Možno máte pocit, že vaše správanie a zvyky sa od istého času zmenili. Skúsme si to rozanalyzovať:
Vždy, keď sa vyberiete do obchodov kúpiť si niečo na seba, po chvíľke skončíte v detskom oddelení.
Hovoríte zásadne v množnom čísle, t.j. zase sme chorí, máme prvý zúbok, príp. ešte sme sa dnes nevykakali.
Už si veľmi nespomínate na manželove meno, pretože od pôrodu sa oslovujete mami – tati.
S priateľkami najčastejšie diskutujete na témy plienky, kojenie, varenie, domáce práce.
Nemáte síce šajnu, čo sa deje na politickej či ekonomickej scéne, zato máte presné informácie o tom, ktorý hypermarket robí akciu na plienky a do ktorej reštaurácie sa dá dostať s kočíkom.
Odoberáte všetky druhy detských časopisov, poličky sú plné kníh o bábätkách, na internete máte ako domovskú stránku nastavené babetko.sk.
Počet vašich príspevkov na „bábetku“ dávno presiahol trojmiestne číslo.
Manžela sa ráno pýtate „Čo budeš papať?“ a večer „Nejdeš už spinkať?“
Večer o ôsmej už búchate metlou o radiátor, aby susedia stíšili hlasnú hudbu. (Kde sú tie časy, keď ste nechápali, čo môže starej pani odvedľa vadiť na trošku silnejších decibeloch…)
Čudujete sa, ako môže vaša bezdetná priateľka stále hovoriť o práci a vaše obľúbené témy (rozumej deti) jej nič nehovoria …
Spoznali ste sa? Tak vitajte v klube! Členstvo v ňom je väčšinou dobrovoľné a doživotné. Príspevky nie sú povinné, napriek tomu sa doň oplatí investovať. Horeuvedené správanie je typické najmä pre nových členov a postupom času sa môže (ale nemusí) dostať do normálu 😉
Aj ja som bola v klube,ale uz som zase zdrava.a okrem toho,ze som matka troch deti,som aj normalna manzelka,kamaratka,dcera,sestra,kolegyna………………..a vobec to neboli:-))))
Ja si teda pripadam niekedy ako z marsu. Mna uz tak nejako vobec nebavia “zabavne vecierky” s manzelovymi kolegami…neviem ci uz starnem, ale radsej som doma alebo niekde s deckami… uchylka?