Pred pár dňami som mala možnosť sprevádzať svoju blízku príbuznú pri pôrode. Čo vám budem písať…, bola to pre mňa velikánska neopísateľná skúsenosť, zážitok, na ktorý sa nezabúda….skrátka, zažila som v priamom prenose zázrak a zrod života, zažila som (vlastné) slzy dojatia … Z nemocnice som odchádzala s víťazoslávnym pocitom, že dokážem zmeniť svet a že keby mi dali kálať stromy, tak to v tej chvíli dokážem holými rukami.
Zrejme vás iste bude zaujímať priebeh pôrodu. Nebudem však písať o pôrode, pretože opis pôrodu by vydal na ďalší takýto dlhý článok, možno niekedy nabudúce. V tomto článku by som sa skôr chcela zamerať práve na TO, čo nasledovalo PO tom.
Takže….Po upozornení viacerých príbuzných, ktorí boli novopečenú mamičku pozrieť na tomto oddelení, že je v dosť zlom psychickom stave, som sa vybrala tretí deň za ňou s vedomím, že hádam to nebude až také zlé a že ju trošku povzbudím, podporím a hádam aj odreagujem. Sama som tu strávila 6 dní pred 7 rokmi a ešte stále mám v živej pamäti moje pocity s pobytu na odd. šestonedelia, ktoré by som charakterizovala ako priemerné. Rozumej – prežila som to relatívne v pohode, sestričky boli znesiteľné ….no, ktorá ako. Jedna bola príšerná, ale iná bola zase ako med, takže sa to takto vyrovnávalo. Ale večer tesne pred odchodom to na mňa doľahlo, vyplakala som sa v sprchách a rátala hodiny, kedy budem doma. Samozrejme viem, že tam vplýva aj únava z nevyspatia, úprava hormónov v tele matky a mnoho ďalších vecí.
Takže som sa vybrala do tej pôrodnice v dopredu „naprogramovanej“ dobrej nálade s tým, že ju prenesiem aj na mamičku. Prišli sme tam a kým sme čakali na chodbe na mamičku, vybehla nejaká zdravotná sestra von a dosť ostrým tónom sa oborila na jednu z mamičiek, ktorá tam stála s návštevou, že „ako si to predstavuje len tak opustiť izbu, keď na nej nikto nie je a nechať deti samé….že je nezodpovedná a že či si úlohu matky predstavuje takto….a že sa majú zakaždým dohodnúť, aby tam na izbe zostala aspoň jedna mamička“. Tak sa dotyčná „nezodpovedná chudera“ pobrala dnu skontrolovať situáciu na izbe a vzápätí sa vrátila s nechápavým výrazom na tvári, že deti sú v poriadku, ani nemukli a jednoducho nad tým kývla rukou a bavili sa ďalej s príbuznými, keďže sestrička medzitým zmizla z dohľadu.
Podobnú situáciu som zažila nie tak dávno v tejto istej nemocnici na tej istej chodbe (opísala som to na www.porodnica.sk ) a možno aj preto sa mi zdalo, že to predsa nemôže byť pravda. Nechodím tam zas tak často, žeby to bola taká náhoda?
„Naša“ mamička prišla a hneď nás „sflek“ schladila, že dieťatko nám ani nejde ukazovať, lebo spinká a nechce s ním ani hýbať, pretože ledva zaspalo a STRAŠNE by chcela ísť čo najskôr domov a že mi to potom vysvetlí. Zrejme sme kukali, ako sa vraví ako „mucha puk“ (veď kvôli tomu som tam dotrepala vlastnú famíliu a všetci sme horeli nedočkavosťou a zvedavosťou), lebo sa nakoniec predsa len zvrtla a doniesla nám ukázať ten zázrak. Dieťatko si spokojne spinkalo, pästičky pri tučnučkých líčkach….no skrátka, ako obrázok. Krásne.
Keď sa opäť vrátila, sadla si a keď som ju vzápätí pochválila, že na tretí deň po dosť značnom zašití celkom pekne sedí, sa na mňa pozrela, nadýchla a rozplakala sa. Prečo?
Pre toto …. Dieťatko má zdá sa presne ten istý režim, ako malo v brušku. Cez deň spinká a je relatívne kľudné, po obede až k večeru sa trošku preberá a v noci je najčulejšie. Nad ránom zase začína oddychovať. Takže to v praxi znamená, že aj mamička chtiac nechtiac preberá tento režim. Takže ak po prebdenej noci zaspáva ráno pred štvrtou, tak už o piatej po chodbách chodí sestrička, otvára dvere a vykrikuje „meranie tepltýýýý!!! Meranie teplotýýý!!!!“ Dieťatko samozrejme zobudené plače tiež a stupňuje sa to až do rána do vizity. Vystresovaná a nevyspaná mamička uteká do sprchy, možno zatína v sprche zuby, keďže je od spodu celá doráňaná a pozašívaná a zvykne to aj páliť a opäť uteká na izbu, kde už čaká nervózna sestrička, že kde už je, lebo „dieťa reve o pretrhnutie“ a vizita je čo nevidieť tu. Nasleduje vizita ,počas ktorej sa dieťatko dokaká a zase plače, ale treba ležať v posteliach …a keď celá „perepúť“ odíde a dieťatko aj mamička by mohli mať relatívne kľud a v duchu svojho „prevráteného“ režimu by mohli spať a oddychovať, začne sa kolotoč.
„Už ste dostala mlieko?“
„Ešte nie.“
„No to nie je bohviečo…Prikladáte si dieťa? Prečo je v postieľke? Mali by ste si stále prikladať…ako chcete aby sa vám urobilo mlieko?“
Tu sa zastavím. Dieťatku tesne po pôrode zistili nedostatok cukru v krvy a tak bolo rozhodnuté, že sa nebude čakať, kým mamička dostane mlieko (mlezivo a jeho opodstatnenie pre dieťa je pre nich zrejme neznámy pojem, lebo ani zmienka o ňom) a bude prikrmované z fľaše s cumlom. Táto informácia ma dosť prekvapila, lebo už pred 7 rokmi boli na tomto istom oddelení cumle vyložene považované za niečo ZLÉ a preferovalo sa dokrmovanie lyžicou alebo striekačkou. Tak som to podotkla a na to mi mamička povedala, že „áno, toto sa robí, keď je dieťatko len dokrmované“. Ale keďže oni sú iný prípad, oni majú nedostatok cukru, tak mliečko zo striekačky nestačí, je treba dieťa kŕmiť z fľaše. Na otázku, či si dieťatko bude chcieť potom cuckať s prsníka jej bolo odpovedané protiotázkou , ako chce to dieťa kŕmiť, keď nemá ešte mlieko…
Denne sa jej niekoľko krát stále iná sestrička vypytuje, či už konečne dostala to mlieko. Nie nedostala! A bojím sa, že ani tak rýchlo nedostane, lebo neustálym opakovaním tejto otázky je značne vystresovaná až tak, že pochybuje o vlastnom tele a o sebe samej v zmysle : som neschopná ponúknuť dieťaťu ani to najzákladnejšie – mlieko.
Spýtala som sa jej, aký má ona pocit z dieťatka a či si myslí, že je dieťatko hladné. Nie nemyslí si to. Myslí si, že dieťatko je v pohode a keby aj nebolo, tak by sa mu predsa len pokúšala trpezlivo ponúkať prsník s mlezivom, až by nemalo inú možnosť, len sa predsa len prisať. Sestrička jej povedala, že zrejme už keď je dieťa navyknuté na mlieko, ktoré mu dávajú, tak mlezivo mu už nebude stačiť, skrátka treba čakať, kým mamička dostane mlieko . A tak aby ho dostala , snaží sa tomu pomôcť. Doniesli sme jej čaj na podporu tvorby mliečka (sáčky) a keďže v jedálni pred tým videla rýchlovarnú kanvicu, zdalo sa, že je všetko OK a bude si popíjať 3x denne čaj. Omyl. Kanvica zmizla…
„Sestrička, v jedálni pred tým bola kanvica a už tam nie je…neviete, kde by som si mohla zvariť vodu?“
„No ale tá kanvica je z protiľahlej chodby (rizikové tehotenstvá)….“
„A myslíte, že by som si ju mohla ísť požičať?“
„ No to ja neviem…. no dajte to sem.“ S povzdychom jej vzala pohár z ruky a šla jej to zvariť do miestnosti pre personál. Keďže sa kanvica v jedálni neobjavila ani na druhý deň, šla požiadať tú sestru o zvarenie vody znova. Tá prevrátila očami, akože ZASE….Tretíkrát už sa mamička neodvážila sestričku ani osloviť. Takže čaj nepije a zrejme jej ho budem ja nosiť v termoske.
Dieťatko sa na prsník veľmi nechce prisať a tak sa trošku spolu trápia, ale je to viac menej o stratenej ilúzii a asi aj o vopred prehratom alebo ak chcete vzdanom boji.
Ďalšia vec….keďže je dieťa kŕmené fľašou s cumlom, neustále sa jej vypytujú koľko vypilo.
A dieťatko pije ….no ako my všetci, raz tak, raz tak….ako sme hladní a akú máme chuť.
A reakcie? Koľko sestier, toľko reakcií…máte na výber podľa toho ako sa menia smeny: raz je to v pohode, inokedy strašne málo, inokedy „no tak toto takto nemôže ísť ďalej, z čoho má to dieťa žiť?!“
O tom, že ak dieťatko náhodou spí dlhšie a teda po dve a pol hodinách ešte nejedlo a teda ho „treba“ zobudiť, lebo predsa MUSÍ dačo aj zjesť….sa mi už nechce ani písať. Zoberú ho aj napriek protestom mamičky, nakŕmia a ona najbližšiu hodinu nerobí nič iné len obriaďuje povrackané bábo, lebo všetko „naštopané“ mliečko ide postupne von. Po každom jedení samozrejme váženie…Na to, že by si zrejme potrebovalo odgrgnúť, nikto neberie ohľad. “No vidíte? Veď vám vravím, že je to málo….“
A pre zmenu iná situácia …dieťa spalo skoro 4 hod. v kuse a pred tým si vypilo viac mliečka, tak je to dosť prirodzené, že teraz búva ako v bavlnke (aspoň pre mňa sa to zdá byť prirodzené). Príde sestrička „Zobuďte ho, to nie je možné, aby tak dlho nič nejedlo….“
„Ale veď vypilo pred tým dosť , až toľko a toľko….“
„Čože?! To nemyslíte vážne! V žiadnom prípade mu nesmiete dať piť viac ako toľko a toľko…takto zaťažovať žalúdok!!!!!!!“
Možno sa mýlim, ale už pred 7 rokmi som mala pocit, že KONEČNE aj v nemocniciach pochopili, že dieťa je živý tvor. Že to nie sú hodinky, ktoré treba nastaviť , aby zvonili a ak nezazvonia, treba hľadať chybu a opraviť ich. Mala som pocit, že pochopili, že kŕmenie dieťaťa v pravidelných intervaloch je blbosť a že treba rešpektovať potreby dieťatka – aj čo sa týka spánku, aj čo sa týka jedenia. (Predstavte si, že vás o druhej v noci niekto zobudí a bude do vás pchať jedlo a potom ešte aj čakať, či ste splnili limit.)
Iná vec…Dieťatko malo málo cukru, ako som už predtým písala a tak mu neustále berú krv. Mamička sa napr. vráti zo sprchy na izbu, dieťa nikde. Tak sa ide pýtať, kde je a či sa niečo deje…pritom samozrejme klope na miestnosť, kde je inkubátor a kde sú detičky, ktorým „niečo je“ a otvára dvere.
„Čo tu robíte?….Berieme krv, ani sa radšej nedívajte…nie je to pekný pohľad.“ A na otázku prečo mu stále berú krv (rúčky a nôžky už má dopichané) , keď výsledky sú už dobré, dostáva odpoveď „pre istotu“.
No a tento kolotoč otázok, váženia, pichania sa točí…do toho podráždené nevyspaté dieťatko plače, pretože bolo zobudené v čase vizity, keď ono konečne začalo mať „noc“ a precitlivená mamička, ktorej sa nikto milo neprihovorí, neopýta , ako sa cíti, neukáže čo a ako… O tom, že dieťa kŕmené mliekom od začiatku už nekaká smolku, ale riadnu stolicu a že keď sa pokaká takéto dieťa je to iné, ako pokakané dieťatko so smolkou a teda aj vyčistenie dieťatka chce možno viac času, sa nejdem tiež radšej rozpisovať. Ak nad vami stojí sestrička a vyložene vám dáva najavo, že ste pomalá a neobratná, tak vám ručím, že aj zbehlej mamičke sa tak trochu roztrasú ruky a „prestane sa jej dariť“.
Ako toto všetko počúvam a je toho viac, len tento článok by potom vydal aj na knihu…zlosť ma dvíha zo stoličky a som odhodlaná ísť za primárom. Mamička plače a krúti hlavou….“nie, nie…neopováž sa. Len by som ešte viac na seba upozornila. Myslím, že ma tu majú za problémovú ženskú ….Chcem to už jednoducho prežiť a odtiaľto vypadnúť. Nechcem, aby si ma tu nechali ani o deň dlhšie…stále sa mi vyhrážajú, že ak dieťatko nebude mať istú váhu, tak ma nepustia. A ja CHCEM ísť domov.“
Argumentujem , že sa treba ozvať, že treba protestovať, že treba bojovať za svoje práva, za práva svojho dieťaťa…..ale dostáva sa mi odpovede vo forme plaču a roztrasených rúk.
Sedím, v hrdle hrča ako hrom a márne sa snažím spomenúť si na náladu, ktorú som mala na ceste do nemocnice i na predsavzatie, že ju psychicky podporím. Nie len , že sa mi to absolútne nedarí, ale mám problém sama so sebou, s ovládaním vlastných emócií a pocitov.
Chlácholím ju „už to vydrž, už len dva dni….nemysli na to“ a po pol hodine odchádzam. Odchádzam z nemocnice ako zbitý pes. Hlavou mi víria myšlienky a podvedome bojujem z celým svetom a zbrklo sa narýchlo snažím nájsť riešenie, ako jej pomôcť.
Na otázku, či je toto vôbec možné, už dávno poznám odpoveď a je bohužiaľ jednoznačná – ÁNO, JE TO MOŽNÉ.
A čo s tým? „Treba to riešiť z chladnou hlavou, treba sa na to vyspať“ radí mi manžel. Viem, že má pravdu. Viem aj to, že keby bol on na jej mieste (ja som bola pred 7 rokmi) tiež by mal problém riešiť veci s chladnou hlavou. A tak som sa na to vyspala a rozmýšľam , čo ďalej. Mám povedať pánovi doktorovi (tomu „nášmu“), že v tejto pôrodnici to nie je „celkom dobré“ (ako sa on pred tým vyjadril o svojom pracovisku), ale OTRASNÉ ? Ako to zoberie? Pochopí ma? Alebo ma bude skutočne považovať za nevďačnú príliš náročnú ženskú? Keď si zratúvam dve a dve, začínam si myslieť, že ÁNO. Bude ma považovať, za divnú nevďačnicu, ktorá za prvé nebola pri tom a za druhé „vymýšľa a hľadá problém tam, kde nie je“.
Mám ísť za primárom a všetko mu opísať? „Spýta sa ťa – a vy ste kto???“ – odpovedá mi protiotázkou manžel. Mám sa oficiálne sťažovať? Mám pocit, že ak tým ľuďom nevadí a nevadilo doteraz, že na odd. šestonedelia to takto funguje, tak absolútne nepochopia moju sťažnosť. Okrem toho, sťažovať by sa mala mamička. To je pravda, ale som takmer na 100% presvedčená, že keď sa dostane domov, bude sa snažiť čo najrýchlejšie zabudnúť na tých 5 dní a rozpitvávať to, sťažovať sa a vlastne to odznovu prežívať bude to posledné, čo bude chcieť v tej chvíli robiť. A popravde, ani sa jej nečudujem.
Takže? Takže sa snažím už druhý deň dostať z popôrodnej depresie, ktorá prešla na mňa a ktorá ma vyradila na celý večer (hoci v telke frčal hokej a hrali naši). Takže som sa rozhodla, že keď už nič iné, tak všetkým porozprávam, aké to je v Rooseweltovej nemocnici na oddelení šestonedelia. Čítala som tu ohlasy spokojných mamičiek….OK. Neberiem im tú spokojnosť. My sme spokojní neboli a nie sme. Mrazí ma zakaždým, keď si na ňu spomeniem (ešte dva dni).
Ako sa vraví „nikdy nehovor nikdy“. Rooseweltova nemocnica?
Odpovedám:“ Ďakujem, ak to bude aspoň trošku možné, radšej nie.“
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Daňový bonus od nového roka: oplatí sa zarábať menej?
Daňový bonus od januára 2023: koľko máš detí, koľko zarabáš, koľko dostaneš?
Novinky 2025 k daňovému bonusu. Výplatu môžete mať menšiu aj o niekoľko sto eur .
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Daňový bonus sa už o pár mesiacov zníži
DONsP Dolný Kubín
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Podobnee “protesty” proti Rooseveltke su aj v rubrike Na piesku/Co nas pali/bystrica od Miry. Zapojila som sa aj tam. Az potom som si precitala tento prispevok a rozpamatala som sa este na jednu velmi zavaznu chybu personalu na novorodeneckom /pise sa o tom v prispevku/, presne, oni tam zabudaju, ake je KOLOSTRUM podstatne pre dieta. Mne moju zdravu, v nicom nezaostavajucu dcerku priniesli uplne po prvykrat az po 24. hodinach, vraj sa musela “adaptovat” a “grckala po porode” /neskor som zistila, ze to povedali uplne kazdej mamicke/, a vraj “si mame oddychnut”, no poviem vam, so “susedkou” sme priam “vreli” po nasich detoch, 9 mesiacov nosenych, tuzobne ocakavanych….. ked mi dcerku priniesli, ihned mi odporucili ju vobec nekrmit, pretoze “dostavala” /neviem co, ci umele mlieko, alebo ine zenske mlieko/, takze vsehovsudy moje dieta nedostalo svoje prve mliecko, pretoze po tych dvoch az troch dnoch dostalo uz zrelsie, inej kvality. Toto je velky nedostatok oddelenia, vrchna sestra, odporucam vam precitat si to. Inak presne aj ja mam pocit, akoby si tam vsetky sestricky mysleli, ze sme vyfuknute hlavy, ze pre svoje VLASTNE DIETA sme nesvojpravne, ze nevieme nic, proste strašný štýl komunikácie. Ja som si vzdy moju malicku jemne pohojdavala, ked som ju mala v naruci, na co sa na mna parkrat “mile” sestry /nezavisle od seba a v inom case/ OBORILI, “co to preboha s nou robim, ved jej ublizim!” To bol vrchol! Ved som len pocuvala svoju intuiciu, navyse ked sa zamyslime, aj vsetky domorodkyne v kmenoch to tak robia, a oni su este najlepsie spate s prirodou, pravymi instinktami neudupanymi civilizaciou. Oni svoje deticky nosia non-stop v satke na chrbte – a tam sa predsa tiez pohojdavaju! Navyse toto stvorenie prezilo celych 9 mesiacov takmer ustavicnym pohojdavanim v maminom brusku… proste, rooseveltske sestricky na novorodeneckom – ste “vykvet svojej triedy”, zlate, najezene…bosorky!!!
Nuz ja si pomaly zacinam citat rozne letaky, co mam doma o dojceni. Tak o krmeni v prvych dnoch som sa docitala aj toto:
<f#222222>Prve dni dostava dietatko kolostrum – je to tekutina bohata na protilatky a dalsie latky, ktore robia MM takym vynimocnym. Protilatky chrania pred chorobami, enzymy a rastove hormony(?) sa staraju o optimalny vyvoj este nedokonalych organov dietata (pluca, creva). Toto prve mlieko je bohate na bielkoviny a bez tukov, takze je lahko stravitelne. Okrem toho ma laxativny ucinok, tym napomaha lahsiemu vyluceniu smolky. Prve dni, ked sa startuje tvorba mlieka, su trenovacie dni. Zdrave donosene dieta ma dostatocne rezervy tuku a tekutin pre toto prve obdobie, aby sa matka i dieta mohli dojcenie naucit. Dokrmovanie nie je potrebne, narusa rovnovahu medzi dopytom a ponukou. Dajte vasmu dietatku pocas tychto prvych dni sancu co najviac pit. Castym prikladanim sa rychlejsie spusti tvorba mlieka a predchadza sa bolestivemu naliatiu prsnikov, kedy je pre dieta prsnik tazke uchopit.
Takze by som aj ja suhlasila s Katkou, ze Ankina skusenost mozno vyzera dobre, ale dobra asi nie je… najma nie, ak sa tak stane v baby-friendly nemocnici. No a o tom, ze mamicke dovolia ist pozriet vlastne dieta uz vobec neviem, co si mam mysliet…
Mamina z BB – sice respektujem tvoje rozhodnutie (vsak ako inac?), ale ani mne sa tvoja reakcia nejako nezda – co tymto clankom teda chcela vlastne povedat?
Rozhodne si myslim, ze aspon UNICEF by mal o tychto praktikach vediet a skutocne by nemalo platit, ze nemocnica dostane titul baby-friendly a potom to tam vyzera takto… ;o(
Anka, je sice pravda, ze si mala lepsiu skusenost ako spominana mamicka, ale nie zas ovela. Tam, kde som rodila ja (tiez som mala cisarsky) mi dieta prisli prilozit k prsniku hned ako zo mna vyprchali anestetika (bola som v uplnej narkoze) a nosili mi ho hned od zaciatku na krmenie aj na pooperacne. Preto sa mi nezda az take uzasne, ze Ti dovolili NA DRUHY DEN ist sa pozriet na maleho a DOVOLILI Ti ho nakrmit. A o dokrmovani ani nehovorim! Dalej sme mali telefony, ktorymi sme mohli sestru zavolat ked nam nieco bolo, takze nam bolo povedane, aby sme zapipali a nie prisli. A dost neprakticke sa mi zda aj riesenie s jedlom. Ked je v nemocnici plny roomoing-in, preco nejedia mamicky na izbe? Viem, ze to takto funguje vo viacerych nemocniciach, ale nezda sa mi to fajn, ani OK.
Ahojte, neda sa mi nepripojit, kedze tuto diskusiu citam od zaciatku…mozno sa niekomu bude zdat moj nazor uplne opacny a nezastavam sa tym nikoho, len som chcela napisat, ze moja skusenost bola uplne opacna…v Rooseveltke som rodila 30.12.2003….povedali by ste,ze vianocny cas budu tam len dost zly lekari…ale opak bol pravdou….ja som nakoniec po nie dobre sa vyvyjajucom porode odrodila maleho cisarskym rezom…tzn, ze som 2 dni lezala na pooperacnej JISke…ale co nie je zvykom, dovolili mi na 2 den na voziku ist pozriet maleho…ked som prisla na odd. sestonedelia isla som rovno do izby, kde lezali babetka, mohla som si maleho povarovat, aj mi ho dovolili prisat si k prsniku…kedze som bola dost slaba, sestricka mi ho normalne drzala, povedal, ze ked budem mat dost, ze mam len povedat…mliecko som nemala, cize pil len kolostrum a dokrmovali ho…este som zabudla podotknut, ze hned po operacii, prisiel za mnou lekar povedal, ze mam chlapceka, ake ma miery a viac, ze mi povie detska lekarka, ze sa za mnou zastavi…kedze sa zbehlo vsetko velmi rychlo mobil som mala v taske a mohla som si ho zobrat len na druhy den, ked som sa ako tak postavila…takze manzelovi som volala len vtedy a povedal mi, ze pristup bol super, ze hned ked maleho vybrali mu ho dovolili natacat ako ho umyvaju vazia a pod…cize ked ja som spala, on bol cely cas pri nom…ale aby som sa vratila k oddelenie…na sestonedelie som prisla 3 de….maleho som mohla dostat az na 5 den…co bolo na jednej strane dobre, lebo sama som sa nevedela ani pohnut…ale ako som prisla na oddelenie, mohla som za nim chodit kedykolvek a sestricky mi ho nosili na kojenie…vysvetlili mi ako ho mam drzat a 2,3 krat ho so mnou nakojili, kedze spapal dost, uz ho nemuseli dokrmovat, pricom mlieko sa mi spustilo asi na 4 den…potom mi ho priniesli uz na trvalo, ked s nim prisli mi vysvetlili ako ho mam prebalit, ako vazit, kde co zapisovat….co sa tyka tych rannych teplot, vacsinou som sama stal okolo 5, osprchovat apod….ale vzdy sestricka prisla potichu do izby a ked videla, ze niektora z nas spi…povedala, ze ked sa zobudi, aby si zmerala teplotu a prisla jej povedat, niekedy som si aj ja merala teplotu az o 8…ked mal byt vizita, prisli nas len upozornit a stalo sa mi aj 2 krat, ze prisla velka vizita aj s primarom a mal som maleho na prsniku a nic nebolo…ked chodil lekar pozerat maleho a prisiel, ked spal, len povedal, ze ked sa zobudi mam ho zavolat, cize ziadne budenie….a co sa tyka tych navstev, nesuhlasim z nazorom, ze ked ste v izbe 2, tak musite obidve odist von…predsa clovek nikdy nevie co sa moze stat, my sme sa striedali aj na ranajky, obedy, vecere, aby tam vzdy niekto bol…ale to je len moj nazor….este k sestrickam, stakle prisli, ci nas nieco neboli, ze ak ano, staci prist daju nam injekciu…ked sa mi zacali nalievat prsniky, sestricka mi ukazala ako si odstrekavat mlieko a pod….ja nechcem branit lekarov ani sestricky v Rooseveltke, len som chcela vyjadrit moju skusenost
Lucia….budem sa opakovať: prosím, rešpektujte moje rozhodnutie. To po prvé. Po druhé ti odpovedám na otázku, prečo som vlastne napísala článok….Preto, aby som si vyliala zlosť a hlavne preto, ABY SI NASTÁVAJÚCA MAMIČKA, KTORÁ SA ROZHODUJE MEDZI nemocnicou v BB a nemocnicou NIEKDE INDE MOHLA VYBRAŤ.
Mimochodom všetky dôvody, pre ktoré som sa takto ROZHODLA sú v samotnom článku. Myslím, že nemám viac čo dodať. :o)
ja som raz bola hospitalizovana s dietatom na detskom a sestricky boli podobne arogantne, ako popisujes v clanku. jdneho dna mi rupli nervy a pred primarkou som sa rozplakala a nasledne vystazovala. primarka bola rada, ze som jej to povedala a predomnou sestricke vycistila zaludok, potom uz sestricka nejednala somnou ako s malym deckom. mozno by to stalo za to aj vam.
mamina, prepac, ale tvoj pristup mi dost zdvihol tlak. vystazujes sa na babetku. sk, zanadavas si a potom stiahnes chvost , lebo predsa sa nebudes stazovat, ked si tam bola protekcne!!! dufam, ze si si aspon vedoma toho, ze vdaka ludom, ako ty, ktorym su osobne vztahy prednejsie, to v nasom zdravotnictve vyzera tak, ako to vyzera…tak potom si aspon nekasaj rukavy na babetku, ved mozno si to tu precita manzelka pana doktora a on sa uz s tebou nebude chciet kamaratit!!! takto nezodpovedne riskovat!
ps. posledne dve vety boli ironia…
Takto volako to funguje aj v porodnici v Trnave. Prilozenie babetka k prsniku hned po narodeni je len “financna zalezitost”.
Normalne smrtelnicky vidia svoje babetko najskor 4 hodiny po porode a aj to uz je vacsinou dokrmene “umelym mliekom”.
A ked Vam ho na kojenie konecne prinesu a Vy to neviete, hned su z toho velke reci. “Aka ste to matka” atd….
Ja len toľko, že lekári sú väčšinou MUŽI a ako ja poznám mužov (začnem hneď u toho svojho) tak tí majú selektívnu slepotu – totiž vidia len to, čo chcú. Ja môjmu môžem hovoriť, že ma niečo bolí, nevládzem, nestíham a on ma max. tak poľutuje… musím mu povedať čo presne od neho chcem a to spraví, na sťažnosti nevie “správne reagovať”. Asi aj lekárom by sme mali povedať priamo, čo sa nám nepáči a ako by sme si to priali a možno by to šlo.
Ahoj kočky….tento článok som neposielala zatiaľ nikde z dôvodov, ktoré sú redakcii bábetka známe, pretože boli uvedené v spomínanom článku…ale kvoli skráteniu článku boli redakciou (po mojom súhlase) vynechané……
Ide o to, že pri pôrode sme mali “dohodnutého” pána doktora, ktorý je mojím známym ….ten človek sa nám snažil vrámci svojich možností výjsť maximálne v ústrety a možno vďaka nemu som mohla asistovať pri pôrode, hoci nie som otec :o))) Takže som sa rozhodla nezverejňovať ani jeho meno a aj oficiálnu sťažnosť na toto odd. vo svojom mene som dosť dlho zvažovala, nakoľko by som si pripadala, ako riadny podrazák……(aj keď viem, že mám pravdu). Prosím, aby ste rešpektovali toto moje rozhodnutie.” Mamička” pri kontrole u spomínaného pána doktora ho upozornila, že na odd. šestonedelia je to dosť biedne….ale predpokladám, že kritika sa niesla v duchu len týchto dvoch slov…..na čo on podotkol, že už niečo počul.
Možno keby redakcia bábetka sa obrátila oficiálnym listom na pána primára, v ktorom by bol použitý môj článok anonymne…..Je mi jasné, že by sa to v takom prípade nedalo brať ako oficiálna sťažnosť….ale skôr by to mohlo byť formulované ako nejaké “priateľské” dohovorenie, resp. prejavenie záujmu “meniť a zlepšovať” veci, nakoľko sa mamičky obracajú na tento portál….Neviem…..uvažujem.
Ahojko, Mamina z BB, mohla by si, prosim ta, dat vediet, ci si tento list poslala aj niekam inam (nemocnica v BB, ministerstvo zdravotnictva a tak) ako na http://www.babetko.sk a ak ano, co ti odpovedali? Zaujimalo by ma to, ci je to podla nich normalne, alebo mienia nieco s tym robit. Podla mna by si to mala poslat, lebo si tento clanok velmi dobre napisala. Papa.
ahoj mamina z BB, chcela som ti napisat dalsie infosky z Brna ale nemas tam mejlovu adresu nikde. tak ak chces tak mi napis.
Mamina BB- vynikajuci clanok a Tvoj zaver hore este lepsi. Ano, niekedy to tak vyzera, ze my a sestry sme tam pre lekarov. Mamina, posli clanik do Zdravotnickych novin, ak este exzistuju- nech sa o tom debatuje.
Ja sa chystam rodit v Roosveltke o 6 mesiacov, dufam, ze sa to tam dovtedy zmeni.
Rodila som tam pred 5 rokmi svoju prvu dceru, a sice tam bola jedna sestricka, ktoru som v duchu nazyvala “poplach”, lebo zo vsetkeho vytvarala katastroficke scenare, ale inak boli sestry v pohode, a to som nelezala na tej “rizikovej” strane. K panovi primarovi chodim do poradne, tak sa ho na to vsetko opytam… Zatial na mna robi dojem velmi mileho, sikovneho a fundovaneho lekara, ale velmi zaneprazdneneho a prepracovaneho. Kazdopadne mu o tomto treba dat vediet.
Ahoj všetkým, je to fakt hrôza, čo sa deje v naších nemocniciach. A asi je to aj fakt o tom, že ak sami niečo pre to neurobíme, tak sa ani nič nestane, presne ako sa hovorí, kde niet žalobcu, niet ani sudcu, takže hor sa do boja proti hrozným sestričkám a lekárom!!! Ešte by ma tiež zaujímala reakcia alebo dojmy Lalie z brnenskej pôrodnice. Chystám sa tam tiež rodiť /som v 4. mesiaci/, alebo aspoň by som chcela. Pôvodne som chcela v banskej štiavnici, ale ešte som nezistila, čo sa tam deje a či vôbec funguje. Vie to niekto?Vopred ďakujem za odpovede.
ahoj vsetkym,
aj mna caka o par mesiacov porod a ked citam taketo clanky beha mi mraz po chrbte. ja som dost protivna zenska, ked niekto siaha na moje prava a ked niekto nie je ku mne slusny a tak si myslim, ze by som so sebou a s mojim vytuztenym babtkom takto zaobchadzat nedovolila. to vsak tvrdim teraz, nie po vycerpavajucom porode a bolestiach. uvidim aka budem hrdinka potom. zaraza ma, ze sestry bez dovolenia matky manipuluju s babatkami a dokonca ich odnasaju kamsi prec, je to vobec mozne???? dufam, ze v martinskej nemocnici nieco podobne nezazijem. dam vediet
))
Ďakujem vám všetkým za prejavy sympatií a pochopenia. A prikladám aj PS k článku ….. Mamička sa vrátila domov našťastie relatívne rýchlo (to jest bez nejakého nepredvídaného odkladu) a i napriek vlastným pochybnostiam, či má dosť mliečka a či si dieťatko dosť vypilo (ako to má vedieť, keď na prsníku nie je odmerka :o)) zatiaľ úspešne kojí. Musím sa tak trošku pochváliť, že som ju trošku poprehovárala a nakoniec asi po dvoch dňoch to zvládli aj bez fľaše a umelého mliečka.
Čo sa týka odd. šestonedelia….dodatočne sme sa dozvedeli, že “meranie teplotýýýýý” o piatej ráno sa deje preto, lebo sestričkám sa o siedmej končí smena a teda sa striedajú. Takže, aby stihli MHD (možno 7.05 hod.), tak chcú všetky papierovačky mať uzavreté “načas”, aby ten autobus stihli. Čomu sa však čudujem…lekári to vraj vedia a ….nič. Ale prečo vlastne píšem…. POCHOPILA SOM JEDNU DOSŤ PODSTATNÚ VEC. S odstupom času a teda aj s triezvejšou hlavou, bez rozbúšeného srdca i s ohľadom na priebeh samotného pôrodu mi to konečne došlo. SESTRIČKY tam nie sú pre nás – mamičky alebo pacientov (na iných oddeleniach). Sestričky sú tam na to, aby robili servis lekárovi. Sú tam na to, aby pán doktor bol spokojný. Aby pán doktor mal všetko pripravené – nástroje, pacienta, čistú izbu pred vizitou, kľud na chodbe….. Aby pán doktor mal ten pocit, že všetko je v poriadku. A tak vlastne všetky naše negatívne pocity (mám a pacientov) pramenia z praobyčajného nedorozumenia. Všetci si zrejme naivne a mylne namýšľame a očakávame, že sestrička je tam pre nás. Nie je. Ona je tam pre to, aby urobila všetko pre spokojnosť pána doktora. A ak popritom jej úsilí, zistíte, že vlastne spokojnosť pána doktora je vlastne aj vašou spokojnosťou….máte obrovské šťastie.
Zusi super, ja uz som rozmyslala, ze vytlacim tuto stranku a ked pojdem na kontrolu tak to tam pekne na oddeleni vyvesim a ked to niekto strhne urobim to este raz a budem to tam naliepat vzdy ked tam pridem a verim tomu, ze si to “tie sestricky” (co asi zabudli ze su zeny) zoberu ku srdcu. Viem, ze sa nejedna len o jednu porodnicu v BB ale uz musime nieco spravit a zacne sa rozpravat nie len o zruseni BS porodnice ale aj o zlom pristupe sestier inde.
Autorku clanku podporujem v tom, aby to poslala aspon na oficialnu stranku nemocnice a ked to nepomoze aj na MZ. Tehulky aj mamulky pripojte sa vsetky ktore tiez nesuhlasite s pristupom vo vasej porodnici. DO BOJA!
Paci sa mi Majin zaver… sme dospele zeny a nemali by sme si nechat aby sa ku nam spravali tak, ako sa mnohi spravaju….
Ked je nejaky problem, treba prilozit svoju ruku k dielu. Tym, ze sa budeme stazovat na strankach babetka a pritom na pravych miestach cusime, prispejeme len k tomu, ze veci sa menit nebudu.
Ja viem, ze na oddeleni sestonedelia si niektore radsej zahryzneme do jazyka, aby sme mali pokoj…. ale co takto pocas pobytu zbierat mena hnusnych sestriciek a lekarov a po prepusteni s tym vyrukovat? Nie len na stranky babetka, ale vedeniu nemocnice, tlaci atd…. Keby sme to robili vsetky, mozno by sa lady pohli…. minimalne by sa ktosi zacal bat zlej reputacie. Co vy na to? Zacneme?
Lalia, budem tiež rada, keď napíšeš svoje dojmy z Brna. ALe veľmi neverím Tvojej info o pôrode zadarmo. Je síce pravda, že keď Ťa ošetria v EÚ, tak Ti to naša poisťovňa do určitej výšky preplatí, však nedávno som čítala, že u tehotných žien sa to v prípade pôrodu netýka posledných dvoch mesiacov. Teda ak porodíš do konca siedmeho mesiaca, je to OK, ale neskôr Ti to nepreplatia. No a komerčné cestovné poisťovne Ťa tiež npoistia. AK máš iné info, tak sem s nimi 🙂
akosi prestavam verit hrdym nemocniciam, nesucim hrdy titul baby friendly hospital. Kamaratka rodila v Martine a predstavte si mala veeela mlieka, takze si odstriekavala mliecko a zasobila ine hladne babatka a jej vlastne jej vzali a prikrmovali ho umelym . Hruuza. Verim ze mamicky po porode uplne inak uvazuju a kvoli kludu ani nerobia velke halo. Ale nemali by sme si mamky nechat vsetko libit. Ja som rodila v Trstenej a aj napriek tomu, ze tam nie je ziadny luxus, personal bol velmi mily. Aj napriek tomu, ze deticky boli na novorodeneckom, nasa mala mala iny rytmus a tak bola prakticky stale pri mne. Jedine co mi prekazalo bolo, ze ked bola vizita pribehla Aska sestricka a vsetky veci nam pchala do nocneho stolika, na nom ostal len pohar na caj, lebo pan primar to ma tak rad. Ale je to hadam jeho jediny neduh.
Lalia, uz sa nemozem dockat tvojich dojmov z Brna. A to, ze je to zadarmo mi priam vyrazilo dych. To myslis vazne? Dakujem!
Zacala som si citat ten clanok a po chvili si vravim: Ako keby to bolo o Rooseveltke. A naozaj. Ja som tu rodila dvakrat. Pred styrmi a pred rokom. Porody ako tak Ok, oddelenie sestonedelia hroza. Aspon teda to prvykrat. Dietatko bolo hypoglykemicke, malo zltacku. Stale brat krv a dokrmovat. Prsia naliate, dcerka prec. Hroza. Depka ako hrom. Manzelovi som sa vyplakavala denno-denne. Vsetko preslo v momente, ako sme prisli domov. Zrazu sme sa uplne v pohode kojili (dva roky), nebolo treba ani kvapku umeleho mlieka. Druhykrat som uz sla pripravena, co ma caka. A bola som milo prekvapena, ze sa to trosku zlepsilo. Alebo to bolo len tym, ze syncek bol absolutne v poriadku, ja uz pomerne skusena mamina a dojka a reci sestriciek mi mohli byt ukradnute? Pred styrmi rokmi som tvrdila, ze Roosveltka si BFH nezasluzi. Teraz je tam uz o cosi lepsie ovzdusie. A verim, ze ked pojdem raz s tym tretim, bude to uz super.
Som síce z iného regiónu, ale tento článok mi veľmi pripomenul môj pobyt v pôrodnici. Až tak veľmi, že sa mi ani veriť nechcelo. Rodila som cisárskym, malého mi dali hneď na izbu. Sústavne plakal, takže som sa vôbec nevyspala, nikto sa neponúkol, že mi ho aspoň na noc postráži. Namiesto podpory pri snahe o dojčenie som sa dočkala len reakcie jednej sestričky: ,,Ten malý reve preto, že je hladný! Vy si ho asi neviete priložiť!” Ukázať mi, ako to mám správne robiť, však bolo asi príliš náročné, a tak som sa trápila, ako som vedela. V sprche som potajomky plakala, a potom aj manželovi do telefónu. Prosíla som ho, aby ma odtiaľ rýchlo zobral, lebo to už nevydržím. Poradil mi, aby som sa s tou hnusnou sestrou porozprávala, ale ja som sa bála, že by mohlo byť ešte horšie. Jedno som však spravila – zašla som za vrchnou, so slzami v očiach som jej povedala, ako sa cítim, a čuduj sa svet – bol pokoj. O dva dni ma pustili domov. Bola som prvorodička, a tak viem, že dnes už by som sa správala inak. Som dospelý svojprávny človek, a nenechala by som nikoho, aby sa ku mne choval ako ku školáčke.
Som síce z iného regiónu, ale tento článok mi veľmi pripomenul môj pobyt v pôrodnici. Až tak veľmi, že sa mi ani veriť nechcelo. Rodila som cisárskym, malého mi dali hneď na izbu. Sústavne plakal, takže som sa vôbec nevyspala, nikto sa neponúkol, že mi ho aspoň na noc postráži. Namiesto podpory pri snahe o dojčenie som sa dočkala len reakcie jednej sestričky: ,,Ten malý reve preto, že je hladný! Vy si ho asi neviete priložiť!” Ukázať mi, ako to mám správne robiť, však bolo asi príliš náročné, a tak som sa trápila, ako som vedela. V sprche som potajomky plakala, a potom aj manželovi do telefónu. Prosíla som ho, aby ma odtiaľ rýchlo zobral, lebo to už nevydržím. Poradil mi, aby som sa s tou hnusnou sestrou porozprávala, ale ja som sa bála, že by mohlo byť ešte horšie. Jedno som však spravila – zašla som za vrchnou, so slzami v očiach som jej povedala, ako sa cítim, a čuduj sa svet – bol pokoj. O dva dni ma pustili domov. Bola som prvorodička, a tak viem, že dnes už by som sa správala inak. Som dospelý svojprávny človek, a nenechala by som nikoho, aby sa ku mne choval ako ku školáčke.
Ja som rodila v Rožňave. Lekár pri pôrode bol fakt hnusný. Na toho som aj napísala oficiálnu sťažnosť primárovi, ktorý mi aj odpísal a napísal, že keď sa ešte taká sťažnosť vyskytne, tak bude robiť opatrenia. Len myslím, že u nás sa ťažko nájde ešte nejaká žena, ktorá bude písať sťažnosti. A pritom ten lekár už mal nejaké problémy a verejne je známy ako najhorší… Ale chcela som napísať, že tiež som natrafila na detskú sestričku, ktorá nabehla asi na druhý deň, keď som kojila a začala mi mačkať prsník a malému líčka, že aby sa prisa aby začal cicať. No malý bol dosť ospalý, keďže sa narodil v 37. TT. A ako ma tak mačkala tak som to už nevydržala a hovorím, že ja už mám jedno dieťa a kojiť viem. Tak sa urazila a odišla s tým, že keď si nedám poradiť, nech mi decko reve od hladu. Musím teda ešte podotknúť, že prvú dcéru som kojila 3 roky. Keď mi priniesla dieťa druhý krát, len mi dieťa len “hodila” na posteľ a odišla. Pri ďalšej službe už bola mila a potom až do konca môjho pobytu bola ku mne milá, úplne zmenila správanie. Možno nás všetky strkajú do jedného vreca ale veď my predsa nie sme všetky rovnaké. A zrejme si to ten personál v nemocniciach nechce uvedomiť, že aj my vieme čítať…
Tak len toľko
brrrr, to je hruza.Cloveku ostane tazko a smutno z tej bezmocnosti. Cas ktory ma by najkrajsi, ked ma clovek v rukach vlastne vytuzene babo, sa meni na zufalsto. Este nech niekto nadava na Ruzinovsku porodnicu. Ja teda neviem, osobne som tam bola spokojna ale aj tak som sa strasne tesila domov, na nase sukromie a klud, ale nepoznam nikoho, kto by tam dopadol tak ako chuda mamina z tohoto clanku. Dufam, ze ked pride domov, alebo snad uz je, rychlo zabudne na vsetku tu bezmocnost a ponizovanie a neostanu jej z toho nasledky. Drzim jej palce. a este nieco BYSTRICKE MAMICKY, NEDAJTE SA., stazujte sa na nich, iniciujte kontrolu z ministerstva a pod.Nikto vam nemoze ukradnut radost z deticiek a vymenit ju za balik stresu.
Malá Simonka sa mi narodila 17. 3. 2004 o 21,37 v Rooseveltovej nemocnici v BB. Pôrod bol v celku dobrý a ako prvorodička som sa vôbec nenatrápila a dieťatko sa narodilo rýchlo. Prvé čo ma zarazilo bol prístup sestry, ktorá ma nechala pripojenú počas kontrakcií na CTG celých 48 minút. Zvyčajne toto vyšetrebnie trvá 20 min. Kričala som na ňu od bolesti a prosila som ju aby mi doniesla nejakú misu, pretože mi bolo navracanie. Bohužiaľ som sa ochoty nedočkala. Keď po 48 min. prišla pozrieť CTG tak mi tvrdila, že nemám žiadne kontrakcie, pričom lekár ktorý CTG diagram skontroloval tvrdil pravý opak. Našťastie bolo krátko pred ukončením smeny tejto “protivnej” sestry a ja som zrazu mala na sále milú sestričku – priam anjela, ktorá mi prišla dokonca zmasírovať kríže /práve vtedy nebol manžel pri mne/. Vďaka tejto sestričke, fantastickému doktorovi a môjmu manželovi som to všetko zvládla. A….prišiel čas aby ma odviezli na oddelenie šestonedelia. Tak to už bola zase silná káva….samá vizita, dieťa spalo —-rozbaľte dieťa – detská vizita, ľahnite si, nohavičky dole – —ženská vizita … no proste vždy keď dieťatko spinkalo bola nejaká vizita, alebo po izbách pobehoval ortopéd, či iný šialený doktor, ktorý mi večne kázal rozbaliť dieťa. Tak toto mi fakt liezlo na nervy a mojej Simonke tiež, pretože po týchto ceremóniách som ju musela ukľudňovať prsníkom. Čo sa týka prístupu detských sestier, no… boli také aj onaké. Na nesmelé otázky prvorodičky odpovedali vyhýbavo, a tiež ironicky, či niečo také neviem a čo som to za matku, že dieťa nechám ohlade, keď vypilo iba 20 ml mlieka z prsníka, že si mám prísť po Bebu…. “tým dokrmujú v Rooseveltke”. Našťastie som dokrmovala striekačkou a tak Simonka nemá problém ťahať a nikdy nemala. Podľa detských sestier v tejto nemocnici má 1 dňové bábo vypiť 10 ml., 2 dňové 20 ml, 3 dňové 30 ml atď. Keď sa po vážení spýtali koľko vypilo a bolo to náhodou menej ako udáva “norma”, tak hneď boli hyperaktívne a chceli dokrmovať. Keď som však išla po “bebu” tak sa ma sestra spýtala či striekačkou a či fľašou. Aspoň to!
Tak je mi velmi luto, ze niektore sestricky vedia takto zneprijemnit aj tak tazke chvile po
porode. Ja som sama rodila pred pol rokom ale nastastie v zahranici. A mozem z vlastnej
skusenosti potrvrdit (bola som prvorodicka), ze bez ochotnych sestriciek a personalu,
by som to asi nezvladla. Len pre zaujmavost moja dcera bola stale pri mne, len na moje
poziadanie bola vzata sestrickami. Rodila som cisarskym, takze mlieko som dostala az na
piaty den. Dovtedy mala pila len kolostrum a dokrmovali ju hroznovym cukrom rozpustenym
vo vode. Dostavala ho zo specialnej flasky. Ziadne mlieko nedostavala! A takto sme
to vydrzali styri dni, kym som nedostala mlieko. Navstivit ma mohol kazdy kto chcel a kedy
chcel. Ziadne vizity a budenie dietata tu neexistuje (bola som na sukromnej klinike).
Pri takzvanom “baby blues” som mohla kuldne opustit kliniku a ist sa na hodinku
poprechadzat s manzelom a poviem vam hned mi bolo lepsie. Ked citam taketo clanky
tak naozaj nerozumiem ako sa mozu ludia takto spravat k matkam po porode. Neviem
co by som robila ja v tejto situacii ale myslim, ze sa treba ozvat, lebo toto vsetko sa da
prezit v ovela ludskejsich podmienkach. A naozaj staci malo, mile slovo a trochu
pochopenia. Prajem vsetko dobre.
Presne podobna situacia je aj v Galantskej porodnici, len stym rozdielom, ze sestricky na sestonedeli su mile a ustretove. Na novorodeneckom supresne take ako v Roosveltovej nemocnici asi chodia na rovnake skolenie alebo ich to ucia v skole? Matka je podla nich neschopna osoba a hlavne nesvojpravna. Kym rodicka nedostane mlieko su schopne aj 20 x ohmatavat prsnik a komentovat to slovami ako je to mozne a urcite to dieta neprikladate. Na Slovensku je to bohuzial tak.
Aaaaa, dokelu, nejako som zase zblbla…Takze este raz a poriadne a ospravedlnujem sa…
Podla stranky Unicef Slovensko (Unicef: Nemocnice priatelske detom) je aj nemocnica v BB “baby-friendly”. Mamina z BB, ja by som tento clanocek poslala aspon do Unicefu, lebo mne to tam velmi ako postupy čo najviac podporujúce dojčenie velmi nepripada, tak nech si skontroluju, ci nemocnice, ktore ten titul uz dostali, este stale splnaju podmienky…
Inak mi je velmi smutno… a to potom bude niekto pisat v diskusiach, ze usmev nie je vsetko… ;o(
Podla stranky Unicef Slovensko (Unicef: Nemocnice priatelske detom</>) je aj nemocnica v BB “baby-friendly”. Mamina z BB, ja by som tento clanocek poslala aspon do Unicefu, lebo mne to tam velmi ako postupy čo najviac podporujúce dojčenie velmi nepripada, tak nech si skontroluju, ci nemocnice, ktore ten titul uz dostali, este stale splnaju podmienky…
Inak mi je velmi smutno… a to potom bude niekto pisat v diskusiach, ze usmev nie je vsetko… ;o(
Mamina z BB je to vynikajuci clanok, ale bodaj by tal zaposobil aj na ludi kompetentnych tak ako na nas. Je to naozaj do placu. Vtedy ked je zena najviac zranitelna, tak sa k nej takto spravaju?!! Ale najhorsie na tom je to, ze su to zeny, ktore vedia byt takto odporne!!! Je to neuveritelne, preco? Ved prave zeny by mali najviac pochopit zenu, nie? Drzim palce Tvojej kamoske, nech sa dostane co najrychlejsie domov a nech sa jej podari zabudnut, ale ta rana na dusi bude boliet dlho. Hlavne nech je zdrava ona aj babenko. Vsetko dobre prajem! Papa
Ahoj “mamina z BB” ja tiez byvam v BB a uz som v Rosseveltke rodila. Katastrofa – mala som take trvale nasledky, ze som sa 10 rokov nevedela rozhodnut pre druhe dieta a o tri mesiace ma to caka znovu! Ja som uz pisala list na oficialnu stranku nemocnice aj mi odpisali dokonca 2x. Skus to aj ty a na tvojom mieste by som im poslala cely tvoj clanok – myslim, ze podobne situacie zazivaju rodicky kazdy den len nemaju dostatok energie na to aby to riesili. Ja som si po desiatich rokoch prislubila, ze taka protivna ako oni budem aj ja aj za tu cenu, ze ma budu nenavidiet. Proste “hlupanu” tam uz nikto so mna robit nebude same sa tak spravaju a myslim, ze je na case konecne o tom hovorit! Problem vidim skor v sestrach ako v doktoroch prinajmensom mam pocit, ze su dolezitejsie ako lekar. Drzim palce a neboj ked to posles na oficialnu stranku nemocnice urcite to tebe ani nikomu neublizi len to moze do buducnosti pomoct. A ked sa moze robit peticia pre porodnicu v BS tak tu sa moze tiez nech vedia ludia kde sa im rodia deti vnucata pravnucata a koniec koncov kde sa mnoho z nas narodilo tiez. Posli to urcite! Pa.
Mamina z BB, dúfam, že ešte nie je neskoro, že Tvoja kamarátka nestratila mlieko skôr ako ho dostala a že je pomerne “v pohode”. UTEKAJTE za primárom. Je to dobrý človek, – aspoň takého ho poznám z môjho pobytu na oddelení šestonedelia. kvôli tomu, že somsa začala skôr otvárať, som na tomto oddelení pobudla necelý mesiac a potom aj po pôrode. Bola som asi na tej “dobrej” strane – teda tam, kde sú tehotné rizikové mamičky. A bola som tam aj po pôrode. Sestričky boli tiež také aj onaké, ale toto, čo Ty opisuješ, som tam nezažila. A môjmu najmladšiemu tiež prvé dva dni brávali krv, lebo som mala cukrovku v tehotenstve a tiež mu hrozilo, že bude mať nízku hladinu cukru, aj bol dokrmovaný fľašou, ale VŹDY až po tom, ako si aspoň 5 min. z jedného a 5 min. z druhého prsníika. Aj potom, čo som už mala mlieko, som si ho odsala do pohárika, a preliala do fľaše a ešte ho dokŕmila, lebo sa setričkám zdalo, že málo vypije. A väčšina z nich bola milá, ústretová, poradili, pomohli. A možno je už Tvoja kamarátka doma, tak jej pomáhaj, ako sa dá, hlavne, aby nestratila mlieko a zabudla na všetko zlé, čo ju tam stretlo. Držím palce a prajem veľa radosti z dieťaťka.
V jednej košickej pôrodnici som zažila niečo podobné.Pýši sa titulom “baby friendly hospital”, ale ozaj je to len titul. Po vyčerpávajúcom pôrode, ktorý nakoniec skončil sekciou a 48 hod. pooperačnej starostlivosti som sa ocitla na izbe šestonedieľok. Upozorňujem: nie som žiadna citlivka, bolesť znášam zázračne dobre, ani pri kontrakciách som temer nemukla. Maličkú mi ihneď doniesli so slovami, že ju už budem mať stále – až do odchodu domov – pri sebe. Nesnierne som sa tešila. Avšak to bol posledný radostný moment, ktorý som tam zažila. O prvé prebalenie som prosila sestričku – nikdy v živote predtým som to nerobila, ani nevidela – náramne sa čudovala: “Vy to neviete? A to je vaše prvé dieťa?” premerala si ma (vyzerám na 17 a pol…neviem, asi čakala, že už mám doma škôlku) “No… poďte, ukážem vám..” V tomto duchu sa nieslo kojenie, prezliekanie, nočné tíšenie, aj prvá kolika. Plus keď si k tomu prirátam rozpárané brucho, ktoré sa ozvalo, aj keď som sa chcela poškrabať na nose, vyšlo mi z toho 5 preplakaných dní. Pri každej manželovej návšteve som zatínala zuby, aby som sa nerozplakala, lebo človek “zvonka”, ktorý má “hormóny” v poriadku, to ťažko pochopí. A pomaly – po temer desiatich mesiacoch- na to zlé zabúdam aj ja. Odkaz pre Maminu z BB: vynikajúci článok.
Chcem zacat reakciu na clanok, lebo musim, a zda sa, nemam slov. Tlacia sa mi slzy do oci z tohoto nasho slovenskeho pristupu. Aj ked, myslim si, ze vacsina z nas rodiciek berie cely porod ako nutne zlo. Vacsina z nas nepozna co je porodny plan ci masaz hradze, co vsetko by im ulahcilo porod, co vsetko je inde povazovane za standard a u nas ani za minimum. Mam taky dojem, neviem, mozno sa mylim. Beru to tak, ze ked to vydrzali nase mamky (ta moja si vypocula, ze ked “to” robila, tak nekricala, co???), ze to vydrzia aj ony. Ak by to tak nebolo, asi by aktivnejsie hladali lepsie miesto prichodu na svet svojho babetka. Osobne mam mesiac do porodu a moja panika sa z duse pomaly vytraca. Europska unia nam vsetkym totiz umoznila rodit v zahranici – zda sa, ze celkom zadarmo. Mozno to este neviete. Do Brna je to za hodinku. Hodinka ku kulture, ochote a krajsim zazitkom. Prave dnes tam idem na stretnutie a obhliadku porodnice. Urcite sa potom ozvem.