Takmer každý niečo zbiera. Poznám ľudí čo zbierajú kartičky futbalistov, hokejistov, nálepky, plyšové hračky, modely autíčok, plechové uzávery od sklených fliaš, dokonca aj od pet fliaš, autogramy slávnych ľudí, céčka, servítky, plagáty, pivné etikety, pokuty za parkovanie a rôzne iné veci.
Naša rodina však nehromadí žiadne také vecičky, ale zbiera „zuby.“ Nie sú to len také obyčajné zuby, ale zuby moje a mojich súrodencov. Vždy keď niekomu odíde mliečny zub do dôchodku, tak ho mamka odloží do plastového obalu od kindervajíčka, a ten uloží na bezpečné miesto do skrinky v kuchyni. A je tam teda už celý arzenál zubov aj ich úlomkov.
Túto našu cennú zbierku si pozeráme vždy pri príležitosti, keď tam pridávame ďalší zub a vždy presne vieme ktoré zuby komu patria, pretože každý má škatuľku inej farby. Zatiaľ sú tam zuby Milankove, Mirkove, Ferkove , Otikne a pribudnú aj ďalšie Miriamkine, len jej zuby ešte musia vôbec narásť aby potom mohli byť uložené, ale ešte skôr ako sa ocitnú v zbierke musia dobre poslúžiť svojmu majiteľovi v ústnej dutine a majiteľ sa o nich musí starať.
Keď nahliadneme do našej zbierky, je to veľmi zaujímavý pohľad, ktorý by fascinoval každého prírodovedca a keď vidíme tie zúbky, vieme že museli prejsť ťažkou fázou vyťahovania, lebo je to veľmi nepríjemné a bolestivé keď treba niekomu vytiahnuť kývajúci sa mliečny zub.
Neviem čo robia iné rodiny a ľudia so svojimi zubami, možno ich vyhodia a navždy na nich zabudnú, možno si ich tiež niekde odložia ako vzácny kus ich histórie, možno z nich majú náhrdelník ako domorodci afrických a indiánskych kmeňov, ale u nás sa vždy uchovávajú v našej kurióznej zbierke.
Keď sa o tisíc rokov archeológovia prekopú do našej skrinky v kuchyni a objavia tam naše zuby, tak si budú myslieť, že tu bolo významné obydlie rodiny s deťmi a možno na tom mieste postavia veľké múzeum, ktoré bude plné ľudí obdivujúcich naše zuby. : )
Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
dobry napad, je to pravda? no dalo by sa to napisat aj fejtonovejsie…napriklad: ten najspicatejsi ostry zub patril dedovi, vazi asi pol gramu, lebo dedo mal uz od mala rad cistenie zubov dratenou kefou…raz sa mu tam zasprajcoval drotik a zub bol vonku…cistenie drotmi vsak neopustil a dokonca robil reklamu na zub. pastu …. a tak hadam nieco obcas este skus napisat…
Tak toto nie je skutocne vtipne, brr.
Milé, konečne sa ozvala aj mladšia generácia!!!
Zuby, hlavne tie boľavé sú postrachom pre ľudstvo, dobrý nápad uchovať si tie mliečne, často pokazené , hlavne pre deti aby vedeli prečo rodičia deti nútia umývať si zuby…