Chudneme do lyží

„Plus štyri kilá, dvadsať dekov,“ zabilancovala známa vývoj posviatočnej hmotnosti. Čo ako lajkovala zdravé fit recepty a ozlomkrky zdieľala raw vianočné pečivo, darmo teraz šúcha po bruchu ako po smartfóne, žeby sa to sadlo nejako prelialo niekam ďalej. Doprava, či doľava, hlavne mimo realitu.

Pridala sa do podpornej skupiny „Chudneme do lyží,“ možno do tých vodných to aj stihne. „A ty čo, máš pásomnicu,“ znechutene na mňa pozrie. „Nie, iba nemám žlčník,“ zabilancujem na oplátku svoje sviatky.

Takmer každý jeden kus jedla na prestretom stole mi pripomenul, že mám na bruchu tri jazvy po laparoskopii. Ešteže nemávame na Vianoce mamuta, lebo pre jeho obtlstlé mäsisko museli mať pravekí ľudia dobre fungujúci žlčník, dnes bez neho v pohode prežijeme, mimo Vianoc určite.

Kapustnica, vyprážaná ryba, opekance s makom, orechové rožky… tradičné klinčeky do rakvy žlčnikárov… majonézový šalát sa pre istotu vôbec nekonal. Hoci odporúčali, že môžem postupne skúšať, čo mi robí/nerobí dobre,

neverím už akosi tomu svojmu telu.

Nedalo mi najavo, že žijem s chronickým zápalom, nikdy nič nehlásilo, nič nebolelo, čo ja viem, čo mi robí/nerobí dobre? A tak sa teraz na každé jedno jedlo dívam krajne podozrievavo. Preventívne.

Keď som na obede či na večeri niekde vonku, nikdy nezabudnem zamoriť spolusediacich načisto otravnými komentármi, či by som to vôbec mala skúšať jesť, lebo presne „toto“ je na zozname zakázaných potravín diéty číslo 4. A tak ma viac nikto nevolá na oslavy, husacie hody a zabíjačky ani nehovorím. Asi tiež preventívne.

Mimochodom, hromadnú smsku, že by som nemala piť kávu, lebo mi asi nerobí dobre, ste dostali všetci, že? 

Sebastredná hypochonderka nedá nikomu šancu

Samozrejme, tieto žlčníkové prednášky nerobím len tak samoúčelne, ale z lásky k ostatným. Neurotickými výstupmi pri spoločnom stole sa mi totiž vždy, celkom úplne vždy, podarí zapchať ústa každému, komu sa už pri pohľade na prinesenú porciu dralo cez zuby niečo ako „to zase priberiem päť kíl…“ a podobne.

Toľkým ľuďom zrazu chutí a majú dobrý pocit len z toho, že sa môžu dobre nadžgať. A možno, že ich aj opasok prestáva tlačiť, ani podvedome nevystrelia gombík z gatí, len aby si dokázali, že sú tlstí a treba im chudnúť do lyží alebo na červený koberec pred Operou.

Presne tak aj známa, čo ma z pásomnice najprv obviňovala, trochu pookriala a sadielka na bruchu si radšej pohladkala. Ešte ma aj na tú kávu s plnotučným našľahaným mliekom („veď iba jednu za deň, pre radosť zo života“) pozvala.

Kedykoľvek budete mať neblahý pocit, že je „váha už zase pokazená,“ že sa vám nedarí schudnúť, že priberáte aj z vody, napíšte mi. Viem, ako na to, aby ste sa s láskou v zrkadle poobzerali. Hromadná smska už ide k vám.

(14 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...