Slovo do bitky o tom, či bojovať s deťmi

Gabo (redakcia) 0

Do redakcie nám prišiel rozhorčený email od našej čitateľky Zuzany. Neviem, na koho stranu sa postavíte vy, v každom prípade je to téma hodná boja. 

„Bojovať“ s deťmi je už prekonané?

Milá redakcia,
Nedávno mi od vás prišiel email, teda môjmu bábätku. Od rána som ho už čítala veľa krát a môj údiv ešte stále neopadol. Napokon som sa rozhodla, sa vyjadriť.
Jeden by si myslel, že keď už chcete rodičom pomôcť a radiť, obrátite sa na vierohodné zdroje.

Odsek o výchove detí  je naozaj nesmierne nepravdivý a rodičov navádza na veľmi zlý chodníček neporozumenia a búrania dobrého vzťahu s dieťaťom.
Je plný agresívnych a bojových výrazov. Vyzývate vlastne rodiča, aby s dieťaťom viedol akúsi vojnu o postavenie autorít.

shutterstock

Nesúhlasná reakcia Zuzky sa týka tohoto nášho tvrdenia z newslettra pre bábätko:

Ak dieťa zámerne spochybňuje vašu autoritu, reagujte so všetkou rozhodnosťou a sebadôverou

Pokiaľ už dieťa chápe, čo sa od neho očakáva, mali by ste od neho vyžadovať, aby sa podľa toho správalo. Zdá sa to byť jednoduché, ale ako už vieme, väčšina detí zvykne autoritu starších napádať a spochybňovať. Vo chvíli svojej vzbury sa dieťa nad želaniami svojich rodičov zamyslí a potom sa vzdorovito rozhodne, že sa nimi nebude riadiť.
Podobne ako generál pred bitkou si vypočíta možné riziko, zoradí šíky a celou silou udrie do nepriateľa. Pokiaľ k tomuto priamemu stretu medzi dvoma generáciami dôjde, je nesmierne dôležité, aby v ňom dospelí s prevahou a istotou vyhrali. Dieťa dalo najavo, že si želá boj a od jeho rodičov by bolo nemúdre, keby ho v tom sklamali! Nič nenaruší rodičovskú autoritu viac ako to, keď matka alebo otec počas tohto boja stratia rozvahu.

Dovoľte mi obhájiť tvrdenie z nášho newsletra:

Text navádza na budovanie korektného vzťahu

  • jednak na úrovni rešpektu z pohľadu vertikálneho členenia – rešpektu voči rodičovi ako autorite, ktorá má za úlohu dieťa nielen splodiť a materiálne zabezpečiť, ale aj vychovať tak, aby si uvedomovalo rozdiely v postavení členov domácnosti, rodiny, neskôr v škôlke, škole, v práci, v spoločnosti a  správalo sa s rešpektom k autoritám
  • jednak na úrovni rešpektu z pohľadu horizontálneho členenia – rešpektu voči rodičovi či súrodencovi ako rovnoprávnemu členovi domácnosti, podobne aj mimo domácnosti

Vzťah sa v tomto období najmä buduje, niet vlastne ešte čo búrať.
Nuž priznajme si – keď začíname žiť (pracovať) s novým človekom, obe strany svojimi možnosťami zisťujú, čo je druhá strana zač, čo si môžeme dovoliť, ako nastaviť komunikáciu, aby dobre bolo (ak sa dá).

Dieťa nemá školenie, dieťa je tu nové, dostalo mozog ako nebrúsený diamant a je našou úlohou brúsiť ho do čo najjagavejšieho lesku. A mohol by som pridať stať o tvrdých nástrojoch a veľkej trpezlivosti.
 
Čitateľku Zuzku sme pobúrili “militantným slovníkom“, no ja v ňom vidím obrazný opis situácií, ktoré v živote rodiča a dieťaťa bežne nastávajú.
 
Moje dieťa, ako príklad, si postaví hlavu bežne a snaží sa, akokoľvek militantne to znie, vybojovať si niečo, čo mu ešte nepatrí, resp. nechceme dovoliť.
Či to nazvem bitka, boj, vojna alebo použijem nejaké moderné slovo, podstatou zostane, že zvíťazí lepší pomer odhodlania, trpezlivosti, asertivity i presvedčenia o správnosti krokov. V tomto smere a v tomto veku dieťaťa je úlohou rodiča zvíťaziť a tým v dieťati budovať hodnotový rebríček. Pojem o hodnotách ľudských, hierarchických, materiálnych,…

Niekto mi raz povedal, že ako jedinému svojmu dieťaťu splním všetko, čo jej uvidím na očiach.
Nemal pravdu.  Nad všetkým čnie môj hodnotový rebríček, moje presvedčenie. A musím povedať – občas je to boj. V prvom rade sám so sebou, v druhom rade s dieťaťom. Mojim zámerom nie je dieťa pokoriť, ale naučiť ho, čo ako ne/funguje, čo kedy kto ne/môže, kým plne pochopí, prečo.

Zuzana:

Dvojročné, trojročné  a ani 4 ročné dieťa jednoznačne s rodičmi boj nevedie úmyselne tak ako to vy prezentujete,  mozog dieťaťa ešte nie je ani zďaleka vyvinutý tak, aby mohlo dieťa byť takto zákerné. Aby naschvál podkopávalo autoritu svojich rodičov. Práve prístupom, ktorý  vy prezentujete rodičom, podporujete, že  rodič s dieťaťom  nebude vedieť vychádzať, že  dieťa  bude zle naladené väčšinu času preto, že je nepochopené,  nebude vedieť dať najavo svoje emócie a ani ich spracovať.  Nebude si dôverovať a veriť vo svoju vlastnú hodnotu v dospelosti.

Gabo:

Dieťa nie je zákerné. Len bojuje o svoje „chcem“. Ak dostane všetko, bude nenásytné. Ak dostane niečo a časť nie napriek plaču, naučí sa rozlišovať. Ak rodič (často) povolí napríklad kvôli plaču dieťaťa, vytvára živnú pôdu vzniku vypočítavosti a zákernosti.
Neskôr nastúpi anarchia, psychológia alebo psychiatria, v horšom prípade justícia.

Zuzana:

V dnešnej dobe sú tieto názory už dávno vyvrátené. 

Gabo:

Ako otec, pedagóg a človek žijúci v rodine a medzi ľuďmi, môžem pokojne povedať, že sa ku mne žiadne „vyvrátenie“ nedostalo.

Zuzana:

Dieťa potrebujeme predovšetkým porozumieť a pochopiť, rozumieť jeho vývinu.

Gabo:

S tým môžeme len súhlasiť. A následne ho usmerňovať, budovať mu hodnotový rebríček, naučiť ho vhodnému správaniu, podporovať jeho kladné stránky, ale rovnako tak korigovať jeho slabé stránky či tlmiť jeho zlé prejavy.

Zuzana:

Deti chcú mať  veci po svojom preto, že tak to máme zakódované v DNA ešte od našich predkov na to aby sme prežili,  keď dieťa niečo chce a nedostane to, plače a hnevá  sa preto, že  preň to je pocit, že naozaj sa mu asi zrúti svet a že neprežije, to mu hovorí  jeho mozog , tak náš mozog pracuje, a práve vtedy potrebujeme dieťa  pochopiť a nie s ním viesť  vojnu, ktorá nikomu nepomôže! Vtedy musíme, dieťa  nasmerovať,  dohodnúť sa s ním,  a keď to nejde, spraviť, čo musíme, ale cestou láskavou a plnou empatie a prijatia.

Gabo:

    • Kedysi som si myslel, že ak má človek vysokú školu, je automaticky inteligentný a dohodneme sa. Dosť veľký omyl.
    • Kedysi som si myslel, že na každého žiaka existuje metóda, ako ho to či ono naučiť. Dosť veľký omyl.
    • Aj o dieťati by som si bol myslel, že keď od začiatku bude človek k nemu milý, všetko pôjde hladko, ako píše čitateľka – vysvetlím, dohodneme sa. Dosť veľký omyl.

Zuzana:

A to nie je benevolentná výchova, kde dieťa velí rodičom,  ale výchova plná  pochopenia, lásky a dôvery, ktorá buduje skvelý vzťah medzi rodičmi a ich deťmi,  ktorá ich pripravuje na ťažké prekážky v živote a na vyrovnávanie sa so svojimi vlastnými emóciami.
Tak prosím,  keď píšete rodičom,  prosím preberte zodpovednosť za to, že  veľa rodičov verí, tomu, čo si od vás  prečíta, verí  tomu že viete o čom píšete. Používajte vierohodné zdroje a informácie a nepodporuje rodičov v niečom čo im a ich deťom iba uškodi.

Gabo:

Tiež sme rodičia a vieme, že ľudia bojujú sami so sebou a že aj výchova dieťaťa je občas boj. Náš newsletter nie je návod na to, ako bojovať s dieťaťom či nedajbože proti nemu. Len nesie posolstvo pochopenia a podpory , aby vytrvali, vydržali a úspešne smerovali svoje deti k samostatnosti a dobrým vlastným rozhodnutiam, keď vyrastú.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár