Prvé slová

Každý rodič a najmä my, mamy, čakáme netrpezlivo na prvé zmysluplné slová z úst dieťatka. Tieto prvé slová bývajú rozličné a predsa zostávajú zapísané v nasej pamäti.

Väčšina detí uprednostní stereotyp a povie prvé tatata alebo bababa a príslušný člen rodinného klanu sa cíti ako kráľ. Zriedka je prvé slovo mama, veď tá je stále naporúdzi, však.

Niekedy sú prvé slová praktické ako ham či dují (druhý prsnik).

Z tohto vyplynula aj moja teória, že už pri prvom slove dieťatko vyjadri svoj postoj k životu a spoločnosti. Preto som ešte netrpezlivejšie očakávala, kedy príde deň D a naše dieťa vysloví prvé slovo a tak zmení svoj aj náš život.

Samozrejme som tajne dúfala, že to bude niečo vznešené ako napríklad mama (uvedomila som si, že mamička je asi dosť ťažké) a tak som nenápadne malej opakovala mamama pri každej vhodnej aj nevhodnej príležitosti či už ráno pri prebudení, zaspávaní ale aj formou otázok napr. Kto ti dáva mliečko? Mama.

Postupne sa z úst nášho vtáčatka rinuli zvuky rôznorodého charakteru, ale chýbal im akosi zmysel…

Už sme si mysleli, že naše dieťatko priniesol omylom bocian z Číny a tak mu bez správneho slovníka nikdy neporozumieme, a vtedy to prišlo.

Chvíľa nebola práve slávnostná, ale mala svoju atmosféru. Ocinko vtedy opravoval poličku a ako každý domáci majster potreboval pomocníka, kopu nástrojov a kľud. Ten kľud mu však nebol celkom dopriaty, lebo sa okolo neho tmolilo všetečné batoľa. Dlho vydržal, ale asi po stej otočke vrátane lezenia po ňom, zdvihol výstražne ukazovák a povedal: ”Choď. do Prčíc!“” a vtedy náš drobec zdvihol tiež malý prštek, pozrel prísne a hovorí mu: “Choď, choď, choď.”

Tak teraz neviem, čo si mám myslieť, keď nás to dietko niekam hneď posiela…Vznikol problém vsunúť tento nepopierateľný fakt do mojej slávnej teórie o prvých slovách. Asi vytvorím radšej novú, o tom, ako si máme dávať pozor na jazyk pri našich detičkách..

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...