek dobrej vychove trochu negativne prejavilo na mojom charaktere... Dievcata, to svojim detom neurobte, ze budete mat iba jedno dieta ak ich mozete mat viac.!!!.. jedinacik je o mnoho mnoho ukrateny, aj ked tie znackove rifle ma...

Niekto tu spomenul, ze kde je zodpovednost, ked zena porodi viac deti, ze co ak sa jej nieco stane...a kde ma zarucene ta s jednym dietatom, ze jej sa nestane? Ved sme vsetci v Bozich rukach ...nikto nevie, ci sa rano prebudi zivy....a ked mas viac deti, aspon tie mozu byt spolu...z osobnej skusenosti musim potvrdit, ze Boh sa naozaj stara, ked mu na to dame miesto a nechceme si zariadit vsetko sami (tymto dakujem svagrine, ze mi darovala umyvacku riadu:-)))

Myslim, ze chyba toho, ze mame malo deti je v tom, ze si myslime, ze mame mat vsetko...aspon ako v USA... pritom sme jednou z tych bohatsich krajin na svete... keby sme tak vedeli investovat tolko svojho casu do nasich vztahov, ako ho investujeme do svojho investicneho portfolia...to by bolo...

frantiska napísané 02.03.2005 23:38

Maria, obdivujem Ta, je to skvele, ze na ufrflanom Slovensku ziju taki optimisticki a spontanni ludia... my mame styri deti... lebo sme ich chceli... ja som bola jedinacik a teda mala som vsetko, aj super rodicov, ale neuveritelne mi chybal (a ked rodicia starnu chyba este viac) surodenec... myslim, ze sa to napriek dobrej vychove trochu negativne prejavilo na mojom charaktere... Dievcata, to svojim detom neurobte, ze budete mat iba jedno dieta ak ich mozete mat viac.!!!.. jedinacik je o mnoho mnoho ukrateny, aj ked tie znackove rifle ma...

Niekto tu spomenul, ze kde je zodpovednost, ked zena porodi viac deti, ze co ak sa jej nieco stane...a kde ma zarucene ta s jednym dietatom, ze jej sa nestane? Ved sme vsetci v Bozich rukach ...nikto nevie, ci sa rano prebudi zivy....a ked mas viac deti, aspon tie mozu byt spolu...z osobnej skusenosti musim potvrdit, ze Boh sa naozaj stara, ked mu na to dame miesto a nechceme si zariadit vsetko sami (tymto dakujem svagrine, ze mi darovala umyvacku riadu:-)))

Myslim, ze chyba toho, ze mame malo deti je v tom, ze si myslime, ze mame mat vsetko...aspon ako v USA... pritom sme jednou z tych bohatsich krajin na svete... keby sme tak vedeli investovat tolko svojho casu do nasich vztahov, ako ho investujeme do svojho investicneho portfolia...to by bolo...

Michal napísané 02.03.2005 22:16

ANNA, laskavo si po sebe precitaj svoje prispevky a nezamotavaj sa. Uz si to na tejto diskusii dost dovrzgala. A ze prave ty si medzi miliardami obyvatelov tejto zeme...Ake pohnutky mala tvoja mamka? (ospravedlnujem sa jej) A aky je rozdiel ci na svet pride 5 deti roznych mam, alebo 5 deti jednej vzdelanej a slusnej zeny, ktora sa im s laskou a ochotou venuje? Teba tato planeta uzivi a niekto ta stanovil za sudcu sudit, koho este moze uzivit a koho nie? Ako sa mozeses vykrucat, ze sa len vypytujes na "niekoho zadne dvierka", poistky, nehnutelnosti, cenne papiere atd... ? Nehoraznost! S takymito informaciami by som sa nepodelil ani s najlepsim priatelom a nie to este na nete. (Asi preto nedostavas odpoved.) Si precitaj co si popisala od zaciatku diskusie. A ty odvadzas dane v Nemecku ci na Slovensku (ked uz tu tak vyskakujes)?

eva anne napísané 02.03.2005 21:53

Nuz, staci byt cielavedomy. Ak vyjdes z mizernych podmienok, velmi sa usilujes dokazat, ze nieco v Tebe je, ze sa mozes mat lepsie aj vlastnym pricinenim, nielen vdaka bohatym rodicom. Nevystudovala som "aspon" medicinu, ale teoreticku kybernetiku (aj matematicku optimalizaciu). Myslim, ze prve dieta si nas uzilo tolko, aby ho to nijako nepoznacilko - bola som doma 2 roky, tak som sla pracovat. Prve zamestnanie kym bol maly v skolke, druhe po veceroch (administrativna praca, dala sa robit aj doma). Medzitym vsetok volny cas synovi. S manzelom sme sa vidali viac menej len v noci a po vikendoch - ale tie sme si naplanovali rodinne a boli o to plnohodnotnejsie. Zdravie si vazime, mame aj slusne ziv.poist. Problem v zadlzeni bol ten, ze ked sme brali pozicky na novy byt, bola som este na materskej, takze sme nedostali ziadnu velku, ale niekolko malych a kratkodobych, ktore bolo treba naraz splacat. Preto sme sa rozhodli urobit maximum preto, aby sme to mali co najskor z krku, preto tolko prace, setrili sme kazdu korunu a akonahle sa ich nazbieralo dost, predcasne splatili niektoru z nasich "malych" poziciek.

Skolka stoji mesacne zhruba 1000 sk a komu by som to mala platit za opatrovanie - manzelovi??? ci babke????, ktora k vnucatam pride velmi rada a vdacne? A ak beries to, ze babka postrazi raz v tyzdni na 2 hodiny vnucata, lebo to potrebujes, ze Ti niekto nieco dava!!!!! tak to nechapem, pretoze takisto spravim ja pre nu maximum co mozem, to je o medziludskych vztahoch.......

anna eve napísané 02.03.2005 20:17

nuz evi, to co tu popisujes znie tak, ze si velmi schopna mlada zena a ze si toho vela zvladla. klobuk dolu. ak si vystudovala aspon medicinu a stihala popritom robit, tak ta naozaj obdivujem. vazne a bez ironie, lebo pracovat popri napr. studiu ekonomie nepovazujem za vynimocny vykon. ale pokial tomu rozumiem tvoje prve dieta si velmi neuzilo ani teba ani otecka (ak som dobre pochopila casovu postupnost). ty dve zamestnania a manzel robil 16 hodin denne, to ste sa asi velmi nevidali? neviem, ci je take uzasne mat dieta bez otca (a ci je to take uzasne aj pre to dieta). trosku mi tu pride ze je to kvantita na ukor kvality rodinneho zivota. a druha vec: robit 16 hodin denne, ved to sa nerobilo pomaly ani za najhlbsieho kapitalizmu... aky to ma zmysel, aky mate vztah k vlastnemu zdraviu (vo vasom pripade, teda naozaj dufam, ze ste poisteni). ja som to tiez robila, ale vazim si svoje zdravie odkedy mi zomrel ani nie 30rocny kolega na infarkt. a ze ti nikto nic nedal... a ten babysitting to ta kolko stalo, stoji? kolko by bol tvoj prijem, keby si musela zaplatit niekoho kto by pri detoch bol? co ta stala skolka? ja platim za kazdu hodinu co malu niekto opatruje. dvakrat si kazdu taku hodinu rozmyslim.

anna nikolete napísané 02.03.2005 19:56

ja sa ta nechcem dotknut ani som nikde nenapisala ze to co robim ja je spravne a to co ty nespravne. zase nebud nefer. ja sa len stale pytam a zatial som nedostala odpoved ake mas (mate) 'zadne dvierka'? miesto odpovede take a take, som nazvana karieristkou a znosena pod ciernu zem. naozaj si myslim, ze ich v dnesnej dobe treba mat. ste obidvaja (alebo aspon manzel) poisteni? aj inak ako tak, ze poistku zozerie stavebna sporitelna na uver? mate nehnutelnsot navrch, cenne papiere? moznosti je vela. mne je jasne, ze vacsina z mamin ktore su doma a staraju sa o deti (to je jedno kolko) a manzel prinesie domov vyplatu, peniaze od statu nedostavaju. ale to nie je to, co som myslela. ja v tomto pripade naozaj myslim na scenar, ktory ti prevrati zivot naruby. ja som tiez od nikoho nic nedostala, a spravam sa tak, aby som to ani nikdy nepotrebovala a viem co sa bude diat, ked nahodou (nedajboze) bude zle. mozno je to preto, lebo som takychto zlych stavov videla uz prilis vela vo svojom okoli a preto som opatrnejsia...

Nikoleta eve napísané 02.03.2005 17:17

teraz som si vsimla aj tvoj prispevok, ale tak ma vytocili tie ostatne.... Tusim aj teba, zda sa mi to z tonu akym si to pisala... drz sa, mnohi to nechapu, ze sa da aj nespoliehat na nikoho a zit plnohodnotny zivot s viac detmi. Neviem ale tusim sa ludia obavaju toho, ze to nezvladnu, a asi je to aj pravda. Nie kazdy to moze zvladnut, na to treba byt dostatocne cielavedomy, sebavedomy a vediet sa dost dobre ovladat vo vsetkych situaciach...a este mat aj ine vlastnosti...drz sa, nech ti babatko pekne rastie, v ktorom si tyzdni? a hlavne sa velmi nestresuj...

Nikoleta napísané 02.03.2005 17:10

No tak teraz ste sa ma niektore osobne dotkli. Vam vlastne nevadi fakt, ze mame vela deti, vam vadi to, ze sa spoliehame na stat. Uz pocas studia som pracovala, nie preto, ze by ma rodicia nemohli dotovat, v case VS uz mali ocosi viac penazi, ale jednoducho preto, ze som chcela mat svoje vlastne prijmy. Pracovala som niekolko rokov kym sa mi narodilo 1. dieta a odviedla som nemale dane tomuto statu. Dnes od statu nedostavam nic, dokonca aj ked mam narok na rodinne pridavky tak ani tie nepoberame, lebo su taki co to potrebuju viac...Ano, moze sa stat hocico, moze sa mi zabit manzel pri autonehode, moze ochoriet tak, ze nebude moct pracovat a zarabat, moze sa stat cokolvek aj rozviest sa mozeme...Kludne sa toto vsetko moze udiat. Zda sa vam zle, ze neplatim dane, ale ak od statu nic nepoberam tak potom v com je problem? V tom, ze chcem pomahat ludom, ktori to potrebuju, ze sa chcem starat o deti nielen moje? Preco si anna apriori myslis, ze to co robis ty, teda ze mas rodinu a pracujes (teda platis dane) (lebo ja pracujem ale bez prijmu teda dane nemam z coho platit, to uz by bolo dost na hlavu, aspon tie z prijmu, lebo na ostatnych sa aktivne zucastnujem ako ostatni...) je to spravne a to co robim napr. ja jednoducho nie je spravne, a nepriamo to hodnotis ako prizivovanie sa na ostatnych...Myslis, ze sa mi niekto iny postara o deti, ze im niekto nieco da len tak? Fakt neviem co k tomu viac dodavat.....

jankina napísané 02.03.2005 16:02

Mám 9-mesačnu dcérku a pracovať som začala, ked mala 7mesiacov. ČI som musela? Nuž CHCELA som. Dôvody? Máme doma babku, kt. je na dôchodku a ja mám prácu, ktorá ma baví a chcem v nej zotrvať čo najdlhšie. A tie financie...Viem, že z toho príspevku, čo dáva štát by sme navyžili a tak som išla znova pracovať. Doma to zvládame zatiaľ dobre, čo ma až prekvapuje. Chceme si zobrať hypotéku, tak do práce aj MUS=IM chodiť. Neviem si predstaviť, že by som svojmu diaťatu nemohla niečo kupiť alebo zanezpečiť len preto, že musím byť na MD a nemám navyše ani korunu. Obdivujem pisateľku, ktorá rozprúdila tuto debatu, ale len z časti. Naozaj by ma zaujímalo, ako chce zabezpečiť svojim deťom primerané podmienky na život, ked ich má toľko a je stále na MD a v dnešnej dobe??????????? Milé mamičky, môžem vám povedať, že všetko sa dá, ked sa chce, čiže ak sa neviete rozhodnuť medzi prácou a MD, tak len pracujte, ak máte kde. Neviem si presdtaviť začiatok kariéry bez praxe po toľkých rokoch MD. Kto takuto ženu príjme do zamestnania? Iba ak si niečo otvorí (živnosť) sama.... Dá sa to zvládnuť - práca a dieťa!

Miška napísané 02.03.2005 15:02

klobúk dole eva, tebe aj manželovi. A ináč aj ja pochádzam z rozvedenej rodiny a asi preto sa snažím, aby to u nás bolo iné. lepšie. Prajem krásne, zdravé bábo.

Lenka pre Evu napísané 02.03.2005 15:01

Eva, také ženy ako si ty, si skutočne veľmi vážim. Pre mňa je tiež dôležité, že na všetko, čo potrebujem si zarobim sama.Ak všetko zvládaš a si pri tom šťastná, tak ti nič v živote nemôže chýbať. Najdôležitejšie je aj tak zdravie.

eva pre Lenku-pokrac. napísané 02.03.2005 13:26

mi bohate staci kym som doma na materskej. Nikdy sme sa na nikoho nespoliehali ( a uz vobec nie na stat), nezili bezstarostne a od nokoho nic necakali. Takze nic nie je az take zle a hrazne ako sa tu niektore tvarite, a vsetko sa da, AK SA CHCE:

eva pre Lenku napísané 02.03.2005 13:24

Takze Lenka, aj ja som jedna z tych, co tu pisala , ze caka 3. dieta (tolko sme ich vzdy cheli). Svet pre mna rozhodne nie je gombickou, od statu sme donedavma nedostavali ani len pridavky na deti (kym sa vyratavali z prijmu) a ak neratam rodicovsky prispevok, tak nikdy ziadne socialne davky, podporu ani nic ine. Ziadnu poistku v rodicoch(obaja sme z rozvedenych rodin kde otec nejavi zaujem a mamy nam z 1 prijmu sotva mohli nasetrit na byt, este aj svadbu sme si platili sami) ci niekom inom nemame. Obaja sme pracovali v zahranici a tak sme si zarobili na nas prvy byt. Pracovala som celeho mojho denneho VS studia a ci veris alebo nie, nijako zo mna neubudlo, naopak, bola som na seba hrda. Po prvom dietatku sa nam naskytla sanca prist do lepsieho bytu, 2 podlazneho, podkrovneho a noveho takmer v centre mesta. Poriadne sme sa zadlzili, dieta slo v 2 rokoch do skolky. Mnanzelk pracoval aj 16 hodin denne, ja som mala 2 zamestnania (jedno dennne, druhe na dohodu po nociach ked dieta spalo). Po 2,5 roku sme boli z najhorsieho von a mohli si dovolit dalsie babo. Teraz uz splacame len jeden uver zo stavebneho sporenia, necelych 2000 sk mesacne, co v pohode utiahneme. Ja som doma z 15 mes. synom a prave som v pociatkoch tretieho tehotenstva a pracujem aj doma - 2 poobedia v tyzdni sa po 2-3 hod. venujem doucovaniu vysokoskolakov. Raz pride k detom babka(po praci cez tyzden) a raz ich zabavi (cez vikend) manzel. Spolu s rodicovskym prisp. sa moj prijem vysplha zhruba k 9 tisickam a to

Lenka pre Annu napísané 02.03.2005 12:31

Anna, absolútne súhlasím s tvojím názorom, a myslím, že máš pravdu hlavne čo sa týka tej zodpovednosti a spoliehanie sa na niekoho a v konečnom efekte na štát. Mne momentálne nič iné neostáva a tak si budujem kariéru a snažím sa zarábať, lebo nikto mi nič zadarmo nedá. Pripravujem sa na to, že budem s manželom 30 rokov splácať hypotéku za byt a obávam sa budúcnosti, či vôbec uživíme seba a aspoň 1 dieťa. Keď sa nám narodí dieťa, budem nútená ísť po krátkom čase do práce, aby sme mohli splácať životné náklady a neostali na ulici. Úprimne závidím ženám, ktoré sa tu bavia o 3 deťoch, aké sú šťastné a svet je pre nich priam gombička. Myslím však, že máš pravdu aj stým, že mnohé sa nespoliehajú len sami na seba, vždy majú poistku buď v rodičoch alebo v štáte, kde všetci odvádzame tie nekresťanské dane a nemocenské poistky. Ja by som sa však nikdy nedokázala znížiť k tomu, aby som sa niekde v lampárni o 15 rokov vyplakávala, ako je v tomto štáte nahovno, keď nemám z čoho žiť a mám na starosti 4 deti. Nedajbože sa tsane niečo manželovi a môžem ísť do útulku pre sociálne najnižšie vrstvy, však čo, Veď štát sa postará....

anna pre Mariam napísané 02.03.2005 12:12

neviem, kde byvas, ale moja sestra ma velmi podobne pocity ako ty (aj ked v ich pripade je baby tak trochu viac planovane), ide rodit tiez v koncom juna, je z blavy a nepozna nikoho s takym malym dietatom a urcite by sa kontaktu potesila, nech ma s kym chodit kocikovat. takze ak mas chut, nechaj na seba mail.

anna michalovi napísané 02.03.2005 12:07

akoze sa rodi malo deti? za par rokov nas ma byt tusim 9mld, predpoklada sa, ze to tato zem chuderka ani neuzivi... deti je viac nez dost. ak si nahodou myslel, ze v europe a severnej amerike sa rodi malo deti, tak ja osobne si myslim, ze dobre nam tak... btw: ty mas tych deti kolko? dufam, ze minimalne tri (jedno na ten prirastok obyvatelsva)

Mariam napísané 02.03.2005 11:30

Milá Mária aj ostatné dievčatás viacerými ratolesťami, úprimne vás obdivujem. Ja sa momentálne na rolu matky pripravujem - vlastne už ňou som - naše bábätko sa narodí v júni. Je to dieťatko neplánované, počali sme ho takpovediac v deň našej svatby. Úprimne musím povedať, že sme chceli byť s manželom najprv len my dvaja, aby sme upevnili náš vzťah, pretože nie sme moderní a pred svatbou sme nežili spolu. Chceli sme sa dostať z dlhov za naše nové bývanie, chceli sme ešte cestovať a byť len my dvaja. Ale človek mieni... Správu o tom, že som tehotná som prijala s plačom. Snažím sa zmieriť s tým, že už nikdy nebudem taká bezstarostná, ako som bývala. Bojím sa, že sa už celý život bude točiť okolo dieťatka. Aj keď som si vždy priala mať 3 deti, ešte sa necítim na rolu matky pripravená. Veľmi ma to zaskočilo a manžela takisto - a to už nie sme žiadni "mlaďasi". Obaja máme VŠ vzdelanie, lukratívnu prácu. Bojím sa, že na materskej ostanem tak trochu "mimo" životného rytmu. Manžel je strašne zlatý a uisťuje ma, že nie. Niekedy mi aj vyčíta, že si "veľmi zakladám na vlasnej inteligenci" (podľa jeho slov) - je pravda, že aj možno áno, pretože študujem ešte ďalej a bola som vždy zvyknutá poctivo pracovať a dosahovať aj adekvátne ohodnotenie za svoju prácu. Viem, je to všetko sebecké, ja som deti vždy veľmi chcela, ale prišlo to tak skoro a nečakane a mám z toho zmätok. Neviem, ako to mám prekonať. Viete mi pomôcť? Ďakujem

anna napísané 02.03.2005 10:53

DOCHODOK: tym co maju pocit, ze priskoro myslim, na dochodok. ja rozmyslam asi tak, ze sa mi do 67 (momentalny dochodkovy vek v nemecku, kde zijem, uvazuje sa o zvyseni) robit rozhodne nechce, nepocitam ani s tym ze budem moct robit. navyse najvyssi dochodok je cca 50% toho, co minimalne potrebujem na zaplatenie bytu a stravy v mieste kde teraz zijem. takze ja by som rada do dochodku 1) skor 2) s dostatocnym prijmom. ano mozno prilis rozmyslam, mozno je to tym, ze zijem v trochu inom svete, do bohatej europy sa vkrada bieda (relativne), takze sa zariadujem podla toho a neviem sa spravat 'svet je gombicka' a deti si na studium zarobia (ja som si tiez). vidim to na okoli: studium je z roka na rok narocnejsie, vysokoskolaci mozu robit tak po nociach... toho by som rada svoje deti usetrila. neviem fungovat sposobom ze neuvazujem o nasledkoch svojich dnesnych rozhodnuti, aj ked fakt je, ze asi by som to potom mala v mnohom jednoduhsie a mozno mala mariinu detsku bezstarostnost. nech jej vydrzi a nech jej ju nic nepokazi.

anna autorke napísané 02.03.2005 10:26

tvoja poznamka zenach ktore nepovazuju svoje pracovisko za vrchol svojho zivota je az velmi pravdiva. poznam vela zien co su aj mamy aj pracujuce a 99% z nich povazuje svoje materstvo za prvorade (vcitane mna). vzhladom na to, ze stihaju oboje si rozhodne nezasluzia byt odsudene. (v principe si to nezasluzi nikto, kazdy sme si strojcom svojho stastia) inak este poznamka k mojej predchadzajucej reakcii: ta mama styroch deti co ju poznam v podstate cely zivot aj pracovala, za socializmu take vymozenosti, ze tri roky doma neexistovali. moja babka, tiez styri deti, tiez v podstate cely zivot pracovala, neostala s detmi doma (bola ucitelka, tam sa to dokonca vyplatilo, ze bol v rodine prjem, lebo manzel o robotu prisiel). a deti v obidvoch rodinach su vcelku velmi dobre vychovane. takze v principe nevidim dovod neist do prace.....:-)) tebe nevadi, ze ak chces kupit manzelovi darcek, tak ta vie lahko okontrolovat? mala som kolegu, co mal spolocny ucet s manzelkou a vzdy ked vybrala peniaze, jemu prisla sms-ka. no priznam sa, na to by som si nezvykla....

anna nikolete napísané 02.03.2005 10:13

vlastne som si vcera uvedomila ze poznam rodinu so styrmi odrastenymi detmi (ja som z troch). nedalo by sa povedat ze maju zle vztahy, ale ja by som rozhodne take mat nechcela (s otcom nekomunikuju vobec, jeden surodenec je uplne mimo rodiny, dalsia je na mater nalepena tak, ze v 30 nie je schopna odist z domu...aj ked ma vlastne byvanie. ale to asi nesuvisi s poctom deti). deti dostali vsetky vzdelanie, aj ked teda hmotnych veci chybalo (ako som uz povedala, nepovazujem to za tragediu) no ono aj s tym privyrobenim je to tak, ze je rozdiel dolozit dvom detom na tenisky a piatim. zatial sa pohybujeme stale v sfere argumentacie 'ja som vzdy chcela mat vela deti'. pripada mi to rovnake ako 'ja nechcem mat deti' obidva su v principe na tej istej urovni. oboje povazujem za extrem, ale nikde som to tu neodsudila... len sa pytam na pohnutky a rozmyslanie tychto ludi. stale mam dojem, ze malo rodin s vela detmi sa spolieha samo na seba. ked sa zivitelovi rodiny nieco stane, tak sa zrejme obratia o pomoc na stat. stat dostava tie peniaze od takych ake tu su kritizovane: karieristiek, ktore neostali doma s detmi (aj ked by mozno chceli), ale maju aj deti aj domacnost aj zamestnanie. a zaroven aj pocit, ze potrebuju byt schopne sa same o seba postarat, stipky zodpovednosti, ze predsa v 30-35 rokoch sa nemozem spolahnut na to, ze mi niketo nieco da. rozvodovost na sk je 40%, takze uz sa nemozem spolahnut ani na to, ze budem mat partnera, ktory sa o nas (vcitane deti) postara.

Mária Nikolete napísané 01.03.2005 22:47

Nepodarilo sa mi doručiť Ti osobný mail. Skús mi poslať adresu ešte raz. Inak za posledný deň nám prišli od Teba dva čudesné maily. Posielala si niečo? Zdravím aj za manžela a teš sa na mail.

Mária Anne napísané 01.03.2005 22:18

VŠ som si robila ako zamestnaná a financovala som si ju sama. Mama mi nemala z čoho dať, otec nechcel – to bol aj dôvod, prečo som si ju robila až vtedy, keď som mala 24 rokov. Chcela som ísť zo SŠ na žurnalistiku, ale nešlo to z viacerých dôvodov – aj pre ocka, ktorý odmietol iný ako tradičný model ženy /jeho dcéry/ stojaci pri sporáku a plienkach. Ako moje deti vyštudujú, to je ešte ďaleko – čo všetko sa môže za 15 rokov zmeniť! Riešiť to budem potom, a verím, že keď sa chce, tak sa dá. Robila som v troch zamestnaniach, prax mám cca 8 rokov a pekne mi to zapadá do mojich plánov. Dôchodok? Ach, dieťa moje! Ty myslíš veľmi dopredu! Si si istá, že sa ho dožiješ a celý užiješ? Mne skromnosť neprekáža, mňa len motivuje, ako z mála urobiť veľa a možno to bude ten motor, aby som v starobe niečo ešte robila a nebol zo mňa mrzút. Heč – svet je krásny, nech je aj pre Teba!

Mária Tine napísané 01.03.2005 22:16

Bývate v dvojizbáku. Štyria. My sme boli v 1-izbovom, požičanom od kamarátov, bez balkóna s úžasne dobrými susedmi posledný mesiac piati, celkovo sme tam bývali takmer 3,5 roka. Teraz splácame hypotéku na náš veľký 3-izbový byt, medzitým bol manžel nezamestnaný po vytunelovaní istej poisťovne, 2 roky mal prácu v štátnej správe, ktorá nebola nič moc ani platovo ani náplňou /socialistické myslenie/. Teraz už pol roka sa zbierame z dna /ocko má novú prácu/ – nemáme nič moc, postupne sa zariaďujeme, auto nemáme /mali sme 120 škodovku, neprežila to pri nás – chodili sme na nej do mojej VŠ v BB z BA, kde sme vtedy bývali/. Ale máme sa radi, mám skvelého muža a nikdy sa nenudím! To by som nezniesla.

Mária Eve napísané 01.03.2005 22:15

To, ako naše deti nadobudnú vzdelanie, je ešte hudba budúcnosti. Zatiaľ máme druháka a prváčku, ale strach pred tým nemáme. Riešiť veci 15 rokov dopredu sa mi zdá choré – ešte nevieme, aké možnosti budú. Svoj recept na husté rodenie nikomu nemienim pretláčať – ja som mala bezproblémové tehotenstvá a pôrody a ponáhľať sme sa chceli, lebo môj manžel je odo mňa starší o 11 rokov a plánovali sme toľkoto detí. Aby sme to do dôchodku nejako vypiplali. S mojou školou a lukratívnym zamestnaním sa Ty netráp – alebo sa Ti zdá práca v redakcii novín málo lukratívna? Nesúvisí s mojou školou, ale je akceptovaná aj v tom zamestnaní. Zamestnanie, ktoré sa mi tu v GA núka, nie je v novinách, súvisí s mojou VŠ a ozaj by som s ním nemala problém. Viem, že dievčatá po MD majú veľký problém nájsť si prácu, lebo nás zamestnávatelia berú tak, akoby nám za 3 roky kleslo IQ o 80%. Ale ja ten problém ozaj nemám. Ak ťa to bude zaujímať, rada Ti poviem, čo to je – i keď platovo žiadna sláva, ale baví ma to. Ale nevšimla si si, že plánujem niečo iné – podnikanie? Tam mi už ani noviny, ani VŠ nepomôžu – iba môj talent a práca. Skús hľadieť na svet optikou „čo sa dá urobiť“ a nie „nejde to“. Keď Ťa vyhodia dverami, choď oknom, potom komínom... vždy sa dá čosi vymyslieť. Veľa zdaru!

Mária Tatranke napísané 01.03.2005 22:13

Tie deti na fotke nie sú naše – fotku našej pätice sme ešte nestihli vyrobiť. Hore hlavu – pri dvoch deťoch je to najťažšie. Pri treťom je to oveľa ľahšie – tí dvaja už budú starší, samostatnejší, pomôžu a prehrajú sa spolu. Potom Ti už môže byť jedno, koľko detí máš doma, ak to zvládaš okolo domácnosti a máš dobrého chlapa pri sebe. U nás to funguje. Aby si si nemyslela – celý týždeň mám len dvoch najmenších /2,5 roka a 6 týždňov/ a som unavená ako kôň. Tí traja starší mi tu chýbajú ako obvyklá a dobrovoľná výpomoc pri hraní a strážení. Ale nemenila by som! Pekný deň a veľa radosti!

Mária Lucii i ostatným napísané 01.03.2005 22:12

Milá Lucka!

Máme schodíky: Samuel, čochvíľa 8 rokov, žiak 2.ročníka Školy pre mimoriadne nadané deti v BA. Viktória, 6,5 roka, prváčka u nás v Galante, druhá najmladšia a druhá najlepšia žiačka v triede /do školy šla, ešte nemala 6/. Jakub, 4 roky, blonďák s modrými očami, jediný v rodine. Dorotka, 2,5 roka, vystrelená raketa so samostatným pohonom a výkonom /viď úrazová evidencia/, a nakoniec náš 6-týždňový Mikuláško, hamoško a usmiate slniečko. Všetky tehotenstvá a pôrody boli bez problémov – iste aj preto, lebo som sa veľmi tešila, a to čo som si prečítala ako ťažkosti v tehotenstve, som považovala za normál toho stavu a netrápila som sa tým. Keď sa ma pýtajú, či sa to dá s toľkými deťmi, vravím: Najhoršie je to pri dvoch, lebo sú zväšša obe malé a nesamostatné. Zlom nastáva pri treťom. Už nikdy nemáš dve maličké deti – už tie väčšie pomôžu, prehrajú sa s nimi. Potom Ti je už jedno, koľko ich je, ak vládzeš to obriaďovanie okolo – strava, šatstvo, poriadok, zašívanie, učenie sa, hranie, čítanie.... Najdôležitejšie je mať skvelého chlapa k tomu – ja ho mám! Ak ho máš aj Ty, neváhaj! Čo sa týka obáv o priebeh tehotenstva – každé je iné. Tie maminy, ktorých strach som doteraz ukecala a majú dieťatko, mali napriek obrovským obavám úplne pohodový príchod na svet. – vrátane tehotenstva. Myslím na Teba, poď do nášho klubu odvážnych mám!

Mária (Lenke) napísané 01.03.2005 22:09

Malý detail: čo sú podľa Teba najlepšie podmienky pre materstvo? Keby som to mala merať podľa ekonomického obrazu našej domácnosti, tak v tom prípade som už mala byť na antidepresívach. Tu sa dejú zázraky z ničoho a naša rodina ťaží z dobrých priateľov, s ktorými si vzájomne vieme a chceme pomôcť. Ale ak je najlepšou podmienkou pre materstvo úžasný a báječný chlap, ktorý miluje svoju ženu takú, aká je, pre ktorého je manželka v 8. mesiaci tehotenstva neskutočne sexi, ktorý mi dopraje radosť byť ženou aj v tom, že ma maximálne chráni, ktorý ma podporuje v dojčení, s ktorým mám rovnaké názory na výchovu, na život a jeho smerovanie, tak potom som skutočne na tom fantasticky. Toto mám a to je podľa mňa najdôležitejšie. A pozor – ja nie som len na rodenie a výchovu! Aj pri deťoch musíš byť neuveriteľne v obraze a rásť aj odborne, inak Ťa nebudú rešpektovať. A skutočné materstvo, rodičovstvo a manželstvo nevedie k nerovnoprávnosti medzi pohlaviami. Jedine prežívanie našich rozdielností ako muža a ženy a ich vzájomné doplnenie sa v manželstve prináša plnosť a jednotu. Je to tak nielen u nás. Neboj, nie som moslimka ani žiadny fanatik. Želala by som však všetkým ženám aspoň taký vzťah, ako ho prežívam ja. A nehovorím, že na kariéru kašlem, ja len momentálne uprednostňujem to, čo je v mojom ponímaní najdôležitejšie a nemožné odložiť. Popritom sa učím, dávam pozor, sledujem svoj fach /neskutočne ma baví/ a žiadny komplex menejcennosti zatiaľ kvôli materstvu nemám. Ale zostávam v strehu

Mária Anne napísané 01.03.2005 22:04

Načo som študovala? Viac-menej ma k tomu dotlačili, lebo na žurnalistiku som za totality s mojím kádrovým posudkom nemala šancu. To, čo som študovala, v rodine používam bežne. Máš pocit, že žena v domácnosti s VŠ pri výchove detí nie je prínos pre spoločnosť? Nikomu som miesto nezabrala, bolo nás v ročníku 72 a vzali všetkých, ktorým to ako tak pálilo. V 18-tich som sa vydať nemohla, lebo som mala zásadu: Ak nie chlapa, ktorý za to stojí, tak nič. Toho som stretla až takmer v 24-rokoch a je so mnou dodnes. Môj manžel je moja najväčšia výhra! Čo budem robiť, až sa deti osamostatnia? Nemám problém – už teraz tretí rok ťahám spolu s pár mamičkami MC, črtá sa mi práca, podnikanie, rada cestujem, hrám divadlo a mám tisíc plánov „na čas potom“, ktorý Ty za mňa vidíš pesimisticky. Najviac sa teším na to, že si spolu s mojím drahým niekam vyjdeme sami dvaja a urobíme si krásny čas pre seba. Jednoducho som človek otvorený iným a rada dávam zo seba to, čo druhým robí dobre a radosť. Nemám pocit, žeby som sa vzdala vlastného života – ja som si len niektoré veci odložila na neskôr. Teraz si užívam úžasné dobrodružstvo menom rodičovstvo. Je to väčší adrenalín ako bumpee-jamping. Nemaj o mňa obavy, že by ma osamostatňovanie detí príliš zdeptalo – za slobodna som pracovala vo voľnom čase s deťmi, pochádzam z veľkej rodiny, takže som v obraze. Želám Ti krásny deň a viac odvahy prežívať radosť v živote!

Mária Maruške napísané 01.03.2005 22:01

Ak mám byť úprimná, mne sa táto emancipácia napodobňovania mužov nepáči a nežijem ju. Ja som žena a žijem žensky, i keď mi to otĺkajú o hlavu s tým, že zle dopadnem. Svoju jedinečnosť nemienim predať duchu doby. Je to ťažké, ale ja som vždy bola outsider /viac-menej to tak vypálilo/ a vôbec ma to nebolí byť iná. Nadôvažok si myslím, že dobre vedená domácnosť a úprimné materstvo je tým najlepším manažmentom. Práve tu som sa naučila a ešte učím nepotláčať to moje ženské ja a predsa posúvať veci a osoby tam, kam treba. Želám Ti odvahu byť skutočnou ženou aj na Tvojom pracovisku – uvidíš, že to pôjde! Držím palec!

mária (autorka) - pokrač. napísané 01.03.2005 21:58

Nech je čo ako neuznané, ak je žité naplno, má silu osloviť iných. Nakoniec - všetky úspešné revolúcie prichádzali zdola.

Pekný deň

 

P.S. Tento príspevok bol napísaný včera, takže nezachytáva posledné reakcie. Priebežne sa budem usilovať zapájať. Odpoviem aj individuálne mimo stránky.

mária (autorka) napísané 01.03.2005 21:53

Milé žienky, netušila som, že môj prvý vážnejší ohlas na internete vyvolá takú emocionálnu a racionálnu búrku. Vďaka za obdiv a uznanie – no som skutočne len celkom OBYČAJNÁ mama. Tiež mám občas všetkého plné zuby /aj detí/, ale paradoxne milujem tri zvuky: ticho, hlas môjho manžela a štebotanie našich detí. Isto ste sa mi však postarali o spestrenie dňa mimo bežnej prevádzky a materského manažmentu – mám o čom premýšľať, prehodnocujem a zisťujem, že ste ma niektoré nepochopili. Viem však, že je to ťažké vžiť sa do myslenia iného – mne spôsobuje bruchabôľ myslieť príliš racionalisticky, mať všetko zaškatuľkované a presne rozplánované. Ale rešpektujem, i keď občas brblem. Chcem povedať isto ešte jednu vec : takých mamín ako ja je oveľa viac, ako si myslíte. 90% mojich kamarátiek sú predovšetkým skvelé mamy a sú to ženy inteligentné, vzdelané, so zmyslom pre humor a sebairóniu – no baby do koča i do voza. Ani jedna z nich nepovažuje svoje pracovisko /platené isto lepšie ako práca v rodine/ za vrchol svojho života a som presvedčená, že práve z týchto rodín budú vychádzať ľudia, ktorí naplnia volanie psychológov a sveta po osobnostiach plných nie inteligenčného kvocienta, ale EQ – emocionálneho. Toto je aj pre mňa úžasná motivácia – mám skutočne možnosť prostredníctvom piatich kolísok hýbať svetom a urobiť ho lepším. Musíte mi odpustiť, ale som nenapraviteľný optimista žijúci práve tento okamžik, tento deň. Želám aj vám jasný a optimistický pohľad na vaše materstvo.

Nikoleta Miske a inym napísané 01.03.2005 20:21

Hovoris mi z duse... Okrem toho som tiez myslela na novu diskusiu, tak teda otvaram nove... 3 a viac

Michal napísané 01.03.2005 17:25

Spolocnost potrebuje mladu generaciu a deti sa rodi malo. Vynosit dieta nie je vzdy jednoduche a vychovavat deti je tazka praca. Spolocnost si malo ceni matky. Preto ked sa nejaka zena podujme vychovavat viac deti klobuk dole, patri jej ucta a aspon moralne ocenenie. A tie ktorym sa to nechce a daju prednost kariere ci materialnym statkom nekritizujte a nehodnotte pani Mariu. Je to jej volba a jej obet a nie su na mieste konstatovania kedy zacne robit karieru a kedy vrati spolocnosti to za co vystudovala, mila ANNA. To je nehorazna hlupost! Maria vychovou svojich deti da spolocnosti omnoho viac, jej rodicia platili dane, jej manzel odvadza dane a mozno sa neskor uplatni v zivote lepsie ako vy. Nepochopim ako moze zena - matka takto posudzovat inu zenu - matku.

Miška napísané 01.03.2005 16:08

A Jarka prajem Ti veľa krásnych , dobrých detí. Nech Ti to vyjde.

Miška napísané 01.03.2005 16:08

A Jarka prajem Ti veľa krásnych , dobrých detí. Nech Ti to vyjde.

Miška napísané 01.03.2005 16:06

Mne sa páči žiť ako v rozprávke. A tam všetci majú aspoň tri deti. ja vám poviem, prečo mám tri deti. Lebo mi od malička chýbal súrodenec, keď som sa pohádala so sestrou, lebo mi prostredná dcérka skoro zomrela a tak si život vážime možno viac ako iní, lebo mám deti len vďaka trom rizikovým tehotenstvám, lebo chcem mať veľa roboty, veľa radosti, smiechu a nechcem byť sama. Nemám rada samotu a keď budeme s mužom starí, tak budeme mať aspoň viac telefonátov a budeme mať komu písať pohľadnice k meninám.Budem rada, ak bude mať moje dieťa značkové rifle/tenisky sú drahšie /, ale určite bude pre mňa podstatnejšie, aby nikto z nás už viac nemusel podstupovať dialýzu, dostať niekoľko transfúziía krvnej plazmy a nemusel rozmýšlť o etike transplantácií orgánov. Milá Eva a nenechaj sa v tehotenstve trápiť sprostými ľuďmi. U nás sa správe o mojom tehotenstve nepotešili ani babky. Najčastejšia bola otázka - A to ste chceli mať ? Prečo sa máme ospravedlňovať za to, že máme viac detí ako je prípustná norma spoločnosti. A tieto debaty sú presne o tom . Všetky sa snažíme žiť čo najlepšie. Páčilo by sa mi, keby mi ľudia hovorili na ulici , že aké mám pekné detii a nie či to stíham a zvládam a že ma ľutujú. Ale môžem ja zmeniť verejnú mienku ? Som taká šťastná, že neležíme nikto na Kramároch, že sme boli dnes pri jazere na Štrkovci a že najstaršieho zobrali na ZŠ. Mali by sme my mamy s viacerými ako dvoma deťmi niekde spolu chatovať a navzájom sa podporovať. Čo vy na to ?

Nikoleta anne napísané 01.03.2005 14:29

Sama hovoris, ze ak si tvoje deti privyrobia, mozu mat znackove veci, A to mas dve. Preco myslis, ze pri piatich by to takto nemohlo fungovat, pripadne, ze by to bol problem? Stretla si sa niekedy s ludmi, ktori vyrastali vo velkych rodinach, kde to naozaj dobre fungovalo? Ze tam mali dobre medziludske vztahy? Ak ano, myslis, ze ti ludia trpia ovela viac ako ini, kde ich v rodine bolo menej? My sme doma boli 3 deti, moji rodicia na tom financne v case nasho detstva neboli teda najlepsie. Pamatam sa ked som chodila do skoly, ze mi naozaj vadilo, ze nemam to alebo ono, ale nesklzla som k ziadnemu kradnutiu ani ziadnym podobnym precinom. Kdezto poznam ludi, ktori mali od rodicov vsetko na co si pomysleli a naozaj to s nimi nedopadlo najlepsie. Tak kde je potom problem? Keby sme mali moznost pozriet si statistiky, ktore by sli do hlbky, obavam sa, ze ti "zli" su skor z bohatych rodin, kde sa rodicia nemohli, nechceli, nevedeli starat o deti hlavne po duchovnej stranke...

Nikoleta napísané 01.03.2005 14:01

Tiez rozmyslam nad tym co bude, ci zvladneme vychovu deti tak, aby nenastali vazne problemy. Tiez im vysvetlujem co je dobre a co zle... To sme ale vo veku do 7 rokov, co bude dalej uvidime. Cez to vsetko je zaklad v rodine, ak funguje rodina primerane dobre je velka pravdepodobnost, ze z deti vyrastu dobri ludia. Tusim zatial ale nikto neobjavil zaruceny recept na vychovu, asi to ani nie je mozne, kedze kazdy clovek, to plati aj pre deti, je jedinecna osobnost. Aj ked mam 4 deti, nemozem ich vychovavat rovnako, musim sa podriadit ich dominantnym povahovym crtam. Na niekoho plati to na ineho zas nieco ine...Nuz verim, ze sa nam podari vychovavat deti najlepsie ako vieme...

eva napísané 01.03.2005 12:03

nuz spomenula som tu mamicku 9 deti - pre vysvetlenie, vyzerala dobre-nebola to ziadna znicena utahana troska. Som vsak presvedcena, ze jej telo, ktore poslednych 15 rokov striedavo prechadzalo stadiami tehotenstva a kojenia a popritom starostlivost o pocetnu rodinu, uz toho malo dost. A tiez mi bolo luto narodeneho dievcatka, ze nema moznost doliecit sa. Ja sama mam 2 deti a prave cakame tretie, vzdy sme chceli mat 3 deti a doteraz sa tiez stretavame s nepochopenim okolia a poznamkami typu "a naco vam preboha je? to vam 2 nestacia? Ved dnes je vela aj 1 dieta, 1/2 je tak akurat....." Nakolko su deti zatial pomerne male- 5 rokov a 15 ,mes., ani nevedia co su znackove veci. Vela siat maju zo sekacov - teplaky a mikiny na doma, do piesku, ale maju aj vela noveho a vzdy sa budem snazit nejako takto to udrziavat. Iste, znackove ci "in"veci nie su pre zivot podstatne, je tazsie to vsak vysvetlit napr. dospievajucemu dietatu pod obrovskym tlakom svojho okolia. Deti vedia byt velmi krute. Ja sa snazim so synom(5roc.) vela vela rozpravat a vysvetlovat, co je dobre a co zle, co dolezite a nepodstatne. Myslim, ze najmä v dnesnej dobe je velmi dolezite rozpravat sa s detmi, nejak na to dospeli nemavaju cas. Napriek tomu sa vsak uz teraz velmi bojim, ci dokazem syna dost podchytit, aby aj v takom citlivom a tazkom obdobi ako je puberta, dokazal odolat vplyvu najväcsich frajerov, cigaretam alkoholu a drogam a dokazal byt napriek tomu raspektovanou osobnostou a nie vysmievanym chudacikom..

anna napísané 01.03.2005 12:02

nemyslim si ze tu niekto odsudzuje alebo vyslovene lutuje rodiny s vela detmi. ja skor tieto zeny obdivujem, ja si na viac ako dve deti velmi netrufam, lebo by sme to naozaj financne nezvladli.(vychovat tri deti, usetrit si na dochodok a este doopatrovat rodicov) aj ked na tie znackove veci mam naozaj taky nazor aky mam. dospely to vnima inak ako dieta a pred 15 r. boli zn. veci skor vynimkou, dnes je vynimkou ked ich niekto nema je to krute, ale je to tak. (nechystam sa zavalit svoje deti zn. vecami, ale ked na to pride viem, ze ked si privyrobia si ich budu moct dovolit) len som chcela vediet, ci si to ti rodicia uvedomuju, ci proste vedia do coho idu. ano vela zalezi od vychovy, ale je vela deti, ktore v puberte prave z tuzby po hmotnych veciach zacnu kradnut. neodsudzujem, len by ma zaujimalo ako su ti rodicia na taketo situacie pripraveni, lebo laska je sice silny cit, len neviem, ci zabera vo vsetkych pripadoch. no a aj ma zaujimalo ako je to s tou skolou: ja som vzdy brala vysoku skolu ako prostriedok k dosiahnutiu ciela: chcem byt lekarka studujem medicinu. a otazka bola preco studujes medicinu, ked chces byt doma a vychovavat deti a miesto teba mohol byt lekarom niekto druhy? zatial vsetky co sa tu ozvali maju relativne male deti, takze otazka znackovych veci, vzdelania deti, pripadne problemov v zamestnani zivitela rodiny este nevznikla, resp. nie je taka intenzivna (az na ten jeden sprostredkovany pribeh). nevedela by som zit s piatimi detmi sposobom 'nejako bude'

Jarka napísané 01.03.2005 11:36

... ja nemám žiadne deti, ani karitéru si nebudujem, a všetkým, ktoré máte veľa detí, úprimne závidím. A teším sa, že raz ich aj ja budem snáď mať.

Maruska napísané 01.03.2005 09:51

Este raz by som tu chcela prejavit svoj obdiv k Marii, Nikolete a ostatnym mamickam, ktore sa rozhodli mat viac deti. Neviem, preco sa to u nas tak posudzuje, ze ludia lutuju rodiny s viacerymi detmi. Ako to tu niekto spomenul, skor ide o to, ze takito ludia by nieco take nezvladli, a preto namiesto toho, aby to obdivovali, tak to odsudia. Nechapem tiez postoj mamiciek, ktorych trapi, ze by ich deti nemali znackove veci. Ved prave tym postojom formujeme deti, ze sa potom takto spravaju voci svojim rovesnikom. Ak ich budeme ucit skutocnym hodnotam, tak si taketo veci budu urcite menej vsimat a cenit. Ja som si na svoje prve rifle musela zarobit pracou v lese (nasi to jednoducho nepovazovali za potrebne). Dodnes si pamatam tie svieze rana pri sadeni stromcekov a dodnes som na to hrda, ze som to zvladla. A je skvele, ked popri detickam sa mamicky stihnu a chcu vzdelavat. Drzim vam palce, nenechajte sa znechutit.

Nikoleta Miske napísané 28.02.2005 17:49

To jefakt s tym lutovanim, su uplne bezne pripomienky typu : To su vsetko vase deti, chudatka... a tak podobne. Zo zaciatku som sa na to hnevala, mrzelo ma to. Teraz si z toho robim srandu a veselo odpovedam : Nie to mam prenajate na tyzden... Myslim, ze im to vyraza dych... :-))))) Nemusis na to reagovat vobec, ludia, ktori ta poznaju dobre to urcite chapu a ostatni... je to ich problem a po pravde ta vobec nemusia zaujimat, ty ich tiez zaujimas len naoko inac na teba "kaslu". Dost krute ale je to tak nejako...Uz sa tesim na tie reakcie, ked pojdem s 5 detmi v lete na nejake velke ihrisko alebo do parku, to si naozaj budu vsetci sepkat za nasim chrbtom.... Nase deti sa na seba dost podobaju tak je dost jasne, ze su vsetky nase, ale ja mam z toho fakt radost a som nad to povznesena....

Nikoleta tine napísané 28.02.2005 17:41

Este co sa tyka tej zanedbanej zeny, tiez mam niekedy pocit,ze som totalne vystavena a zanedbana, okolie to tak sice nehodnoti. (mozno mi len chcu lichotit):-))) Ja nie som typ, ktoremu zalezi prave na tom spominanom znackovom obleceni, ja sa rada obliekam do toho co mi sedi, nemusi to byt prave znackove... Ku kadernicke chodim velmi sporadicky ale predsa, kozmetika ma zvlast nenadchyna, cvicim radsej doma podla vlastneho cvicebneho planu, v nasej posilovni (akoze :-)), dokonca som si pred rokom dala urobit aj gelove nechty, to este len bola sranda... No je to jednoducho tak ako to je, myslim, ze ako kazda zena tiez chcem byt pekna, starat sa o seba, tak robim to na co mam chut a do bicoho sa nenutim... Mozme sa stretnut pre ukazku matky 4 deti :-)))))))

miška napísané 28.02.2005 17:25

Milá Mária!Gratulujem Ti k narodeniu zdravého dieťatka.Ja mám síce iba tri a už sme trňom v oku spoločnosti. Tiež mám VŠ a som siedmy rok doma. Prečo útočia ženy s malým počtom detí na nás ? Podľa mňa je to zlé svedomie. Ži a nechaj žiť. A ak nechceš pomôcť radšej nezraňuj. Ozaj aj vám sa stáva, že vás , keď idete s deťmi, po ulici cudzí ľudia ľutujú ? Strašne ma to štve, ale asi si musím na to zvyknúť. Aj na ľútosť, ktorú mi prejavujú a ja som pri tom šťastná. To ja by som ich mala skôr prečo ľutovať. Ak si niekto myslí, že mať značkové veci je pre život podstané, tak sa mýli, škoda, že to pochopí až na smrteľnej posteli. Do hrobu si nič neodnesieš. A ešte jednu zaujímavosť. Z viacdetných rodín pochádza aj množstvo významných ľudí, ktorí v živote naozaj niečo dokázali. úPodľa spoločenskej mienky by mali byť absolútne zanedbaní, lebo sa im rodičia nevenovali dostatočne. / A ja sa tiež chystám robiť kariéru až po 35. A viem, že ak budem ja a moje deti zdravé, tak sa mi to aj podarí. Ja budem mať do 65 ešte 30 rokov.

miška napísané 28.02.2005 17:24

Milá Mária!Gratulujem Ti k narodeniu zdravého dieťatka.Ja mám síce iba tri a už sme trňom v oku spoločnosti. Tiež mám VŠ a som siedmy rok doma. Prečo útočia ženy s malým počtom detí na nás ? Podľa mňa je to zlé svedomie. Ži a nechaj žiť. A ak nechceš pomôcť radšej nezraňuj. Ozaj aj vám sa stáva, že vás , keď idete s deťmi, po ulici cudzí ľudia ľutujú ? Strašne ma to štve, ale asi si musím na to zvyknúť. Aj na ľútosť, ktorú mi prejavujú a ja som pri tom šťastná. To ja by som ich mala skôr prečo ľutovať. Ak si niekto myslí, že mať značkové veci je pre život podstané, tak sa mýli, škoda, že to pochopí až na smrteľnej posteli. Do hrobu si nič neodnesieš. A ešte jednu zaujímavosť. Z viacdetných rodín pochádza aj množstvo významných ľudí, ktorí v živote naozaj niečo dokázali. úPodľa spoločenskej mienky by mali byť absolútne zanedbaní, lebo sa im rodičia nevenovali dostatočne. / A ja sa tiež chystám robiť kariéru až po 35. A viem, že ak budem ja a moje deti zdravé, tak sa mi to aj podarí. Ja budem mať do 65 ešte 30 rokov.

Nikoleta napísané 28.02.2005 17:20

....ze by som dospela v neplnohodnotneho, menejcenneho cloveka. V istom veku (dostatocne inteligentni a sebavedomi ludia) pochopia, ze to nie je to najdolezitejsie v zivote, mat znackove rifle. A tiez zalezi od rodicov ako to detom vedia vysvetlit. Mozno sa mi hovori lahko, lebo moje deti maju aj znackove veci, mozno by mi to padlo horsie, keby to tak nebolo, nuz neviem... A je fakt, ze zamestnat sa v 40tke je urcite problem, ale ja ani netuzim sa zamestnat, chcem robit to co ma bavi a bez toho, aby som mala sefa, mne pripada podnikanie ako dost dobra kariera, mozno preto lebo som studovala management, a teda riadenie podniku by malo byt cielom mojej kariery, tak preco nie rovno riadenie vlastneho podniku...

A na zaver TINE: u najstarsieho sa ziarlivost prejavovala najviac mal skoro dva roky, ked sa narodila mala, on je sice introvert tak to v sebe dost dusil.Neprejavoval sa agresivne ani nic podobne, on jednoducho odmietal jest, vzdy ked som malu kojila, chcel len mliecko do flasky a to bola jeho strava. Trvalo to dost dlho, nastastie su nase deti dost velke, takze maly hmotnostny ubytok ho neohrozil.Nakoniec sme to zvladli. Ostatni uz neziarlili, mozno preto, ze tam bol mensi vekovy rozdiel, mozno preto, ze ich uz bolo viac. Som ale zvedava ako to bude teraz, namensi bude mat 2 a pol roka ked sa narodi babatko...Potom ti dam vediet ci aj 4. dieta moze ziarlit na piate.

Nikoleta napísané 28.02.2005 17:07

Nuz eva tu predostrela jeden vazny problem, tiez si myslim.ze ak to niekto berie tak, ze mam tolko deti kolko mi Boh nadelil tak to nie celkom dobre, ale kazdy ma pravo na to aku cestu zivotom si vyberie, pokial si moze vyberat. A to sa tyka aj hlbky svojej viery v cokolvek... Mozno ta eva ale prekvapim, predstav si existuju aj ludia, ktori sa rozhodnu mat vela deti aj bez toho, ze by ich k tomu viedlo nabozenstvo. Zhodou okolnosti k nim patrime aj my s manzelom. Dobrovolne sme sa rozhodli mat vela deti. Dokonca ani do kostola nechodim, nemozem povedat,ze neverim v Boha, ale urcite nie som nejaky fanatik a ak sa rozhodnem nemat dalsie, tak budem uzivat antikoncepciu. Nie sme nesmierne bohati, ale mame vsetko co z materialneho hladiska potrebujeme mat, deti dostavaju aj nove veci, teraz som sice riesila s najstarsim synom problem, preco dostavaju darceky len na narodeniny, meniny a Vianoce, tak som sa snazila mu to vysvetlit (okrem toho neratal MDD, Mikulasa a take podobne radostky). Viem, ze aj keby som mala len dve deti, aj vtedy by to tak bolo, lebo podla mna nie je rozumne dat detom vzdy vsetko hned ked si zmyslia. Ani dospeli nemaju vzdy vsetko hned, takze je rozumne ak sa na to deti pripravuju, vzdy je v zivote nieco za nieco... A co sa tyka toho mat znackove rifle... ked si spomeniem ked som bola mala prve rifle som dostala pomerne neskoro oproti kamaratkam, vtedy sa mozno byt in meralo niecim inym, ale nejako som nevynikala.Vtedy mi to mozno aj vadilo, ale nemam pocit

anna napísané 28.02.2005 11:34

este jeden dotaz: ake ma rodina zalohove riesenie pre pripad straty zamestnania pripadne zdravia zivitela rodiny, pripadne nedajboze (nikomu to neprajem, ale statistiky nepustia) rozvodu?

co sa tyka tej kariery v 40tke: zial zijeme taku dobu, ze su tito ludia naozaj uz stari. je tvrdy kapitalizmus, mam kolegu, ktory povedal, ze do 40 musi mat tolko investicii, aby sa mohol ocitnut bez roboty. lebo to uz bude stary a nikto ho nebude mozno chciet zamestnat. a to je chlapec slobodny, vzdelany, zdravy, inteligentny. takze este nema 30 a kupuje nehnutelnosti a setri na 'stare' kolena. ano chora spolocnost. ale je to tak a podla mna je vcelku vhodne si to uvedomit a skusit sa aspon ciastocne prisposobit. presne tak ako sa nase dieta bude chciet prisposobit ked si zacne pytat znackove rifle. nie som toho zastancom, ale plne chapem ze taka vec ma vplyv na status dietata v triede. zial.

sona napísané 27.02.2005 19:11

uz mi to cele pripada ako z nejakeho sci fi, preziju len vecne mladi, krasni, slobodni, bezdetni, patdesiatnici dostanu predvolanie na kremaciu, deti sa budu vyrabat v tovarnach a vychovavat v statnych ustavoch, samozrejme, ze budu geneticky modifikovane a upravene pre vopred vybrane cinnosti podla potrieb spolocnosti, do takej buducnosti mozno fakt nie je dobre rodit deti

tina Nikolete napísané 26.02.2005 22:36

Zaujimaveee smile)),a este ma zaujima ako je to zo ziarlivostou,totiz vzdy ten prvorodeny ziarli na druhorodeneho,ako je to potom s prichodom kazdeho dlasieho surodenca?napr druhorodeny uz neziarli na tretieho a treti uz vobec na stvrteho surodenca?a prvorodeny uz neziarli vobec?kedze uz bol zvyknuty na jedneho surodenca a na tych dalsich nema vyznam ziarlit,alebo ako to je?dufam ze som to moc nepomotalaa smile)

tina napísané 26.02.2005 22:31

Eva to co si uviedla to je veru uz chore ked taka zena prijma deti lebo proste "musi" lebo to tak pan boh chcel,prichod dietata do rodiny ma byt radostou a prinosom a nie nejakym nadelenim od boha,to je skor zabednenost. A to ze deti nemaju ani na nove oblecenie je pre ne smutne ked v dnesnej dobe je to v skolach krute,kazdy je frajer co ma znackovu vec a ten co nema je za chudaka. Ale zase viac surodencov moze dat dietatu vela skusenosti do zivota.este by ma zaujimalo ako vyzera potom taka matka tolkych deti,pravdepodobne by som si ju predstavilia ako jednu zanedbanu zenu co nema ani na nove boty,Takze pocet deti musi uzko suvisiet z financnou situaciuo rodiny.

eva-pokrac. napísané 26.02.2005 13:08

...prace, nacom nie je nic zle, ak deti maju cas aj na nejake zaluby a tam tie najstarsie nemali. Ked som sa pytala, ake to je zit tolki v jednom dome, skonstatovala : ved najstarsia dcera uz ma 15, este 3 roky, vyda sa a odide z domu, uz nas bude o jedneho menej. Ani napad, ze by mohla studovat, a ako som sa neskor dozvedela, bolo to velmi sikovne dievca stud na biling. 8 rocnom gymnaziu!!!!! Takto postupne mali aj dalsie dcery naplanovany odchod z domu.Trosku smutne, nie? A to ani nehovorim, ze za tie 3 roky sa im mohli narodit aj dalsie 2 deti......A naozaj je smutne ak dieta nevie, co je to mat aspon obcas aj novu vec

eva napísané 26.02.2005 13:03

Nuz: V 40 je mozno dobry cas na zacatie "kariery", ale azda prilis neskoro na hladanie si svojho prveho zamestnania v odbore. Takze tam ani nic ine neostava, nez vlastny podnikatelsky plan.... Pravda je aj to, ze vzdelanie zastarava. A neda mi nepridat jednu "vlastnu" skusenost.Ked sa mi narodilo prve dietatko, 8 dni som lezala s jednou pani (biela), kt. prave porodila svoje 9.Snad boli vsetky s laskou prijate, faktom ale je, ze neboli splodene s tuzbou po dalsich detoch(aspon tie posledne urcite nie) ale v totalne slepo poslusnom nabozenskom zmyslani. Tito ludia sa branili uplne akymkolvek - aj tym najprirodzenejsim- antikoncepcnym metodam, s heslom : kolko deti Boh chce, tolko nam da. Dievcatko, ktore sa jej prave narodilo, malo naozaj vazne zdrav. problemy v dosledku nedokyslicenie mozgu pocas velmi dlheho porodu. Ona sa vsak tymto nemohla zaoberat, jej jedinou starostou bolo, kedy ju uz pustia domov, cakalo tam 8 deti a manzel pracujuci od "vidim do nevidim", ktoremu zamestnavatel nedal dovolenku a tak musel ist na PN, aby sa o rodinu postaral.

Obaja rodicia boli velmi nervozni z predlzovanej hospitalizacie, lebo manzela nahanal zamestnavatel a to aby prisiel o robotu si nemohli dovolit (obzvlast nie na vychodnom Slovensku). Vela sme sa rozpravali, lezali sme spolu 8 dni(ona tam bola az 14 dni), pytala som sa ako taka rodina funguje, ved pre tolkych treba varit vzdy naobed aj na veceru zvlast, zehlenie si nechcem ani predstavit. Nuz bola tam prisne dodrziavana delba ...

Nikoleta Tine napísané 26.02.2005 09:12

Nuz sobota nie je najvhodnejsi cas na pisanie, ale chvilku mam cas... Aj ked dnes je to tu narocnejsie, mame doma este 8 rocnu sesternicu, kedze moja dcera ma "len" 3 bratov tak je nestastna, ze sa nema s kym hrat. Ale coskoro sa to zmeni, vraj budeme mat dievcatko...Cez tyzden ak su vsetky deti zdrave, tak mam totalnu pohodu, Najstarsi ide do skoly, dvaja mladsi su v skolke a ja si doma uzivam len s jednym dietatom. Na zaciatku to bolo inac, najstarsi siel do skolky az ked mal 3.syn pol roka, ale zvladli sme to, dokonca aj v mesnom byte. Teraz byvame v dome, pre deti su vyclenene 3 izby, zatial su v dvoch po dve deti. Starsi spia spolu a zaspavaju sami, s mladsimi musim byt v posteli, zda sa mi to lepsie, do urciteho veku to deti potrebuju a ja nemam rada take tie nasilne prechody k samostatnemu zaspavaniu. Ked su na to pripraveni tak to sami daju vediet, ani ja si neliham vecer do postele rada sama, tak preco by mali deti?...Babky mame daleko, sme tu sami, ale nemozem povedat, ze by nepomahali, nie je to sice tak, zeby nam strazili deti, to malokedy, ale pomahaju ako sa da... A pokial ide o to ci sa deti zahraju, myslim, ze deti ked je ich viac su ovela samostatnejsie oproti svojim rovsenikom, naozaj sa spolu zahraju, ale sa aj povadia, vtedy je to dost zle, to len robim "policajta" :-)))... Ale teraz uz musim ist, pokracovanie nabuduce....

zipa napísané 25.02.2005 21:23

Milá Mária. Zo srdca ti želám všetko dobré a vyjadrujem svoj obdiv. Ja mám zatiaľ len tri, ale niekedy naozaj neviem čo skôr. Niekedy u nás vyzerá naozaj ako po bombardovaní, ale aj napriek všetkým trampotám by som bola veľmi rada, keby sa naša rodina rozrástla. Ale to už necháme na Pána Boha. Prajem veľa radosti celej vašej rodine.

Verulka napísané 25.02.2005 21:22

Ahoj, ja chcem tiez pripojit gratulacie Marii k jej velkej rodinke. Ja mam 3 deti. No ja som zacala skoro. Dve deti sme vychovavali pocas manzelovho studia na VS, zili sme z brigad, stipendia, materskej, nejakych davok. Bolo to krasne obdobie. Museli sme setrit, no naucilo nas to vazit si vsetko okolo. Nechcem, aby nase deti povazovali prachy za hodnotu osobnosti. Dnes sa nam dari omnoho lepsie, ale je nas aj viac a deti su vacsie. Nestazujem sa. teraz chodim na VS a som presvedcena, ze je to super pre kazdeho, aj ked by nikdy " vo fachu" nerobili. Moja sesternica ma Vs a je doma, lebo ju to bavi a stoji jej to za to. Myslim, ze z materstva si mnohe zeny pri hladani zamestnania robi podvedome velky hendicap a to sa da vycitit. Ja si tiez prave hladam pracu a napriek tomu, ze mam tri deti, chodim do skoly a nemam prax, vyzera to veelmi nadejne( nechcem to este zakriknut).

Takze si myslim, nech kazdy robi to, co chce a moze a vtedy, ked sa mu to zda potrebne. Verim, ze ked clovek chce a ide si zatym tak to dokaze. Vsetkym drzim palce. A pocet deti je kazdeho osobne rozhodnutie, hlavne aby ste/sme boli stastni.

tina Nikolete napísané 25.02.2005 17:14

ak by si mohla co to prezradit velmi ma zaujima ako to vsetko doma u vas funguje,teda vseobecne v takych velkych rodinach,ako prebieha bezny den,taky maly vekovy rozdiel to musi byt narocne alebo je to tak ze surodenci si jeden druhemu pomozu a takisto sa aj zahraju?zvladas vsetko sama,alebo mas babky a tie pomahaju?napr ako spavate?kolko mate detskych izieb?

tina anne napísané 25.02.2005 17:09

Ked je zena sikovna tak v 40 tke je vyborny cas zacat karieru,ved sa hovori ze je to najlepsi vek,ano zeny v 5o tke sa povazuji uz za stare ale to je bohuzial chyba spolocnosti,napr ked nakupujem a idem k pokladni tak automaticky mierim k nejakej starsej pani,brigadnikov co su vypatlany jak lopata z dalka obchadzam,ale zase bohuzial ked zena po 5o tke nezozenie lepsie miesto ako v pokladni,to je dost krute.No a s tym ze deti nemaju na veci ktore by si zelali tak to sa bezne stava aj v menej pocetnych rodinach,ano deti z toho byvaju smutne(poznam na sebe)

anna napísané 25.02.2005 11:05

este poznamocka: ja viem, ze materialne veci nie su vsetko a pre mna nikdy ani neboli ani dufam nebudu. ale: minule som sa divala na nejaku relaciu rodina s 8 detmi, vsetko v pohode a klapalo a fajn, ale rozhovor s jednou 9-rocnou clenkou tejto domacnosti bol 'podtonovany' tuzbou mat aspon jednu NOVU vec na oblecenie, ked uz pochopila, ze znackove rifle si kupi asi az zo svojej vlastnej prvej vyplaty. dostane v tej rodine urcite vela lasky a v principe jej nic nechyba, ale aj tak mi jej bolo trosku luto ako sa asi citi medzi spoluziakmi v skole. deti vedia byt velmi krute. dospely maju na veci trochu iny pohlad, ktoremu sa postupne dopracovali, deti to este velakrat tak nevidia. koniec koncov preco by sme od 9rocnych mali chciet aby mali nazory a postoje dospelych...?

anna napísané 25.02.2005 09:44

PRE TINU: no mozno je 40 vhodny cas zacat karieru, ak si najdes miesto. zijem v nemecku a tu je clovek okolo styridsat odpisany nie preto, lebo ma deti ale preto lebo je stary. mne opatrovala malu minuly rok 50rocna pani, ktora bola vo svojom odbore absolutne odpisana, lebo bola stara. a uz sa zial o nu nezaujimal ani urad prace. podobny trend bezi na slovensku. mozno sa to za nasledujucich 20 rokov zmeni, ale velmi by som sa na to nespoliehala. PRE PIPI co sa tyka VYPOCTU DOCHODKU odporucam nastudovat posledne novely. zatial sa roky na materskej rataju ako odpracovanen (ktovie este ako dlho), ale do vypoctu vysky sa zaratava vyska odvodov pocas VSETKYCH zapocitanych odpracovanych rokov. takze nie len podla 10 resp. 5 ako to bolo doteraz. na toto doplatia hlavne podnikatelia, ktori odvadzali cele roky z minimalnych miezd. odhliadnuc od faktu, ze samozrejme aj ten najlepsi dochodok ledva staci na udrzanie si povodnej zivotnej urovne a preto sa odporuca nejakym sposobom investovat a nespolahnut sa na dochodok od statu. tipujem, ze s piatimi detmi sa tazko hlada korunka na investicie.

tina anne napísané 25.02.2005 08:47

No presne tak ked deti vyrastu bude mat mozno 4o rokov,pre mna idealny cas zacat karieru,ved do 60 tky ostava dalsich 20 rokov!! preboha ved sa narobi az az,cize otazka naco si teda studovala je nezmyselna

Alena napísané 25.02.2005 08:01

Dovolujem si pripojit aj ja svoj nazor. Podla mna je dobre, ak deti maju zeny s VS vzdelanim. Celkovo deti by mali mat manzelia s ukoncenym vzdelanim /najlepsie VS/, aby ich dokazali uzivit. Kto ma deti uz ako 18 r., moze mat v buducnosti problem deti uzivit, pretoze prax je taka, ze zamestnavatelia vyzaduju nielen vzdelanie, ale casto aj nejaku prax /najma u stredoskolakov/. Tam kde je deti viac, tam je dolezite vediet deti uzivit, pretoze cim su deti starsie, tym je to aj financne narocnejsie. Podla mna zena s VS vzdelanim sa skor uplatni po ukonceni MD a bude lepsie zarabat ako zena so SS vzdelanim.

Skor si najde pracu, ktoru bude moct prisposobit potrebam v rodine /napr. bude moct urcitu cast prace vykonavat doma/.

milank napísané 25.02.2005 07:11

Som Máriin manžel. Mária sa určite ozve čoskoro a bude reagovať. Teší ju každý odkaz. Zatiaľ len toľko, že na obrázku nie sú naše deti, ide len o ilustračné foto nie z našej produkcie..

pipi napísané 24.02.2005 23:08

Mila Eva, podla noveho zakonnika prace NEMA zamestnavatel PRAVO zistovat ziadnym sposobom ci ma uchadzac o zamestnanie deti a ich pocet. Je to napadnutelne (cisto samozrejme teoreticky na sude), ak takeho uchadzaca posudzuje zamestnavatel na zaklade tejto otazky, ak by sa neuspesny uchadzac chcel nejakym sposobom branit, moze, no v praxi by to bol asi precedens (nemam znamost o tom, ze by sa take nieco udialo). Ina vec je prax a schopnosti pri vybere zamestnanca. Treba si jednoducho pri vybere zamestnania viac verit a nepovazovat materstvo za prekazku v hladani si vhodneho zamestnania. Dolezite je ostat v kontakte so "svetom" a pracovat na sebe, i ked je na to tak strasne malo casu. A okrem toho, kedy sa pojde do dochodku? Tak urcite po 60 tke, ak to v nasom veku nebude nahodou po 65 tke :-)). Ved aky mame demograficky vyvoj??!!

Takze i zena, ktora ma viac deticiek sa za cely zivot este "napracuje" az az. A este jedna poznamocka k vypoctu dochodku, nevypocitava sa nahodou vyska dochodku podla poslednych 10 odpracovanych rokov? Takze vsetky argumenty proti materstvu a materskej su v "haji" , jedina poznamka ostava a to je ta, ze ak je zena nespokojna, ze je doma a nie je v praci, tak potom je pre nu lepsie, ak pojde pracovat a bude pokracovat na kariere. Osobne poznam par pripadov, kedy sa vratili zeny do prace po 5 mesiacoch (dokonca jeden po 4 mesiacoch) na materskej. Je to osobne (mozno i z ekonomickeho hladiska) rozhodnutie kazdej zeny. Ahojte a uzivajte si svojich drobcov

Nikoleta napísané 24.02.2005 21:53

Dnes rano som bola znacne rozladena reakciami na uvodny clanok a tak som sa ani nedostala k tomu co som povodne chcela. S najvacsou pravdepodobnostou sa ma to dotklo priamo a osobne, aj ked tie reakcie neboli adresovane mne, pretoze som v podobnej situacii a zdielam podobne nazory ako Maria. Mozno vam niektorym usiel fakt, ze jej posledne dieta ma 4 tyzdne. Ta zena ma 4 tyzdne po porodne!!! Kazda jedna z vas, ktora porodila aspon jedno dieta, si urcite pamata ake boli prve tyzdne po porode. Zmietate sa vo vacsine pripadov medzi pocitmi neuveritelneho stastia az pocitmi totalnej vycerpanosti a beznadeje... A vy tu Marii davate otazky typu "Naco ti je skola"Mozes tolko deti uzivit"Potom az deti vyrastu budes stara, co z teba..."Mozno som to teraz trochu prifarbila, ale...Tak si myslim, ze si Maria zasluzi obdiv, ci uz si myslite, ze mat 5 deti je sialene alebo nie.

Drzim ti palce, nech sa ti dari vsetko ako si planujes. A ozvi sa ako vam to ide...

Nikoleta napísané 24.02.2005 21:45

Dnes rano som bola znacne rozladena reakciami na uvodny clanok a tak som sa ani nedostala k tomu co som povodne chcela. S najvacsou pravdepodobnostou sa ma to dotklo priamo a osobne, aj ked tie reakcie neboli adresovane mne, pretoze som v podobnej situacii a zdielam podobne nazory ako Maria. Mozno vam niektorym usiel fakt, ze jej posledne dieta ma 4 tyzdne. Ta zena ma 4 tyzdne po porodne!!! Kazda jedna z vas, ktora porodila aspon jedno dieta, si urcite pamata ake boli prve tyzdne po porode. Zmietate sa vo vacsine pripadov medzi pocitmi neuveritelneho stastia az pocitmi totalnej vycerpanosti a beznadeje... A vy tu Marii davate otazky typu "Naco ti je skola"Mozes tolko deti uzivit"Potom az deti vyrastu budes stara, co z teba..."Mozno som to teraz trochu prifarbila, ale...Tak si myslim, ze si Maria zasluzi obdiv, ci uz si myslite, ze mat 5 deti je sialene alebo nie.

Drzim ti palce, nech sa ti dari vsetko ako si planujes. A ozvi sa ako vam to ide...

Eliska napísané 24.02.2005 17:14

Mila Maria, zo srdca Ti prajem vela zdravicka, energie, uspechov, stastia a radosti z deticiek. Ak ma mat clovek pocit stastia tak sa ma realizovat tak ako to citi, ako chce a ako mu to vyhovuje (ci uz to je kariera, alebo rodina). No zial v dnesnej spolocnosti sa treba naucit privierat oci a upchavat usi pred niektorymi nazormi, ktore dokazu ranit.

Mila Anicka, podla ustavy ma kazdy pravo na vzdelanie. To je nehorazny nazor naco je zene, ktora ma deti nad urcity pocet, vysoka skola! A kedy si ju mala Maria urobit podla teba? Nikdy? Alebo v 40-tke? Odkial vies ako je rodina zabezpecena? Mozno s piatimi detmi su lepsie zabezpeceni ako niektore rodiny s jednym dietatom. Odkial vies ci si nedokazu setrit na dochodok manzelky inym sposobom? To chces aby Maria taketo podrobnosti uverejnovala v diskusii na internete? Ako mozes dopredu posudzovat a odsudzovat ako dlho sa bude venovat detom a co z jej zivota bude?

Ked sa ma siahat na system solidarnosti, ktory na SK v socialnom systeme, skolstve, zdravotnictve bol a je tak kazdy place. Na druhej strane ked sa ten system solidarnosti aj pouziva tak to tiez vadi.

Maria len vyjadrila, ze aj napriek tomu, ze ma 5 deticiek citi sa stastna a veri si, ze sa dokaze uplatnit aj neskor. Ako si co zariadi a naplanuje, ako dokaze velka rodina fungovat je uz starost jej a jej manzela.

ZuzkaB napísané 24.02.2005 15:10

Osobnost na materskej naozaj rastie - clovek ziskava najma trpezlivost a velkodusnost, ale rozvijaju sa vsetky dobre povahove vlastnosti - ved tie su potrebne pri vychove deti. Osobnost zeny, to nie je len perfektny vzhlad a schopnost spolocensky na urovni vystupovat... Zeny, ktore stravili niekolko rokov na materskej, maju urcitu iskru v ociach, urcity pokoj a nadhlad ktore im mozu karieristky len zavidiet.

A ze vysoka skola je pre zeny, ktore ostanu na MD, zbytocna? Vobec nie! Aj keby zena nikdy nepracovala v obore, ktory vystudovala, VS vobec nie je stratena - to, co sa tam naucila, v nej zanechalo nejaku stopu, sposob myslenia, ktory urcite vyuzije ak aj nie v zamestnani, tak pri detoch urcite... Akekolvek studium formuje osobnost, rozsiruje obzor, zena, aj ked je na MD, tak predsa potrebuje byt v kontakte so svetom a rozumiet mu...

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:37

Mimochodom Maria, ak mas chut ozvi sa mi na mail, mozme spolu prehodit par a viac slov. Bolo by celkom fajn porozpravat sa s niekym, kto plne chape moje konanie... Kto sa rozhodol pre to iste v zivote co ja... :-)))

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:25

Snazim sa spolupracovat s miestnou samospravou, aby sme mali bezpecne ulice pre deti, dostatok chodnikov, ktore kde tu chybaju, prechody pre chodcov s vystrahou tam kde treba...A planujem v blizkej dobe zriadit u nas materske centrum, co by pomohlo urcite mnohym maminam, ktore sa sem do nasho maleho satelitneho mestecka pri Baratislave stahuju... Tiez som sa sem nastahovala len pred cosi vyse rokom...Moja najblizsia aktivita je zacat ucit deticky v MS anglictinu, je fakt,ze bez naroku na honorar, dobrovolne. Len preto, ze starat sa o deti je to najdolezitejsie co tu po nas zostane. To ako dokazeme novu generaciu usmernit k lepsiemu zivotu. Urcite sa to nepodari kazdemu na 100%, ale prave o to viac sa budem snazit, aby tych dobrych ludi z nasich deti pribudalo a nie naopak. Kazdy ma inu predstavu sebarealizacie, pre niekoho je to prave praca s detmi...

Nikoleta napísané 24.02.2005 11:17

Nemozem si pomoct, ale neda mi nereagovat na tento clanok a tuto "uzasnu" diskusiu, ktoru rozprudil. Kazdy jeden clovek ma pravo na svoj nazor... tak preco ho nevyjadrit. Ked som si precitala clanok, velmi ma povzbudil, dnes nemam dobry den, brusko uz zacina byt tazke, pali ma zaha, obdobie kludu trvalo dost kratko. Som tehotna, cakam 5 dieta, najstarsi syn bude mat 7 rokov, dcera 5, dalsi syn 3 a pol a zatial najmladsi ma 2 roky. VS mam dokonca cuduj sa svete tiez (asi som podla niektorych zbytocne zabrala miesto inym, co si ja sice nemyslim, lebo plne svoje vedomosti aj skusenosti vyuzivam). Je pravda, ze zamestnat sa urcite nie je lahke ani som sa o to nepokusala ani s najvacsou pravdepodobnostou nebudem. Ale to neznamena, ze az deti podrastu ( podotykam nie vyrastu) tak sa mozem plne realizovat v com len budem chciet. Je pravda, ze manzel po ekonomickej stranke zabezpeci rodinu dostatocne, ale v dnesnej dobe nikto nevie ci sa mu zajtra bude darit...Ak bude treba tak sa nebudem len "hrat", ale zacnem zarabat, tiez mam mnozstvo planov a napadov, ktore cakaju na realizaciu. Teraz aj napriek plnej vytazenosti pri 4 malych detoch mam este dost sil na to, aby som sa venovala zveladovaniu zivota deti a rodicov v mieste mojho bydliska. Podarilo sa mi dosiahnut kvalitativny rast statnej MS, mame vytvarny, tanecny kruzok, anglictinu, od buduceho roka jazdenie na konikoch...a kopec inych aktivit. Zhanam financie na vybudovanie noveho ihriska a zahrady pre deti z okolia. Snazim sa..

anna napísané 24.02.2005 09:17

padla poznamka, ze ak sa pytam, preco tu skolu robila, tak je to len zavist... neviem, co je tu na zavidenie. vs mam, dieta tiez, partnera, co ma zabezpeci, kedze robim len na pol uvazku (takze len sebe na vreckove) tiez... jedine, co jej mozem zavidiet je ten proces hladania si prace ak sa pre to nahodou rozhodne a to, ze pravdepodobne svojim detom nebude moct dat zo vzdelanostneho hladiska to, co dostala ona od svojich rodicov (prajem aby to nejako predsa len zvladli) no a nakoniec este aj to, ze kedze neplati do socialnej poistovne, tak jej mozem zavidiet aj ten mizerny dochodok, ktory dostane. doba je kruta, zial je to tak. 'ked deti vyrastu je cas na karieru' kedy dieta vyrastie? podla mna dieta 'rastie' minimalne 10-12 rokov, takze ked ma pat po sebe odhadujem, ze musi ostat doma cca 15-20 rokov. dieta mala aj pocas skoly, takze prve zamestnanie si zacne hladat tipujem tak okolo 35-40. ak zacne skor, tak bude mat este natolko skolopovinne deti, ze bude chciet robit na skrateny uvazok, cim nie je vela zamestnavatelov nadsenych... takze to s velkou pravdepodobnostou skonci tak, ze jej nebude skola na nic. vzdelanie aj zastarava, ak ste si to niektora nahadou este nevsimli. chcela by som sa s nou porozpravat o tych dvadsat rokov. kazdy sme si strojcom svojho stastia, neberiem jej to, len ma proste zaujimaju jej pohnutky, preto som sa pytala.

tina napísané 23.02.2005 22:50

Nechapem co je to za blbu otazku "naco si studovala" a ze sa bude chciet zamestnat az v neskorsom veku,mala si ich mat v 18 tich atd

Ved tie deti potrebuju mamu hlavne teraz,tak preco nebyt s nimi a uzivat si to ked to tak niekomu vyhovuje,deti ked vyrastu tak prave vtedy je ten spravny cas na karieru,v klude a v pohode si ju moze budovat bez obav kedy bude zase jedno z nich chore a pod,ja mam rovnaky nazor,kariera pocka ale deti niee,tie vyrastu a potom len bude casu na vlastny zivot a veci ktore sa teraz nestihaju,kludne by som mala dalsie dieta,bojim sa vsak ci by som mala nato prostriedky uzivit tolko deti a taktiez byt lebo v 2 izbaku by sme tazko boli tolkati.Tiez by ma zaujimalo v akych podmienkach ziju a inac tiez ju obdivujem ze to takto krasne zvlada.

Katarína napísané 23.02.2005 21:47

tak mi hovorí Mária trošku z duše. mám tri deťure a je pravda, že sú dni kedy padám na "hubu", mám všetkého plné zuby, som na hrane DDM - dostatočne dobrej mamy, ale cítim, že ako osobnosť ma moje deti posúvajú dopredu, bez kapesníka pred ústami, viem, že tá cesta, ktorou teraz idem zo mňa robí lepšieho človeka. znie to ako fráza, ale pre mňa je to duševná realita, o ktorú sa môžem oprieť a čerpám z nej silu.

nie som výrazne materský typ, mám VŠ a nestály gén cestovateľa v sebe. a táto cesta zatiaľ stojí za to.

eva napísané 23.02.2005 21:35

Fiha..... Nuz mala by som niekolko malickych poznamok, ktore su vsak LEN a LEN mojim osobnym nazorom. Padla tu dobra otazka, dokaze tato rodina zabezpecit svojim (minimalne) piatim detom vzdelanie???? Ja osobne by som sa bala porodit behom necelych 8 rokov 5 deti, ved co ak moje tehotenstvo bude rizikove, s nutnou hospitalizaciou, alebo "len" prisnym domacim kludom na lozku? Co potom s tymi malymi detmi, ktore uz doma mam? A hlavne sa mi prieci, kolko slov tam padlo o mrhani talentom a lukrativnom okamzite moznom zamestnani (naozaj, s 5 detmi?!) hlavne ak pistatelka napise, ze zatial s tym nic nerobila.

Ja mam tiez VS, a riadne tazku, napriek 50 stud. v 1 rocniku, ju zvykne dokoncit len okolo 5. Velmi ma bavila a bavi ma robit to co som studovala. Ale po nej som sla na matersku a ked som si po MD hladala pracu s 1 dietatom, mala som co robit. Chvilami som mala pocit, ze vpisat do dotaznika 1 dieta je to iste, ako byt retardovany(bez urazky kohokolvek) ci trpiet pomocovanim. Mnohi potencialni zamestnavatelia mi len po precitani takehoto dotaznika oznamili, ze nevyhovujem ich poziadavkam. Preto je naozaj smele mysliet si, ze hoci mam 5 deti (iste budu obcas chore) a v odbore zatial ani len jeden den praxe, vsade ma prijimu s otvorenym narucim. Napriek tomu musim povedat, ze obdivujem ludi, ktori si trufnu a zvladaju mat tolko deti, vychovat z nich cestnych a dobrych ludi a ak ich to aj naplna, a zabezpecia im vsetko potrebne (nie byty a auta), tak je to super.

tatranka napísané 23.02.2005 19:59

Len tak mimochodom, tie deturence na fotke su tvoje? A ktore ma 8, resp. 7 rokov? Zdaju sa mi vsetky akesi mrnave. Inac, klobuk dolu, ja mam len dve deti a obcas mi stavaju vlasy na hlave..ale je to fajn, byt oblopena velkou rodinou.

Lucia napísané 23.02.2005 17:51

Maria, hoc co by som napisala, neviem akymi slovami by som ti vyjadrila obdiv. Si obdivuhodna !!! Paci sa mi na nete hlavne to, ze nepodliehas tejto dobe ale ze robis a mas to co ta naplna a si takto stastna. Toho, ze deti od teba odidu, by som sa absolutne neobavala. Budu ti v zivote urcite takou oporou a pomocou akou si im ty teraz !!! To som si ista. Das im tolko lasky, ze ti ju urcite raz vratia !!! A bude im super, ze budu mat tolko surodencov. Urcite budete vsetci cely zivot tahat za jeden povraz a ste a budete nadherna a zavideniahodna rodinka! Ak mozes napis prosim ta kolko maju rockov, pretoze su rozkosni !!!!!!!! Ti traja starsi su chlapci a mladsie dve dievcatka? Alebo sa mylim. Napis ako sa volaju a ako si zvladala tehotenstva a porody? Ak budes mat chut a samozrejme cas, skus nieco o vas viac napisat. Velmi ma to zaujima. Ja by som tiez pristala na viac deti (zatial mam dve), no pravdu povediac sa nebojim ani tak starostlivosti ako dalsieho tehotenstva, porodu a toho aby bolo dietatko zdrave. V dnesnej dobe clovek pocuva totiz väcsinou same hrozostrasne "scenare" . Tvoj prispevok ma naplnil veeeeeeeeelmi pozitivnou energiou. Aj ma presla unava po prebdenej noci, ked si pomyslim ako by som sa vyspala pri piatich deturencoch:-))))))) Mimochodom, kedy si sa naposledy vyspala? Zelam tebe a celej tvojej nadhernej rodinke krasnu buducnost. Pa

EmaA napísané 23.02.2005 12:20

Suhlasim s Monikou. Maria pise, ze ma podnikatelsky plan. Teraz si naplno uziva materstvo a ked pride cas, zacne sa realizovat vo svojej profesii. Ak ma na to i prostreidky, je takto stastna a vyrovnana, tak maminy, ktore sa snazia sklbit karieru s rodinou a su z toho na nervy (netvrdim ze vsetky pracujuce, ale su aj take), alebo tie co naprv buduju karieru, odsuvaju deti a potom ich uz vzhladom na vek mat nebudu, jej mozu len zavidiet. A naco si robila VS? taketo poznamky mi zneju ako zavist. Maria napisala, ako sa ona realizuje vo svojom zivote a ze jej to tak vyhovuje, preto nevidim dovod preco jej tu pisete, ze to tak byt nema. Ked je zase ina zena presvedcena, ze je uzitocnejsie aby sa naplno venovala kariere a je tak stastna tak nevidim dovod jej to vyhovarat, ved kazda z nas ma pravo v zivote sa realizovat

Maruska napísané 23.02.2005 12:05

Monika, ty zacni od seba a nekritizuj ine nazory... Ak mas v sebe tolko lasky a tolerancie, tak ju ukaz a nepoucuj.

Monika napísané 23.02.2005 11:47

Milý článok, ale tak smutné reakcie. :-(( Ak dievčence máte manželov, spýtali ste sa ich voľakedy, čo sa im na vás páči, čo si na vás vážia, či vás ľúbia? Ako, ak vôbec, sa zmenil ich vzťah k vám po narodení detí a porozprávali ste sa niekedy ako si zariadite život ak tieto vyletia z rodného hniezda? Predpokladám, že všetky ste realistky a nebudete chcieť držať deti pri sebe celý život. Takto je to už tisícročia zariadené a funguje to. Ja sa nad týmto obdobím nezamýšľam no verím že bude minimálne tak krásne, ako to bolo pred narodením našich detí a ako je to teraz keď sa spoločne niekedy zo všetkých síl snažíme dať im základy výchovy a kopec lásky. Bude to opäť iné, krajšie. Čo je to za názory, že musí byť splnené ekonomické zázemie, že musíme nosiť nohavice, na čo si robila Mária školu, že svet je mužský, že deti sú nevďačné, že sa matka 5 detí bude cítiť menejcenná...???? Prečítajte si to ešte raz, ona píše pravý opak. Dievčence, pozrite sa z okna, svieti slniečko a zajtra bude zas, povedzte niekomu blízkemu, manželovi, dieťaťu, že ho lúbite, začnite od seba začnite žiť a svet bude aj pre vás gombička. Ten kto ho stvoril to tak pôvodne myslel tak mu to nekazte.

Lenka napísané 23.02.2005 09:38

Podľa mňa každý človek hľadá svoj zmysel a šťastný môže byť ten , kto ho naozaj našiel ako napr. Mária. je len málo žien, ktoré si zvolia takúto dobrovoľnú cestu. Skôr, či neskôr i mnoho zarytých karieristiek by ochotne svoju kariéru vymenili za čokoľvek na svete, len aby mohli mať vlastné dieťa. Predpokladám ale, že Mária je jedna z tých šťastných žien, ktoré majú na materstvo vytvorené vhodné podmienky a aj ekonomické zázemie, inak by nebola taká plná optimizmu. lebo mnoho žien na materskej dovolenke trie vyslovene biedu a musú si priam od úst odtŕhať,len aby mali do čoho svoje deti obliecť, zaplatiť im lieky a dopriať zdravú stravu.Taktiež dúfam, že raz dopraje svojim deťom minimálne také vzdelanie, aké mala aj ona, a to veru o 20 rokov už nebude lacná záležitosť.

Vraví, že jej osobnosť na materskej rastie. Raz sa však môže stať, že sa bude cítiť predsa len trošku menejcenná medzi ženami, ktoré zvládli výchovu detí aj kariéru. Keby sa všetky ženy v tejto krajine sústreďovali len na rodenie a výchovu detí, priblížili by sme sa ku situácii žien na blízkom východe, kde neexistuje rovnoprávnosť medzi 2 pohlaviami...

anna napísané 23.02.2005 09:34

na jednej strane ta velmi obdivujem, lebo starat sa s takou vytrvalostou, laskou a trpezlivostou o tolko deti je naozaj obdivuhodne a naozaj by to malo byt viac spolocnostou ocene. na druhej strane mam na teba dve otazky: naco si teda studovala? mohla si sa predsa v 18 vydat a mat tie deti, ved na to aby si ich mala a vychovavala vysoku skolu nepotrebujes... mohol tu skolu vystudovat niekto druhy, kto mozno nevladne takym talentom ako ty, ale by prislusne povolanie aj robil (co je tiez prinos pre spolocnost, preto predsa tie skoly mame) a druha vec: si pripravena na to, ze deti od teba jedneho dna odidu, myslim tym zacnu byt ovela samostatnejsie a tebe sa uvolni obrovsky casovy priestor, ktory ti teraz mozno obcas chyba, budes vediet co s nim? budes sa chciet zamestnat prvy krat ako 35-40 rocna mamina piatich, (viacerych) deti? alebo ostanes uz navzdy mamou, starou mamou (a budu tvoje deti mat deti?) zavidim ti potomstvo ale nezavidim ti ze si sa do istej miery vzdala vlastneho zivota, deti su nevdacne, nie vo zlom, ale proste ich ako rodicia v urcitom momente prestaneme zaujimat a mnohi na to nie sme pripraveni...

Maruska napísané 23.02.2005 08:56

Maria, gratulujem ti a obdivujem ta. Myslim si, ze si zasluzis skutocnu uctu spolocnosti. Zial svet je dnes postaveny na inych hodnotach, muzskych. Aj takzvana emancipacia zien je len napodobnovanim muzov (aj ked je dobre, ze aspon to je, za to som vdacna). Skutocna emancipacia by znamenala, ze zena na materskej je rovnako spolocensky uznavana a ctena ako napr. manazerka. Dnes zeny, aby boli uznavane, musia sa viac-menej spravat ako muzi - byt agresivna, vediet vystupovat, nosit nohavice... smile. Este aj modu nam diktuju muzi... Ja som z toho druheho cesta, teda manazerka, takze neodsudzujem to, len odkedy som matkou sa nad tym viac zamyslam a chyba mi, ze tak malo sa ceni to, co je na zenach to najlepsie - sucit, neha, intuicia. Drzim ti palce a tesim sa, ze take zeny ako ty existuju.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised