Rypka je prezývka, lebo do všetkého rýpem. Ale teraz už vážne. Prečítala som si so záujmom a takpovediac i “škodoradostným” potešením Evkin článok a zistila som, že nie som jediná vyšinutá rozradostená maminka, ktorá si doviezla domov z pôrodnice svoj ” darčekový” balíček. Inak si to ani neviem vysvetliť.
Vydávala som sa totiž pomerne neskoro – v tridsiatke. Kariéra a atestácie boli asi prednejšie, respektívne som to zahovárala nedostatkom času na vážnejšiu známosť. Tú som nikdy vonku nehľadala a vlastne – za svoju rodinu vďačím – internetu. Surfovanie počas služby priniesol ovocie a možno aj pán Boh dal, že čírou náhodou som stretla – toho Pána Najúžasnejšieho na svete.
O prírastok sme sa snažili presne 5 rokov – od svadby sme to brali veľmi zodpovedne. Napokon sme to už všetko hodili za hlavu – centrá, lieky a všetky tie malichernosti s “povinným cvičením” a “správnou bazálnou teplotu “…:-)) Teraz mi to pripadá pomaly smiešne, ale vtedy som si každý mesiac mlátila hlavu, kde sa to vlastne zase stala chyba. Považujem nás obidvoch za normálnych, ale – predstavte si – zákony matky MURPHYOVEJ platia v teórii i v praxi. Pravdepodobnosť počatia dieťaťa je nepriamo úmerná snahe, ktorú naň vynakladáte ale tiež priamo úmerná výške Vašich dlhov, maľovaniu a stavaniu v dome… Tak sa i stalo…
Na začiatku som vďaka svojmu karierizmu, stresom a zhonu takmer potratila.Prvý trimester som preležala v nemocnici. Opúšťala som ju 31. decembra s pocitom, že o pár dní sa tam s krvácaním znovu vrátim. Nestalo sa. Vďaka snahe lekárov i obrovskému balíku šťastia som dieťa donosila. Trable však nemali konca. Dieťa sa neotočilo, hlavička zostala zaseknutá v materničnom roku. Dva týždne pred termínom mi začali kontrakcie. Malá BUBA prišla na svet cisárskym rezom o 9,03 ráno. Hovorím jej BUBA, i keď je to Olinka. Keď som ešte bola tehotná a malá veselo kopkala v mojom brušku, hovorím manželovi – povedz jej niečo pekné. A on – BUBUBU !!! A malá odvtedy začala čkať…. Čkala v noci, čkala cez deň… Čká sem tam aj teraz, hlavne keď sa vyciká do plienky… Ale teraz keď jej povieme – BUBUBU, rozrehoce sa mi od šťastia… A my s ňou…
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Jedno dieťa im na rakovinu zomrelo, druhé bojuje o život
Mama s CML: Mária ukázala, že diagnóza nie je koniec, ale začiatok! Narodili sa jej dve krásne deti
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Vianočné vinše
Krvný obraz (KO) u detí
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Hrajte o vstupenky do svetelneho parku Story of lights
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ahoj rypka, tak musim povedat, ze si to napisala krasne. Ja som sice nie velmi karieristka (v lete sa mi narodilo babo tyzden úpre mojimi 26 narodeninami) i ked som ju mala slubne rozbehnutu.No ved ma pocka ak za nieco stojim. My sme “chceli” mat babo co najskor po svadbe a tak sa aj stalo (i ked na druhej strane pri nasich dlhoch a rekonstrukcii domu a problemoch s predajom pozemku a mojej zmene zamestania by sme ho privitali asi o rocik neskor). nasa snaha trvala asi jeden mesiac (dovolenka zabrala), takze ako pises, tak zakony matky MURPHYOVEJ skutocne funguju. Samozrejme velmi sme sa tesili ked sme zistili, ze cakame prirastok a teza sa uz ani neda pohorit o stasti ale o uplnej euforii, nadsenia a posadnutosti. Ja som si teda uzivala ako tehotenstvo (nemala som ziadne tazkosti) a tk aj materstvo. Ale s ohladom na nasu financnu situaciu budem musiet po roku nastupit spat do zamestnania. Ale nasim malym syncekom mse este neskoncili… Ale az za dva tri roky aby sme sa trosicku pozbierali hlavne financne. Prajem Vam vsetkym maminam aj buducim maminam vela pohody a krasne prezitych chvil s vasimi statstickami.
Pravdupovediac som sa zasmiala cez slzy, pretože aj keď nie som žiadna citlivka, tvoj príbeh ma dojal. Prisla som na to, ze niesom jediná “karieristka” medzi nami diavčatami a aj keď manžela som “našla” už dosť dávno samozrejme krásnou náhodou, na dieťa sa chystáme až teraz po 5tich rokoch manželstva. Nedá mi to, ale naozaj krásne to zakončila stazka, že “veď o čom ten život asi je???” BUBE držím palce, aby robila radosť a aby sa mala stále pri Vás na čom usmievať a verím, že pri jej ocinovi a jeho slovnej zásobe nebude o to núdza.
hned ma clanocek uputal – my mame totiz doma BUBO ;o)))
inak velmi mily clanocek, najme to o tej pravdepodobnosti otehotnenia ;o))
Moja BUBA – Olinka už toho zvláda dosť – grgá, čká, prdká – celkom ako ocko a kýcha. Už len kývať ušami…. :-))
Vďaka, ja takisto. Mňa veľmi rozosmial koniec príbehu a som síce v práci, ale tak schuti som sa smiala, keď som si tú situáciu predstavila, že kolega odvedľa prišiel nakuknúť čo sa deje…… Veľmi mi to pripomenulo môjho manžela, ktorý by na takúto moju výzvu povedal pravdepodobne niečo veeeeeeľmi podobné, strašne inteligentné a dojímavé…. Ale aspoň sa zabavíme, nie? A čo-to po ňom zdedil aj syn. Už sa celkom chytá…. Keď sme sa trmácali po hypermakrete a obzerali len tak čo asi budeme potrebovať a čo koľko stojí, pozerá na mňa, v duchu prepočítava a pýta sa: “Mami, a to sa nám oplatí to bábo, keď to stojí toľko peňazí?” A už mu šklbalo kútikom úst….. Gény nezaprieš…..
Milá Stázka,
držím Vám palce. A celej rodinke.
S pozdravom
RYPKA – Slávka
Zlaté, také zlaté ako článok od Evy, zmysel pre humor, baby neupriete… Ja čakám po skoro 13 rokoch svoje druhé dieťa. Niežeby sa nedalo skôr, ale….. Prvé sme s manželom vyprodukovali v rámci usilovnej prípravy počas skúškového obdobia-samozrejme neplánovane-ja som bola tretiačka na VŠ, manžel druhák-tak si to viete predstaviť! Lebo ja som si to vtedy nevedela…. A ani doteraz neviem, ako sme to popri školách, skúškach, bez peňazí zvládli. Ale prežili sme to bez ujmy, teraz som šťastná, mám úžasného 12-ročného syna….. a tiež 10-ročnú kariéru – za sebou. Pretože po škole som sa, vlastne s mierne odrasteným dieťaťom, v pohode a dosť úspešne zapojila do “pracovného procesu”. A trvalo mi dosť dlho, kým som si splnila všetky svoje pracovné aj súkromné ciele – a kým som sa znova odhodlala a hlavne naozaj zatúžila….. držať to malé voňavé v náručí a pozrieť sa mu prvýkrát do očí…… Takže pomaly končím tretí mesiac tehotenstva-zatiaľ vcelku v pohode, doma aktívne dorábame a prerábame a chystám a obzerám v obchodoch sedačky a autosedačky a kočíky a stoličky a všetky tie nepotrebné zbytočnosti, ktoré sme si prvýkrát nemohli dovoliť, ale ktoré teraz určite doma nebudú chýbať. Lebo toto tehotenstvo a materstvo som sa rozhodla užiť si naplno! Budem doma ako sa len dlho bude dať. A ktovie, či bude posledné?
Držím palce všetkým maminám, ktoré sa v tejto “ťažkej karieristickej dobe” odhodlali vziať tú najkrajšiu pracovnú pozíciu na svete…… Lebo o čom inom je život?