Zo životaVaše príbehy

Ako prežiť materskú dovolenku

 Kamila Kokošková (príspevok do súťaže FEJTÓN RODINKA.SK 2007)   24.09.2007   16

Niekedy dávno, keď som mala ešte menej rozumu ako teraz, som tvrdila "Chcem mať štyri deti, ale po prvom ma to prejde". Aj ma to prešlo aj štyri deti mám. V skutočnosti som mala naplánované dve deti a päť rokov materskej. Ha, ha, ha smejem sa hlasno. Náš rodičovský plán sme prekročili o sto percent a doma som zatiaľ dvanásť rokov. Keď som tak výborne začala, inak to dopadnúť ani nemohlo.

Mala som 23 rokov a končila som jednu veľmi atraktívnu vysokú školu - Elektrotechnickú fakultu, silnoprúd. Bože kde som ja hlavu podela .... Školu som síce zvládla úspešne, ale v závere ma už sprevádzala neskutočná depka, aspoň vysokoškolský život stál za hriech. A čo myslíte ako sa rieši depresia z blbej školy a štvorročného vzťahu ani s tebou ani zastreliť? No samozrejme to prvé dieťaťom a to druhé šťastnou svadbou, to je jedno v akom poradí. Možno by bolo na mieste zase: "Ó bože, kde som rozum podela."

Keď predstava, že držíte v náručí malé krásne bábätko, ktoré budete nekonečne ľúbiť, je tak úžasná. A myšlienka, že vaša láska k nemu vyplní všetky prázdne miesta vo vašej duši je tak naivná. A názor, že starostlivosť o malého anjelika naplní vaše potreby a túžby je úplná sprostosť. Ako sa hovorí, keby hlúposť kvitla, bola by som najkrajšou ružou v záhrade.

Bola som v tom, veľmi rýchlo a úspešne. Zle mi začalo byť až po štátniciach, ale hlavne po promócii, našťastie svadbu som zvládla bez ujmy na zdraví. A bola som najštíhlejšia vo svojom živote. Na jeden zážitok však nezabudnem určite. Sťahovali sme nábytok zo Sniny odkiaľ pochádzam, do Košíc do nášho dvojizbového bytu. Nábytok naložili do skriňovej Avie a mňa s ním, bola som pri vedomí, ale asi nie pri zmysloch. Keď som po 100km vystúpila celá zelená a otrasená, čudovala som sa, že som ešte tehotná.

Chvíľu som dokonca pracovala, ani za svet som nechcela ostať doma aj keď som už mala byť na materskej. Veď ja som dobre vedela prečo.

Relatívne štíhla som bola aj v 8. mesiaci, niet sa čudovať moja dcéra si strážila líniu namiesto mňa a neskutočne sa tešila na svet. Narodila sa o 5 týždňov skôr s úctyhodnou váhou 1,9 kg a dĺžkou 43 cm. Na úžasne povzbudenie pri pôrode, od milej pani doktorky tiež nikdy nezabudnem: „Vy mi tu nekričte, ale tlačte“ to naozaj poteší vyplašenú prvorodičku. Odplakala som si tri týždne v pôrodnici a netušila, že doma to nebude o nič lepšie.

Aká bola moja Kristínka maličká, taká bola bojovníčka. Začala sa naša I. rodinná vojna a trvá dodnes, len už na iné témy. Vtedy sme sa bili o každú kvapku mlieka, o každú minútu spánku. Spomienky na budenie v noci každé dve hodiny, povinné odsávanie mlieka, lebo slečna sa odmietla prisať a opakované prebaľovanie (posielam veľkú pusu, tomu kto vynašiel jednorazové plienky) ma mrazia ešte dnes.

Začalo sa moje jedenásťročné obdobie úteku z domu (veľmi úspešne už sme sa dvakrát sťahovali). Moja krásavica, alebo filmová hviezda, ako ju zvyknem volať mala energie za desiatich. Spať nemusela, veď načo ešte by prišla o nejaký krásny zážitok. Bola som majster na uspávanky a rozprávky na dobrú noc, ako pokazený gramofón. A ona nič, musela som veľmi pekne spievať, keď sa jej vôbec nechcelo spať. Po hodine som vybehla zo spálne ako besná fúria a poslala tam manžela, on šiel celý šťastný, že mi môže pomôcť. Jedenie bolo veľmi podobné, s lietadielkami a včeličkami, ktoré letia do pusy a s básničkami sa nám podarilo spapať zopár lyžičiek. Na nočník sme sa učili chodiť s knižkami, čím skôr začneme so vzdelávaním tým lepšie, vôbec nezáleží na mieste. (Toľko energie a fantázie som mala len pri prvom dieťati, na ostatné sa už neušlo.)

Každé ráno som prežívala nočnú moru, keď môj drahý odchádzal do práce a rátala hodiny a minúty, kedy sa vráti. Niežeby bol až taký úžasný, alebo ja tak veľmi zaľúbená, ale samota bola desivá. Aj keď bol so mnou môj anjelik a neporiadok, čo je veľa to je moc. Aby toho nebolo málo, môj drahý dostal povolávací rozkaz na 5 mesiacov na vojnu. Našťastie mám zlatú mamu, často sme chodili domov. Manžel ako riaditeľ firmy, sám sebe si skončil v Prešove ako veliteľov pisár, či čo a rozdeľoval služby, takže bol každý víkend doma.

Keď mala Kristínka niečo vyše roka bol najvyšší čas začať pracovať na jej súrodencovi. Podarilo sa, na druhé narodeniny Kristínka dostala bračeka Matúša. Bola som šťastná, bol to veľký chlap, žiaden inkubátor, bol hneď pri mne a stále by len papal a papal, z extrému do extrému. Opäť som po nociach nespala, alebo ešte stále. Začala II. rodinná vojna, mala som doma mladého konzervatívneho muža, ktorí ani za svet nevedel pochopiť, že cumeľ je deravý a treba nový, že prišla jar a v zimnej čiapočke mu bude horúco, a že obed o 5 minút, neznamená umrieť od hladu. On nechcel počúvať moje uspávanky, ani rozprávky, to nie je nič pre chlapa. Ale ja som musela počúvať jeho „mé, mé,…“, keď niečo nebolo po jeho vôli. To jeho „mé“ bolo veľmi intenzívne a moje vrieskanie ešte intenzívnejšie. Stávala sa z nás pravá Talianska rodina, pomaly ale isto.

Keď mal Matúš skoro dva roky rozhodla som sa, že pre dobro celej rodiny musím ísť do práce. Matúško šiel do súkromných jaslí, drahý špás, ale čo by môj manžel pre mňa neurobil. A tak sa stalo že z piatich mesiacov čo som pracovala, som štyri bola doma s chorými deťmi. Vzdala som to, žiadna babka nebola po ruke, bola som opäť tam kde predtým, doma. Spravila som si kurz marketingu, mala som Vianoce uprostred leta. Konečne som chvíľu rozmýšľala nad niečím iným ako sú plienky, varenie, „bordel“… Pripadala som si mierne povedané iná, ako moji spolužiaci, všetko zamestnaní ľudia. Už som sa naozaj chystala do práce, ale človek mieni a život mení. Zo samej veľkej lásky a ešte väčšej nudy som bola opäť v tom. Ja čo som tvrdila, že už nechcem žiadne dieťa a môj manžel, že jedno je malo a dve je veľa. Napočudovanie som sa tešila.

K dvom anjelikom pribudlo tretie slniečko Jakubko. Pokračovala som smelo v prebdených nociach, čože je to 7 rokov. Všetci ho zbožňovali, ale stále nás posielali von, aby sa mohli hrať. Tretie bábätko som si už vedela vychutnať, neviem či to bolo praxou, alebo som už konečne dospela. Ešte jeden zážitok sa mi vryl hlboko do pamäte. Ziapala som ako fúria po všetkých, s ktorými som si nevedela rady. Kubko prišiel ku mne objal ma okolo nohy a povedal „Ty si moja najlepšia mamka, ja ťa tak veľmi ľúbim.“ A ja by som sa najradšej od hanby zahrabala pod čiernu zem.

Keď mal Kubko 1,5 roka manžel začal chodiť na týždňovky. Dodnes neviem ako som to obdobie zvládla, bolo to jedno veľké šialenstvo. Zachránili ma priateľky, bez nich by som už relaxovala na psychiatrii. (Zatiaľ len u psychologičky) Po dvoch rokoch mi môj drahý chýbal už len dva dni v týždni a ja som sa mohla plne realizovať pri výstavbe domu. Našla som sa, aj keď neviem kde som sa stratila. Najväčší problém na stavbe som mala s varením a upratovaním všetko ostatné ma bavilo.

Dom stál, deti rástli: Kristínka mala 11 rokov, Matúš 9 a Jakub 6. Začínala som si hľadať prácu. Toľko firiem sa bilo o to, aby som u nich pracovala, že naozaj som nevedela, ktorú si vybrať. Aby som žiadnu dilemu riešiť nemusela otehotnela som štvrtý krát. Užila som si strastiplné tehotenstvo a na svete je ďalšie slniečko Martinka. Znova ma čaká nočné vstávanie a všetko čo k tomu patrí. Smelo si môžem vychutnávať ďalšiu materskú. Ale veď do dôchodku je ešte tak ďaleko, nič mi neutečie. Možno len zdravý rozum, ak mi ešte nejaký zostal, o sebavedomí ani nehovorím.

Niečo optimistické na záver. Mojich dvanásť rokov doma bolo obdobím márneho blúdenia a únikov do spánku a prejedania sa. Myslím, že to cítili aj moje deti. Niekde v kútiku duše však verím, že to všetko malo aspoň trochu zmysel.

A vďaka čomu som prežila tento čas? A slovo prežila myslím naozaj vážne. Vďaka dvom výborným priateľkám, jednej úžasnej psychologičke a mojej mame.

Milé dámy, ak sa doma trápite ako ja, nebojte sa ísť do práce a deti zverte niekomu, kto sa o nich rád postará. A ak sa trápite ešte viac vyhľadajte pomoc psychológa, alebo aj psychiatra, tu nejde už len o vás, ale aj o Vašu rodinu. Pestujte si priateľstvá sú veľmi dôležité a majte sa radi.

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
evycka napísané 16.10.2007 09:09

:-))) velmi pekne

sandra napísané 11.10.2007 21:39

Kamila strasne si ma pobavila. Je to neskutocne vystizne a presne. Teda aspon ja sa tak momentalne citim. Tych par minut smiechu mi neskutocne dobre padlo. Ja mam po osmich rokoch druhe dieta, ktore ma 17 mesiacov. Momentalne je chora a uz druhy den som urobila velke H a male O. Celu noc nespala takze ja som tiez na to mohla zabudnut. Moj manzel je uz druhy tyzden na sluzobnej ceste. A takto to je cely rok v kuse. A podporu a pochopenie mojej rodiny mozem tak akurat dostat po telefone. Nemam tu taku priatelku, ktora by ma podrzala. Takych ludi je malo. A hlavne nie v tejto krajine , tu kazdy pozera len na seba. Niekedy sa tu citim neskutocne osamelo a rozmyslam o navrate na Slovensko. Aj som si hladala pracu, ale tu dostanu radsej domaci ako nejaki pristahovalci. A hlavne z VYCHODNEHO BLOKU. Tak som sa prihlasila na skolu a okrem tych drbnutych projektov, ktore musime robit je to pre mna jediny relax. Jediny sposob a miesto, kde sa citim ako normalny clovek , nie ako dement, ktory nic ine nerobi len vymiena plienky, upratuje a stale dookola opakuje instrukcie svojmu skoro 9 rocnemu synovi. Ten neskutocny stereotyp ma neskutocne ubija a mam pocit, ze uz zo mna nic nezostalo. Ani neviem uz kto som. A hlavne som tam, kde som nikdy za nic nechcela skoncit. Nie je to smiesne. Myslim, ze pocas sexualnej vychovy by mali potencialne rodicky poucit aj o takychto veciach. Tym by sa urcite znizil pocet zien, ktore nestastne prezivaju "najstastnejsie"obdobie v zivote.

zuzana kriz napísané 03.10.2007 16:02

Prosim pekne Julka, porad-ako studovat popri deckach? Kam si ich dala ked si sla do skoly alebo ked si sa potrebovala sustredit na ucenie a pisanie diplomovky? A kojila si? Ked citam co sa Ti podarilo, tak sa citim ako "looser". To mas taky temperament, ze si necitila vycerpanost? Alebo Ti pomahala rodina? Ja si robim "len" doktorat, a nie a nie to dopisat. Manzel akurat nakupuje a rano vodi starsiu dceru do skolky, inak robi od nevidim do nevidim a cez vikend trva na tom ze sa musim venovat rodinke, kmitat v kuchymi a s vysavacom... Navyse mam pocit ze po dvoch deckach a 4 rokoch na materskej je zo mna uplny dement. Ked si urvem nejaky cas na pisanie, tak do papierov akurat cumim ako morka a za 2é minut dva riadky napisem a tri vymazem. Uz mam z toho syndrom drazdiveho creva, teda hnacku kedykolvek, poruchy spanku a pod. Prosim, poradte pripadne nejaky chat.

petronela napísané 03.10.2007 15:51

Zivot jer plny paradoxov, je to vtipne, smutne, trpke zaroven. Zalezi ako sa k tomu postavite. Mne sa to pacilo, Kamila. Asi preto ze som sa v tom nasla. Manzel rano odide a vecer pride ked uz decka spia. Cez vikendy radsej robi nieco uzitocne, napriklad nahana o pat korun lacnejsiu mrkvu, nez aby vzal starsiu nezbednicu von a trochu ju ubehal. Takze na rodinne "stastie" s jaciacimi a nespiacimi faganmi som vacsinu casu sama. Kamosky? Workoholici, ako som bola ja, kamosky nemaju. A s maminami z okolia sa neskamaratite len preto ze tiez tlacia kocik... Myslim ze baby ktorym sa tento pribeh nepacil asi nezazili podobne situacie. A vela zalezi od temperamentu dietata. Ak Vas vas prvorodeny milacik kopol do tehotneho brucha, vyhryzol Vam dieru do nohy, od narodenia poklada spanok za zbytocnost, jaci pre kazdu blbost, dvojmesacneho surodenca dusi vankusom a podobne... vidite svoje zivotne naplnenie inak ako mamina, ktorej sa dieta prebudza s usmevom po vydatnom celonocnom spanku, potichu sa samo zahra aj 20 min, bez odporu zje co mu nalozite a jedina poziadavka je maminka, citajmi a daj penu do vane, pribuzni sa idu potrhat aby mohli zobrat vnucatko von a manzel je pysny ako kohut na svoju rodinku.

Kata napísané 01.10.2007 00:48

Suhlasim, ze to celkom fejton nebude. Inak je to nudne a preto ta dlzka nie je vhodna. Nudne veci by mali byt kratsie. Ani ten styl nie je ktovie co. Sem-tam vtipna poznamka. Kamila, drz sa!

Marty napísané 30.09.2007 23:23

Kamila, zdala si sa mi nejaka povedoma :-). Nastastie ta tvoje depky priviedli k zalozeniu jednej fajn stranky, na ktoru som zabludila, ked som sa citila fakt nanic. Diky za vylepsenie nalady a pobavenie!

gab. napísané 25.09.2007 16:14

Ale veď Kamila nehovorí, že na materskej je to strašné - keby bolo, nemala by štyri deti. Len nevidí veci jednostranne, niečo si už prežila. A keď ťa objímajú detské ručičky - je to určite lepšie ako sto psychológov, ale to, že človek má deti, neznamená, že prítomnosť dieťaťa zaručí len pozitívne pocity a zmysel života máš vyriešený. Inak, chcelo by to skratku, je to príliš dlhé a skôr je to miestami životopis - ale Kamila to napísala zaujímavo a páči sa mi to. Len to celkom fejtón asi nebude.

hela napísané 25.09.2007 14:21

musela som popreskakovat niektore vety, lebo to bolo nudne a miestami to posobi dezorientovane-sa zamotavas-je to bez nite. Koniec ma dorazil, cakala som humorny pribeh a nakoniec som to pochopila ako odporucanie k psychologovi...no neviem, ja cakam svoje druhe dieta a je mi fajn, mam nejake obavy ako to bude po financnej stranke, ale na deti sa velmi tesim a pripadam si stastna, takze u nas vpodstate ta idylka je...neviem preco ma tolko ludi potrebu hovorit ake je to strasne na materskej-ved ked Ta objimu tie detske rucky a daju ti pusinku same od seba-alebo ked pride k tebe do postela a prituli sa, no nie je to tisic krat lepsie ako sto psychologov?

Simona napísané 25.09.2007 12:59

Je to veľmi pekne napísané. A naozaj pravdivé. Ja som doma 11 rok, tak viem o čom píšeš. Už mi liezli na nervy tie články plné dokonalo šťastných, vynikajúcich mamičiek a oteckov. Všetci vieme, že realita je naozaj niekedy nie ružová. A priznajme si, že nám naši čertíci niekedy riadne žerú nervy....

Ksichta napísané 25.09.2007 08:15

Nebolo to zlé, ale trošku vleklé. Súhlasím s Ňaňou.

Mel napísané 24.09.2007 22:19

Ahoj Kamila,

Máme toľko spoločného....najprv škola, pochádzam z Košíc, kde som študovala na FEI TU odbor elektroenergetika (možno sa aj poznáme), potom služobky, takisto aj ja mám manžela stále preč. A tvoje prvé deti su úplne podobné s mojimi deťmi. Prajem Ti veľa, veľa optimizmu.

ňaňa napísané 24.09.2007 20:31

Hneď na začiatku ma zaujal Tvoj štýl vyjadrovania, ale vytkla by som rozsiahlosť. "Nápev" sa až do konca už nezmenil, tak potom tak nevyniklo všetko vtipné a trefné, čo si chcela povedať smile

Constancia napísané 24.09.2007 19:59

Ty si ale číslo, milá Kamila. Je ťa veru škoda pri deťoch, mala by si napísať knihu. Začni hoci tým, čo ti prvé príde na um. A bude to stáť za to. Máš talent zaujať čitateľa a veľmi dobre vieš, o čom píšeš. Nezblázniť sa, to je aj moje heslo. Deti mám len dve, ale okrem toho si život komplikujem veľmi netradične. Veľa šťastia.

peggy napísané 24.09.2007 10:04

je tam citit nadhlad a urcite posolstvo hlasajuce optimizmus, ale dalo by sa aj viac nadsazky, ved uz si v pohode...ci nie? inak nad psychosom som rozmyslala, je to dobre ale drahe a upratat mi nepride....haha...takze snaha o vtipne miesta vysla, no celok posobi trochu depresivne...

ale cierny humor je ten najlepsi, na druhej strane...

napísané 24.09.2007 08:18

Velmi pekne, konečne niekto kto prizna ze to nie je len idylka - vy mate peknu rodinku - oddepkuje si to zena a vobec to nema nic spolocne s tym, ako uzasne lubi svoje deti a nedala by ich za svet, ale je tu aj ona - jej tuzby a potreby - velmi dobre to poznam a to som doma zatial s druhym nespavým kúskom. Ale aj tak Ti zavidim tie štyri úsmevy - keby som si zivo nevedela predstavit co je za tym ,aj by som hned pokracovala v rozsirovani rodinky ale takto hadam uz len nahoda zauraduje. vela stastia.

Julka napísané 24.09.2007 08:08

Vydareny fejton, aj ked nie velmi optimisticky... Tvoje prve dve deti su ako cez kopirak podobne s mojimi a tvoje pocity su mi preto velmi blizke. Ja som vsak tuto situaciu riesila inak - ked mala mala 10 mes. nastupila som na VS, ktoru som uz aj s 2-rocnym synom skoncila s cervenym diplomom. Medzi tym sme zalozili vlastnu firmu, takze moja druha materska trvala presne 5 dni - ale zariadila som si to tak, aby som mohla robit doma. Dnes sa chystam na doktorat a tesim sa z nasich dvoch deti, dalsie nehrozi... Kamila, drzim ti palce, si hrdinka, uprimne, ja by som styroch (este ja s humorom) nezvladla! :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
evycka napísané 16.10.2007 09:09

:-))) velmi pekne

sandra napísané 11.10.2007 21:39

Kamila strasne si ma pobavila. Je to neskutocne vystizne a presne. Teda aspon ja sa tak momentalne citim. Tych par minut smiechu mi neskutocne dobre padlo. Ja mam po osmich rokoch druhe dieta, ktore ma 17 mesiacov. Momentalne je chora a uz druhy den som urobila velke H a male O. Celu noc nespala takze ja som tiez na to mohla zabudnut. Moj manzel je uz druhy tyzden na sluzobnej ceste. A takto to je cely rok v kuse. A podporu a pochopenie mojej rodiny mozem tak akurat dostat po telefone. Nemam tu taku priatelku, ktora by ma podrzala. Takych ludi je malo. A hlavne nie v tejto krajine , tu kazdy pozera len na seba. Niekedy sa tu citim neskutocne osamelo a rozmyslam o navrate na Slovensko. Aj som si hladala pracu, ale tu dostanu radsej domaci ako nejaki pristahovalci. A hlavne z VYCHODNEHO BLOKU. Tak som sa prihlasila na skolu a okrem tych drbnutych projektov, ktore musime robit je to pre mna jediny relax. Jediny sposob a miesto, kde sa citim ako normalny clovek , nie ako dement, ktory nic ine nerobi len vymiena plienky, upratuje a stale dookola opakuje instrukcie svojmu skoro 9 rocnemu synovi. Ten neskutocny stereotyp ma neskutocne ubija a mam pocit, ze uz zo mna nic nezostalo. Ani neviem uz kto som. A hlavne som tam, kde som nikdy za nic nechcela skoncit. Nie je to smiesne. Myslim, ze pocas sexualnej vychovy by mali potencialne rodicky poucit aj o takychto veciach. Tym by sa urcite znizil pocet zien, ktore nestastne prezivaju "najstastnejsie"obdobie v zivote.

zuzana kriz napísané 03.10.2007 16:02

Prosim pekne Julka, porad-ako studovat popri deckach? Kam si ich dala ked si sla do skoly alebo ked si sa potrebovala sustredit na ucenie a pisanie diplomovky? A kojila si? Ked citam co sa Ti podarilo, tak sa citim ako "looser". To mas taky temperament, ze si necitila vycerpanost? Alebo Ti pomahala rodina? Ja si robim "len" doktorat, a nie a nie to dopisat. Manzel akurat nakupuje a rano vodi starsiu dceru do skolky, inak robi od nevidim do nevidim a cez vikend trva na tom ze sa musim venovat rodinke, kmitat v kuchymi a s vysavacom... Navyse mam pocit ze po dvoch deckach a 4 rokoch na materskej je zo mna uplny dement. Ked si urvem nejaky cas na pisanie, tak do papierov akurat cumim ako morka a za 2é minut dva riadky napisem a tri vymazem. Uz mam z toho syndrom drazdiveho creva, teda hnacku kedykolvek, poruchy spanku a pod. Prosim, poradte pripadne nejaky chat.

petronela napísané 03.10.2007 15:51

Zivot jer plny paradoxov, je to vtipne, smutne, trpke zaroven. Zalezi ako sa k tomu postavite. Mne sa to pacilo, Kamila. Asi preto ze som sa v tom nasla. Manzel rano odide a vecer pride ked uz decka spia. Cez vikendy radsej robi nieco uzitocne, napriklad nahana o pat korun lacnejsiu mrkvu, nez aby vzal starsiu nezbednicu von a trochu ju ubehal. Takze na rodinne "stastie" s jaciacimi a nespiacimi faganmi som vacsinu casu sama. Kamosky? Workoholici, ako som bola ja, kamosky nemaju. A s maminami z okolia sa neskamaratite len preto ze tiez tlacia kocik... Myslim ze baby ktorym sa tento pribeh nepacil asi nezazili podobne situacie. A vela zalezi od temperamentu dietata. Ak Vas vas prvorodeny milacik kopol do tehotneho brucha, vyhryzol Vam dieru do nohy, od narodenia poklada spanok za zbytocnost, jaci pre kazdu blbost, dvojmesacneho surodenca dusi vankusom a podobne... vidite svoje zivotne naplnenie inak ako mamina, ktorej sa dieta prebudza s usmevom po vydatnom celonocnom spanku, potichu sa samo zahra aj 20 min, bez odporu zje co mu nalozite a jedina poziadavka je maminka, citajmi a daj penu do vane, pribuzni sa idu potrhat aby mohli zobrat vnucatko von a manzel je pysny ako kohut na svoju rodinku.

Kata napísané 01.10.2007 00:48

Suhlasim, ze to celkom fejton nebude. Inak je to nudne a preto ta dlzka nie je vhodna. Nudne veci by mali byt kratsie. Ani ten styl nie je ktovie co. Sem-tam vtipna poznamka. Kamila, drz sa!

Marty napísané 30.09.2007 23:23

Kamila, zdala si sa mi nejaka povedoma :-). Nastastie ta tvoje depky priviedli k zalozeniu jednej fajn stranky, na ktoru som zabludila, ked som sa citila fakt nanic. Diky za vylepsenie nalady a pobavenie!

gab. napísané 25.09.2007 16:14

Ale veď Kamila nehovorí, že na materskej je to strašné - keby bolo, nemala by štyri deti. Len nevidí veci jednostranne, niečo si už prežila. A keď ťa objímajú detské ručičky - je to určite lepšie ako sto psychológov, ale to, že človek má deti, neznamená, že prítomnosť dieťaťa zaručí len pozitívne pocity a zmysel života máš vyriešený. Inak, chcelo by to skratku, je to príliš dlhé a skôr je to miestami životopis - ale Kamila to napísala zaujímavo a páči sa mi to. Len to celkom fejtón asi nebude.

hela napísané 25.09.2007 14:21

musela som popreskakovat niektore vety, lebo to bolo nudne a miestami to posobi dezorientovane-sa zamotavas-je to bez nite. Koniec ma dorazil, cakala som humorny pribeh a nakoniec som to pochopila ako odporucanie k psychologovi...no neviem, ja cakam svoje druhe dieta a je mi fajn, mam nejake obavy ako to bude po financnej stranke, ale na deti sa velmi tesim a pripadam si stastna, takze u nas vpodstate ta idylka je...neviem preco ma tolko ludi potrebu hovorit ake je to strasne na materskej-ved ked Ta objimu tie detske rucky a daju ti pusinku same od seba-alebo ked pride k tebe do postela a prituli sa, no nie je to tisic krat lepsie ako sto psychologov?

Simona napísané 25.09.2007 12:59

Je to veľmi pekne napísané. A naozaj pravdivé. Ja som doma 11 rok, tak viem o čom píšeš. Už mi liezli na nervy tie články plné dokonalo šťastných, vynikajúcich mamičiek a oteckov. Všetci vieme, že realita je naozaj niekedy nie ružová. A priznajme si, že nám naši čertíci niekedy riadne žerú nervy....

Ksichta napísané 25.09.2007 08:15

Nebolo to zlé, ale trošku vleklé. Súhlasím s Ňaňou.

Mel napísané 24.09.2007 22:19

Ahoj Kamila,

Máme toľko spoločného....najprv škola, pochádzam z Košíc, kde som študovala na FEI TU odbor elektroenergetika (možno sa aj poznáme), potom služobky, takisto aj ja mám manžela stále preč. A tvoje prvé deti su úplne podobné s mojimi deťmi. Prajem Ti veľa, veľa optimizmu.

ňaňa napísané 24.09.2007 20:31

Hneď na začiatku ma zaujal Tvoj štýl vyjadrovania, ale vytkla by som rozsiahlosť. "Nápev" sa až do konca už nezmenil, tak potom tak nevyniklo všetko vtipné a trefné, čo si chcela povedať smile

Constancia napísané 24.09.2007 19:59

Ty si ale číslo, milá Kamila. Je ťa veru škoda pri deťoch, mala by si napísať knihu. Začni hoci tým, čo ti prvé príde na um. A bude to stáť za to. Máš talent zaujať čitateľa a veľmi dobre vieš, o čom píšeš. Nezblázniť sa, to je aj moje heslo. Deti mám len dve, ale okrem toho si život komplikujem veľmi netradične. Veľa šťastia.

peggy napísané 24.09.2007 10:04

je tam citit nadhlad a urcite posolstvo hlasajuce optimizmus, ale dalo by sa aj viac nadsazky, ved uz si v pohode...ci nie? inak nad psychosom som rozmyslala, je to dobre ale drahe a upratat mi nepride....haha...takze snaha o vtipne miesta vysla, no celok posobi trochu depresivne...

ale cierny humor je ten najlepsi, na druhej strane...

napísané 24.09.2007 08:18

Velmi pekne, konečne niekto kto prizna ze to nie je len idylka - vy mate peknu rodinku - oddepkuje si to zena a vobec to nema nic spolocne s tym, ako uzasne lubi svoje deti a nedala by ich za svet, ale je tu aj ona - jej tuzby a potreby - velmi dobre to poznam a to som doma zatial s druhym nespavým kúskom. Ale aj tak Ti zavidim tie štyri úsmevy - keby som si zivo nevedela predstavit co je za tym ,aj by som hned pokracovala v rozsirovani rodinky ale takto hadam uz len nahoda zauraduje. vela stastia.

Julka napísané 24.09.2007 08:08

Vydareny fejton, aj ked nie velmi optimisticky... Tvoje prve dve deti su ako cez kopirak podobne s mojimi a tvoje pocity su mi preto velmi blizke. Ja som vsak tuto situaciu riesila inak - ked mala mala 10 mes. nastupila som na VS, ktoru som uz aj s 2-rocnym synom skoncila s cervenym diplomom. Medzi tym sme zalozili vlastnu firmu, takze moja druha materska trvala presne 5 dni - ale zariadila som si to tak, aby som mohla robit doma. Dnes sa chystam na doktorat a tesim sa z nasich dvoch deti, dalsie nehrozi... Kamila, drzim ti palce, si hrdinka, uprimne, ja by som styroch (este ja s humorom) nezvladla! :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised