Ako sme hovorili s bábätkom

Už ste si niekedy uvedomili, koľko hlúpostí si musia naše deti vypočuť? Malému dieťaťu väčšinou od srdca rozprávame, čo nám práve napadne a nemusí to pritom mať ani hlavu, ani pätu.

Napríklad ja som sa minule pristihla, ako svojmu bábätku ukazujem v knižke kravičku a chcela som pridať niečo poučné, tak som mu ešte vysvetlila, že kravička dáva mliečko. Potom som sa zamyslela a pridala som ešte ďalšie vysvetlenie (aby si to náhodou nepomýlil), že aj mamička dáva mliečko a pritom nie je kravička. Malý na mňa vypliešťal očká a našťastie tomu ani zamak nerozumel.

Náš ocinko zas nedávno pestoval synčeka a tmolil sa okolo mňa po kuchyni. Počula som, ako mu rozpráva „pozri sa, macík, akú máš peknú a dobrú mamičku. Uvidíš, aký na ňu budeš pyšný, keď s ňou budeš tancovať na stužkovej.“ Dodnes sa pokúšam zistiť, či si chcel u mňa môj manžel touto nezvyklou poklonou niečo vyžehliť alebo ostal „na staré kolená“ trošku sentimentálny ;-))

Starí rodičia malého bombardujú predpoveďami do budúcnosti, najmä tým, čo z neho raz vyrastie. Už má predurčené byť záhradníkom (páčia sa mu stromy a kvietky), klaviristom (kvôli dlhým prstom), aj kaderníkom (rád kmáše ľudí za vlasy). Predpokladám, že časom príde aj tipovanie povolania či životného poslania – bude z neho lekár, právnik, významný vedec…

Krpček musí byť zmätený aj z prezývok, ktoré mu vymýšľame. Najradšej mám tzv. „botanické“. Keď mu spadne ponožka, stáva sa z neho bezponožkovec obyčajný, po najedení má nafúknuté bruško, takže je tlstobrušec a podobne.

Zdá sa však, že nášmu bábätku nevadí, čo mu rozprávame, hlavne, že vydávame nejaké zvuky, gestikulujeme pri tom a usmievame sa. Odpustí nám dokonca aj falošné spievanie a vymyslené, nie celkom sa rýmujúce texty. Najviac ho ľutujem, keď mu ocko „spieva“ a „hrá“ na gitare. V úvodzovkách píšem preto, lebo pozná dokopy asi tri akordy a väčšinou si nepamätá nielen texty piesní, ale ani ich melódiu. No ako hovorím, hlavne, že malý má z toho zábavu.

V zásade si však zatiaľ užívam obdobie, keď môžem malému hovoriť, čo mám práve na jazyku. Keď totiž začne rozumieť významu slov, budem sa snažiť hovoriť výchovne, spisovne, poučne a vôbec, stále kontrolovať svoj prejav. A raz, keď dospeje a bude mi odpovedať „mami, ty tomu nerozumieš“, „mami, ty si nemoderná“ a podobne, budem s radosťou spomínať na milé usmievavé bábätko, ktoré na naše nezmysly odpovedalo iba „agú, agú“ a tešilo sa dokonca aj z nášho falošného spevu 😉