Bez partnera dieťa nezískate…

Maja 5

Sama už rok doslova bojujem s túžbou otehotnieť. Nikdy som nebola príliš rodinne založená a vôbec som si nemyslela, že otázka dieťaťa, môže byť skutočne pudovou záležitosťou, ktorá vás aj napriek vášmu doterajšiemu postoju zmení tak, že vám na ničom inom už nezáleží.

Najskôr mi v tom manžel ešte viac priťažil, pretože ešte nechcel byť otcom. Zbytočne

som mu vysvetľovala, že v mojich 27 rokoch nie je samozrejmosťou, že otehotniem po prvom pokuse. Moja túžba po dieťati stále narastala a postoj môjho muža bol neoblomný. Po pol roku kvôli týmto nezhodám takmer stroskotalo naše manželstvo. Keď som už bola rozhodnutá, že to ďalej nemá význam, a že bude lepšie ak sa rozvedieme, manžel náhle zmenil názor. Žiaľ dnes to už vidím skôr tak, že v skutočnosti názor nezmenil, ale iba hľadal nejakú zaručenú možnosť, ako ma získať späť.

V najhorších depresiách som nadávala na zabehnutý zdravotnícky systém, ktorý sa najskôr snaží o pomoc pri prirodzenom otehotnení, pretože k tomu vždy potrebujete konkrétneho partnera. Oveľa jednoduchšie by bolo , jednoducho si zaplatiť umelé oplodnenie, bez zbytočných otázok. Lenže u nás bez partnera jednoducho dieťa nezískate. Ani adopciou ani umelým oplodnením bez niekoľkoročnej snahy o normále otehotnenie.

Takže ja by som určite uvítala oveľa uvolnenejší prístup zdravotníctva v týchto otázkach. A všetky ženy, ktoré odsudzujú umelé oplodnenie by si mali uvedomiť, že každá žena by určite najradšej normálne otehotnela. A že ak to nie je možné či už zo zdravotných, alebo iných dôvodov, nemala by byť v tomto smere diskriminovaná a po zrelom uvážení by sa mohla stať matkou aj takýmto umelým spôsobom. Toľko psychickej ujmy, koľko si musí vytrpieť zrelá žena, ktorej nie je umožnené mať dieťa si v tejto vyspelej dobe akosi nikto nevšíma. A pritom táto stránka veci je určite ľahšie odstrániteľná ako tá fyzická.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Aj keď som túto stránku navštívila po prvýkrát nedá mi nereagovať na článok od Maji, v ktorom akoby som takmer presne čítala moje slová a myšlienky. Mám 27 rokov,som takmer 3 roky vydatá a zhruba pred rokom sme sa s manželom rozhodli mať dieťa. Žiaľ, do dnešného dňa bezvýsledne. Mnohokrát si vyčítam, že som nedokázala nájsť v sebe skôr odvahu na vysadenie antikoncepcie a miesto toho som vždy hľadala výhovorky či skôr ospravedlnenia samej seba, aby som príchod potomka oddialila. Raz to bola práca, kariéra, inokedy kúpa bytu. Teraz už viem, že to bola chyba, žiaľ neskoro. Zdravotne som síce v poriadku, ale vytúžené tehotensto akosi neprichádza. Prekonala som už raz mimomatenicové tehotenstvo, dúfam,že je to všetko iba zhoda náhod a nebudeme musieť podstúpiť umelé oplodnenie. Vôbec ho neodcudzujem, práve naopak, ak bude treba, využijem tento „zázrak medicíny“.

  2. Milá Maja! Zapasila som s podobnym problemom ako ty- ja som po dieťatku vo svojich 26-tich rokoch veľmi túžila, ale môj 30 ročný manžel sa na to ešte necítil. Problém nie je zrejme len v tom, že u mužov nastupujú „rodičovské pudy“ o niečo neskôr ako u žien, ale hlavne v túžbe /ak je muž zodpovedným jedincom/ priviesť dieťa do čo najzabezpečenejšieho prostredia /tískať sa v garzónke so svokrovcami nie je ktoviečo/. A určite hrá rolu u mužov aj fakt, že nás chcú mať čo najdlhšie len pre seba, vedia, že s príchodom dieťatka sa /aj keď nechtiac/ dostávajú na druhú koľaj. Ja som sa zmierila s osudom a rozhodla sa čakať a bola som za to odmenená – teraz mám 28 rokov a krásneho „čerstvého“ synčeka počatého počas zaručene neplodného dňa. Bola som prekvapená, ako pokojne manžel prijal správu o mojom tehotenstve. Dnes je z neho najšťastnejší otecko na svete, aj on podľahol čaru toho drobčeka. Držím Ti palce, aby nakoniec všetko dobre dopadlo aj u vás a ak to nepôjde „prirodzene“, navzávaj sa a skúste to „umelo“!

  3. Milé mamičky!

    To ako reagujete na Majin príspevok mi nedá ,aby som sa nevyjadril aj ,čoby otec troch detí.Vopred vam hovorim ,nechcel som ani jedno a to posledné už vôbec.V dnešnej dobe mať tri deti,ach jaj.Ale teraz by som ich nedal za nič na svete,aj ked sú z nimi problémy.Takže v prvom rade len Maja môže vedieť ,ako si s manželom rozumie,

    ako sa stavia k zodpovednosti.Pokial má v sebe zabudovanú zodpovednosť tak si milá Maja tie príspevky od Ingy,Kčeny,Renáty nevšímaj a riaď sa vlastným uvážením,pretože len ty budeš znášať d§sledka svojho rozhodnutia.(A manžel samozrejme ,ak ťa má rád.)

  4. Pokial, dieta chce len jeden nema to vyznam. Dieta rozozna pravu lasku od tej falosnej. Aj ked sa teraz trapis, po narodeni babetka by sa trapila este viac, ked by si videla ako si dieta zobre lasku u otca a ten ho odmieta. Mala by si rozmyslat o zalozeni rodiny s inym partnerom. Ak po nom velmi tuzis. Jedno je najdolezitejsie, ak mas mat dieta tak z lasky Vas dvoch. Nie je spravne ak by sa dieta pocalo tak , ze partner je oklamany s tym, ze partner si zvykne. Podla mna vela tyranych deti pochadza z takychto vztahov. Otec alebo matka sa nedokazu s novym zivotnym stylom vysporiadat. Rozhodnut sa musis Ty.

  5. Trošku z toho cítiť sebectvo. Myslím si, že na dieťa by sa mali cítiť a hlavne tešiť obaja partneri a nie vydierať sa. V akom prostredí bude to dieťa potom vyrastať, keď ho otec nechce už ani pred počatím??? Chúďa malé…

Pridaj komentár