Ako naučiť manžela upratovať

V našej rodine platí, mama na materskej dovolenke rovná sa žienka domáca. Upratať, navariť, požehliť, povysávať … jednoducho, presne stanovený režim dňa.

A ako bonus ešte dvakrát za deň na ihrisko s dcérkou, a milo sa usmiať na manžela, keď príde z práce.

Nie je to tak dávno, čo som manžela vítala z práce stále rovnakými vetami. “Ahoj” medzi zubami, a len čo si umyl ruky z práce, spustila som. “Uprac si papuče, špinavé ponožky patria do koša na prádlo, diskety na poličku” a pod.

Dnes?

Túto “nevďačnú a stereotypnú” prácu som prenechala svojej 2,5 ročnej dcérke. S najväčším potešením upozorní tatinka na “jeho nedostatky”. Stačí, ak naučíte dieťa vety typu “no-no-no”, pridáte k tomu výstražný prst… a je to.

V jeden deň, keď spustila “tatinko, no-no-no nechávať tričko na stoličke” a celého upachteného z práce ho viedla do kuchyne, aby si spratal svoje veci, náš tata to pochopil. Bol to varovný signál, že to nebude mať odteraz ľahké.

Samozrejme, vadí mi, ak celý deň musím obchádzať papuče v strede izby, pyžamo v obývačke alebo ponožky na zemi, ale môžem vyššie uvedenú metódu iba odporučiť.

Vaše dieťa sa precvičí v základných pojmoch, Vám aspoň manžel nevynadá, že za celý deň ste to mohli dávno urobiť, a možno nie práve s najúprimnejším úsmevom k Vašej dcére – poupratuje si po sebe všetko sám.

Príslovie vraví, aká matka taká Katka. A tak, ak vymením krstné meno, so zvyškom vety môžem iba súhlasiť. (A náš tata tiež :-)..

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007