Fajnoví kradoši

My sme vám taká zvláštna rodinka. Máme sa radi, sme veselí a kradneme. Ale

zasa nie všetko, čo nám príde pod ruku. To nie. My sme skôr fajnoví zlodeji.

Starostlivo si vyberáme, čo čmajzneme. Naša rodinka kradne len to, čo nemôže

získať legálne.

Minule na nás vyrukovala moja žena: – Darmožráči, jedli by ste, jedli? –

Nadšene sme prikývli, lebo to my radi. – Figu gumenú dostanete. Nemám s čím

zakúriť.

– Daj do piecky predvolebné plagáty, aspoň taký úžitok nech je z nich.

Žena si vrazila ruky vbok. – Jáj, ty trkvas, a to ťa zohreje? Marš, chasa

lenivá do hory!

– A načo? Je tam taká istá zima ako tu, – papuľoval najmladší syn.

– Čuš, sopliak, lebo do pece strčím teba.

Nebudem klamať. Nikomu z nás sa nechcelo pracovať. Nepomohlo ani lákadlo, že

tam nepôjdeme robiť ale kradnúť. Vonku bola tma, že som si nedovidel na

koniec dlhého nosa. Do lesa sme sa nedostali. U suseda na dvore trónil

metrák siahovice. Len sme na seba žmurkli a drevo pekne preukladali. Do

rovnakej kopy, ibaže o dvor ďalej.

Kým sme sa vyspali po statočnej práci, sused kopu preložil naspäť. On nám ju

surovo ukradol. Tak sme počkali na nočný plášť a drevo preniesli naspäť. Bez

urážok a vyhrážania. Dokonca máme z toho radosť. Dve rodiny si vystačíme s

jedným metrákom dreva. Je nám teplo pri kradnutí a hreje nás pocit z dobre

vykonanej práce. Celkom užitočnú hru sme si vymysleli. Aj lesy ušetríme pre

budúce generácie.

Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...