… nie sú pre nás dvoch v žiadnom turistickom sprievodcovi ani v ponuke žiadnej cestovky. A sú pre nás také vzácne, že sme sa tam na rok rozhodli z príležitosti výročia svadby vrátiť.
Lazy na južnom Slovensku, kde sa muchy otáčali a komáre dokázali za deň urobiť 70 vpichov na jednej nohe (!). Ale nádherne tam svietili hviezdy.
Zapadnutá dedinka za Ružomberkom. Líšky tam dávajú dobrú noc. V istý čas po zotmení sme ich intenzívne veľmi zblízka počúvali dvaja, tráva voňala a clonu nášmu objatiu v nej robil rozkvitnutý šípový ker.
A potom ešte miesto, odkiaľ možno vidieť banícky kostol sv. Kataríny. Asistenciu pri prvom strihaní vlasov môjho drahého mi tam robila otrlá hladná koza.
A ešte… Tatry, a hory vôbec. Skrývajú v sebe toľko momentiek nášho spoznávania a bozkov, že na tých miestach sa zákonite musí niečo stať hociktorým dvom ľuďom.
Sršalo to z nás a srší stále. Som a sme 14. rok zaláskovaní.
A na svoje začiatky nezabúdame – valentínsky deň je u nás minimálne 5x do týždňa… želám vám tiež nezabudnúť na tú počiatočnú feromónovú chémiu. A vzájomne si to pripomenúť – čo aj v kuchyni.