Pečenie medovníkov s Meshikou

Nikoleta 4
Pečenie

Začíname: kuchyňa je zabezpečená, Meshika má stoličku, na ktorej stojí, poistenú proti šmyku. Počítač je v plnej pohotovosti, aby som všetko mohla zapísať skôr ako to zabudnem.

Začíname delením vajec. „Mami, ja, … JA!!!” jej hlas je čím ďalej tým naliehavejší. Celkom sa jej to darí, dnes rozdelila vajíčko bez toho, aby zmiešala bielko so žĺtkom. Viac náhodou, ale predsa.

Vážime múku. Samozrejme, vysypali sme. „Mami, ja ti pomódem.” A ručičkou zhŕňa múku na zem. Je mi jasné, že ma videla niekedy to robiť. „Počkaj, zhrnieme to do misky,” podarí sa mi zachrániť aspoň trochu múky.

Ďalej cukor. Meshika vehementne váži. Na stotinu sekundy sa odvrátim a nechám cukor navážený na mlynčeku. V momente si uvedomujem moju chybu, bohužiaľ, neskoro. „Sám vytipal sa. On pevátil a sám sa vytipal.”

Klinčeky. „Miláčik, musíme vybrať desať klinčekov, vyberaj a ja ti budem hovoriť.“ … „Uď je desať?” „Áno, už je ich desat,” a skôr ako som to vyslovila, milé klinčeky už boli v mede, ktorý som nepredložene dala do misky posledný. Nuž, vybrala desať, tak ich dala do misky. Povyberám ich a svorne ich olížeme. Dám Meshike mažiarik: „Zlatíčko, tu takto miešaj a klinčeky sa potlčú.“ Mieša celá nadšená: „Mami, uď to vém!!!!! Ja som veká koťka, ja vem méšať.”

Nakoniec som ich dala do mixéra – Meshi sa po prvý raz podarilo ho zapnúť samej a ja mám sekundu na popratanie. „Uď sú!!! A ja ujobila som to sama!!!”

Rýchlo zapisujem naše dobrodružstvo. Nenávidí, keď sa jej nevenujem: „Mami, to vypni, to už vypni!!! Pečo ty ma neposlúchaš? Uď poď pecť lebo ceto pokadí sa!!!” No dobre. Tak začínam miešat. Podľa starého zvyku si kde-tu z cesta ždibnem. Chyba. Meshika vidí všetko, najmä to, čo nemá. „Aj ja!!! JjjjjA!” Však nech si to skúsi: „Ok, zober si,“ akoby som niekomu dala podpísaný šek bez sumy: „NIEEEEE, nie tak veľa!”

Dám jej miešat. Na chvíľu sa zamyslím a jej sa podarí nacpať cesto do malej misky, v ktorej sme rozbíjali vajíčka. Ešte že som sa poučila a bielka na polevu sú mimo dosahu. Minule sme mali trojnásobnú dávku perníkov, lebo sa jaj podarilo zmocniť sa ich, a zamiešať ich do cesta skôr, ako som sa stihla spamätať.

„Zlatko, prečo si to nacpala do misky?” “Aby to sme mohli pécť, aby to ja dala do pece a oni sa mohi pécť.” „Toto sa nedáva do pece, tieto budeme vytláčať formičkami, ako si vytláčala plastelínu” „Mami, to mojimy fomikami to budeme vytáčat?”…. „Mamiii, to mojimy fomikami to budeme vytáčat?”…. „Máamíiii, to mojimy fomikami to budeme vytáčat?”… stále rýchlejšie a hlasnejšie. „Čo Meshi, ktorými formičkami? Tými srdiečkami, čo máme zo Slovenska,” „Zo Soveka? Kde býva Jobika, čo tam sa leti ďaleko?” „Áno.” (odpovedaj celou vetou!!) “Mamíiii, formiky zo Soveka? Od Jobiky, čo tam sa leti, ďaleko?” „Áno, miláčik, zo Slovenska, kde býva Robinka.”

Toto je chvíľa, keď sa zväčša posilním pohárikom medoviny. „Aj ja, detské víno!!! (rozumej Vinea) Poslušne nalievam štamperlík.

Cesto sa nám ako-tak podarí dať dokopy. Otrčí mi špinavé ruky „Tejaz umyť vuky. Mám filthy hands.” Dám ju k umývadlu a zapnem jej vodu: „Vydrhni si ručičky.” Medzi tým rýchlo čo-to upratujem. Preruší ma: „Mami, toto je taká special voda na umývanie” a opakuje sa asi po stý krát. Do čerta!!! Tatinko ráno umýval kuchyňu a zabudol odložiť jednu jedinú fľašku. Posledné tri odstavce boli napísané za ceny úplne premočeného trička a asi 20 litrov vody, co sa snažila prelievať vodu z jedného umývadla do druhého.

Našla akési cukríky na detskom tanieriku. „Mami, tu sú moje cukíky. Móde si dať? Áno, móde si dať? Mamiii, a kde je ten cukíkovať? De je? Moj cukíkovať?”

Prezlečiem ju, utriem linku a cesto strčím do chladničky. Medzitým počujem vodu v kúpeľni a dobehnem k Meshike ako sa škriabe na záchod. Moja zlatá dievčinka, ďalší krok k sebestačnosti. Nechá ma v štichu pri upratovaní kuchyne a začne obšťastňovať tatinka; pomáha mu sadiť jahody. Odkiaľ berie to dieťa toľko energie?

Ešteže to cesto treba nechať postáť. Vaľkať a vytláčať budeme po poobedňajšom spánku. Neviem, ktorá z nás ho viac potrebuje.

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Jezisimisi ved ja som na tento clanok uz aj zabudla!!!

    No tento rok som aj ja mala dvoch pomocnikov, Rimiana a Meshiku, co robi jeho velka sestra (7) musi aj on (18 mesiacov). nastastie Mshika je uz sikovna. Aj ked je to zo zaciatku roboty, ze clovek rozmysla ci to vobec ma vyznam, ked to sto krat rychlejsie uerobi sam, treba sa s deckami takto piplat. Oni to potrebuju.

    Andrea, jasne ze sa pamatam. Ela mi povedala, ze mas uz dve decka, super! ratulujem!!!

  2. meshika je paradna. krasny pomocnik. mozno si ma pamatas…andrea a miska – havaria pri velkom kameni…

    mne sa doma tmoli 17 mesacna monika – tiez chce pomahat a hlavne ochutnavat a jest kysle uhorky… :o)

  3. My sme medovniky psolocne aj zdobili: dopadlo to tak, cela kuchyna bola pomalovana cukrovou polevou a na medovnickoch sa prejavil vrchol abstraktneho umenia, ale boli nadherne.

  4. práve som dozametala kuchyňu, mala som dvoch pomocníkoch (5 a 2r.), snažila som sa to nejako kontrolovať, že ja som akože šefkuchár a oni sú kuchtíci a v kráľovských kuchyniach musia kuchtíci počúvať šéfkuchára, ale nakoniec bol kuchtík zo mňa smile

Pridaj komentár