Historická kauza : Plienky

Marcela Beňová/ blog 2

V živej pamäti našich mám zostávajú časy, keď z posledných síl brali do rúk lúhové mydlo a zhrbené nad vaňou plákali látkové plienky. Deň čo deň, noc čo noc, základným kameňom starostlivosti o ich sladkého potomka bolo zabezpečenie čistých plienok. 

V mojej hlave životom neskúsenej dvadsaťročnej matky, sa vynára idylický obraz dedinského dvora, na ktorom zavesené na šnúrach pekne za rožky vejú desiatky nebesky bielych plienok. Pomedzi ne sa motá rozkošné batoľa a vymieňa si šťastné úsmevy so svojou spokojnou, zdravým kypiacou mamičkou, skrytou za bodkovanou zásterou.

Ten luxus – mať čas deň čo deň prať, žehliť a skladať tie haldy bavlnených štvorcov

V duchu jej takmer závidím. Neustály pobyt na čerstvom vzduchu, pohyb zaručujúci štíhlu líniu (skúste naháňať batoľa tmoliace sa pomedzi krtvopotne opraté plienky) a  ten luxus – mať čas deň čo deň prať, žehliť a skladať tie haldy bavlnených štvorcov. Čo by iné za to dali?  Rátam, že zrejme nič.

Nemať jednorázové plienky?  To by bolo ako ísť k moru bez opaľovacieho krému! 

Práve naopak, luxus jednorazových plienok sa medzi nami mamičkami ujal natoľko, že si bez nich nevieme predstaviť jediný deň svojej rodičovskej dovolenky. To by bolo ako ísť k moru bez opaľovacieho krému!

Dovolím si dokonca tvrdiť, že rozmach pampersiek do istej miery prispieva k udržaniu populácie v Európe.  Pochybujem, že by sa našlo veľa žien, ktoré by sa rozhodli pre druhé, tretie, či štvrté dieťa, ak by sa s výchovou detí spájalo pratie plienok.

Jednorazové plienky sa stali akýmsi symbolom novodobého rodičovstva.

Symbolom krátkosti času, v ktorej je moderná matka na svojej ceste rodičovstvom uväznená. Stíhame veci, na ktoré by naše mamy, vešajúce plienky na dvore ani nepomysleli. Plávanie a angličtinu takmer od šestonedelia, každodenné výpravy za hojdačkou a pieskoviskom a aj cesta do obchodu sa koná len s dieťaťom v náručí.

Naše mamy neraz vyslovia pochybnosti o tom, aké sme zaneprázdnené, ak nám pri starostlivosti o domácnosť pomáha práčka, sušička aj umývačka riadu. No áno, ale…

Pranie plienok skrátka vystriedala výchova na plný úväzok.

Bábätko sa nikde neodkladá, je vždy a všade s nami. Kvôli jeho plaču opúšťame rozvarený obed, nedožehlenú košeľu aj pár dní nepoliate kvety.

Bez dieťaťa si nevieme predstaviť dovolenku, rodinnú oslavu ani obed v reštaurácii. V zahraničí dokonca na pracoviskách vznikajú priestory na škôlky, aby sme deti neopúšťali ani v pracovnom nasadení.

Ktovie, či by si to naše mamy pred pár desiatkami rokov dokázali predstaviť: vzdať sa varenia a žehlenia kvôli prechádzke s kočíkom.

Vzdať sa vyšívania a stráviť deň v parku hľadaním gaštanov a listov na prvé umelecké dielka detí. My sme to však dokázali!

A za to milé ženy, za tie hodiny a hodiny láskyplných hier, vždy otvoreného náručia a odkladania vlastných záujmov kvôli nášmu najmenšiemu- za to si tie jednorazové plienky zaslúžime! 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (7 hlasov, priemerne: 3,10 z 5)
Loading...
Author image

Marcela Beňová

Vášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor.

články autora...

Komentáre k článku

  1. nedá mi nereagovať na tento článok, pretože dosť nevhodným spôsobom znevažuje rolu matky, ktorá používa len jednorázové plienky. Mám 43 rokov a som mamou troch dcér (25,20 a 9 rokov) a pri každej a jednej som používala latkové plienky, a možem povedať, že neboli vôbec o nič ukrátené. Ani prechádzok v kočiari, zbierania gaštanov a listov zo stromov, aby sme mohli vyčariť jesenné obrazy alebo panáčika, „pečenia“ koláčikov z piesku, výletov do hôr, prírody či k vode…prečítali sme si aj knihy, zahrali sa hry…a ja som stihla aj vyvariť plienky, navariť obed či večeru, požehliť… To, že nosili látkové plienky prispelo k tomu, že sa odnaučili ich nosiť a už ako ročné ich nenosili, lebo sme ich naučili, že ak sa naučia na chodiť na nočník, alebo sa pýtať na wc, bude znamenať napríklad to, že sa nemusíme vrátiť z prechádzky domov lebo plienka chladí, ale že možme ostať vonku oveľa dlhšie a aj viac sa zabaviť.

    Viem že jednorázové plienky znamenajú väčšiu voľnosť pre mamičky ale jednoznačne z nich nerobia lepšie mamy ako sú tie, ktoré latkové plienky používajú aj teraz. To či sme dobré alebo zlé mamy z nás plienky nerobia.

Pridaj komentár