O kozliatkach trochu inak…

Niekde v srdci Európy.

Spálňa 8 am zulu: Je ráno, sladučko zívnem a áááááááuuuuuu. Moja hlava aj hrdlo. Nemôžem si spomenúť kedy ma tresol niekto fľašou do hlavy a črepiny mi napchal do hrdla? Matne sa rozpamätávam na včerajšok. Malý mal 38°C a z nosa mu vytekalo niečo husté a fosforeskujúco zelené. Celý poobedňajší spánok zvládol zavesený maminke na hrudi. A máme to tu?! Bacilček si našiel nového hostiteľa. To bude deň. Nablízku žiadne babky, tetky, pomôže mi len zázrak.

Akurát dnes keď sú obidve moje ratolesti doma. Staršia Simonka ide k logopedičke. Domáca úloha na dnes- reprodukcia rozprávky O kozliatkach s dôrazom na precvičované písmenko L. Tak toto nás ešte čaká. Sadáme k zrkadlu veľké ústa, jazyk hore za zuby a krásne L. Pomaly súka zo seba rozprávku kozLLLLLLiatka , kozLLLLiatka, ukuLLLL,ukuLLL hLLLLások v hlave mi jej už krásne zvučné „ L“ zuní a duní jak soprán obéznej pani v reklame na známy utišujúci prostriedok proti bolesti. No nejako sme to zvládli, prichádza ocko a odchádzajú na bojisko. Už len vydržať do obeda a uložíme sa na poobedňajší spánok.

Kuchyňa 12,30 pm
Obed zvládnutý. Bežíme do postieľok.

Obývačka 3,30 pm
Zobúdzame sa. Spánok mi naozaj pomohol, na teplomere žiari krásnych 38,5 stupňov Celzia. To je ono! Teplotka, kedy sa cítim ako po šluku bylinky, ktorej slangový názov sa zhoduje s domáckym menom našej susedy Márie. Aspoň si myslím, že je to rovnaké :-). Telo si necítim, v hlave „sladký blažený“ pocit.

Do tohto sa zrazu ozve príšerný dupot, rev a škrek .Tak toto teda nie, nikto nebude rušiť moje kruhy .Začnem revať „Tichóóó, choďte od seba, každý do jednej izby!!!“ No namiesto toho mi z hrdla vylezie slabučké, tichučké sykavé pískanie: Tch, chdt od sb kžd d jdn izb. No zbohom-nemám hlas. V izbe je zrazu mĺkve ticho. A teraz to určite príde. V hlave sa mi bleskovo premietne katastrofický scenár hollywoodskeho filmu- „mama bez hlasu, anarchia v dome“. Pozriem na moje ratolesti. Otvorené ústa, vytreštené oči. Staršia si rýchlo začne zbierať rozhádzané barbiny a stroho zahlási smerom k bratovi: mame asi kováč ukul tenučký hlások a teraz nás možno aj…. zožerie…

Darmo im vysvetľujem, že maminka chytila bacil a z toho teraz nemá hlas a je len trochu choručká. Zbytočne vysvetľujem, presviedčam, detské dušičky nahlodal škriatok- strach. Na ústach úsmevy, hlavičky súhlasne prikyvujú, len v očiach nedôvera. Celý večer boli ako vymenení, hrali sa každý sám, ale aj tichučko spolu, len občas zdvihli ustráchaný pohľad smerom k mame- čo ak by predsa…..?!. Večera tiež prebehla rýchlo. Počuť bolo len klopkanie lyžíc, žiadne žartíky či reklamácie večerného menu. Sami si bežali rýchlo umyť zuby, Riško dokonca sám zvládol celú šerblíkovskú ceremóniu. Rýchlo zaľahli do postieľok ,žiadne dodatočné pitíčko či 100násobné cikanie.

Bol to naozaj zázrak. Myslím, že je krásne, ak deti veria na rozprávky.

Pozitívny vplyv ľudovej slovesnosti je v niektorých prípadoch naozaj neoceniteľný :-).

Spálňa 8pm zulu:
Konečne! Potom čo sa moja priateľka ortuť v teplomere vyšplhala na úžasných 39°C – Ležím. Zabalená v dvoch mokrých osuškách, dvoch paplónoch a jednom ovčom rúne pomaly upadám do sladkého nevedomia.

Zrazu počujem ťapot bosých nožičiek, pri posteli stojí moje najmladšie zlatko a tichým hláskom prerušovaným vzlykmi šepoce: „Maminka ja ťa aj tak najviac ľúbim keď REVEŠ JAK OZAJSTNÝ VLK…..???!!!!“

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...