ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Zo životaVaše príbehy

Po druhom pôrode som si prešla peklom

 Maja   04.08.2016   0

Nedávno som upratovala veci v starej skrini a zbadala som malinkú ponožku, ktorú mi pre moju malú uplietla moja mama.

Je to už sedem rokov, a predsa mi tep vyletel kamsi do výšky, keď sa mi vynorili všetky spomienky na najhoršie obdobie v mojom živote.

Všetko malo byť celkom inak. No nebolo a čas sa nedá vrátiť späť.

Ingimage

 

Materstvo bolo to pravé pre mňa

S manželom to bola láska ešte zo školských čias. Čoskoro po svadbe som otehotnela. Narodil sa nám synček, ktorého som zbožňovala od prvého dňa.

Bol úžasné bábätko a ja som si veľmi užívala svoje materstvo, hoci som bola na dieťa aj domácnosť väčšinu času sama. Môj muž vždy veľa pracoval, s malým mi moc nepomáhal.

Chcela som mať iba jedno dieťa

Synček nemal ani dva roky a ja som zistila, že som znova tehotná. Neplánovane. Úprimne, na začiatku som sa vôbec netešila. Celá som sa dávala iba svojmu synovi a chcela som, aby to tak zostalo.

Nejako som si nevedela predstaviť, že budem mať ešte jedno dieťa. Vždy som chcela mať iba jedno dieťa. Ale všetci okolo mňa sa tešili, zvlášť, keď sme zistili, že to bude dievčatko.

Budete mať párik, gratulovali mi. Usmievala som sa síce, pritakávajúc každému, ale vnútri som cítila pochybnosti, či budem schopná milovať ešte niekoho tak, ako svojho syna. Vraj si však podobnými pocitmi prechádzajú všetky mamy, ktoré čakajú druhé bábätko, tak som sa tým nenechávala príliš uniesť.

Potom prišiel ten hrozný zážitok, druhý pôrod

Hoci mi všetci hovorili, že druhý pôrod býva ľahší, lebo už nie som prvorodička a navyše, medzi deťmi nie je veľký vekový rozdiel, moja skúsenosť bola celkom inakšia. Pôrod trval hodiny, zdalo sa mi, že sú to roky, všetko išlo strašne pomaly.

Ingimage

 

Vyberte to dieťa zo mňa

Pukla mi síce plodová voda, ale kontrakcie žiadne. Pichli mi oxytocín, vyvolávačku, mala som úžasné bolesti, pôrod však nepostupoval. Progres ani po hodinách nulový. Iba bolesti, šialené bolesti.

Bola som na tom psychicky tak zle, že som prosila doktorov aj sestry, nech už to utrpenie skončí, nech to dieťa zo mňa vyberú. Prechádzali okolo mňa a tvárili sa, že na hysterické reči sú zvyknutí.

Prosila som aj muža, ktorý bol pri mne, nech im niečo povie, ale on iba pokrčil ramenami. Ako vždy.

Nevládala som sa na ňu ani pozrieť

V jednej chvíli začali ozvy srdca môjho nenarodeného dievčatka padať. Videla som mužov vydesený pohľad. Všetci doktori, sestričky zrazu pri mne. Napokon zo mňa dieťa vytiahli vákuumextraktorom. Potrhala som sa všade, kde sa dalo.

Keď mi ukázali dcérku, jednoducho som nemala silu ani sa na ňu pozrieť, už vôbec nie ju pohladkať, pobozkať. Nie ako pri synovi, ktorého vôňu po pôrode si viem vybaviť ešte aj dnes. Pri ňom som bola vo vytržení, v extáze. No po druhom pôrode som bola tak vyčerpaná, že ani pocit viny kvôli nezáujmu, so mnou nepohol.

Ja som iba ležala a ležala

Na veľké šťastie bola moja dcéra celkom zdravá a veľmi rýchlo nás pustili domov. Ešte týždne som sa kvôli stehom nemohla ani pohnúť.

Prišla mi pomôcť moja mama. Presťahovala sa k nám do bytu, aby nemusela dochádzať z iného mesta a bola mi nablízku deň - noc. Starala sa o celú našu domácnosť. Varila nám, upratovala, hrala sa s mojím starším synom. Nosila mi dcérku na kojenie, ona ju prebaľovala, kúpala.

Ja som iba ležala v posteli so svojimi čiernymi myšlienkami. Najhoršie bolo, že som k svojej dcére nič necítila. Malé čiernovlasé bábätko prisaté na môj prsník cuckalo mliečko o dušu a ja som mala pocit, že sa to deje niekomu inému, nie mne.

Ingimage

 

Desila som sa, že na to budem sama

Po mesiaci som sa už ako tak zotavila a moja mama odišla domov. Nebol dôvod, aby ostávala dlhšie a navyše, dvojizbový byt bol primalý pre toľkých ľudí. Mala som hrôzu z momentu, kedy sa za ňou zatvoria dvere a ja ostanem doma sama s dvomi deťmi.

S nikým som o svojich pocitoch nerozprávala. Bála som sa, že by mi všetci iba začali radiť, že to zvládnem a podobne. V duchu som si hovorila, že som hrozná matka. Úprimne, keď si spomeniem na to obdobie, bola som taká nijaká matka. Bola som strašne unavená a nevyspatá, čo len zhoršovalo situáciu.

Prepadla som panike

Dcérka bola náročné bábätko. Stále plakala, niekedy sa mi zdalo, že vrieska. Určite cítila moju nervozitu. Stále som jej ponúkala prsník, ale ona sa nedala utešiť. Myslela som si, že je hladná.

Začala som počítať a zapisovať si, kedy a koľko zje, koľko spí... keď nespala alebo nejedla podľa mojich tabuliek, bola som z toho na nervy a rozmýšľala, či by sme nemali ísť na pohotovosť. Najhoršie boli noci, niekedy som si želala, aby som zaspala a už nikdy viac sa nezobudila.

Muž mi ešte pridával

Tlak bol prisilný. Muž mal zo mňa nervy, občas zo seba dostal komentáre typu, čo je na tom také ťažké, veď iné ženy zvládajú, prečo ja nie... z toho som bývala besná. Dve vety sme nevedeli prehodiť medzi sebou bez toho, aby sme sa nepohádali.

Ingimage

 

Rovnako šialený stereotyp

Každý deň, celý deň, všetko prebiehalo rovnako. Muž odišiel do práce a ja som zostala doma sama s bábätkom a trojročným synom v našom byte. Vrátil sa domov až večer, najedol sa a išiel spať. Bola som celkom sama.

Keď som bola s deťmi na prechádzke, pripadala som si medzi davom ľudí ako keby som padla z Marsu. Pozerala som sa okolo seba a pýtala sa, prečo sú oni takí vysmiati a ja taká nešťastná.

Čierne myšlienky

Keď som raz večer kúpala deti, najprv som umyla staršieho a potom som ho poslala do izby a zapla mu rozprávku. Chudák, už si zvykol, že ho stále ignorujem, nechcel toho po mne veľa. Potom som išla okúpať malú. Dívala som sa na jej malé telíčko a vlásky.

 V jednom momente som si pomyslela – mohla by som ju utopiť. Iba na sekundu mi to preletelo hlavou, ale tú myšlienku som nemohla zo seba striasť.

Prečítajte si aj: Varovné príznaky v popôrodnom období. Kedy vyhľadať pomoc?

 

Neskôr bolo ešte horšie.

Namýšľala som si, že moje mlieko nie je dosť dobré, hoci maličká výborne napredovala. Ja som tvrdila, že nie a bála som sa, že zomrie. Keď zaplakala, vždy som videla za tým nejaký skrytý dôvod, hrozbu.

Na internete som hľadala všetky choroby, ktoré by mohlo mať moje dieťa. Niekedy aj hodiny. Muž by prišiel domov a pýtal by sa, kde je večera a prečo to v našom malom byte vyzerá, ako by tam padla bomba. Ja som mu to nevedela vysvetliť. Bola som úplne mimo.

Až raz prišla moja kamarátka, ktorá vídavala ten chaos už dlhšie. Neskôr mi povedala, že si myslela, že to prejde, bála sa montovať do mňa. No jedného dňa sa presvedčila, že sa mi všetko vymklo spod kontroly. Keď mi zavolala, len som jej plakala do telefónu samé nezmysly.

Ingimage

 

Postrážila mi deti a poslala ma k svojej švagrinej, ktorá je psychiatrička. Veľmi rýchlo mi diagnostikovali popôrodnú depresiu.

Muž to nevydržal

Dostala som lieky a postupne mi začalo byť lepšie. No muž to nevydržal a odišiel. Odišiel od nás, keď som ho najviac potrebovala. Už som mu však odpustila, aj keď to bolo ťažké.

Dnes žijem s deťmi sama. Moji rodičia mi boli veľkou oporou. Strávili sme u nich s deťmi tri mesiace, kým som sa trochu dala dokopy. Teraz, po siedmich rokoch, sa cítim výborne. Už poznám techniky, ako sa uvoľniť, upokojiť, meditujem, cvičím jogu, behám.

Ťažké dni sú za mnou.

Moja dcérka chodí do školy. Všetkým čerstvým mamám rada rozprávam tento svoj príbeh, pretože som si istá, že mnoho z nich prechádza určitou formou popôrodného baby blues. Nesmú sa hanbiť a musia pohľadať pomoc.

Mne je dnes ľúto každého dňa, ktorý som sa o svoju dcérku nemohla poriadne starať tak, ako by si zaslúžila, ale dúfam, že jej to svojou láskou všetko vynahradím.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.7 z 5. Celkom 13 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised