Môj starký rád varí

Môj starký rád varí. Lenže on nevarí obyčajné každodenné jedlá, ktoré zvládne hocikto. Môj starký je expert na špeciality. Z jeho excelentných gastronomických kúziel musím spomenúť guláš z diviny, bažant na cibuľke, či úžasnú sviečkovú na smotane. Môžem s hrdosťou povedať, že môj starký je vrchným šéfkuchárom v našej trojčlennej rodine. Aj pes Benny si pochvaľuje.

Starký sa však pozabudol kdesi v minulom storočí, keď mali vrchní kuchári zo desať asistujúcich kuchárov nižšej hodnosti. Keďže je počet ľudí v našej rodine tri, malá Katka ešte nedosiahne ani na nočník a môj starký už obsadil funkciu šéfkuchára, mne pripadla hodnosť kuchárik – asistent.

Dnes sa u nás bude piecť moriak.

„Starká, nepodáš mi prosím ťa pekáč?“ začujem prosebne z kuchyne zvolať svoju životnú lásku.

„Ja mám to, no, mokré ruky“.

„Ktorý pekáč?“ počuť moju odozvu z gauča, kde slastne oddychujem po šialenom pracovnom dni. Dnes sa opäť kolegyňa Hamáčková hodila na maródku, no ešte mi stihla zavolať, že má strašnú migrénu, že už dnes nepríde, a že či jej nepomôžem dokončiť mesačnú správu o stave inventárnych zásob. Ťava jedna. Toto mi robí vždy. Ja už len čakám, kedy zavolá starý Hamáčka, aby som im prišla aj ožehliť, keď podľa Helenky je na mňa vždy spoľahnutie.

Z mojich pochmúrnych myšlienok ma opäť vytiahne bezradné volanie: „No ten, v ktorom pečieme“ nevzdáva sa starký a ešte stále trpezlivo postáva s mokrými rukami nad umývadlom.

„A to akože teraz?“ nevzdávam sa ani ja. Kurník, keby to jemu tak dlho trvalo, už si ten pekáč dávno vyberiem sama. Ale nie. Myšlienkové pochody môjho miláčika sa uskutočňujú v inej zmýšľajúcej dimenzii, kam my, ženy nemáme predplatené vstupné. Jednoducho som si stopercentne istá, že ženská a mužská logika si nikdy spoločne na káve neposedia.

Nuž, ale viem, že starkého netrpezlivosť môže zvíťaziť nad logikou celého sveta, vyskočím ani taká laň, cestou zakopnem o dobíjačku na mobil a zvýšenou rýchlosťou nechtiac letím do kuchyne. Otvorím dvierka rúry a s vážnym výrazom podávam pekáč. Vo vnútri sa však chichocem a tŕpnem, aby som sa mimickým, takmer neviditeľným pohybom pier neprezradila.

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...