Stále som presvedčená o tom, že mamičkine mlieko sa tvorí v hlave. Mám 2,5 ročného syna, ktorého som začala dojčiť až 3 týždne po narodení (kvôli komplikáciám pri narodení), dojčím ho stále, bez jediného problému – žiadne zápaly a pod.
Podstatných je podľa mňa pár faktov:
– dojčila som vždy vtedy, keď chcel syn a nie vtedy, keď to bolo podľa harmonogramu z kníh,
– nedala som sa znervózniť jednou lekárkou, ako moje dieťa, podľa jej tvrdenia, malo priberať (v prvom polroku veku dieťaťa) ale som konzultovala jeho hmotnosť s viacerými lekármi,
– neriadila som sa váhovými tabuľkami, ktoré vychádzajú z hmotnosti detí kŕmených sušeným mliekom od prvých dní svojho života,
– nepočúvala som pochybovačné hlasy nikoho z rodiny,
– verila som si,
– verila a stále verím môjmu synovi, on predsa najlepšie vie, kedy je hladný – tým sa riadim aj teraz. Keď nie je hladný o 12,00 hod. na obed, to nevadí, dostane hlad neskôr. Môj syn zje všetko, nevyberá, nevymýšľa, a ak to náhodou skúša, skúša to naozaj len chvíľu, pretože tým nič nedosiahne.
Milujem svojho syna, je pre mňa naozaj všetkým, vôbec nie som krkavčia matka. Jednu vec som však vyriešila hneď na začiatku: Hneď od narodenia som bola rozhodnutá a presvedčená o tom, že strava, príjem jedla, jedenie, nejedenie a pod. pre náš proste nebudú problémom!!!
A naozaj, mame veľa iných problémov, ale s týmto sme sa nikdy nestretli.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Tragická správa, ktorá otcovi rodiny zmenila život
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Kde si, otec? Čakáš, kým vyrastiem?
Sú dnešné deti závislé na rodičoch? Môžu za to rodičia?
11 symptómov, ktoré by ste nemali ignorovať, ak ste tehotná
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Milá Jaroslava…ja si to viem predstaviť, ako to bolí…ja som tiež nemohla dojčiť, jednoducho som nemala dosť mlieka a syn bol hladný…ale nemôžem povedať, že bol chorý…do 2 a pol roka bol chorý iba raz…až keď začal navštevovať MŠ, začal byť chorľavý, ale časom sa to upravilo…apropo…moja kamoška dojčila do 1 a pol roka a jej syn bol chorľavejší ako môj…takže nemyslím si, že je to len o dojčení…závisí aj od odolnosti organizmu, od náchylnosti k chorobám a hlavne, ak nie je dieťa zbytočne babušené….
Mila Katarina, takze k tomu celemu dodam teraz ja:
dojcila som svojho syna vzdy ked chcel
nedrzala som sa vzorovych prirastkov na hmotnosti
verila som si
dodrziavala som vsetky prikazania pocnuc prijmom tekutin, odstriekanim zvysku po kojeni(ktorý tam malokedy bol), dodrziavanie správnej zivotospravy,
….
kojila som 4 mesiace a s hlbokým smútkom som musela svojho syna naucit na flasu, pretoze nielenze zacal chudnut ale mal tmavozlty moc atd. Kojim vlastne som dezertom mojmu synovi aj dnes – ma pol roka – a aj napriek dodrziavania vsetkeho a bojovaniu sa mi viac mlieka ako na jedno kojenie netvorí!!! Prikladam si ho cez den a on taha takze to nie je v tom ze ma uz nechce.
Teraz ta budem citovat:
Milujem svojho syna, je pre mňa naozaj všetkým, vôbec nie som krkavčia matka. Jednu vec som však vyriešila hneď na začiatku: Hneď od narodenia som bola rozhodnutá a presvedčená o tom, že strava, príjem jedla, jedenie, nejedenie a pod. pre náš proste nebudú problémom!!!
Tak prepac za odporovanie, ale aj ja sa citim byt dobrou mamou a svoje dieta milujem nadovsetko na svete.
Proste som uz unavena s clankov typu LEN DOJCIACA MATKA JE DOBRA MATKA. Ani si nedokazes predstavit ako moja neschopnosti plne dojcit boli!
Kojit do 2.5r? ved to je uz velke dieta. To nie je pravda ze dieta ktore skoro prestanu dojcit je casto chore.
Už 2 roky žijem v USA a Tu je bežne,že matke hned po porode daju do ruk flašu s mliekom.Mam druhu 1O mes.dcerku a stale ju dojčim a chcela by som v tom pokračovat čo najdlhšie.Pri prvej dcerke som počuvala rady susediek a pod. a moje dojčenie sa skončilo po dvoch mesiacoch.D nes som tu sama,nama mi kto radit a svoju dcerku stale dojčim.
Tesim sa s tebou, ze vam to tak super klape. Mam na vec rovnaky nazor, ale aj napriek tomu to u nas bohuzial neklapalo. V nemocnici bolo vsetko v poriadku, bola som jednou z mala zien, co nemali vobec ziadne problemy – ziadne zapaly, maly nemal problemy zo sanim, no proste nic. Ale asi po tyzdni doma zacal velmi casto plakat – a to aj hned po jedle (niekedy kojenie trvalo aj vyse hodiny) a ja som si najprv myslela, ze maly jednoducho potrebuje moje teplo a moju blizkost a stale som ho nosila v satke pri sebe. Ale ked po dvoch tyzdnoch vela stratil na vahe (hoci v nemocnici uz priberal), zacala som sa bat. Konzultovala som lekarku, porodnu babu, ktora dokonca bola u nas a stravila s nami viac hodin, ale po skoro 5-tich tyzdnoch sme to vzdali – dala som mu flasu a skoro vzapäti prestal plakat – velmi sa mi ulavilo – zacal konecne priberat a odvtedy vlastne ani neplace – samozrejme, ked ma hlad, alebo je unaveny, ale inak je to vysmiate dieta. Ani nevieme, preco to vlastne neklaplo – ja som chcela kojit, bola som strasne nestatna, ked uz nechcel pit z prsnika, ale asi som naozaj nemala dost mlieka, hoci sme vyskusali vsetko mozne – od homeopatickych prostriedkov, cez caje na tvorbu mlieka a co ja viem co este. Dufam, ze to pri druhom dietatku lepsie klapne. 🙂 Tiez prosim mamicky, nevzajde sa hned, ale na druhej strane nie za kazdu cenu, niekedy to naozaj nefunguje – a potom si prosim nerobte vycitky svedomia, blizkost a lasku mozete dat dietatku aj inak! Dlho mi trvalo, kym som to prekonala a este teraz mi stisne srdce pri pohlade na dojciace mamicky, ale hlavna vec, ze maly je zdravy a spokojny.
Mám 5-mesačnú dcérku a stále je plne kojená. Prvé 3 mesiace som mala pri kojení veľké bolesti a začala som strácať mlieko, ale rozhodla som sa, že to v žiadnom prípade nevzdám. Na radu detskej sestry som použila klobúčik, malej nevadil a kojenie sa pre nás obe stalo radosťou. Hoci sa dcérka narodila maličká, pár dní bola aj v inkubátore, dnes pekne prospieva, je zdravá a spokojná, papá vtedy, keď je hladná a pomaly dobieha detičky, ktoré sa narodili s omnoho vyššou pôrodnou váhou. Jediny doplnok materinského mlieka je čaj, pretože máme doma veľmi suchý vzduch.Chcem povzbudiť všetky mamičky, aby sa nezľakli prípadných problémov s kojením a snažili sa ich prekonať. Stojí to za to!
Gratulujem!!!!!!!!
Katka, si VYNIMOCNA. Mam podobne skusenosti.
Moj syncek ma 25 mesiacov-stale dojcim. Som na to patricne hrda. Napriek pociatocnym problemom. Tyzden po porode som dostala zapal prsnika so 40-stup. horuckami. Zapal som musela liecit dalsi mesiac. Pamatam si reakciu detskej lekarky v „poradni“: „Ta uz dojcit nebude“. Mylila sa. Dojcim.
Aj moj malicky priberal menej ako mal podla „tabuliek“. Ani to ma neodradilo, v piatom mesiaci som dokonca dojcila aj kazde dve hodiny, ked si vypytal. Bol to hlados, do 5 a pol mesiaca som vylucne dojcila.
Avsak doteraz som pohorsena spravanim lekarky, ktora dojcenie vobec nepodporovala. Ked mal maly 4 a pol mesiaca, vsetky deti bez rozdielu kazala prikrmovat, na dojcenie sa ani neopytala. V siestich mesiacoch mi povedala, ze uz NEMUSIM DOJCIT. Neposluchla som ju a som rada. Maly bol doteraz chory iba raz, a to ked oslavil 2 roky. Napriek tomu, ze jeho vaha je o nieco malo nozsia nez ma byt, som pokojna. V porodnici sme lezali na izbe 3 zeny. Doteraz sa stretavame a mozem porovnavat. Jeden z nich, chlapec, nebol vobec dojceny-avsak od 6 mesiacov byva casto chory-hmotnost ma vsak „podla tabuliek“. Druhe dievcatko prestala mamina dojcit v 7 mesiacoch, hned po dvoch tyzdnoch zostalo chore a odvtedy ma caste anginy -asi kazde dva mesiace. Samozrejme, hmotnost ma tabulkovu.
Nazor si utvorte same.
Ja so sa rozhodla-mojho synceka budem dojcit aspon do troch rokov-ak sa bude dat.
Majte sa krasne!
Aj adaptované deti sa dajú kojiť ,mlieko vzniká v hlave.Aj mne hovorili ,že keď mám pocit prázdnych prsníkov,mám dať flašu.Našťastie ma podporil manžel a najmä primárka novorodeneckého oddelenia na Kramároch,kde sa deti našťastie vážili len raz za deň,a jej sen bol odstrániť váhy úplne.Skúsený lekár vidí,či dieťa prospieva a nemusí zapadať do nejakých tabuliek,ktoré vytvorili deti spuchnuté od umelej výživy.Okrem toho neexistuje dieťa,ktoré je hladné práve každé tri hodiny.Kojiť treba ,keď je hladné.Ztoho vyplýva ,že keď ho nemáte v pôrodnici pri sebe,oni vám ho medzitým prikrmujú bez vášho vedomia.Ja som mala dcéru od začiatku pri sebe,takže keď sme išli domov , vedela som ,čo asi kedy potrebuje.Cez deň jedla každú hodinu a pol ,ale v noci zasa spala asi desať hodín vkuse. Podľa kníh sa tak žiadne plne kojené dieťa nemá správať,ale ktoré dieťa je podľa kníh.Píšem to preto,aby ste si nenechali nahovoriť,že ak dáte fľašu ,bude vám lepšie spať.Nezávisí to od toho,dieťa má svoj režim a basta.