Malým deťom sa musí človek stále venovať. Vždy sa niečo vypytujú, niečo chcú vedieť a na všetko chcú dôvody. Určite poznáte tú otázku: „A prečo???“
Nuž moja dcérka nie je iná. Jednou z jej obľúbených činností je prezeranie letákov, časopisov, či čítanie knižiek. Tie naj sú knižky o zvieratkách, hlavne jedna veľmi stará ešte čierno-biela, taká s asi tisíc listami a na každej druhej strane je vyobrazené nejaké zvieratko. Nalistuje si jedno z nich a musíme si prečítať o ňom kde býva, čo papá, ako spí a všetko aj trikrát.
V poslednom čase je jej najmilším zvieratkom „CESTA“.
Vravíte, že také nepoznáte? Ja Vám ho predstavím krátkym príbehom.
Ako každý deň išli so starou mamou cez priechod pre chodcov. Stará mama jej však povedala, že pôjdu po zebre, že niektorí ľudia tie čiary na ceste tak volajú. Samo-sebou, že jej musela vysvetliť prečo po zebre, prečo sa maľujú pásy biele a čierne a tak. Mojej Bambuľke sa to veľmi páčilo. Doma potom nalistovala v knižke obrázok zebry a museli sme čítať o nej až do večera stále dookola. Odvtedy tiež musíme počítať na priechode biele pásiky a čierne pásiky a zisťujeme, či je priechod bielo-čierny alebo čierno-biely.
Nuž jedného dňa však priechod premaľovali. Miesto čiernych pásov namaľovali červené. Dcérka bola sklamaná. Ešte aj susede vysvetľovala, že zafarbili zebru. Doma smutne hladkala fotografiu zebry v knižke.
Zobrala som ju do zoologickej záhrady, aby si pozrela ozajstnú zebru. Nevedela sa jej dočkať, doslova ma poháňala, že ju chce vidieť. Keď ju zbadala, ozvalo sa na celú ZOO: „AHA! CESTA! Mama tam je moja cesta.“ Viac sme zo zvieratiek nevideli, sedeli sme pri ohrade a pozerali na pásikované zvieratko.
Odvtedy už doma nepoznáme meno Zebra. Vždy toto zvieratko pomenuje CESTA. Myslím, že na pamiatku priechodu pre chodcov, ktorým chodí každý deň, ktorý už nie je podľa nej taký pekný.
Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
škoda že ste nevyhrali, boli ste mojím favoritom číslo 1!
škoda že ste nevyhrali, boli ste mojím favoritom číslo 1!
škoda že ste nevyhrali, boli ste mojím favoritom číslo 1!
Celkom dobre. Nuz a co viac dodat?
Pekny fejtonik
My sme dnes boli kupovať v Dráčiku žabu na nafukovanie a naša dcéra – trojročná- len pri pokladni poznamenala: “Vôbec sa na žabu nepodobá.” Tak mi to pripomenulo tento fejtón a zamyslela som sa nad tým, že vlastne ani neviem, prečo toto zariadenie na nafukovanie lopty či nafukovačky je takto pomenované. A čo asi pri tej poznámke vŕtalo dcére v hlave? Nuž neviem.
Veľmi pekný a zaujímavý fejtón. Rada som si ho prečítala.
velmi zaujimavy zazitok, pekne napisane
Veľmi vtipný fejtón. A najlepšia je bodka….tam je moja cesta.
Milý fejtón. Taký akurát. No najmä konečne text, ktorý nie je prvoplánový.
pekne vystihnuty fejton rodinka , tesim sa na dalsie
Ako málo stačí k ľudskému šťastiu, avšak i k detksému plaču…Myslím, že by sme sa mali viac zamyslieť nad tým, čo robíme a brať vždy väčší ohľad na naše okolie a halvne -deti…
Ani by som nenapisal, ze “stratili”, skor si myslim, ze pre mnozstvo povinnosti nemame cas rozvijat tento detsky pohlad na svet. Ale inak velmi pekny fejton !
Ahojte. Myslím, že tento článok dokonale ukazuje pohľad na svet očami deťí, ktorý sme my dospelí už úplne stratili. Táto mamička je iste super, veď venovať sa jednej otázke v knihe, na ceste a aj v zoo je dosť parcné a vyžaduje si trpezlivosť a lásku.