Už nikdy pôrodnica Ružinov

Ak hľadáte aktuálne informácie o pôrodnici v Ružinove, navštívte Sprievodcu pôrodnicami, kde má pôrodnica Ružinov svoj profil.

Asi sa pýtate prečo také tvrdé slová „už nikdy.“

Viem je porekadlo „nikdy nehovor nikdy.“ Ale po prečítaní môjho príbehu pochopíte prečo tieto slová.

Moje tehotenstvo bolo nádherné, bez problémov. Nepoznala som celodenné nevoľnosti, ani opuchy, proste po zdravotnej stránke bolo všetko v poriadku. Od 20. týždňa tehotenstva (t.t.) sme vedeli, že čakáme chlapca, ktorý už vtedy bol nádherné otočený dole hlavou, tak ako má byť. V 31 t.t. nám bol chlapček potvrdený a pekne otočený dole hlavou. Tehotenstvo ubiehalo ako voda a prišiel deň D – čiže deň pôrodu.

Bola som prvorodička.

Začalo to v jeden novembrový deň kontrolou u môjho gynekológa Dr. Drábeka, ktorý mi oznámil, že som otvorená na 2-3 prsty a že by som mala ísť do nemocnice, pretože to môže hocikedy prísť. Nato som mu povedala, že do nemocnice nepôjdem, až vtedy keď to naozaj príde. Tak som išla domov, kde som všetko rozobrala s mojou mamou (pre a proti) a dohodli sme sa, že teda do tej nemocnice pôjdem. Keď manžel prišiel domov povedala som mu čo a ako a ten súhlasil. No a okolo 18:00 ma manžel odviezol do nemocnice, kde som sa pekne prihlásila na príjme a poďme ho na 9. – te poschodie do pôrodnice, kde ma už čakal Dr. Drábek. Sestričky a Dr. Drábek spísali so mnou protokol o zdravotnom stave a dali mi medzi tým pás na monitorovanie kontrakcií. Tie som ešte necítila. Iba mi tvrdlo bruško. Manžel ma čakal v čakárni, nič netušiaci, čo sa so mnou deje. Až napokon som mu dala veci, v ktorých som prišla, aby mi ich zobral domov. Potom som opäť išla dnu, kde mi Dr. Drábek pustil plodovú vodu a sestrička mi dala klystír. O nejakých 5 min som musela ísť na toaletu (klystír zaúčinkoval) a potom pekne sa osprchovať. Po tomto ma opäť monitorovali na kontrakcie, tie už boli silnejšie.

V tom za mnou prišiel manžel, ktorý sa so mnou rozlúčil a poprial mi nech som silná a nech všetko dopadne v poriadku. Tak sme sa rozlúčili a ja som ostala sama. Stále mi monitorovali kontrakcie, ktoré stále silneli. Potom mi sestrička povedala, že mám ísť na chodbu a prechádzať sa. Tam som pekne rozdýchavala kontrakcie a SMS – kovala s manželom a rodičmi. Moje kontrakcie boli už v 2-3 min. intervaloch. Bolo asi 21:00 hod. a sestrička ma zavolala na sálu, kde som opäť chodila a rozdýchavala kontrakcie (1-2 min.). No netrvalo dlho a ja som sestričke povedala, že ma to núti tlačiť. Tá ma uložila na posteľ a povedala, nech pekne rozdýchavam a zavolala Dr. Drábeka. Ten prišiel a skúsil nakoľko prstov som otvorená. Povedal, že som ešte na málo otvorená a že nemá zmysel, aby som tlačila. Nato prišla ďalšia kontrakcia, ktorú som bola schopná ešte rozdýchať a ktorá bola zároveň poslednou kontrakciou, ktorú som rozdýchala. Kričala som dosť hlasno a jedna zo sestričiek mi sucho povedala že či som počula kričať mamičku odvedľa.

A že: “zbytočne tlačím, iba krvácam.“

Ja som jej povedala, že však to bolí a ona „ja viem, aj ja som rodila.“ Ale prišla ďalšia kontrakcia a s ňou môj krik a tlačenie. No rozkážte organizmu, aby teraz netlačil. Ja som to nedokázala dať svojmu organizmu príkazom, ale tá sestrička keď rodila, tak to asi dokázala. Ako som tak tlačila, všimla som si, že vedľa v kresle sedí Dr. Drábek, ktorý na mňa pozeral. Asi mu to nedalo a znovu sa prišiel pozrieť nakoľko prstov som otvorená (bola som otvorená na 8 prstov) a v tom sa mu niečo nezdalo a zavolal službukonajúceho doktora (prepáčte, ale meno si nepamätám). Ten skúsil tiež na koľko prstov som otvorená. Mohlo byť okolo 22:00 – 23:00 hod.. Obidvaja odišli a nechali ma pekne trápiť. Bolo 24:00 hod. a ja som v duchu prosila nášho synčeka, aby sa už narodil. V tom sa objavil Dr. Drábek a službukonajúci doktor, ktorí opäť skúsili na koľko prstov som otvorená. Pohľadmi na seba si naznačili, že nemám šancu odrodiť normálne. Tento ich pohľad som zachytila a opýtala som sa čo sa deje. V tom mi Dr. Drábek povedal, že maličký si nevie nájsť cestu von. Na druhej strane dáva službukonajúci doktor príkaz sestričke, aby mi odobrala krv. No aj jeho som sa opýtala čo sa deje.

Povedal mi, že mi musia urobiť cisársky rez.

Verte tomu, že som to videla ako jediné vykúpenie a sama som ho o cisársky rez prosila. V tom mi sestrička išla brať krv, ale nemohla, pretože prišla ďalšia kontrakcia a ja som stiahla ruku. Nakoniec sa jej to podarilo. Potom mi povedali, aby som vstala z postele a sama odišla vedľa, kde sa robia cisárske rezy. Ako som tak vstávala z postele prišla ďalšia kontrakcia a vzápätí nato som dostala krč do nohy a skoro som spadla z postele. Našťastie ma zachytil Dr. Drábek a jedna zo sestričiek, ktorí mi pomohli presunúť sa vedľa. Tieto sestričky boli naozaj dosť nepríjemné, Namiesto toho čo by sa mali správať milo a utešovať mamičky, tak sa správali naopak. Ešte dodnes mám na ľavej ruke po ich napichnutí infúzie pamiatku. Najprv som mala celú žilu modrinovú a dnes mám 2 hrčky na žile. Vedľa už bol pripravený tím sestričiek a doktoriek, ktoré mi mali pichnúť narkózu. Ako som si tak sadla na posteľ, že mi už pichnú narkózu, prišla ďalšia kontrakcia. V tom ma jedna zo sestier objala a doktorka mi pichla do chrbtice narkózu (strašne som sa bála). O chvíľu som si necítila nohy a potom telo od polky dole. V tom ma položili na posteľ a zakryli plachtou a dali predo mňa plentu. Vedľa mňa mi rozprávala doktorka, čo a ako prebieha a ako sa budem cítiť keď narkóza bude vyprchať. V tom sa ma opýtala či viem čo čakáme a aké meno dieťatku dáme. Tak som jej povedala, že viem čo čakám. No zrazu kde sa vzal tu sa vzal krik nášho synčeka. Opýtala som sa tejto doktorky, či to plače naše a ona, že áno a koho iného. V tom som sa otočila na ľavú stranu a tam som zbadala ako odnášajú nášho synčeka. Takže mi nebol ani priložený, ani som ho nevidela, len som zbadala, že náš synček má čierne vlásky. Trápila som sa pekne dlho pokiaľ prišiel náš synček na svet a myslím si, že som si to odrodila 2x. Toto trápenie ani nemuselo byť, pokiaľ by Dr. Drábek nezanedbal čas po pustení plodovej vody. Ale touto cestou by som chcela poďakovať sestričkám a doktorom, ktorí mi pichali narkózu. Taký prístup k pacientke sa všade len tak nevidí. No a takýto pôrod som nemala sama. Bola tam taktiež mamička (ktorú som počula na vlastné uši), že bola otvorená na 9 prstov a nakoniec taktiež volili cisársky rez. Asi je to teraz v móde, však prečo by sa doktori trápili s normálnym pôrodom, keď si to môžu uľahčiť. Pridávam článok o cisárskych rezoch.

Po skončení ma odviezli na pooperačné odd.,

kde som sa pomaly zotavovala. Ráno pred vizitou prišla na izbu Dr. Horáková, ktorá ma prišla informovať o koľkej hodine sa narodil náš synček, koľko vážil a aký je jeho zdravotný stav. Tu mi hneď povedala, že Váš synček má zvýšené pečeňové testy a odišla k ďalším pacientkám. Ako tak doobedie ubehlo, prišiel za mnou manžel, ktorý ako prvý videl nášho synčeka a ktorý mi ho nahral na kameru, ktorú mi poslal po sestričke na izbu. Tu som 1x videla nášho synčeka, čo malo byť úplne inak. Bolo to niečo krásne. Okamžite mi vyhŕkli slzy. Na druhý deň ma posadili a moja prvá cesta bola za synčekom na novorodenecké odd.. Veľmi som sa tešila, že si ho priviniem ako každá matka. Ako som už povedala meno za kým idem a sestrička mi ukázala kde synček leží, tak som sa zhrozila, pretože náš synček mal v hlavičke napichnutú infúziu z ktorej mu tiekli antibiotiká (bol to hrozný pohľad – slzy mi okamžite tiekli ako potokom) a to preto, lebo náš synček mal „detský infekt“, ktorý sa musí zachytiť do 14 hod.. Pravdaže ho nezachytili a ani ma žiadna doktorka neprišla o tomto informovať, čo si myslím, že je jej povinnosť. Okamžite som sa pýtala doktorky čo to je a prečo to náš synček má. Až tam som dostala odpoveď. Nejako som sa po jej vysvetlení upokojila, pretože som si myslela, že je všetko v poriadku a infekt sa čoskoro vylieči. Pomaly sa končí môj pobyt na pooperačnom odd.. Taktiež by som sa chcela poďakovať sestričkám za skvelý prístup k pacientkám a za ich ochotu.

Na 3 deň ma presťahovali na šestonedelie. Synčeka mi na izbu ešte nedali.

No a mne sa začalo tvoriť mlieko. Mala som ho naozaj dosť. Nášho synčeka mi priniesli na 4 deň ráno. Ukázali mi ako ho mám prebaľovať a ako mu mám ošetrovať pupoček. Neskôr mi ukázali techniku kojenia. Tak som to vyskúšala, ale náš synček nie a nie sa prisať. Strašne srdcervúco plakal. Bolo mi to strašne ľúto, že sa nechce synček prisať. Aj tak som to nevzdávala a skúšala som to ďalej, ale zbytočne. Nepodarilo sa mi to. Tak som si povedala, že si budem odsávať. Odsávala som si aj niekoľko hodín, len aby mal náš synček moje mliečko. Ale nie vždy sa to dalo stihnúť. Tak som musela nosiť synčeka na dokrmovanie sestričkám na novorodenecké odd.. Ako som tak raz v noci doniesla hladného synčeka na nakŕmenie, otvorila mi jedna zo sestier, ktorej som povedala, že synček je hladný, či mi ho zoberie nakŕmiť. Ona sa opýtala sestričky, ktorá nás mala na starosti, či zoberie malého nakŕmiť. Pravdupovediac, ostala som v náručí so synčekom ako obarená. Našťastie mi tá sestrička dala kladnú odpoveď. Verte tomu, že po zápornej odpovedi by som narobila kriku. Na druhý deň mi táto sestrička, povedala, „že Váš malý schudol 70 dkg.“ Najprv som začala plakať a volala som domov manželovi, aby som mu povedala, čo sa stalo. No a nato mi mama povedala, že náš synček schudol iba 70g a nie dkg.. Viete si predstaviť ako ma tá sestrička vyplašila. Takto sa správajú sestričky k mamičkám. Namiesto, aby mamičkám pomáhali a ukľudňovali ich robia naopak. Neskutočne dokázali mamičky vystresovať. Toto bolo ponaučenie na celý život a verte tomu, že tu som sa naučila ako sa mám správať k doktorom a sestričkám. Je najlepšie si nasadiť hrošiu kožu, pretože akonáhle zistia, že ste prvorodička, správajú sa k Vám hrozne.

No a aby sme toho nemali málo náš synček dostal neskutočne silnú novorodeneckú žltačku.

Ako si spomínate, vyššie som uviedla, že Dr. Horáková ma ráno pred vizitou informovala o zdravotnom stave nášho synčeka a tam mi už povedala, že má zvýšené pečeňové testy. Nič neurobili. Až na nejaký 4-5 deň ho dali pod lampu a to bolo všetko. Každý deň náš synček dostával 2x denne injekciu do nožičky proti infektu.

No a žltačka ostala neliečená!!!

Táto žltačka však nášmu synčekovi nabúrala krvný obraz (ničila mu pomaly červené krvinky). Na vizite ma o slabšom krvnom obraze informovala službukonajúca doktorka, ktorá mi povedala, že to nič neznamená a že sa to upraví a že náš synček je zdravý. Ibaže mne sa vysoká hodnota bilirubínu (pri žltačke) a ani hodnota krvného obrazu (ktorá stále klesala) nezdala, a tak som volala manželovi, ktorý následne nato prišiel a opýtal sa tej istej doktorky na zdravotný stav nášho synčeka. Povedala mu, to isté ako mne. Predposledný deň nášho pobytu nášmu synčekovi opäť hodnota bilirubínu (žltačky) stúpla a tak mi ho na pol dňa zobrali. Večer mi ho priniesli a pichli mu injekciu, ktorá obsahovala kyselinu listovú a pod.. Lenže na zachraňovanie už bolo neskoro. To mali robiť od začiatku.

Posledný novembrový týždeň nás pustili domov (bola som najšťastnejší človek) a náš synček mal bilirubín stále neskutočne vysoký a krvný obraz nízky. Doktorka, ktorá nás informovala o zdravotnom stave nášho synčeka, mi pri prepúšťaní povedala toľko, že do 24 hod. sa musíme hlásiť u obvodnej lekárky, aby nám na základe prepúšťacej správy naordinovali lieky na zníženie bilirubínu a zvýšenie krvného obrazu. Takto sa doktorky a nemocnica zbavila zodpovednosti. Ďakujem im zato.

U obvodnej lekárky sme sa do 24 hodín nahlásili a tá nám predpísala lieky pre synčeka. Na 3 deň prišla k nám domov na synčeka pozrieť. Obvodná lekárka nám povedala, že náš synček bude musieť chodiť do rizikovej poradne. Bola veľmi prekvapená, že nám to v nemocnici nepovedali…

Prešiel týždeň a mi sme sa museli hlásiť v rizikovej poradni, ktorú vedie Dr. Horáková, tá doktorka, ktorá sa podpisovala pod prepúšťaciu správu, avšak nás ako rodičov vôbec neinformovala o nutnosti navštevovať práve jej poradňu. Žeby sa chcel ktosi zbaviť pacienta a aj zodpovednosti zaňho? Nášho synčeka vyšetrila a následne nato mu odobrala krv na vyšetrenie bilirubínu a krvného obrazu. Pre výsledky sme si mali prísť až o týždeň (u takto rizikového dieťaťa trvajú výsledky týždeň). Po týždni sme si prišli pre výsledky, ktoré boli naozaj zlé (bilirubín klesal veľmi pomaly a krvný obraz bol ešte slabší ako po prepustení z nemocnice). Dr. Horáková nám v správe odporučila okamžite ísť na Detskú fakultnú nemocnicu Kramáre. Na základe správy od Dr. Horákovej nás okamžite zobrala Dr. Kadrliaková, ktorá odobrala nášmu synčekovi krv. Hneď som sa jej opýtala, kedy budú výsledky, že či o týždeň a ona, že o ½ hod.. Nato som jej povedala, že u Dr. Horákovej sme čakali týždeň a ona sa na mňa pozrela a povedala, že to nemyslím vážne. Ešte predtým nám Dr. Kadrliaková povedala, že synčekov krvný obraz je veľmi slabý a že to vyzerá tak, že bude musieť ostať v nemocnici na transfúziu krvi. V čakárni som revala ako malé dieťa, ľudia na mňa pozerali. V tom nás zavolali opäť do ordinácie a moje zlé tušenie sa splnilo. Bolo nám oznámené, že náš synček musí ostať v nemocnici. Mal 3 týždne. Po tomto som už nebola schopná nič a nikoho vnímať, vnímala som iba svoj plač a to, že náš synček nepôjde domov. Išli sme na príjem a odtiaľ na odd. patologických novorodencov, kde nám nášho synčeka zobrali, aby dostal transfúziu krvi. Po odobratí nášho synčeka sme s manželom išli domov a pred sebou sme tlačili prázdny kočík. Bol to hrozný pocit. Celou cestou som plakala a manžel so mnou. Prišli sme domov a ja som si sadla na stred postele a revala som srdcervúcim plačom. Postieľka bola prázdna a môj plač neutíchal. Na druhý deň som hneď ráno išla za našim synčekom, kde mi službukonajúca doktorka oznámila, že synček musí ostať ešte v nemocnici, aby dostal ešte jednu transfúziu. Bolo to sklamanie, pretože v kútiku duše som dúfala, že nám ho dajú domov. Tak som pri ňom bola do 1830 a nebola som schopná ho opustiť. Viete ako sa so mnou (jeho pohľadom) lúčil?! Ale nejako som odolala. Na druhý deň ráno sme s manželom prišli a hneď nám bolo oznámené, že synček nám dajú domov. Sestričky som sa opýtala ešte raz, či som dobre počula. Boli sme najšťastnejší rodičia pod slnkom. Nášho synčeka som čo najskôr obliekla a išli sme domov. Tam nás čakali rodičia a sestra. Týmto by som chcela poďakovať sestričkám a doktorom, ktorý sa starali o nášho synčeka. Nášmu synčekovi sa teraz krvný obraz polepšil a pevne verím, že už nikdy nebude potrebovať transfúziu krvi a nikdy nám už neostane v nemocnici. S manželom sme sa dohodli na tom, že sme niekomu niečo dĺžni. Myslím tým to, že nášmu synčekovi nejaký dobrý človek pomohol tým, že daroval krv. Teraz je rada na nás.

No a čo dodať na koniec???

Iba toľko, že môj pôrod dopadol, tak ako som si nikdy nepredstavovala a to len kvôli tomu, že Dr. Drábek zanedbal čas po pustení plodovej vody.

Za zlý zdravotný stav nášho synčeka „ďakujem??!!“ personálu na novorodeneckom odd. Ružinovskej nemocnici, ktorá nám ho nedokázala liečiť.

Týmto by som chcela varovať mamičky – prvorodičky a povzbudiť ich, aby sa nebáli a bojovali za svoje deti a nedali sa ničím odradiť (ani nepríjemnými sestričkami a doktormi). Máte všetko právo vedieť o zdravotnom stave Vás a Vašich detí. Veď si uvedomme, že celý život sa všetkému musíme učiť. Nik z neba múdry nepadol.

Vaša prvorodička

Cisársky rez

Cisársky rez je jednou z najčastejších operácií vôbec. Je definovaný ako pôrod živého alebo mŕtveho plodu pomocou rezu vedeného cez prednú brušnú stenu a stenu maternice.

Cisársky rez nie je vybratie plodu z dutiny brušnej po prasknutí maternice ani odstránenie plodu pri mimomaternicovom tehotenstve. Pravdepodobne žiadna iná zdravotnícka procedúra vo svete nie je príčinou toľkých medicínskych kontroverzií, predmetom právnych sporov a témou mediálnych debát. Príčin tohto stavu je hneď niekoľko. Pri akýchkoľvek nepriaznivých následkoch po pôrode, či už u matky alebo častejšie u dieťatka, sa logicky natíska všetkým zúčastneným otázka, či sa danému stavu dalo predísť, keby sa včas previedol cisársky rez. Na druhej strane niektoré ženy právom považujú cisársky rez za zásah do prirodzeného priebehu pôrodu s psychologickými a emočnými dôsledkami. Okrem toho táto operácia a jej komplikácie stojí celú spoločnosť ročne viac peňazí ako všetky ostatné pôrody spolu.

Význam cisárskeho rezu v súčasnosti

V súčasnosti cisársky rez, samozrejme, už nie je zúfalou operáciou. Jej hlavným významom je fakt, že umožňuje porodiť zdravé dieťa v situáciách, keď by spontány vaginálny pôrod mohol predstavovať pre plod a pre matku značné – neúnosné riziko. V rozinutých priemyselných krajinách za posledné desaťročia prudko stúpol počet cisárskych rezov, avšak, žiaľ tento vzostup nie je sledovaný adekvátnym poklesom úmrtnosti a chorobnosti novorodencov, zároveň však spolu s počtom cisárskych rezov stúpa pooperačná chorobnosť, ale i úmrtnosť matiek.

Príčin tohto stavu je hneď niekoľko a spadajú do medicínskej, sociálnej, právnickej i ekonomickej oblasti. Zavedením monitorovania ozvien plodu, ktoré sú v súčasnosti pomerne často jediným kontaktom medzi pôrodníkom a nenarodeným dieťatkom, zachytávame príznaky ohrozenia plodu aj u určitého percenta neohrozených plodov a, žiaľ, nevieme presne rozlíšiť, či ide o falošný poplach alebo skutočné ohrozenie. Akútne sa vykonáva cisársky rez za záchranu dieťaťa a porodí sa ružový, životaschopný, kričiaci plod s dobrými parametrami. Ďalšou možnou príčinou je paradoxne dobrá výživa tehotných žien, vo všeobecnosti narastá počet plodov a keď tomu pridáme preferenciu žien s úzkymi panvami (súčasný vzor krásy ženy je modelka – anorektička) dnešnými mužmi, teoreticky narastá aj nepomer medzi rozmermi hlavičky plodu a panvou ženy. Ďalšou možnou medicínskou príčinou cisárskych rezov je aj fakt, že vďaka vysokej úrovni medicínskej starostlivosti často otehotnejú a hlavne úspešne donosia plod aj pomerne ťažko choré ženy, ktoré by v minulosti boli odsúdené na neplodnosť alebo opakované potraty. Tehotenstvo týchto žien sa často končí plánovaným cisárskym rezom.

Poklesom pôrodnosti, žiaľ klesá erudícia pôrodníkov. Toto sa týka hlavne pôrodov, keď je plod v polohe zadočkom. Hoci ide o fyziologickú a poroditeľnú polohu, mnoho pôrodníkov v súčasnosti už volí pôrod cisárskym rezom, hlavne u prvorodičiek. Mladí pôrodníci sa, žiaľ už nemajú ako učiť všetkým súčastiam pôrodníckeho umenia. To sa týka najmä, tzv. veľkých kliník, kde na 8:00 – 1:000 pôrodov ročne pripadá okolo 30 pôrodníkov. Kvôli malým skúsenostiam s vedením rizikových pôrodov sa vymýšľajú aj rôzne bizarné indikácie (mužské pohlavie plodu pri polohe zadočkom), len aby sa pred pacientkou a poisťovňou zdôvodnil vykonaný cisársky rez.

Kedy je potrebné vykonať cisársky rez

Cisársky rez môžeme deliť na dve až tri skupiny:

Primárny cisársky rez

je taký, ktorý sa vykonáva čase, keď ešte u pacientky neboli príznaky pôrodu. Dôvodmi na vykonanie primárneho cisárskeho rezu sú stavy, keď vopred vieme, že pôrod by bol neúnosnou záťažou pre dieťa alebo pre matku, eventuálne sú to stavy, keď by pokračovanie tehotnosti mohlo matku a dieťa ohroziť. Často sú to príčiny aj mimo dosahu pôrodníctva, rôzne interné, chirurgické, ortopedické i očné ochorenia matky. Zo strany dieťaťa je primárnou príčinou na cisársky rez vcestná placenta, priečna poloha plodu alebo nepriaznivá poloha dvojčiat.

Sekundárny cisársky rez

je operácia vykonaná už počas bežiaceho pôrodu, keď sa vyskytli určité komplikácie zo strany matky alebo dieťaťa a ďalšie pokračovanie prirodzeného pôrodu by predstavoval zvýšené nebezpečenstvo. Typickým príkladom sú zmeny zachytené na monitorovaní srdcových úderov plodu svedčiace o hroziacom alebo začínajúcom nedostatku kyslíka. Zo skupiny sekundárnych cisárskych rezov niektorí autori vyčleňujú akútne cisárske rezy, keď si stav matky a plodu vyžaduje okamžitý zásah. Práve občasná nutnosť týchto operácií a nemožnosť presnej selekcie, pri ktorej z rodičiek bude nutné akútny cisársky rez vykonať, je hlavným argumentom proti „módnemu“ výstrelku poslednej doby – pôrodom doma.

Technické prevedenie nekomplikovaného cisárskeho rezu nie je príliš zložité. Vykonáva sa najčastejšie po spinálnom alebo epidurálnom znecitlivení, eventuálne pri uspaní pacientky. Nevýhodou celkovej narkózy je relatívne krátka doba, keď sa uspávajúce prostriedky dostanú cez placentu k plodu, dieťa by malo byť porodené do 3 minút.

V súčasnosti už nie je ospravedlniteľné vykonávanie pozdĺžneho rezu na podbruší ženy od pupku dole, ak na to nie je zvláštna príčina, pre svoju estetickosť sa preferuje priečny rez. Ten je vedený na rozhraní ochlpenia a dá sa jednoducho zamaskovať do plaviek.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačná starostlivosť po nekomplikovanom cisárskom reze je charakteristická snahou o včasné „vyháňanie“ pacientky z postele. Podľa niektorých autorov, môže pacientka prijímať stravu už 8 hod. po operácii, najčastejšie však dostáva najesť po 24 – 48 hodinách. Prepustenie domov sa riadi podľa zvyklostí jednotlivých kliník. 4. až 6. pooperačný deň (po vybratí stehov), nie je medicínsky dôvod držať pacientku v nemocnici dlhšie.

Podľa odborníkov by prestávka po pôrode cisárskym rezom mala byť minimálne 2 roky. Pôrod druhého dieťaťa môže aj po predchádzajúcom cisárskom reze prebehnúť vaginálnou cestou, ak išlo o sekundárny cisársky rez a dôvody, ktoré k nemu viedli, sa nemusia v ďalšom tehotenstve a pôrode opakovať. Pokiaľ sa jednalo o primárny rez zo zdravotných dôvodov – rôzne interné, chirurgické, ortopedické i očné ochorenia matky – je pravdepodobné, že druhý pôrod sa vykoná operačne. Vo všeobecnosti sa odporúčajú ženám max. 3 pôrody cisárskym rezom.

Máte s pôrodnicou svoje vlasné skúsenosti? Ohodnoťte ju v dotazníku SPRIEVODCA PORODNICAMI.SK