Keď sme sa pred rokmi zoznámili, bol to vysoký štíhly fešák s vyšportovanou postavou a hustou hrivou. Široké plecia, úzky pás a pevný zadok priťahovali pohľady žien každého veku. Aj môj, a tak sa stalo, že sme sa dali dokopy a vstúpili sme do neznámych vôd manželstva. V podstate spolu prežívame tie typické manželské šťastíčka i nešťastíčka a zrejme sa ničím nelíšime od priemerného manželského páru v našom veku. Spomeniem len jeden môj súkromný postreh týkajúci sa škodlivosti manželstva, ktorá sa prejavuje najmä deformáciami mužskej postavy.
Kým sme ten úradný papier o sobáši nemali, môj muž sa stále udržiaval v kondičke: športoval – podával v posteli výkony, aby som aj ja mala zážitok, zdravo sa stravoval – zjedol všetko, čo som navarila, oddychoval aktívne – robil všetko, čo mi videl na očiach, žil zdravo – počúval moje rady. Onen papier však urobil zázrak s ničivými následkami. Ten šport ešte ako-tak zvládal, ale aktívny oddych sa zmenil na pasívne vysedávanie pred TV/PC, moju kuchyňu nahradili chrumky, čipsy, hamburgery a nočné vyjedanie zásob a začala sa prejavovať aj selektívna hluchota – prestal počuť čokoľvek, čo som mu hovorila. Toto všetko sa odrazilo na jeho postave.
Masa svalov sa z pliec a ramien akosi nenápadne začala presúvať smerom nadol bližšie k pásu, cestou sa však transformovala do tukovej podoby. Darmo, muži nevedia tuk nosiť tak elegantne ako ženy. Z môjho muža sa najskôr stal pretekár – slanina mu začala pretekať ponad opasok z nohavíc a neskôr takmer docent – do centa mu chýbali necelé 3 kg, keď sa konečne pozrel do zrkadla. Dokonca aj prsia mu narástli väčšie než mne, čo však pri mojej veľkosti -A zas nebol až taký problém. Vtedy si prvý raz uvedomil, že nenosím podprsenku, lebo nemám na čom a teda mu ani nemám akú požičať. Starostlivo som z jeho dosahu odložila všetky veci z éry štíhlej línie, aby ho zbytočne neiritoval fakt, že sa do nich už nezmestí.
Každé ráno si dôkladne masíroval okrúhle ružovučké líca, vďaka ktorým mu z očí zostali len úzke štrbinky, k zrkadlu pristupoval len opatrne a nezabudol sa pýtať obligátnu otázku väčšiny obéznych ľudí: “Nevyzerám v tých rifliach tučný?”, ale odpoveď ho, samozrejme, vôbec nezaujímala. Po schodoch chodil málo, no práve pri tej zriedkavosti zvlášť vynikla slanina, ktorá sa na jeho tele vlnila s každou výškovou zmenou. Bicykel a svižnú chôdzu vymenil za auto a nemal by voči nemu žiadne výhrady, keby len bolo aspoň trochu väčšie, aby sa v ňom dalo pohodlne sedieť. Jediné jeho šťastie, že máme veľkú vaňu, inak by sa do nej musel tlačiť obuvákom, aby sa mohol okúpať. Zaujímavosťou nášho manželstva je snáď fakt, že mne sa postava výrazne nezmenila ani po niekoľkých tehotenstvách. Ale to bude zrejme tým, že stále obháňam deti a všetko okolo nich robím sama.
Stačilo, že sa videl na pár záberoch domáceho videa a zrazu si uvedomil, ako veľmi sa zmenil. Pravda je, že vlasy mu už ani nestmavnú, ani nezhustnú, ale s postavou sa stále dá urobiť náprava. Všetky tie nezdravosti rýchleho občerstvenia, maškrty k telke a sladené bublinkové nápoje vystriedala skutočná zdravá strava, začal kontrolovať energetický príjem a výdaj, začal cvičiť a skutočne dokázal, že má v sebe odhodlanie a pevnú vôľu. Dokonca sa objavili aj stopy humoru, zvlášť pri mojom maškrtení a provokáciách typu: “Cica, nežer!” Najprv len posúval dierky na opasku, ale neskôr som už začala zo skríň vyberať dávno zabudnuté oblečenie, do ktorého sa zrazu v pohode zmestil. Ten vypasený zasedený PC-maniak sa opäť zmenil na štíhleho šviháka, ktorý za 2 mesiace pevnou vôľou a prísnou disciplínou zhodil 15 kg.
Došlo aj na mňa. Ako vzorná manželka svojho muža predsa musím podporovať: prestala som variť – veď deti sa prestravujú v škôlke a v škole, zhabala som mu auto – podporujem aktívny pohyb behom do a z práce, neupratujem – aby ani doma neustal v pohybe a deti si všímam len v prípadoch ohrozenia života – z vlastnej skúsenosti viem, koľko energie ma stálo byť im sústavne v pätách. Manžel sa nestíha zastaviť – udržiava tak energetickú rovnováhu príjmu a výdaja a ja mám konečne čas začať vyzerať ako žena úspešného muža a nie ako strašidlo v teplákoch s kŕdľom detí za zadkom.
Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
Činky, kolieskové korčule, bicykel, chôdza, delená strava a žiadne maškrty a najmä pevná vôľa a pravidelnosť. )
Ja nesuhlasim s tym krdlom deti za zadkom, je to naopak. Skvor ty behas za zadkom krdla deti co prave idu nieco vyviest.
Nedala by sa predposledny odsek torchu rozpisat? Ja som v faze kedy to chcem zmenit, len sa mi nedari.
dakujem
Od dobreho fejetonu by som ocakaval viac sarmu a nadhladu. Text je kombinacia tazkej ironie a sarkazmu, trochu nadsadeneho naturalizmu s par standardnymi vtipmi na tuto temu. Stylisticky je to zrucne, ale text sa mi necita prijemne, mozno preto, ze som z podobne postihnutej casti ludstva. 🙂
Pekny styl pisania, celkom fajn dlzka, vtipne opisana realita, este by som uvitala nejaku dobru nosnu zapletku – nech je to zaujimave a viac prehnane. Ten uplny zaver je pekne prehnany ale zaroven aj tak neprijemne odpisuje deti a to sa mi nepaci. Ako celok nudne a nie uplne fejtonove. Trochu je to aj odporne – tie opisy hory masa. Inak pekne zaujimavo napisane.
mne sa to pacilo,hlavne asi preto ze mi to pripomina mojho muza:-) a myslim ze je to aj dobre napisane.
pekne napisany pribeh, vtipne postrehy zo zivota…keby to malo este viac nadsazky este lepsie…lebo pre niekoho je to nuda, hlavne ak neriesi tieto problemy, ale trebars opacne – nie a nie obalit kosti…