Rozprávky na dobrú noc

Naše večerné rozprávky

Našim deťom v postieľkach rozprávame príhody istej Aničky, ktorá „náhodou“ prežíva podobné veci ako ony v daný deň. Cieľom týchto príbehov je analyzovať náš deň, pochváliť, čo bolo pekné a spolu prísť na to, čo by Anička druhýkrát mohla urobiť lepšie.

Niekedy majú príbehy „preventívny“ charakter, snažíme sa tak vypestovať v dcérkach zmysel pre dobro, učiť ich hodnotám /prečo je napríklad dôležité hovoriť pravdu, ako sa zachovať voči agresivite druhých, čo to znamená byť čestným, čo dokáže silná viera, čo je to spravodlivosť a podobne/.

Pre deti okolo štyri a pol roka sú však takéto abstraktné pojmy ešte ťažké a najlepšie ich chápu v príbehoch. Presvedčila ma o tom Rebeka, keď som jej vysvetľovala, že ocko je skaut. Na otázku, kto je to, som jej odpovedala, že je to človek, ktorý má rád prírodu, ľudí, je čestný a spravodlivý.

Jej odpoveď bola: „Mami, to sú strašne ťažké veci, to ja nerozumiem, čo je čestný.“

Nie je to iba o “mudrovaní”

Tak ako rozvíjame rozumček našich mudráčikov, snažme sa rozvíjať aj ich duševno a duchovno. Veď rozumové poznávanie je iba jednou časťou a dieťa má i city a svedomie, ktoré sa tiež patrí formovať. Dobrou príležitosťou na to je toto večerné ticho. Čím ho vyplníme je na nás.

No a aby sme celý týždeň v rozprávkach len nemudrovali, občas pošleme Aničku na výlet za dažďovým mužíčkom, občas k nej príde fialková víla a sem tam jej hračky v noci ožijú. Veď majú aj fantáziu, tie naše detváky.

Ešte poznamenávam, že keď príbehy rozpráva manžel, tak majú úplne odlišný charakter a ja sa v kuchyni zabávam na tom, aký odlišný je mužský a ženský pohľad. Chvalabohu!

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...