Denník mamy dvojičiek: Jeden kus chýba!

Inokedy vylezie aj z myšacej diery a teraz nič, ticho! Panika, známa emócia spojená s mojimi deťmi, moja ZNÁMA, ktorú tak dôverne poznám, otvárala dvere nielen do môjho srdca, ale aj do mojich mozgových závitov:

Balkón

Mozog: Choď na balkón, určite vyšiel von, a modli sa, aby nevypadol!

Srdce: Pre Boha, len nech mu to nenapadlo!

Realita: To je ten najhorší scenár! Balkón prázdny, pod balkónom žiadne telo, ani hlúčik ľudí.

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na skľúčenú matku.

Druhé dieťa

Mozog: Spýtaj sa dieťaťa, čo ti zostalo, kde je jeho brat.

Srdce: Aj keď by vedel, ako ti to povie, keď ešte nevie rozprávať. Zvýš hlas, aby ťa bralo vážne!

Realita: Dieťa ešte nevie rozprávať a nevie správne dešifrovať záplavu informácii, ktoré naňho matka vybliakla.

Zostatkové dieťa: Uprene a nechápavo pozerá na bliakajúcu matku.

Skrine

Mozog: Do skrine sa skrýva najčastejšie, tam bude!

Srdce: Pozri do všetkých skríň. Nezúfaj, veď ich nemáte v byte veľa.

Realita: Rolldoor skriňa je možnosť, ale ostatné sú také malé, že sa tam dieťa nezmestí.

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na zúfalú matku.

Sedačka v obývačke

Mozog: Tak sa potom skryl do ukladacieho priestoru v sedačke, veď koľkokrát si mu vysvetľovala, že tam nemôže liezť.

Srdce: Júj, jasné! Len aby sa tam neudusil! Začni sa modliť, nevyzerá to dobre!

Realita: Dieťa, i keby tam vliezlo, samé sa nezavrie. Hoci je pravda, že už v minulosti sa stalo, že zostatkové dieťa sa pokúšalo zavrieť nezvestného.

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na zloženú matku.

Chladnička

Mozog: No a čo, že sa to prieči zdravému rozumu otvor ju a budeš vedieť, na čom si.

Srdce: Ježiši, veď tam je zima a môže sa aj zadusiť!

Realita: Chladnička je kombinovaná, mrazák nehrozí a horná časť je tak vysoko, že tam nedočiahne.

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na skormútenú matku.

Ufónci

Mozog: Tak toto je tvrdý oriešok aj pre tvoju logiku. Už ho hľadáš 10 minút. Aj keby sa niekde skrýval tak dlho nevydrží. Vyšiel by. Avšak nezabúdaj, že je tu možnosť pripustiť aj mimozemskú civilizáciu. Otázkou však zostáva, prečo by brali len jedného?

Srdce: Ufónci! Cudzí ľudia! Sám! Bez brata! Bez mamy!

Realita: Ufónci neexistujú, nikto ich doteraz osobne nestretol. Dôkaz, že dvojičky dokážu rýchlo priviesť matku o všetok zdravý rozum!

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na zničenú matku.

Vchodové dvere

Mozog: Prekonal bezpečnostnú detskú bráničku na chodbu bytu. Otvoril si dvere a vyšiel von na ulicu. Behá bezprízorne po sídlisku.

Srdce: Zrazí ho auto, unesie ho nejaký pedofil, plače niekde a ja neviem, kde ho mám hľadať!

Realita: Je možné, že dieťa prekonalo bezpečnostnú detskú bráničku, otvorilo si dvere, vybehlo von na ulicu a bezprízorne si užíva slobodu na sídlisku.

Zostatkové dieťa: Nechápavo pozerá na matku, ktorá má reálny plán.

Plán: Zoberiem dieťa, čo zostalo. Zanesiem ho susedom, nech ho postrážia. Pôjdem hľadať zmiznuté dieťa po sídlisku.

Operácia šuflík

A tak som schytila nechápajúce dieťa na ruky, bokom som šťuchla do otvoreného šuflíka so špagetami, aby mi nezavadzal v ceste. A nič. Nezavrel sa. Naštvaná, že sa pokazili aj vodiace lišty, šťuchla som doňho druhý krát o čosi silnejšie. A nič! Do kelu, tak ešte aj toto!

Položím držiace, ešte stále nechápavo pozerajúce zostatkové dieťa. Nazriem do útrob šuflíka a uvidím nožičku v pyžamku. Sledujem telíčko až ku hlave. V ruke surová špageta, tvár doširoka rozjasnená.

Mozog: Tak to si mohla vedieť, že tu určite niekde bude! A keď má špagetu v ústach, nemôže predsa hovoriť!

Srdce: Žije, žije!!! Už budem poslušná, budem konať len dobro do konca môjho života!!!! Padá nie kameň, ale kameňolom zo srdca. Oči zaplavia slzy radosti!!!!

Realita: Keby sa matka s chladnou hlavou pozerala do očí zostatkového dieťaťa a nepanikárila by, našla by ho skôr. Zostatkové dieťa bolo v kľude, lebo dobre videlo nielen na svoju matku, ale aj na svojho brata v šuflíku. V minulosti sa ukázalo, že ak je jeden z dvojčiat v nebezpečenstve, ten druhý to hlási mame. Minulosť však ešte neukázala, že pohrešované dieťa dokáže tak dlho byť ticho a bez pohybu!!!

Balkónové dvere majú bezpečnostnú poistku, ale pri dvojičkách vám nikto nič nepoistí, že „keby niečo“. Najvačšia zodpovednosť je vždy v rukách mamy, a preto mám právo aj na moju dobrú známu paniku!

(24 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...