Panenstvo

Ja som ho stratila … v 18 a bolo to naozaj úžasne … môj prvý a sme spolu do teraz a aj to vyzerá zatiaľ že aj budeme

neviem,ale preco tu nepisu aj normalne baby,co stratili panenestvo napr.v 21 rokoch,potom presli viacerymi vztahmi a nakoniec si nasli trvaleho partnera.Ja som teraz v 8 mes.tehot.a s priatelom zijeme v zahranici 5 rokov.Brat sa tak skoro nebudeme,najprv musime prejst prvymi tazkymi rokmi vychovy deti.Mozno neskor.predtym som spala s 3 inymi chlapcami a nelutujem.mam viac skusenosti….

ahoj, prepáč, že sa ozývam tak neskoro, až teraz som sa sem kukla, (ach, ja zaneprázdnená mamina ) tak sa pokúsim odpovedať naq atvoju otázku:”čo znamená -obrátili sme sa- ?” ja som bola veriaca už aj pred tým, dodržiavala som niekedy niektoré prikázania, v nedeľu som chodila do kostola a pred skúškami som sa modlila, iank moja viera nejaký výrazný vplyv na môj život nemala, nijako som sa neodlišovala od neveriaceho človeka, aj keď ma to občas trápilo, potom som bola na jednom víkendovom kurze-dostala som ho ako darček k promóciám od kamošky, a zrazu som tam začala cítiť, že Boh ma veľmi veľmi miluje, že som sa sem nenarodila náhodne, ale bol to Boží plán, On ma tu chcel, …začala som cítiť, že Ježiš je blízko pri mne, je môj priateľ, chce pre mňa to najlepšie, zomrel kvôli mne … rozhodla som sa, že podriadim svoj život Bohu, že sa chem aspoň trošičku podobať Ježišovi, teda byť kresťanom naozaj (kresťan znamená ako Kristus). No a potom sa môj život zmenil, prestala som sa prispôsobovať kdekomu, prestala som sa snažiť, aby som sa každému zapáčila, skončilo moje rekreačné fajčenie… Boh ma potom pekne rozmaznával, vymodlila som si dobrú prácu podľa mojich predstáv, perfektné bývanie, krásny pestrý život obklopená kamarátmi a nakoniec aj môjho drahého manžela a ako bonus k tomu dve perfektné babizne (2 r, 6 m).

Asi tak, ono sa to samozrejme veľmi ťažko opisuje, je to veľmi hlboký vnútorný zážitok, možno tie slová znejú banálne napísané, ale tak to bolo.

Jasne ze rozchod boli, ale ked clovek stretne niekoho noveho tak nema dovod vracat sa do minulosti. Ludia sa rozchadzaju roznymi sposobmi. Ja som sa napr. odstahovala do inej krajiny a postupne zistila ze vstah niekolko rokov na dialku udrzat nemozem a ani nechcem a tak moj vstah skoncil nenapadne, bez slz, bez velkych citov. Toto ale nie je message pre Lexinu dceru:-)) Ja som totiz bola DOSPELA. Ked ma clovek 16 tak to vo väcsine pripadov konci placom a depresiou.

Ksichta, ved to o com pises s takou obavou a opatrnostou sa stalo aj tebe. Namiesto pana A mas pana B – a nerobi to z teba lahkomyslenu zenu, ani silacke vyjadrovanie nemas. Preco ho teda pripisovat inym? Kto sa vyjadruje ze rozchod neboli a ze vsetko je vzdy cisty rez?

silácke reči. Bud´sa tým nikd ynijako veľmi nezaoberali a tvrdia, že všetko je O.K, alebo už zabudli. Podľa mňa každy rozchod bolí a čím zájde vzťah ďalej tým to bolí viac a to aj vtom prípade, že sa to týka osoby, ktorá opúšťa a nemiluje – je to každopádne nepríjemné. Preto sa mi nezdájú reči typu – ke´d mi niekto nevyhovuje nediskutujem a idem preč, trošku prehnané, lebo také jednoduché to zas nie je ( a nemám na mysli nijaký strach zo samoty). Iste pre niekoho možno nemá význam čakať do svadby, lebo svadbu ako takú chápe iba ako formálny akt. Ale každý musí uznať, že ak sa mi stane , že sa mi zapáči pán A a po pár mesiacoch sa mu “oddám”, potom však príde pán B, ktorý je ešte lepší, mám problém….. Kto mi však zaručí, že pán B je skutočne taký super, ako sa mi javí na začiatku, alebo , že po tom, čo s ním budem mať prípadne aj nejaké deti sa nezjaví aj nejaký pán C a ten bude úplne najsamfasa? :-). Práve o tomto je to. Počkať a vybrať si podľ možnosti to najlepšie. Aby som potom nemusela ” prestupovať” a znášať svoju ale aj partnerovu traumu. Pretože tu nejde o to, že je to nejaký hriech, ale o to, že to môže zraniť – aj vás aj vašich blízkych. Iste tarz budete namietať, že to by sme nemohli mať nijaké lásky, lebo sú zákonite spojené s rozchodmi a tak, aby sme netrpeli rozchodmi, žime v kláštore :-). Ale to už každý uzná by bol zase priveľký extrém.

:-))))))))))))))))))))))))))))))))))))

Dik, Zuzi. Myslim si, ze sme sa dopracovali k vycerpavajucej odpovedi na otazku co nastolila Lexi.

Este stale meliem o tom!…..Takze “pockat so sexom” moze platit 1, 2, ..viac krat…. Nemoze sa clovek zalubit 2 a viac razy? Pripadne nemoze sa stat, ze sa proste “zmylim” v 1-om partnerovi a zistim, ze si s niekym rozumiem viac a on so mnou? Vzdy sa nedaju predvidat vsetky scenare zivota aj napriek opatrnosti- ako sa napr. partner sprava pocas materstva, ako je ochotny travi volny cas a pod.

Zaujima ma, co si o tomto myslite: Myslim si, ze rada o “odopreni sexu” nema svoje opodstatnenie a istu vseobecnu platnost ako maju rady typu: “daj si pozor na pohlav. choroby”, ci “daj si pozor na chalana, ktory zbierka vrubky o pocte dievcat ktore pretiahol”. Aku dokazatelnu hodnotu ma rada o prospesnosti odriekania si sexu v zmysle ze ak sa jej budem drzat, budem mat lepsiu sancu na vytvorenie partnerskeho vztahu? Kde su jej hranice? Co ak sa teda odohodlam vyspat sa s chalanom, lebo vo vsetkom “ma u mna zelenu”, aj ja u neho; ale nasledne spoznam dalsieho muza, ktory ma u mna nielen zelenu, ale dokonca nieco navyse, nejaky uplne extra faktor, ktory zial ten prvy nema. Nikdy predtym som si to nevedela predstavit, ale zistujem ze ho chcem viac ako toho prveho! Takze co som v tomto pripade vyriesila s odopieranim prveho sexu? Asi malo co, podla mna.

Osobne si myslim ze to ze mal clovek viacero partnerov, resp. zacal skoro so sexualnym zivotom, nema ziaden dopad na kvalitu manzelstva, pokial vo vstahu nehra rolu nejake nabozenske presvedcenie.

Ak by som ale chcela svoju pubertalnu dceru pred niecim varovat tak by to bolo pred pohlavnymi chorobami a pubertakmi ktori sa vyspia s dievcatom a potom o tom rozpravaju celej skole (lebo pravda je taka ze VSETCI pubertaci sa s tymito vecami zdoveruju kamosom a potom je uz len otazkou casu ako sa to dostane na verejnost), o tom ake jednoduche je ziskat si povest k**** a ake tazke je zbavit sa toho oznackovania…Ked som chodila koncom 90-tych rokov na strednu skolu ja, tak sa tiez viedli silacke reci o sexe, lenze tie dve baby ktore ozaj v druhom rocniku zacali spavat s chalanmi, boli odrazu povazovane za stetky a uz nikdy sa toho oznackovania v nasom meste nezbavili.

Ksichta, tolko som na Teba nemienila utocit ako si to pocitila. Ta 2-osoba j.c ma trocha vseobecnejsi charakter. Prepac. Avsak, ten vyborny sex asi tazko budu mat spolu ludia, ktori ziju pod jednou strechou len zo zotrvacnosti. Asi tazko odhodia take bremeno a s chuti sa budu jeden druhemu v posteli radovat. Okrem toho, co je na tom, ze sa dvojice nezhodnu uplne vo vsetkom? Aj to ich praveze moze drzat pokope, nie len ked vzdy chodia jeden za druhym v stope.

Chcem len poznamenat, ze aj v dnesnej dobe su este vztahy, kedy sex je az po svadbe. Ja som sa vydavala len nedavno a to som uz mala po 25ke. A aj pre mna a aj pre manzela to bolo po svadbe po prvy krat a nelutujeme. Ja by som sa mu ani nevedela pozriet do oci, keby som prvy “zazitok” mala s niekym inym. (nepoznali sme sa chvilu – poznali sme sa viac ako 4 roky !)

Filmy a clanky podobneho typu ma hnevaju len s ohladom na to, ze ked raz budem mat dceru, tak bude tazke vysvetit jej, ze svetonazor (a sexonazor), ktory sa jej odvsadial ponuka vobec nie je spravny.

My mame asi “stastie”, ze sme boli vychovavani za “sociku”, kedy bolo vsetko “tabu”, aspon sme sa neskazili….

Len tolko.

Prepáč Dagmar, ale ty si úplne mimo. Zjavne si nečítala, celú diskusiu. Nehraj sa prosím na psychologičku a nesnaž sa analyzovať moje predošlé vzťahy, lebo si sa teda netrafila vôbec. Píšem o svojich pocitoch, nikoho neodsudzujem za to, či šiel do manželstva ako panic a panna, alebo nie (to by som sa totiž musela odsúdiť aj ja sama) a už vôbec netúžim po tom, aby tu niekto uvažoval o mojej dôvere , čo nedôvere voči mužom ( o tom napokon nemôžeš mať ani šajnu). Mám skvelého muža, náš vzťah je super, nie sme nijako zaťažení minulosťou, užívame si život, tešíme sa z neho a iba proste ma napadlo nad touto vecou trochu uvažovať, Zaujímali ma pocity druhých báb a vôbec ma nazujíma tvoj trochu ujetý názor!. Pre Zuzi -Áno, presne to chcem povedať a nie všetko musí vždy zodpovedať logike. Ľudia zotrvávajú v rôznych vzťahoch napriek tomu, že to hraničí s akoukoľvek logikou.

Ksichta, tym chces akoze povedat, ze dovodom, ze niektore dvojice ostavaju spolu len kvoli dobremu sexu, je rychle vhupnutie? Tak to by ma nenapadlo a ani nevidim tu logiku. Navyse si myslim, ze je ovela viac dlhorocnych dvojic, kde sex nefunguje prave najlepsie ako tych, kde sex je to jedine skvele.

Ksichta, “sliapnutie vedla” musi zistit len ten clovek ktory sa takto zacne citit a vnimat jeho partnersky vztah ako zataz. V tom vyzname ako si ho pouzila ma v sebe skor spolocenske odsudenie nez realny pohlad. Vztah ma vyznam len ked jeden druheho nejako obohacujeme a zlepsujeme jeho zivot (obohacovanie nevylucuje sebaobetovanie). Tam nie je miesto na rozladenie ohladom byvalych vztahov partnera, ved to by som nemohla verit bud nikomu alebo vyhradne mladym panicom? Ten Tvoj pocit nedovery sa da vysvetlit bud tak, ze nemas skusenost vo vztahu s muzom ktory nebol panic, pripadne si prezila vztah s muzom, ktory nebol uplne von z minuleho vztahu, alebo to nie je nic viac a nic menej ako nauceny pocit krivdy a viny ak nevyjde partnersky vztah na 1-y krat. Nemusim dodat ze je ziveny v kulturno-nabozenskom prostredi, ci v rodine ktora vyznava moralku zalozenu na rodinnej cesti. Proste ludia chcu vidiet len to, co posilnuje vieru v ich vlastnu moralku, v zmysle “Ja som vydata a bola som panna, len nasa kategoria je bez uhony a preto moze odsudzovat “. Aky je rozdiel medzi muzom s ktorym najdem stastie v prvom vztahu a medzi muzom, s ktorym najdem stastie po jeho ci mojom predchadzajucom nevydarenom vztahu. Je tam snad podozrenie ze ten druhy skonci nevyhnutne fiaskom? Myslis si, ze taki partneri su ako 2-nd hand kabat, ze sa uz sexualne a dusevne opotrebovali a ich vztah je tymto limitovany? Ludska laska je ovelazivotaschopnesia ako sa odvazujes pripustit.

Nemôžem si pomôcť, ale nie je výraz “šliapnuť vedľa” trochu silný.:( Keď neikoho milujem a chcem našu lásku naplniť, tak vopred nekalkulujem s možnosťou ani, že sa vezmeme, ani že sa rozideme. Ja by som sa neodvážila označiť ani jednu ženu, ktora mala viac sexuálnych partnerov pred manželstvom za niekoho, kto šľapol vedľa. Niekto žiaľ nema vo vzťahoch šťastie a nie je to jeho osobná chyba, a to plati rovnako pre ženy ako aj pre mužov. A prečo je v našej spoločnosti stále iný meter na mužov, kde sa predmanželské sexuálne skúsenosti berú ako niečo samozrejmé?

Nemyslím si, že som “šliapla vedľa”. S mojím prvým to bola veľká láska a trvala dosť. ale ja som mala iné ciele, než len rodiť a skákať okolo detí. To som však zabudla pri našom zaľúbení oznámiť vopred a tak sa po čase naše cesty rozišli.
Aj teraz s mužom občas riešime protichodné názory, no už máme podstatne viac skúseností než pred 10 rokmi a vieme si veci vyriešiť aj bez toho, aby sme sa rozišli.
Ale ak by som mala čakať s darovaním panenstva do veku, ked si budem istá, že fakt mám dosť rozumu, dosť skúseností, viem sa na vec pozrieť objektívne a podobné úvahy, neviem, či by som vôbec niekedy poznala muža, musela by som sa stať mníškou.
Takže ja sa naozaj k minulosti nevraciam – ale nezavrhujem ju-, i tak ju nezmením, môžem len porozprávať svojim deťom a poradiť im.

Súhlasím s tým, že by mi asi dosť vadilo, keby môj partner po mne rezolútne vyžadoval panenstvo. Myslím si, že tu ani tak nejde o vyhovenie parnerovi ako o môj vnútorný pocit. Predošlé sexuálne vzťahy jednoducho môžu narušiť rovnováhu. Je to asi individuálne, pretože niekomu to až tak nevadí a berie to ako minulosť, niečo , čo bolo a už sa k tomu nevracia. Vo mne osobne to vyvoláva zvlášten zmiešané pocity a nie je mi to nijako príjemné. Nevnímam to nijako sentimentálne, ale jednoducho mi to berie vnútorný kľud. Nie že by som sa tým nejako extra zaoberala. Iste manželstvo nie je len o panenstve, ale aj o vzájomnej dôvere a úprimnosti a predčasná strata panenstva nemusí spôsobiť skazu manželstva ale zbytočne zraňuje človeka, ktorý šliapol vedľa. Mnoho báb tu píše o tom, že panenstvo stratili so svojim manželom. Mňa by celkom zaujímalo, ako konkrétne to vnímajú baby, ktoré “šliapli vedľa” a prvýkrát to bolo s niekým iným. Je to naozaj tak vpohode, ako to píšete? Nikdy to nijako nezrovnávate, nevynárajú sa nejaké nepríjemné pripomenutia v súvislosti s niečim…. ? celkom by ma zaujímali úprimné odpovede, nie len silácke reči.

V mojom ponimani je sebadarovanie opak sebectva. Tak som to myslela. Tiez suhlasim, ze obeta ako ustupok len kvoli druhemu moze priniest ubijajuci a sebaznicujucu pocit. Ani u nas by to tak nefungovalo, keby sme sa len navzajom prisposobovali. O to nejde. Ale o to, aby sme robili, co je OBJEKTIVNE spravne, nielen to, o com si jeden mysli, ze je dobre. To by bol absurdny kolotoc, v ktorom by vyhral ten, kto si lepsie vie presadit to svoje. Ale ako poznat, co je OBJEKTIVNE dobre? Aj v otazke panenstva, od ktorej sa odvija tato debata?

Uplne sa stotoznujem s nazorom Lexi. Ked som ucila, bola som sokovana, ked sa mi moje 15-rocne gymnazistky uprimne priznali so sexualnymi skusenostami. Ja som sa v 15.vodila za ruku, chodili sme do kina a citala som si popritom Valkove basne. Vzdy bolo pre mna nepredstavitelne mat sex s chlapcom len tak. Je to to najvacsie odovzdanie sa, hlboke a silne vnutorne splynutie. Hoci sme s manzelom necakali do svadby, som stastna, ze bol jedinym muzom v mojom zivote.

Miriam, k tomu stadu samcov a samiciek- no aj tak sa da vidiet ludstvo z biolgickej stranky, a patrite tam aj vy dvaja. Neoznacuj prosim Ta nas “nepanicov” pred sobasom za sexuchtive tvory ktore nevedia kedy maju dost!.Existuje zivot vo dvojici pred a niekedy aj po manzelstve (z roznych dovodov), a Wojtylov princip sa tam da uplatnit. Ja sa nezastavam predajneho sexu alebo plytkosti a kratkodobosti vztahov. Ak to niekto robi, je tam urcita psychicka nerovnovaha.Ja konkretne som velmi lubila prveho muza, ale po 10-ich rokoch som si uvedomila, ze uz nemam viac energie na to aby vztah fungoval v nas prospech aj v dcerin. Tak som sa s nim rozviedla s cistym svedomim ze uz sa neda z mojich ludskych ani z nebeskych moznosti nic urobit (v kratkosti utekal z domu, pil, zabaval sa, nechal nas hladne). To vsetko kvoli jeho zlemu detstvu ktore zanechalo stopy na jeho osobnosti. Vzdy som sa snazila aby s nim dcera nestratila kontakt a bolo to velmi tazke a pre niektorych ludi nepochopitelne snazenie. Ale vyplatilo sa to a asi po 5-ich rokoch od rozvodu sme obidvaja spokojni, dokonca on sa velmi zlepsil. Najhlavnejsie je, ze je tam otcovsky vztah s dcerou.Viem, ze on nedokaze zit so zenou a mat partnerku “ako ini”, pretoze mu to nedovoli jeho psychika. Aku hodnotu by v tejto zivotnej skusenosti malo hrat moje panenstvo mi nie je jasne. Bolo by to pre mna este horsie, keby som bola ortodoxna veriaca. Myslim si, ze som podala najlepsi vykon ako som mohla aj z Wojtylovho aj bozieho princip

Len taká poznámka na okraj – je super vidieť, že aj ľudia vstupujúci do manželstva „čistí“ sú v ňom následne spokojní, všetko úžasne funguje, majú rodinu aj vieru atď. Ja však chcem pripojiť iný príbeh, a nie je v mojej praxi ojedinelý. Ona svojho manžela spoznala na strednej, chodili spolu do ukončenia vysokej, obaja silne veriaci, s krásnymi plánmi vstupovala ako panna do bielych šiat. Následne sa niekoľkokrát pokúšali „naplniť manželstvo“, nikdy sa im to nepodarilo. Jednoducho muž to nezvládal, dokonca po nejakom roku alebo dvoch si ona dala chirurgicky odstrániť panenstvo, či to nepomôže, aby nemal pocit že jej ublíži. No, príbeh trvá 10 rokov, on sa uzavrel do seba, hoci ona je komunikatívna, veľmi sa snaží situáciu riešiť, dokonca navštevuje psychológa. Túži však po deťoch (asi ako každá žena) a momentálne uvažuje nad rozvodom, lebo zo vzťahu už vyprchalo všetko – ani sa nerozprávajú. Viete si predstaviť, aká je to ťažké pre veriacu ženu takto rozmýšľať.

Nehovorím, že to mali skúsiť pred svadbou, ale chcem, aby ste vedeli, že mnoho párov navonok funkčných je zvnútra rozožieraných neskúsenosťou, ktorá pramení aj z hanblivosti, stretu viery v duchovno a telesných „poznatkov“. Pre tých ľudí je to vlastne životná katastrofa.

Martina, neviem ake konkretne sexualne problemy ci nespokojnost mas na mysli. Myslim si, ze je to velmi komplexna zalezitost. Ak sa mi nepaci sex s partnerom a nelepsi sa to, potom je to vseobecnejsieho razu a nevyhnutne sa to odrazi na vztahu k partnerovi, nastane patranie po pricinach atd. Napr. ak partner bol v detstve sexualne zneuzivany, bude mat odpor k sexu; a ak mi o tom nepovedal, tak ja budem ronit slzy a mysliet si ze ma nema rad. Otazne je, ci sa s tym obidvaja dostatocne vysporiadame. Ak sme sa zobrali ako panici a slubili si vernost po hrob, tak je to bud peklo na dlhe roky, alebo jeden z manzelov urobi ustupok a v mene katolickej tradicie prezije zivot vedla partnera; zatialco ak by zili “na divoko”, mali by sancu na rozmyslanie o rozchode. Myslim si, ze sobas bez predchazdajuceho spoluzitia je zalozeny na silne emotivnej faze zamilovanosti a zodpovednosti voci cirkvi, rodicom, bazne pred bohom atd; takze taketo manzelstvo musi este splnat toto vonkajsie kriterium (zaroven im nie je dana moznost “predbezneho vyberu”.

Riesite teda problemy. Kazda dcera to urobi tak, ako jej to bude vyhovovat. Tak nech to urobi… No a? Zruti sa svet? Hlavne im treba vysvetlit, co je to BEZPECNY sex. Ked to nevie, tak je uplne jedno, kedy k tomu dojde.

A urcite je dobre, aby mali sex pred svatbou. Pre pana, a co ked potom zisti, ze jej muz je uplne nemehlo a bude ju to deptat cely zivot….

Moja mama je silne veriaca a s odovzdanim panenstva cakala az do svadobnej noci. Ked som dospela, na moje obrovske pocudovanie mi poradila (rovnako ako aj mama mojej nejlepsej kamaratky) aby som to nerobila. Aby som prv, nez sa vydam, zila s mojim priatelom v spolocnej domacnosti. Len tak vraj zistim, ci sme si sudeni na cely zivot. Myslim si, ze mala pravdu. Casy sa menia. V dnesnej dobe by som urcite nevstupovala do manzelstva ako panna. Aj ked mi vlastne, na rozdiel od mnohych zien, bolo toto rozhodnutie vzane ked som mala 7 rokov.

po precitani tejto diskusie som sa aj ja rozhjodla pridat svoj nazor a skusenost. Teeraz mam 30 rokov a som uz 7 rokov vbydata. Ja som panenstvo nestratila, ja so ho darovala svojmu manzelovi v nasu svadonu noc ako dar, a verte,bol to pre neho ten najkrajsi dar, aky som mu mohla dat na nasej svadbe. Neskusili sme obaja inych partnerov a vobec nam to nechybalo, ani nechyba. Sme spokojni jeden s druhym, milujeme sa a mame sa velmi radi, ba este viac ako v den nasej svadby, mame spolu dve nadherne deti a mame aj krasny sex. A tiez mame aj Pana Boha, a tu sa stotoznujem s Luou, mame Jezisa, ktory nam dava stastie. Nepotrebovali sme skusat sex s inymi. A nepotrebujeme to ani teraz. Viem, ze sme si verni, presli sme si testami vernosti, ci v tehotenstve, ktore bolo rizikove, ci ked manzel chodieva na sluzobky. Verim v manzelstvo a tiez verim, ze manzelstvo sa neda skusat pred alebo mimo manzelstva.

EVCA, no co mam povedat na ten krasny portret? Som uprimne unesena! Je celkom ine dat si k nicku aj podobizen autora. Mozno aj ja by som mohla niekedy..

Kočky, Lexi písala o tom, ako sa hrnú puberťáčky bezhlavo do sexuálnych skúseností. Ale čo tak zamyslenie o tom, ako sa do nových sexuálnych skúseností púšťajú ľudia po 50-ke, po 30 rokoch spoločného života s jedným partnerom, ktorému darovali svoje panenstvo a zrazu si ten človek nájde mladšiu pipku? Ako sa na takého človeka pozerajú jeho dospelé deti, ktoré už majú vlastné rodiny a zrazu sa nedokážu stretnúť na rodinnej oslave, lebo jeden človek zlyhal? Ako tých manželov zabezpečil papier a to, že si darovali panenstvo navzájom?

Miriam, to je moja odpoved na to, prečo som nečakala do svadby a prečo ma nijako nemrzí, že sme s mužom neboli pre seba prví.

Tak naco potom svadba? Ano, ja svadbou istim neisteho cloveka… samozrejme, nikdy nemozem na sto percent predvidat, co nas v zivote stretne – ale to ani ti, ktori spolu ziju pred svadbou. Do svadby sme neprekrocili hranicu intimity a to nam davalo slobodu vztah ukoncit. Svadbou sme sa slobodne a pevne zaviazali spolu celit vsetkemu, co zivot prinesie. Viem, co sme prisahali a nie su to pre nas prazdne slova. Myslim to tak, ze stabilita manzelstva je vedlajsim produktom zelezneho odlhodlania zachovat ho funkcnym den za dnom.

Zuzi, respektujem tvoj nazor, s tym simulovanim manzelstva som to myslela tak, ze tam sa skusa manzelstvo s tym, ze ved ak to nepojde, koncime. Manzelstvo povazujem za vztah, z ktoreho sme ani jeden nemienili nikdy vycuvat. Ja som dost casu pred svadbou chodila k jeho rodicom na vikendy, on k nam. Nic z jeho povahy a spravania ma neprekvapilo a v sex. spoluziti sme si porozumeli krasne. Ja by som nedokazala dat svoje panenstvo pocas “skusobnej doby”, s vedomim, ze ak “neobstojim”, tak ma necha… Potrebovala som ovzdusie absolutnej dovery a tam patrilo aj vedomie, ze ma nikdy neopusti…, ze jednoducho tuto moznost sme v manzelstve nepripustali a ani nepripustame. Je to mozno paradox, niekomu sa to moze zdat obmedzenim slobody, ale mna prave to robi uzasne slobodnou, viem, ze si mozeme verit. Kazdemu prajem pekne vztahy a stastne manzelstvo.

Ja seba sice nepovazujem za veriacu ale o panenstvo som prisla az ked som mala takmer 25, kedze dovtedy som vlastne ani nemala ziaden vztah, takze ani nebolo s kym,ale aj keby bolo, tak by som do toho len tak nevhupla s hocikym. O panenstvo som prisla az s buducim manzelom a vlastne som rada, ze som ani nemala iny vztah, kedze som typ cloveka, ktory si nevie predstavit, ze s niekym chodi a uz sa s nim rozide a nic k nemu neciti. Ked milujem, milujem navzdy. Mojho muza vlastne milujem od 15tich, aj ked sme sa dali dokopy az ked som mala 24 a viem, ze ho budem vzdy milovat. Ale na problem panenstva sa da pozriet aj z inej stranky – co ked sa zena nechce vydavat v 20 – 24 rokoch, ale az niekedy pred 30kou, to by musela cakat dovtedy, co je asi dost nemyslitelne. Preto sa vlastne veriaci tak skoro beru.

Miriam, manzelstvo sa simulovat da. Spoluzitim nadivoko. Ale nechcem to davat do suvisu sex. Ten je podla mna precenovany a uvadzany casto ako dovod rozchodu, pricom to podla mna nie je pravda.

Pozorovanim spravania sa partnera k blizkym a jeho vztahu k praci nikdy nezistis tolko, ako ked ste spolu a prechadzate beznymi dennymi problemami spolu. Mne “divoke” spoluzitie dalo vela. Vtedy som zistila, ze to je clovek, na ktorom sa mozem spolahnut aj v zlom. Ale nechcem pisat o tom, ze bolo dolezite, ze sme pred manzelstvom mali spolu sex. Na tom nas vztah nestoji. Ze ten sex bol, bola len prirodzena sucast nasho spoluzitia. Ale akosi ho neprecenujem.

Panenstvo nemusi byt znakom zachovanej sexualnej nevinnosti. Drviva vacsina dievcat pozna masturbaciu a aj lubostne hranie ak su vo vztahu -a praktizuju petting bez vag penetracie, s orgazmom, bez. V skratke si myslim, ze nie je dolezite s kym pride o panenstvo (ak nesie nejake vnutorne bremeno, pocit viny sa dostavi z tychto dovodov); a lutovat stratu panenstva po dlhe roky z principu je pre mna extremne sentimentalny pojem. Terajsie deti zazivaju asi viac tlaku vrstovnikov a vobec v presexualizovanom imidzi poularnych idolov, takze sa to odraza zvysenou snahou rychlo sa vysporiadat so sexualitou. Myslim si vsak, ze su v tom aj ine hodnoty a postoje k partnerstvu a k zivotu vobec, nieco v zmysle “aj tak vieme, co nas v zivote caka, tak naco z niecoho robit “vedu”. Myslim si, ze je v tom aj nieco pozitivne, hoci skor by som povedala ze to plati pre trocha vyssie vekove skupiny, ktore ziju pravidelnejsim sexualnym zivotom ako 15- rocni. Je asi lepsie vediet, ze sex existuje a clovek ho moze nechat na cas driemat, ako dlhe roky dumat nad tym, ci ten s ktorym pridem o panenstvo bude alebo je alebo bol ten pravy. Ako moze tak vela zavisiet od prveho stuchu?

Ahoj Lexi,

ci mame vstupovat do manzelstva “poctivi”? V prvom rade som uvazoval ci vstupit do tejto debaty, nakolko som chlap, ale … nedalo mi, lebo tieto veci sa ma dotykaju tak ako inych. Myslim, ze v niektorom prispevku som cital, ze zalezi na kvalite vztahu a to je dost podstatne…Nik nema v nikom istotu a preto podla mna to ma urcitu vahu, nad ktorou musi uvazovat kazdy individualne, V prvom rade je to o tom ako si vazime seba (tyka sa hlavne zien) Vo svojom prispevku to trefne napisala “ksichta”, citujem: “Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže mať tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú.” Ja som do vztahu vchadzal cisty, manzelka nie a verte mi, viem ako ju to zranuje a boli, ze som nebol prvy. Padla za obet chlapovi, ktoreho poznam a viem, ze mu vzdy slo len o jedno, predsa mu odolavala takmer dva roky. Ale aj napriek tymto peripetiam si myslim, ze mame plnohodnotny sexualny zivot a sme spokojni. A moja draha je stastna ak je poviem, ze ma pritahuje stale rovnako ako pred 14 rokmi. A myslim to uprimne… Cize moja odpoved ci vstupovat do manzelstva cisti je ano, pre pokoj duse. Papa. Edson

Lexi, odpoved na tvoju otazku, ci by mala zena (muz) byt panna (panic) pri vstupe do manzelstva.

Podla mna je to jedno. A navyse dnes, ked sa ludia beru neskor ako kedykolvek pre4dtym je podla mna zbytocne predstierat ze sme pred partnerom nemali nikoho ineho.

ALE podla mna je dolezite nemat s nikym styk iba kvoli tomu, aby sme sa zbavili pannenstva, alebo preto, aby sme ziskali skusenosti. Kazdy styk by mal byt iba preto, ze ho skutocne chceme, a plne chapeme, co vlastne robime, a sme si vedomi akychkolvek nasledkov.

(Pod naslednami nemyslim len tehotenstvo, ale ak choroby a podobne, co sa moze stat napriek *vsetkym* opatreniam.)

Pýtaš sa, či je dobré, ak žena vstupuje do manželstva ako panna. Mne sa to napriek tomu, že som veriaca nepodarilo. V puberte som bola v niektorých veciach rebelantská a určité veci som si musela skúsiť na vlastnej koži. Jeden môj dosť vážny vzťah trval 5 rokov a jeho súčasťou bol aj sex. A dosť dôležitou.Bola som vtedy presvedčená, že je to ten pravý. Niečo mi však bránilo súhlasiť so svadbou a tak som zo vzťahu vycúvala. Neskôr som sa spoznala s mojim manželom. Musím sa priznať , že som vtedy veľmi ľutovala, že môj predošlý vzťah zašiel tak ďaleko. Je to veľmi nepríjemné, ak nemôžeš vojsť do vzťahu s čistým štítom. Možno to každý vníma inak a niekomu to nevadí, mne osobne to však bolo veľmi nepríjemné. Pre môjho muža som bola prvá a mne bolo veľmi ľúto, že to nie je on, s kým odhalím tie úžasné tajomstvá po prvý krát. Musím sa priznať, že vnútorne som sas tým musela dlhšie vyrovnávať. iste niekto povie, ako môže žena povedať, že najlepšie je mať jediného sex. partnera, veď to nemôže porovnať. Ale na čo niečo porovnávať? Práve to porovnávanie je veľmi nepríjemné. Je úžasné, keď nemusíte nič zrovnávať, keď sa nemusíte učiť na vlastných chybách, ke´d sa nemusíte vidieť v posteli niekoho iného, ako je váš muž. Myslím si , že o tomto je čistota. Nie je to nezmyselný príkaz cirkvy, ale ochrana pred poranením duše a srdca. Aspoň takto to cítim ja. Iste, každý môže amť tie hranice trošku inde a určité veci sa ho tak nedotýkajú.

So sexom sme pockali do manzelstva, obaja sme boli pre seba prvym darom. Spoluziacky, ktore s tym zacinali na strednej, su teraz vacsinou rozvedene.

Kvalita intimneho zivota zavisi hlavne od kvality vztahu, nie od skusenosti predtym.

Citala som pekne prirovnanie, ze sex je slahacka na torte a ta torta, to je manzelska laska. A kym sa “upecie”, treba nejaky cas pockat. Dievca ma najvzacnejsi dar svoje panenstvo a to sa uz nikdy neda vratit spat, ak ho raz niekomu da. Tak je najkrajsie, ak tento dar moze dat svojmu manzelovi.

Myslim, ze vela dievcat uz plakalo preto, ze dobrovolne dali svoje panenstvo niekomu, kto si ho nevazil a tym pre chlapca vsetko skoncilo. A co vychova k rodicovstvu? So sexom predsa uzko suvisia deti. Nemaju pravo narodit sa do rodiny, kde budu s laskou ocakavane a kde su nan rodicia pripraveni?

Lexi, zas sa ti zadarilo. ;-))

Myslim, ze je to jedno, ci bol nas manzel jediny alebo nie, ci sme mali sex pred svadbou alebo nie (hoci viem, ze pre veriacich je to podstatne). Ide o zodpovednost v tejto otazke.

Sami, rozpravat sa s dcerou o sexe moze byt aj o inom ako o odhovarani a vysvetlovani. U deti viac zabera, ak ich pocuvame. Aj tak som zvedava, Lexi, ako si predstavujes rozhovor s pubertackou na tuto temu. Dufam, ze nam o tom, ako to dopadlo, napises.

moj mnazel bol tiez jediny. mile vsak. bolo to krasne az do chvilekym som zistila ze ja prenho som nezostala jedina. druhe husle hralo decko co este chodilo na zakladnu skolu. podla jeho slov, ktorym odvtedy teda neverim, ho zvadzala a vyslovene dotiahla do postele. male decko. chapete. spravila nam zo zivota peklo. neustale vyvolavla a vyhrazala sa samovrazdou. ale inriganka bola dobra. vzdy pisala ze nevadi ze bude trpiet ale nech je nas syn, teda moj a mojho manzela stastny. 15rocne decko intriguje, rozbija mnazelstva. v jej veku som sa hrala s babikami a nevedela som cim budem ked vyrastiem. ona to ma iste.

Pre vacsinu ludi nie je sex len fyzicke spojenie, ale aj spojenie srdc. Kazdy rozchod boli, a ak vztah bol aj sexualny, tak boli o to viac, lebo s tym druhym odchadza aj kusok z nas. Ten kusok sa uz nikdy nevrati spat, ani s dalsou velkou pravou laskou – bolest sa zahoji, ale v mysli, srdci a v podvedomi uz obraz predosleho partnera naveky ostane.

Lexi, asi ma oznacis za ortodoxnu katolicku. Naozaj ma na tento moj nazor vplyv moja viera, bez nej by som to nezvladla. Sex pred manzelstvom zivot neuveritelne komplikuje. Vdaka tomu, ze sme vydrzali, sme sa ovela viac spoznali – mali sme cas na dlhe rozhovory.

So sexualnym pudom je to ako s hnevom – teda co sa tyka mozgu, ten v tom nevidi velky rozdiel. Da sa to ovladnut, da sa vydrzat, nieco to stoji ale pre vztah to ma velky prinos. Cakanie ma uistovalo, ze o seba naozaj stojime a ze svoj buduci spolocny zivot berieme vazne. Co viac moze dievca presvedcit o laske chlapca, ak ten je ochotny na nu cakat?

Dievcata a edson 🙂 vdaka za otvorenost, ani som to necakala. Uz dve z Vas hovori, ze pred svojim manzelom nepoznali intimne ineho muza. Toto povazujem za dost zlozity vychny nazor – ja sama nie som o tom presvedcena, ale som otvorena akzmkolvek nazorom. Myslite si, ze pre manzelstvo je dobre, ak donho manzelka vstupuje ako panna?

super napísané, páči sa mi článok

tak neviem, nakolko to nie su len silacke reci – ciste preto, ze sex je servirovany zo vsetkych stran ako zabava pre coraz mladsie vekove kategorie a treba byt “in”. Mozno ma Juniorka normalnejsie nazory, len musi byt rovnocenna s casopismi vymletymi spoluziackami……….a ad osemdesiate roky, to sme mali na gympli anketu o sexe a spoluziak, ktory bol 100percentny panic, tam napisal, ze “mu v sexe uz nic nemoze byt nove”, haha. Myslim, ze vysoke percento pubertaciek, ktore hlasaju,ze sa “tarchy panenstva” uz zbavil,i prosto keca…………..opravte ma, kto mate inu skusenost.

Lexi, som chlap, ale svoje dve dcery chcem viest presne k tomu co vyjadruje text tej krasnej piesne. Ach, tie roky osemdesiate, panboh za nich zaplat… Vdaka za pekny clanok. Vedel som, ze nie som sam s takymto pohladom.

edson