Nezabudnite im dať meno

Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov hovoril Colton o jeho návšteve v nebi. Presne opísal, čo robili jeho rodičia počas operácie, a rozprával o ľuďoch, s ktorými sa v nebi stretol – a ktorých na zemi nemal možnosť spoznať. Ani mu o nich nikdy pred tým nerozprávali. 

V knihe “Nebo nie je výmysel” píše Coltonov otec o tom, ako sa štvorročný chlapec spýtal mamy: 

• ” Jedna moja sestrička ti zomrela v brušku, však”?

Rodičia sa o tom pred ním nikdy nezmienili. Bol primalý na to, aby tomu rozumel. Na tvári jeho mamy sa zračili emócie.

• ” Kto ti povedal, že mi v brušku zomrelo dieťatko”? opýtala sa vážnym tónom.
• ” Ona mi to povedala. Sama povedala, že ti zomrela v brušku” 

Colton sa trocha nervózne opäť prikradol zoči-voči matke a – o čosi obozretnejšie- sa jej prihovoril.

• ” Všetko je fajn mamka. Má sa dobre. Pánbožko si ju adoptoval.”

Sonja sa zošmykla z gauča a kľakla si ku Clotonovi, aby mu videla do očí. “Myslíš Ježiška”? opýtala sa. 

• ” Nie, myslím Ježiškovho ocka” 

Sonji zažiarili oči a spýtala sa:

• “Ako sa volala? Ako sa volala sestrička? “
• “Nemá meno. Nijaké ste jej nedali”. 

Z peknej knihy, ktorú som čítala tieto Vianoce. 

Od autora Maxa Lucado, Zvládneš to. Vydavateľstvo Kumran. 

(6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...