Splnené želania

Chcem sa s Vami podeliť o uvedomenia, či myšlienky, ktoré mi osvetlili 12 rokov môjho doterajšieho života.

Som mamou zdravotne postihnutého chlapčeka Miška, ktorý má teraz 11 rokov. Pamätám si na deň, keď ma premkol obrovský strach, strach, či bude babätko v poriadku, keďže ja som bola dlhodobo a vážne chorá. Nasledovali komplikácie, zašívanie, predčasný pôrod v šiestom mesiaci, slabé pľúca bábätka, inkubátor.

Spočiatku som život s ním vnímala ako jedno veľké trápenie, samé vyšetrenia, nemocnice, množstvo diagnóz, ktorými nás lekári zavalili. Strach, negatívne očakávania, slzy, beznádej. A veľmi ma to všetko hnevalo, najmä preto, že za to všetko, že Miško ostal postihnutý som vinila ich – lekárov. Ich zanedbaním sa (podľa môjho vtedajšieho názoru) k nemu a k ďalším dvom deťom dostala infekcia, ich zanedbaním prestal dýchať v inkubátore a nikto nevie ako dlho bol v bezvedomí. Uvedomila som si vtedy, že Miško nás rodičov potrebuje, že jednoducho nemám čas, ani energiu chodiť po súdoch.

Potom začalo obdobie hektickej snahy o nápravu Miškovho stavu, snahu rozvíjať všetky jeho telesné a mentálne schopnosti. Toto obdobie sme robili množstvo, teraz by som povedala prílišné množstvo aktivít, terapií. Nechcela som nič zanedbať a nič neponechať len tak na náhodu. Tešila som sa z každého Miškovho úspechu. Bola som však do krajnosti vyčerpaná. Nevedela som oddychovať, neustále som zhromažďovala informácie o nových terapiách a chcela som všetko vyskúšať. Keďže to, že Miško nie je zdravý ma bolelo, venovala som sa čoraz viac práci – vytvorila som www.radost.sk .

Potom šiel Miško do internátnej školy a ja som si uvedomila ako veľmi mi je bez neho prázdno. Mala som čas na sebarealizáciu a dostala som v živote aj šancu zbaviť sa stresu – na kurzoch odblokovania stresu a rodinných konštelácií.

Potom prišlo druhé dieťa: Nádherné, zdravé, veselé. Jakub ma vyliečil – spoznala som krásu materstva a naplno som si vychutnala to, čo som pri Miškovi nevedela prežiť – lásku, intuíciu matky, naladenie na dieťa, spoločné spoznávanie veľkého sveta malými detskými očami. Jakub ma vrátil k Miškovi a začala som si uvedomovať aký je krásny, veselý, šibalský, dobrý. Ako so mnou komunikuje intonáciou hlasu, ako reaguje na moje slová a snaží sa, aby som porozumela jeho myšlienkam. Má svoj svet, ale nechá sa vtiahnuť do toho nášho a spolu s nami sa jaší, smeje, hnevá, či smúti. Zrazu Miško prestal byť postihnuté dieťa, vidím len Miška. Miška, ktorý ma bezvýhradne a oddane ľúbi, Miška, ktorý nepotrebuje množstvo hračiek a stačí mu na hranie obyčajná teplá ľudská ruka, či detská hrkálka.

Raz večer som ležala v posteli a zrazu to prišlo. Spomienky. Spomienky na moje tehotenstvo. Vtedy som si želala dieťa, ktoré ma bude bezvýhradne, večne a oddane ľúbiť, bez ohľadu na moje chyby. Keďže sme v tom čase boli s manželom študenti, bála som sa, či mu budeme môcť dopriať všetko, čo bude chcieť. Bála som sa, čo ak bude mať veľké nároky, zvládneme to? Spomenula som si aj na to, že som vtedy neznášala systém školstva ako taký, pripadal mi skostnatený a veľmi obmedzujúci slobodu detí.

Pri týchto spomienkach som pocítila niečo veľmi zvláštne. Zrazu ma napadlo, že Miško mi dokonale vyplnil všetky moje želania. Aj moje obavy. Ľúbi ma bezvýhradne a oddane. Vyhrá sa s jednou, či dvomi obľúbenými  hračkami. Od tohto sveta ani od nás nič nežiada. Kašle na systém školstva. Má svoj svet. Nie je dôvod hnevať sa, veď naozaj som dostala to, čo som si vlastne želala. Len som nevedela „ako“ sa mi to naplní. A tak som pochopila, že teraz už nemusím nič, len prijať to, čo som vytvorila v svojich želaniach, myšlienkach, obavách a strachoch. Uľavilo sa mi. Život nabral farby a zrazu viem, čo je to ľahkosť bytia. To je to, čo mi Miško celý čas ukazoval svojou prítomnosťou a ja som to nevedela vidieť, cítiť, vnímať. Už to viem. A verím, že môj život bude ešte lepší, ľahší, farebnejší.

A čo Vy? Iné maminky postihnutých detí. Od niekoľkých z Vás som počula podobné príbehy. Mnohé iba o tušeniach, intuícii, bez uvedomenia si toho, aké silné sú ľudské myšlienky. Budete tento príbeh odsudzovať, alebo ho prijmete do svojho srdca a preskúmate tajné zákutia Vašich duší a spomienok? Všetkým Vám prajem, aby ste si želali samá dobré veci, bez obáv a strachu.

Zuzana Mališová, www.radost.sk