Mám 35 rokov. Dosť veru, keď to takto vidím napísané. Ale cítim sa na 25 a to je podstatné! Takže predstava z detstva, že 30-roční sú starí, sa ma momentálne netýka.
S mojím mužíkom sme spolu sedem rokov a máme malú opicu-Tornádo-energizer, 4-ročnú Aničku.
Pred niekoľkými týždňami sme sa vrátili z rodinnej „dovolenky“, kde sme strávili 14 dní pri mori. Nebola to samozrejme dovolenka, ale jedna veľká makačka, nakoľko naše Tornádo nám nedalo ani chvíľku oddychu. A to sme na ňu boli nielen my dvaja, ale aj ďalší animátori. Prečítala som „až“ 20 strán z knihy, ktorú som si s malou nádejou brala so sebou…
Ale bolo FANTASTICKY!!! Tornádo sa naučilo „plávať“ (rozumej na psíka) síce už minulý rok, ale túto dovolenku si svoj psací štýl zdokonalila na prsia- žaba vpredu, pes-nohy-vzadu. Tentoraz sa však naučila potápať, štýlom priam profesionálnym. Bola to skvelá rodinná dovolenka, Tornádo bolo líblingom animátorov, na všetkých sa usmievalo a komunikovalo pár slov nemčina, pár slov anglina a väčšina slovenčina… A všetci sme z toho mali veľkú srandu.
Najpodstatnejšie na dovolenke ale bolo, že sme sa s mužíčkom začali vážne baviť na tému „druhé dieťa“. Téma síce nebola doteraz tabu, ale vedela som, že neuspejem, nakoľko mužíček je jedináčik a bolo mu (a je) vždy dobre. Tak načo ísť tancovať na ľad… Doteraz sa popravde ani mne moc do druhého nechcelo, však Tornádo nás zamestnáva až moc a tiež milujem svoje koníčky a milujem svojich kamarátov a milujem svoju robotu…a milujem…milión vecí…
Lenže keď to naše Tornádo je také zlaté a žobroní stále o súrodenca…
Po dlhých debatách (ktoré sme na tému náhradnej rodiny mali aj pred rokom) sme sa rozhodli pre adopciu. Nech už rovno „vyfasujeme“ dieťa trošku väčšie, teda „kamoša“ pre Tornádo a aspoň pomôžeme dieťatku, ktoré také šťastie nemalo.
Po dovolenke sme vyplnili všetky potrebné papiere, získali všetky potrebné dokumenty a odovzdali na úrade.
Ale to nie je koniec našich zmien. Pri vypĺňaní papierov na adopciu sme zvažovali všetky za a proti, viedli dlhé diskusie a čuduj sa svete, môjho mužíčka to nakoplo na možnosť mať dieťa vlastné! Takže momentálne sme po rokoch opäť v štádiu „nedávania si pozor“, a je to fantastickééééééé.
Všetko nechávame na osud a jediné, čo vieme je, že dieťa – či už adoptované alebo vlastné – k nám určite raz zavíta…
To bude asi tým menom Ja mám 21mesačnú Aničku a volám ju víchrica Súrodenca už 2 mesiace má. Zatiaľ je to ” v jednom kole” a víchrica naberá na sile, ale tešíme z nádherných a zdravých detí. Držím palce na súrodenca.
Mila Julia,
vtipne napisane, potesilo… Drzim palce na surodenca… Uz osmy rok ucim na prvom stupni a z vlastnych pozorovani viem, ze je jedinacikovia su dost egoisticki… Dieta potrebuje surodenca, by sa naucilo socialnym zrucnostiam a tolerancii. Mam dve deti s rozdielom dva a pol roka a je to nerozulucna dvojka. Pobiju sa, vystiskaju sa, su mnohokrat narocni, ale navzdy budu mat jeden druheho.
Držím palce! Ja som tiež Julka, tvoja menovkyňa a tiež mám doma syna vo veku tvojej dcérky.Niekedy mám sto chutí ho ……,ale už keď naozaj vyštartujem s tým,že dostane príučku, nie som schopná. Keď vidím tie očká a milučkú tváričku….mama je skrátko na mäkko. My sme s manželom tiež viedli dlhé diskusie na tému druhé dieťa ,ale veľmi sa nám nedarilo. Až raz som si len tak urobila test pre kľudné svedomie a bolo to tam! A poviem ti, že som ostala dosť v šoku, lebo sko si podotkla, mám rada veľa vecí,ktoré teraz robím,svoju prácu a koníčky a odrazu bude zo vsetkým koniec. Hlavne s prácou som musela skončiť a dosť ma to štve,lebo musím začínať s niečím novým a zanechať niečo, v čom som bola ozaj dobrá. No nevadí. Snáď mi to vynahradí to druhé slniečko,ktoré sa má okrem iného narodiť na moje narodeniny………..
Ahoj.Julka s radosťou som si prečítala tento článok a veľmi ma pobavil.Aj my máme doma asi také ´´tornádo´´ako je Anička,len my ju voláme Teroristka.A popri nej sa nám ešte nedávno narodila naša dalšia už menšia teroristka a je tu ešte aj syn,takže tu je veselo,že si neviem prečítať knihu,ako píšeš,to sa už ani nepokúšam:-))Ale prajem vám veľa šťastia a úspechov a nech k vám čo najskôr zavíta bocian:-)))