Mám chuť sa vyrozprávať, možno preto, lebo moje tri ratolesti sa tvária, že oddychujú poobedným spánkom, možno preto, lebo po pár prebdených nociach mám jednoducho chuť na akýkoľvek rozhovor o mojich starostiach, no a ten laptop dokáže tak okúzľujúco mlčky načúvať. Kde je tá zlatá mladá myseľ, ktorej sa všetko zdalo jasné a nesmierne jednoduché, jednoducho zmizla v závale povinností a nedostatkom času sa myslenie zjednodušilo na to zaužívané. A mladé nové a správne, na jeho aplikovanie do života niet už síl.
O čom že to hovorím? O výchove detí, dámy a páni, nič nového pod slnkom, popísalo sa už literatúry na túto tému. No zabudlo sa akosi na bežnú prax, nikto ma ako maminu neupozornil na to, že pri mojich troch deťoch sa budem stretávať s formáciami typu: bolí ma zub, tri dni som nespala, pretože najmladší syn má sople, starší chce neustále sedieť pred televíziou a ja už nemám síl s ním bojovať, najmladšieho kojím a stredňásek práve nutne potrebuje ísť kakať, musím už vypnúť pomaly polievku a doprala pračka. Áno, ten kto to nezažil jednoducho povie , však to všetko postupne zvládni. No iba ja viem, že moja nálada už nie je konštruktívna ale prudko naberá deštruktívny spád.
A práve teraz mi začína absentovať v mojom živote výchova k rodičovstvu. Prečo sa na tak samozrejmú vec nepripravujeme. Je samozrejmé, že sa učíme noty, angličtinu, ale prečo nie je samozrejmé naučiť sa zručnosti, vďaka ktorým sa budeme vedieť prebiť aj takýmito situáciami. Ako zvládnuť stres, ako si nebrať osobne a tváriť sa dospelo na komentáre mojich detí (celé doobedie varím a – fuj ja to nechcem). Jasné, nie som negramotný jedinec, teoreticky to mám všetko zvládnuté, ale prakticky…ako zvládnuť zlosť bez toho aby som ju zadržala(veď ho neprizabijem, on je ešte dieťa, zvládnem to, som predsa dospelá)a vypustila na človeka, ktorý má tú smolu, že je naporúdzi, na partnera. Prípadne nespravodlivo na staršie dieťa, tam už sa ľahšie zabúda na to, že je „predsa ešte maličký“. Takže prosím, učitelia národov a všetkých krajín, spojme sa a učme aspoň naše deti, ako byť rodičom. A snáď nám tie dietky naše chyby odpustia, alebo začnime u seba a odpustime si samy svoje prehrešky, bude sa nám ľahšie usmievať.
Janica, ja ti vysvetlim “Co je to za chlapa, ktory ma deti a chodi do prace”: Je to zodpovedny muz, ktory sa stara o rodinu. (samozrejme su aj vynimky, ale to je na iny clanok).
1. Ja onedlho budem odchadzat z domu o 6:00 a vracat sa medzi 17:15 a 20:30 (zalezi na okolnostiach). Ako je to mozne? Manzelka je na materskej, splacame byt a ine pozicky a niekto musi aj pracovat, aby rodina vyzila. Neviem aka je zamestnanost u vas v regione, prip. v meste, ale ja za pracou musim dochadzat 50 km. Tiez sa mi nepaci, ze som daleko a dlho prec od rodiny a ver, ze by som sa radsej doma venoval detom, aby si manzelka mohla oddychnut, ale clovek si jednoducho nevyberie.
2. Nie kazdy ma rozvetvenu rodinu, ktora nema vlastne starosti a vsetci utekaju k mojim detom. Ved stare mamy su tiez zamestnane, maju svoje zaluby, starosti. A je nezmysel ziadat starych rodicov, aby denne sedeli u nas doma a hrali sa na aupair. Su rodiny, ktore ani nemaju starych rodicov, alebo su velmi daleko.
3. “On si urobil tri deti a … žena chudera”??? Hadam mat dieta je spolocne rozhodnutie oboch rodicov, nie?
Janica, ja ti vysvetlim “Co je to za chlapa, ktory ma deti a chodi do prace”: Je to zodpovedny muz, ktory sa stara o rodinu. (samozrejme su aj vynimky, ale to je na iny clanok).
1. Ja onedlho budem odchadzat z domu o 6:00 a vracat sa medzi 17:15 a 20:30 (zalezi na okolnostiach). Ako je to mozne? Manzelka je na materskej, splacame byt a ine pozicky a niekto musi aj pracovat, aby rodina vyzila. Neviem aka je zamestnanost u vas v regione, prip. v meste, ale ja za pracou musim dochadzat 50 km. Tiez sa mi nepaci, ze som daleko a dlho prec od rodiny a ver, ze by som sa radsej doma venoval detom, aby si manzelka mohla oddychnut, ale clovek si jednoducho nevyberie.
2. Nie kazdy ma rozvetvenu rodinu, ktora nema vlastne starosti a vsetci utekaju k mojim detom. Ved stare mamy su tiez zamestnane, maju svoje zaluby, starosti. A je nezmysel ziadat starych rodicov, aby denne sedeli u nas doma a hrali sa na aupair. Su rodiny, ktore ani nemaju starych rodicov, alebo su velmi daleko.
3. “On si urobil tri deti a … žena chudera”??? Hadam mat dieta je spolocne rozhodnutie oboch rodicov, nie?
Janica, pri tvojom prispevku som sa schuti zasmiala! Ake jednoduche a my sme na to neprisli!!! Ved to je genialny napad! Este mi povedz, ako sem dostanem celu moju rodinu, ktora byva 100km od nas! A ako ukecam dceru, aby travila viac casu u svokry, ktora sa sama stara o svoju choru maminu a ozaj nema casu nazvys. Ja som napriklad chytila za slovo susedu dochodkynu, ktora sa mi stale nukala, ze u seba postrazi. Ja jej nato, ze mi vadi, ze fajci, takze smola. Ale keby bola taka veeelmi ochotna, ze mi moze postrazit mimino u nas, ak ju to neobtazuje. A ona suhlasila. Mali ste ma vidiet, ako som utekala z obchodu do obchodu, kde bol problem dostat sa s kocikmi!!! A na kozmetiku.A ten pocit, ze si v pokoji mozem citat etikety v obchode a nemat stresy z toho, aby mimino nerozzuvalo tovar v nakupnom kosiku (nech ziju supermarkety a ich kosiky so sedackami pre deti). Uz tolko neutekam, to bol len “nakupny deficit”. Momentalne mam problem s tym, ze neviem, ako sa jej mam revanzovat, ked za to nic nechce, a preto ju nechcem zneuzivat pricasto. Len neviem, preco som cakala tak dlho (vyse roka), kym som jej ponuku prijala.
Aby žena mohla byť dobrou mamou, musí jej pomáhať celá rodina a dieťa musí vedieť, že má aj otca. Co je to za chlapa, ktorý nejakej žene urobí tri deti a odchádza z domu o 6.30 a prichadza o 22.00? To robi na dve smeny? Alebo je jeho funkcia manažera, riaditeľa či majiteľa firmy taká dôležita, že na deti nema čas? A prečo si potom urobil tri deti, keď nechcel byť otcom a venovať deťom čas? A ta chudera žena netušila pri prvom či druhom dieťati o čom to celé je a dá si urobiť ešte tretie?
Decko musí mať oboch rodičov, starých rodičov, strýkov, tety a všetci by sa mu mali venovať. Decko nema mať iba jednu uštvanú strhanú mamu. Odporučam dať najstaršie decko do skolky, k strednému aupairku aspoň na dve hodiny, najmladšie uložiť a trocha relaxovať. Variť jednoducho, nežehliť, na veľke upratovanie zavolať firmu. A večer zapojiť muža, cez vikend babičky.
Moj Kubo je vytužene dieťa, narodil sa, ked som mala 38 rokov. Mala som zabehnuty iny životny styl a bolo to tazke, citila som sa odstrcena, mechanicky som kazde tri hodiny krmila, nevyspata, s depkami. Vystažovala som sa kamaratkam a jedna z nich mi dohodila studentku, ktora každy den na dve hodiny k nam chodila a brala maleho von. Najprv sme tieto dve hodiny s mužom len spali (on pracuje väčšinou doma), potom sme zašli na kavu, raz aj do kina. Dve hodiny som si mohla citať, kresliť, robiť si pleťovu masku, mailovať, neskor už aj pisať (som novinarka). Bolo to skvele, oslobodenie, dobila som sa energiou, moja au.pairka (za 50 Sk na dve hodiny) bola mojim najvačsim a najpotrebnejsim luxusom. Odporucam vsetkym mamam, najma prvy rok. Ziadne doprosovanie sa u rodiny, dievča prišlo, zobralo maleho, nic nekomentovalo. Teraz ma Kubko dva roky, striedaju sa u nas dve aupairky podla potreby na dve hodiny denne a ja pracujem, pisem prekladam. Je to skvele spojenie materstva a roboty. A mam partnera, ktorý sice frfle ale riad vzdy umyje, poupratuje. Nezehlim (krcive veci som dala do vreca a vyložila do hornej police), varim jednoduche jedla a este mam cas chodiť aj do materskeho centra s malym.A obcas zoberiem sestre dieta ja a ona ide na masaz, potom postraži Kubka ona a ja idem plavať. Alebo chodime plavat spolu s detmi. Vsetkym mamam odporucam, najdite si aupairku aspon na dve hodiny, postrazi vam deti na pieskovisku. Ja som tu druhu nasla na inzerat a som spokojna.
Nechapem, preco sa tu hadate. Kazdy ma a moze mat svoj nazor.
Moj nazor je ten, ze niekedy sa musi clovek ocitnut aj na dne, aby vedel ocenit tie krasne chvile. Niekto to tu uz napisal: zivot je sinusoida. raz si dole raz si hore. Ked si dole, treba si povedat, ze raz sa to urcite skonci, takze vydrzat a zase bude dobre.
Nikto nema na ruziach ustlane, ani tie co mate tri deti, ani tie co nemuzu mat ziadne. Kazdy clovek sa bori zivotom s problemami….Nic sa neda robit.
Vzdy ale treba hladat pozitivnu stranku veci. Da sa to, len to treba trenovat a trochu sebadiscipliny je vzdy lepsie nez kopec sebalutosti.
Byť rodičom , neznamená len priviesť deti na svet. To dokáže hocikto. Mať pevné nervy, všetko pod kontrolou a úsmev na tvari – skúste to po niekoľkých prebdených nociach. Veru aj to sa dá, ak mate po boku milujúceho človeka, ktorý aj keď nepomôže, dokáže vypočuť a hoci len trošku poľutovať. Mám deti a sú už veľké. Až teraz sa zamýšľam nad tým, koľko skúsenosti mi chýbalo pri ich výchove. Mnohé problémy, ktoré vtedy sa zdali neprekonateľné teraz dokážem hravo zvládnuť. Naozaj naše školstvo má obrovskú dieru, ktorú v uponáhľanom svete nik nezaplatá. Zamyslíme sa nad tým všetci, hlavne tí kompetentní. Určite by nebolo toľko rozvodov, aj keď sa brali z ohromnej lásky!
Peter, velmi pekne si to napisal:uvedomit si o com tento zivot je. Vyjadrujem Ti obdiv, urcite si skvely otec.
Ja mam len jedno dieta, a cvilu mi to trvalo, kym som pochopila, co je najdolezitejsie. Stale som bola strhana, unavena, lebo som sa nahanala, aby bola domacnost ako v casoch, ked sme este dieta nemali, aby bolo navarene nacas, aby sa nehromadili kopky zehlenia, …. a pod. ved to poznate, a pri tom vsetkom som sa chcela a aj musela venovat dietatu. Samozrejme, ze vsetko si vzdy odskakal manzel. Este, ze je to tolerantny clovek ;o))
Postupne mi prestalo zalezat na tom, ci budeme obedovat o 12, ci o 14, ze sa nahromadili riady na linke. A bolo nam podstatne lepsie. Ked som si dochramala ruku a vsetka starostlivost o dieta a domacnost a este aj o mna pripadla na manzela (cvilu sme mali aj opatrovatelku, ked on musel do prace), pochopila som, ze som sa zbytocne trapila malichernostami, a ze kaslem na tlak spolocnosti, je mi to uplne jedno kto si co o mne pomysli, aka som to matka a manzelka a zena v domacnosti, hlavne, ze je nam dobre a ze mam pred sebou kazdy den vymiate dieta a kludneho manzela.
Pravda, nik nas neucil rodicovstvu, ale ved to sa ani neda. Kazda rodina je jedinecna ako kazdy z nas a neda sa naucit, ako reagovat v tej-ktorej situacii. Hmm, ved nas to kazdy den uci zivot sam.
Osobne môžem povedať,že výchova detí to je predovšetkým akceptovanie ich prítomnosti a ich osobnosti.Mal som fajn život a vedel som ,že mám dve deti až diagnóza mojej ženy ma postavila pred problém a skutočnosť, že som nebol pripravený bola o to ťažšia.Bolo to rýchle a jasné:”Rakovina”.Musím sa priznať,že som to vôbec nechcel pripustiť ,ale hospitalizácia mojej ženy bol ako zlý sen.Mal som problémy sám zo sebou,nevedel som ako reagovať na túto skutočnosť.Manželke som nedokázal pomôcť ani psychicky,ale s detmi som to musel zvládnuť sám.Každý svojim spôsobom pomáhal matka,svokra ,ale bol som to ja sám kto musel vysvetlovať chlapcom.Kedy sa vráti mama? Prečo je preč? Bude ešte dlho? Nikto ma na to nepripravil.Nikto mi nedokázal povedať ako sa mám stím vysporiadať.Prežil som rok ako otec v domácnosti plus práca a všetko čo sme dokázali je,že som musel viac počúvať a prehodnotiť svoje priority.Je to jednoduché len to chce malú zmenu myslienia a uvedomiť si o čom tento život vlastne je.
No sorry, určite ba so ich mala, sú to skvosty a keby sme všetko vedeli nebolo by to také krásne. Ako podľa učebníc a to nie je zábava.
Asi by sme ani nemali deti, keby sme od začiatku vedeli aké je to krásne, ale ťažké.
Stotoznila som sa s Katarinou a aj s odkazom H pre J, lebo je to fakt uplne nieco ine mat jedno dieta a mat ich vac, no a ja som teraz v podobnej faze ako Katarina a vidim to tak, ze sa zrejme budeme musiet dostat az na dno,aby sme sa mohli odrazit. Ale pre mna je uplne perfektne to,ze si mozem takto precitat, ze nie som sama, ze ine matky su na tom podobne a necitim sa potom tak neschopna. Ono je jasne, ze nieco budem musiet urobit, len je to strasne tazke, ked sa clovek uz zacyklil v tom mnozstve negativ. A mozno mi pomoze prave toto. Ale rady typu “daj dieta do skolky a chod pracovat” su fakt nemiestne, to by napadlo aj morona, ale zrejme to nejde…(napr.moj starsi syn memoze chodit do skolky, lebo akonahle ho tam dam, do 3 dni je doma chory a my vsetci ostatni takisto a to je hroza). A fakt nie je vela veci, co sa da vymysliet pre 3 deti rozneho veku, ktore maju uplne rozdielne zaujmy. No nezostava nic ine,len to nejako so ctou prezit a skusit ziskat nadhlad, lebo vela problemov podla mna sposobuje aj tlak spolocnosti, ako musis mat navarene,upratane, musis sa tvarit stastne, lebo si na materskej “dovolenke”, musis stale dokazovat, co vsetko si svoje dieta naucila atd atd… ale nie nemusim!
Fakt!!
Práve som si uvedomila, ze deti sa učia v škole všeličo od všakovakých predmetov vrátane biológie(kde to máme), cez sex. výchovu(ako to máme …). Len nikde nie je čo s tým potom:-)))
PS: odkaz pre J: Som zvedava čo budeš písať keď budeš mať tri deti(aj tie plánované a chcené), ono je každý macher ked to nezažil( poznám podľa seba:-)
Hm. Niekto nepotrebuje povzbudenie a radu, ale internetovú búrku. Všetko to ostré sa vymláti do klávesnice, deťom a manželovi sa újdu už iba úsmevy a dobrá nálada. To sa mi páči. Ďalšia pozitívna stránka internetu. Odkaz pre J. Neviem či si pochopila narážku na tých Mojsejovcov. Na webe som si pod týmto pojmom našla zopár článkov. Ide o reláciu v TV, kde sa plnia sny mnohých slovákov. Vyhrajú milióny a stávajú sa tak šťastní.
vy ste strasne babenky, niekto sa trosku postazuje a hned sa treba ohanat tzv. odbornou literaturou a vlastnymi hrdinskymi cinnmi, je to normalne, ze kazdy ma obcas chvile, ze je dole, ale to nic, zub prestane boliet, sopliky zmiznu a zasa pride jar ))
Tak to som nepredpokladala, že keď niekto napíše ako svoj život zvládol, tak budeš ešte viac vzťahovačná. a sebalútostivá Možno sa ti opäť nebude páčiť, čo napíšem ale skús si aj pôvodnú správu a aj túto viackrát prečítať a pochopíš, v čom by ti mala pomôcť a podporiť ťa. Taktiež bolo iba na tebe koľko detí chceš mať a v akom rozpätí po sebe. Tak ako ti boli odporučené knižky od Moniky, ja ti tiež odporučím dve: Encyklopédia pre rodičov, od Ridest Digest Výběr a Miluj svoj život od Luisy Hayovej. Prvá je písaná pre laickú verejnosť a rieši novodobé problémy žien spojené s materstvom z viacerých aspektov je fakt “cool”, druhá je vedecky spracovaná a dosť ťažko písaná a treba si ju prečítať viackrát.
Nevynímam sa z radu, som úplne obyčajný človek ako ty, len sa o niečo menej ľutujem, veď mať deti sme sa rozhodli my ženy, tak sa nesťažujme,
Možno sa ti nepáčilo čo som napísala a možno aj preto, že si tam našla kus pravdy, ktorá sa ti nepáči, skús a uvidíš začni byť aj pri deťoch viac ženou a myslieť na seba, ani ty a ani deti a manžel tým neutrpia a budeš spokojnejšia, to je len moja rada a taktiež názor si môže povedať každý ale zdielať ho nemusíš a ani sa mu podriadiť
P.S. ˇKeď to budeš chcieť rozviť viac, kľudne napíš, no ja sem stíham chodiť vždy až takto navečer kvôli povinnostiam. Hlavu hore, veď obloha je modrá :o)
To sa uz nemozno ani vyzalovat ?!?!?! Je lepsie v sebe vsetko dusit, chodit so vztycenou hlavou a tvarit sa, ze je vsetko O.K, ked nie je ?!?!?! Kazdy sme nejaka povaha, no nikto ma nema pravo odsudzovat za to, ze sem tam je toho na mna vela a mam chut to zo seba vydat !!! J, pozdravujem ta a prihlas sa do klubu hrdiniek-neporazitelnych ! Mozno by si uspela na kastingu Mojsejovcov, lebo oni hladaju vynimky, ktore vystupuju z radu !
Už som to kdesi spomenula tak hlavne pre tie unavené z vás doporučujem knihy od autorov Eberhard a Claudia Muhlan-ovci: Nerob si starosti mama, Prepáč mama, Buď OK otec,…, vydavateľstvo Advent Orion, toho času asi už len v mestských knižniciach. Veľmi obrazne, zrozumiteľne a hlavne na základe skúseností s láskou písané knihy – osobne si myslím, že nadčasové návody nielen ako vychovávať deti, riešiť denné problémy…. no ako si vybudovať ozaj krásny domov.
Nikto nas neucil ani mnoho dalsich veci – ako zvladat manzelsku krizu, ako si hladat zamestnanie, ako sa udobrit so svokrou, ako vyjst s hlucnymi susedmi, ako byt atraktivna a usmievava, ako sa zbavit depresie, ako pristupovat k zivotu pozitivne, ako sebavedome vystupovat, ako sa nerozculit na chybach druhych…
Nuz, skola zivota vie byt niekedy poriadne tvrda. Casto nas nechava s pocitmi samoty, nedostatocnosti, hnevu, nezvladnuteho stresu… Sme mamy, a chceme byt dokonalymi mamami, ale dokonalym nie je nikto. Bolo by chybou sa tvarit, ze takymi sme. Neostava nam nic ine, len si to priznat pred sebou aj pred svojimi najblizsimi. Citit hnev a frustrovanost nie je zle, tieto pocity nas mozu posunut dopredu, ak si ich prizname a spravne spracujeme… Lenze ako na to, psychologovia radte… Kde nabrat v sebe silu a namiesto vynadania manzelovi, ze si neodlozil ponozky, radsej priznat ze nas rozculila prihorena vecera? To, ze sme nahnevani, treba priamo povedat, za svoj hnev sme my sami zodpovedni… Co vsak, ak nas svojim spravanim stale rozculuje male dieta? Kde nabrat sil sklonit sa k nemu, pozriet sa na vec z jeho uhla pohladu, kde mat fantaziu na vymyslenie alternativnej zabavy? Ako vyjadrit svoj hnev tak, aby sa nam ulavilo a dieta sa poucilo? Emocie sa zadrziavat nedaju…
Nuz, budme mudrejsie ako nasi rodicia, a snazme sa nase deti naucit zvladat svoje emocie nasim prikladom…
Ale, ale toľko pesimizmu a čienych názorov, Mám pocit, že ani neviete ako vyzerajú ľudia a svet okolo vás, ja som varila, keď malá okolo 20,00 zapala a celý deň som mala pokoj, fuj pri jedle bolo ja u nás občas, odosobnila som sa Veď ani nám dospelým vždy nechutí, hypekativity tú poznám až do dne sveľmi dôverne. Choďte do materských centier, mám pocidt, že to na čo sa sťažujete Vás robí zároveň dobre a vyznieva to trochu “masochisticky”. čo sa stane ak ožehlíte raz za 2 týždne pre deti, čo sa stane ak sa občas najete vonku a j nezdravých vecí “hot-dog” pod a uvidíte aké budú deti spokojné, veď aj oni to chcú ochutnať…
A šo tak jasle a ísť do práce, super vec a hlavne pri hyperaktívnych deťoch.
Problémy a starosti budete mať do tej miery do akej dovolíte, aby problémami boli. Aby ste si nemysleli, že čo tá tu píše som s dcérou sama a bola som odjakživa, materiálnu pomoc som nemala žiadnu od nikoho iba to, čo som zarobila, takže viem čo je to byť v kuse v jednom kole, išla som ráno do práce no musela som to otočiť do pôrodnice, malá sa hlásila o týždeň skôr na svet, v pôrodnici 9 dní, potom 2 dni doma a znova do práce, z materskej sa vtedy vyžiť nedalo /2700,-Sk/, mám vynikajúci vzťah s malou a nič nám nechýba,
a myslím, že za podpory manželov a to zvládnete aj s viacerými deťmi tak ako ja s jedným. Sú matky, ktoré sú na tom aj horšie a neľutujú sa, hľadajte vo všetkom len to pozitívne a skúste sa na veľa vecí pozrieť s nadhľadom, veď nič sa nedeje ste len matky a dajte viac priestoru svojim deťom a nebudte ich otrokmi. Prajem veľa slnečných dní :o)
Ja som na to podobne. Mam 5 a 2 ročného syna, ktorí stale niečo vymyslia. Raz skáču z vysokej postele,inokedy su vyškriabany na skrini. Ken čo doopratujem jednu izbu, v druhej je pohroma. Dnes sa mi pri prechádzke v tej člapkanici rozpadli jediné čižmy a neviem, v čom pojdem zajtra von. S nimi dvoma ist do oobchodu, to je ako uragan. Predavačky nas už neraz vykazali z obchodu a manžel odchadza rano o 6,30 a domov pride tak okolo 22,00h. Mala som už aj opatrovateľky.Každá tu bola 2x a povadala, že si našla inu robotu. Rodina nepomaha. Ja už nevladzem. Fakt nie. Sama mam zdravotne problemy. Deti su neustale chore…. Som na dne. Pravdu povediac na toto ma naozaj nikto nepripravil. Keby mi niekto povedal. čo ma čaká, tak veru neviem.. Už čoskoro mi konči MD a ja sa nemam kam vratit pracovať, a ktože by ma už chcel, ked aj tak musim byť stale s detmi.Už som aj niečo skušala, ale bud sa mi ani neozvali alebo ma vypoklonkovali… Ak ma má toto naplnať, tak asi nie som ta spravna mama.
Katarína. Keď som to čítala mala som pocit, že každé jedno slovo , kúsok po kúsku, že to hovorím a píšem ja. Mám síce len 2 dietky ( 3,5 r. a 3 mes.) ale tiež si tú moju zlosť, ktorá sa zbiera ako láva a naberá na obrátkach až kým nevychŕli ako sopka, zväčša odnesia manžel. Celá starostlivosť o deti domácnosť a v neposlednom rade aj o manžela mi pripomína takú pravidelnú sínusoidu.Raz je to nezáživna rutina ( navariť, vyprať, vyžehliť, upratať a pod.) , raz smútok (syn sa zobudil so soplami, malá začala od rána kýchať-už viem čo ma čaká celý týždeň), raz hnev (po štvor -hodinovom spánku sa začína deň a ja viem, že musím vstať), no našťastie má sínusoida aj vrchol a to pre mňa znamená slnečný deň, keď sú moje ratolesti zdravé, manžel správne naladený a plánujeme aké to bude krásne ísť v lete niekam spolu si oddýchnuť, napr. k moru. Všetko je to začarovaný kruh, ktorý má aj svetlejšie aj tmavšie stránky, no bez toho by bol náš život nenaplnený a márny. Tak sa teším aspoň z tých pár voľných chvíľ, keď mám aspoň pár minút len a len pre seba a môžem napísať svoje pocity. Mám ešte jednu – nepodstatnú – útechu: Ešte vydržať tento mesiac a v marci to už pôjde rýchlo a zas príde toľko očakávaná a vytúžená JAR a konečne vystčíme rožky z našich brlohov a začneme sa nabíjať toľko potrebnou energiu, ktorej máme práve koncom zimy tak málo :-)))))))