Už nikdy pôrodnica Ružinov

prvorodička 35
_banners

Ak hľadáte aktuálne informácie o pôrodnici v Ružinove, navštívte Sprievodcu pôrodnicami, kde má pôrodnica Ružinov svoj profil.

Asi sa pýtate prečo také tvrdé slová „už nikdy.“

Viem je porekadlo „nikdy nehovor nikdy.“ Ale po prečítaní môjho príbehu pochopíte prečo tieto slová.

Moje tehotenstvo bolo nádherné, bez problémov. Nepoznala som celodenné nevoľnosti, ani opuchy, proste po zdravotnej stránke bolo všetko v poriadku. Od 20. týždňa tehotenstva (t.t.) sme vedeli, že čakáme chlapca, ktorý už vtedy bol nádherné otočený dole hlavou, tak ako má byť. V 31 t.t. nám bol chlapček potvrdený a pekne otočený dole hlavou. Tehotenstvo ubiehalo ako voda a prišiel deň D – čiže deň pôrodu.

Bola som prvorodička.

Začalo to v jeden novembrový deň kontrolou u môjho gynekológa Dr. Drábeka, ktorý mi oznámil, že som otvorená na 2-3 prsty a že by som mala ísť do nemocnice, pretože to môže hocikedy prísť. Nato som mu povedala, že do nemocnice nepôjdem, až vtedy keď to naozaj príde. Tak som išla domov, kde som všetko rozobrala s mojou mamou (pre a proti) a dohodli sme sa, že teda do tej nemocnice pôjdem. Keď manžel prišiel domov povedala som mu čo a ako a ten súhlasil. No a okolo 18:00 ma manžel odviezol do nemocnice, kde som sa pekne prihlásila na príjme a poďme ho na 9. – te poschodie do pôrodnice, kde ma už čakal Dr. Drábek. Sestričky a Dr. Drábek spísali so mnou protokol o zdravotnom stave a dali mi medzi tým pás na monitorovanie kontrakcií. Tie som ešte necítila. Iba mi tvrdlo bruško. Manžel ma čakal v čakárni, nič netušiaci, čo sa so mnou deje. Až napokon som mu dala veci, v ktorých som prišla, aby mi ich zobral domov. Potom som opäť išla dnu, kde mi Dr. Drábek pustil plodovú vodu a sestrička mi dala klystír. O nejakých 5 min som musela ísť na toaletu (klystír zaúčinkoval) a potom pekne sa osprchovať. Po tomto ma opäť monitorovali na kontrakcie, tie už boli silnejšie.

V tom za mnou prišiel manžel, ktorý sa so mnou rozlúčil a poprial mi nech som silná a nech všetko dopadne v poriadku. Tak sme sa rozlúčili a ja som ostala sama. Stále mi monitorovali kontrakcie, ktoré stále silneli. Potom mi sestrička povedala, že mám ísť na chodbu a prechádzať sa. Tam som pekne rozdýchavala kontrakcie a SMS – kovala s manželom a rodičmi. Moje kontrakcie boli už v 2-3 min. intervaloch. Bolo asi 21:00 hod. a sestrička ma zavolala na sálu, kde som opäť chodila a rozdýchavala kontrakcie (1-2 min.). No netrvalo dlho a ja som sestričke povedala, že ma to núti tlačiť. Tá ma uložila na posteľ a povedala, nech pekne rozdýchavam a zavolala Dr. Drábeka. Ten prišiel a skúsil nakoľko prstov som otvorená. Povedal, že som ešte na málo otvorená a že nemá zmysel, aby som tlačila. Nato prišla ďalšia kontrakcia, ktorú som bola schopná ešte rozdýchať a ktorá bola zároveň poslednou kontrakciou, ktorú som rozdýchala. Kričala som dosť hlasno a jedna zo sestričiek mi sucho povedala že či som počula kričať mamičku odvedľa.

A že: „zbytočne tlačím, iba krvácam.“

Ja som jej povedala, že však to bolí a ona „ja viem, aj ja som rodila.“ Ale prišla ďalšia kontrakcia a s ňou môj krik a tlačenie. No rozkážte organizmu, aby teraz netlačil. Ja som to nedokázala dať svojmu organizmu príkazom, ale tá sestrička keď rodila, tak to asi dokázala. Ako som tak tlačila, všimla som si, že vedľa v kresle sedí Dr. Drábek, ktorý na mňa pozeral. Asi mu to nedalo a znovu sa prišiel pozrieť nakoľko prstov som otvorená (bola som otvorená na 8 prstov) a v tom sa mu niečo nezdalo a zavolal službukonajúceho doktora (prepáčte, ale meno si nepamätám). Ten skúsil tiež na koľko prstov som otvorená. Mohlo byť okolo 22:00 – 23:00 hod.. Obidvaja odišli a nechali ma pekne trápiť. Bolo 24:00 hod. a ja som v duchu prosila nášho synčeka, aby sa už narodil. V tom sa objavil Dr. Drábek a službukonajúci doktor, ktorí opäť skúsili na koľko prstov som otvorená. Pohľadmi na seba si naznačili, že nemám šancu odrodiť normálne. Tento ich pohľad som zachytila a opýtala som sa čo sa deje. V tom mi Dr. Drábek povedal, že maličký si nevie nájsť cestu von. Na druhej strane dáva službukonajúci doktor príkaz sestričke, aby mi odobrala krv. No aj jeho som sa opýtala čo sa deje.

Povedal mi, že mi musia urobiť cisársky rez.

Verte tomu, že som to videla ako jediné vykúpenie a sama som ho o cisársky rez prosila. V tom mi sestrička išla brať krv, ale nemohla, pretože prišla ďalšia kontrakcia a ja som stiahla ruku. Nakoniec sa jej to podarilo. Potom mi povedali, aby som vstala z postele a sama odišla vedľa, kde sa robia cisárske rezy. Ako som tak vstávala z postele prišla ďalšia kontrakcia a vzápätí nato som dostala krč do nohy a skoro som spadla z postele. Našťastie ma zachytil Dr. Drábek a jedna zo sestričiek, ktorí mi pomohli presunúť sa vedľa. Tieto sestričky boli naozaj dosť nepríjemné, Namiesto toho čo by sa mali správať milo a utešovať mamičky, tak sa správali naopak. Ešte dodnes mám na ľavej ruke po ich napichnutí infúzie pamiatku. Najprv som mala celú žilu modrinovú a dnes mám 2 hrčky na žile. Vedľa už bol pripravený tím sestričiek a doktoriek, ktoré mi mali pichnúť narkózu. Ako som si tak sadla na posteľ, že mi už pichnú narkózu, prišla ďalšia kontrakcia. V tom ma jedna zo sestier objala a doktorka mi pichla do chrbtice narkózu (strašne som sa bála). O chvíľu som si necítila nohy a potom telo od polky dole. V tom ma položili na posteľ a zakryli plachtou a dali predo mňa plentu. Vedľa mňa mi rozprávala doktorka, čo a ako prebieha a ako sa budem cítiť keď narkóza bude vyprchať. V tom sa ma opýtala či viem čo čakáme a aké meno dieťatku dáme. Tak som jej povedala, že viem čo čakám. No zrazu kde sa vzal tu sa vzal krik nášho synčeka. Opýtala som sa tejto doktorky, či to plače naše a ona, že áno a koho iného. V tom som sa otočila na ľavú stranu a tam som zbadala ako odnášajú nášho synčeka. Takže mi nebol ani priložený, ani som ho nevidela, len som zbadala, že náš synček má čierne vlásky. Trápila som sa pekne dlho pokiaľ prišiel náš synček na svet a myslím si, že som si to odrodila 2x. Toto trápenie ani nemuselo byť, pokiaľ by Dr. Drábek nezanedbal čas po pustení plodovej vody. Ale touto cestou by som chcela poďakovať sestričkám a doktorom, ktorí mi pichali narkózu. Taký prístup k pacientke sa všade len tak nevidí. No a takýto pôrod som nemala sama. Bola tam taktiež mamička (ktorú som počula na vlastné uši), že bola otvorená na 9 prstov a nakoniec taktiež volili cisársky rez. Asi je to teraz v móde, však prečo by sa doktori trápili s normálnym pôrodom, keď si to môžu uľahčiť. Pridávam článok o cisárskych rezoch.

Po skončení ma odviezli na pooperačné odd.,

kde som sa pomaly zotavovala. Ráno pred vizitou prišla na izbu Dr. Horáková, ktorá ma prišla informovať o koľkej hodine sa narodil náš synček, koľko vážil a aký je jeho zdravotný stav. Tu mi hneď povedala, že Váš synček má zvýšené pečeňové testy a odišla k ďalším pacientkám. Ako tak doobedie ubehlo, prišiel za mnou manžel, ktorý ako prvý videl nášho synčeka a ktorý mi ho nahral na kameru, ktorú mi poslal po sestričke na izbu. Tu som 1x videla nášho synčeka, čo malo byť úplne inak. Bolo to niečo krásne. Okamžite mi vyhŕkli slzy. Na druhý deň ma posadili a moja prvá cesta bola za synčekom na novorodenecké odd.. Veľmi som sa tešila, že si ho priviniem ako každá matka. Ako som už povedala meno za kým idem a sestrička mi ukázala kde synček leží, tak som sa zhrozila, pretože náš synček mal v hlavičke napichnutú infúziu z ktorej mu tiekli antibiotiká (bol to hrozný pohľad – slzy mi okamžite tiekli ako potokom) a to preto, lebo náš synček mal „detský infekt“, ktorý sa musí zachytiť do 14 hod.. Pravdaže ho nezachytili a ani ma žiadna doktorka neprišla o tomto informovať, čo si myslím, že je jej povinnosť. Okamžite som sa pýtala doktorky čo to je a prečo to náš synček má. Až tam som dostala odpoveď. Nejako som sa po jej vysvetlení upokojila, pretože som si myslela, že je všetko v poriadku a infekt sa čoskoro vylieči. Pomaly sa končí môj pobyt na pooperačnom odd.. Taktiež by som sa chcela poďakovať sestričkám za skvelý prístup k pacientkám a za ich ochotu.

Na 3 deň ma presťahovali na šestonedelie. Synčeka mi na izbu ešte nedali.

No a mne sa začalo tvoriť mlieko. Mala som ho naozaj dosť. Nášho synčeka mi priniesli na 4 deň ráno. Ukázali mi ako ho mám prebaľovať a ako mu mám ošetrovať pupoček. Neskôr mi ukázali techniku kojenia. Tak som to vyskúšala, ale náš synček nie a nie sa prisať. Strašne srdcervúco plakal. Bolo mi to strašne ľúto, že sa nechce synček prisať. Aj tak som to nevzdávala a skúšala som to ďalej, ale zbytočne. Nepodarilo sa mi to. Tak som si povedala, že si budem odsávať. Odsávala som si aj niekoľko hodín, len aby mal náš synček moje mliečko. Ale nie vždy sa to dalo stihnúť. Tak som musela nosiť synčeka na dokrmovanie sestričkám na novorodenecké odd.. Ako som tak raz v noci doniesla hladného synčeka na nakŕmenie, otvorila mi jedna zo sestier, ktorej som povedala, že synček je hladný, či mi ho zoberie nakŕmiť. Ona sa opýtala sestričky, ktorá nás mala na starosti, či zoberie malého nakŕmiť. Pravdupovediac, ostala som v náručí so synčekom ako obarená. Našťastie mi tá sestrička dala kladnú odpoveď. Verte tomu, že po zápornej odpovedi by som narobila kriku. Na druhý deň mi táto sestrička, povedala, „že Váš malý schudol 70 dkg.“ Najprv som začala plakať a volala som domov manželovi, aby som mu povedala, čo sa stalo. No a nato mi mama povedala, že náš synček schudol iba 70g a nie dkg.. Viete si predstaviť ako ma tá sestrička vyplašila. Takto sa správajú sestričky k mamičkám. Namiesto, aby mamičkám pomáhali a ukľudňovali ich robia naopak. Neskutočne dokázali mamičky vystresovať. Toto bolo ponaučenie na celý život a verte tomu, že tu som sa naučila ako sa mám správať k doktorom a sestričkám. Je najlepšie si nasadiť hrošiu kožu, pretože akonáhle zistia, že ste prvorodička, správajú sa k Vám hrozne.

No a aby sme toho nemali málo náš synček dostal neskutočne silnú novorodeneckú žltačku.

Ako si spomínate, vyššie som uviedla, že Dr. Horáková ma ráno pred vizitou informovala o zdravotnom stave nášho synčeka a tam mi už povedala, že má zvýšené pečeňové testy. Nič neurobili. Až na nejaký 4-5 deň ho dali pod lampu a to bolo všetko. Každý deň náš synček dostával 2x denne injekciu do nožičky proti infektu.

No a žltačka ostala neliečená!!!

Táto žltačka však nášmu synčekovi nabúrala krvný obraz (ničila mu pomaly červené krvinky). Na vizite ma o slabšom krvnom obraze informovala službukonajúca doktorka, ktorá mi povedala, že to nič neznamená a že sa to upraví a že náš synček je zdravý. Ibaže mne sa vysoká hodnota bilirubínu (pri žltačke) a ani hodnota krvného obrazu (ktorá stále klesala) nezdala, a tak som volala manželovi, ktorý následne nato prišiel a opýtal sa tej istej doktorky na zdravotný stav nášho synčeka. Povedala mu, to isté ako mne. Predposledný deň nášho pobytu nášmu synčekovi opäť hodnota bilirubínu (žltačky) stúpla a tak mi ho na pol dňa zobrali. Večer mi ho priniesli a pichli mu injekciu, ktorá obsahovala kyselinu listovú a pod.. Lenže na zachraňovanie už bolo neskoro. To mali robiť od začiatku.

Posledný novembrový týždeň nás pustili domov (bola som najšťastnejší človek) a náš synček mal bilirubín stále neskutočne vysoký a krvný obraz nízky. Doktorka, ktorá nás informovala o zdravotnom stave nášho synčeka, mi pri prepúšťaní povedala toľko, že do 24 hod. sa musíme hlásiť u obvodnej lekárky, aby nám na základe prepúšťacej správy naordinovali lieky na zníženie bilirubínu a zvýšenie krvného obrazu. Takto sa doktorky a nemocnica zbavila zodpovednosti. Ďakujem im zato.

U obvodnej lekárky sme sa do 24 hodín nahlásili a tá nám predpísala lieky pre synčeka. Na 3 deň prišla k nám domov na synčeka pozrieť. Obvodná lekárka nám povedala, že náš synček bude musieť chodiť do rizikovej poradne. Bola veľmi prekvapená, že nám to v nemocnici nepovedali…

Prešiel týždeň a mi sme sa museli hlásiť v rizikovej poradni, ktorú vedie Dr. Horáková, tá doktorka, ktorá sa podpisovala pod prepúšťaciu správu, avšak nás ako rodičov vôbec neinformovala o nutnosti navštevovať práve jej poradňu. Žeby sa chcel ktosi zbaviť pacienta a aj zodpovednosti zaňho? Nášho synčeka vyšetrila a následne nato mu odobrala krv na vyšetrenie bilirubínu a krvného obrazu. Pre výsledky sme si mali prísť až o týždeň (u takto rizikového dieťaťa trvajú výsledky týždeň). Po týždni sme si prišli pre výsledky, ktoré boli naozaj zlé (bilirubín klesal veľmi pomaly a krvný obraz bol ešte slabší ako po prepustení z nemocnice). Dr. Horáková nám v správe odporučila okamžite ísť na Detskú fakultnú nemocnicu Kramáre. Na základe správy od Dr. Horákovej nás okamžite zobrala Dr. Kadrliaková, ktorá odobrala nášmu synčekovi krv. Hneď som sa jej opýtala, kedy budú výsledky, že či o týždeň a ona, že o ½ hod.. Nato som jej povedala, že u Dr. Horákovej sme čakali týždeň a ona sa na mňa pozrela a povedala, že to nemyslím vážne. Ešte predtým nám Dr. Kadrliaková povedala, že synčekov krvný obraz je veľmi slabý a že to vyzerá tak, že bude musieť ostať v nemocnici na transfúziu krvi. V čakárni som revala ako malé dieťa, ľudia na mňa pozerali. V tom nás zavolali opäť do ordinácie a moje zlé tušenie sa splnilo. Bolo nám oznámené, že náš synček musí ostať v nemocnici. Mal 3 týždne. Po tomto som už nebola schopná nič a nikoho vnímať, vnímala som iba svoj plač a to, že náš synček nepôjde domov. Išli sme na príjem a odtiaľ na odd. patologických novorodencov, kde nám nášho synčeka zobrali, aby dostal transfúziu krvi. Po odobratí nášho synčeka sme s manželom išli domov a pred sebou sme tlačili prázdny kočík. Bol to hrozný pocit. Celou cestou som plakala a manžel so mnou. Prišli sme domov a ja som si sadla na stred postele a revala som srdcervúcim plačom. Postieľka bola prázdna a môj plač neutíchal. Na druhý deň som hneď ráno išla za našim synčekom, kde mi službukonajúca doktorka oznámila, že synček musí ostať ešte v nemocnici, aby dostal ešte jednu transfúziu. Bolo to sklamanie, pretože v kútiku duše som dúfala, že nám ho dajú domov. Tak som pri ňom bola do 1830 a nebola som schopná ho opustiť. Viete ako sa so mnou (jeho pohľadom) lúčil?! Ale nejako som odolala. Na druhý deň ráno sme s manželom prišli a hneď nám bolo oznámené, že synček nám dajú domov. Sestričky som sa opýtala ešte raz, či som dobre počula. Boli sme najšťastnejší rodičia pod slnkom. Nášho synčeka som čo najskôr obliekla a išli sme domov. Tam nás čakali rodičia a sestra. Týmto by som chcela poďakovať sestričkám a doktorom, ktorý sa starali o nášho synčeka. Nášmu synčekovi sa teraz krvný obraz polepšil a pevne verím, že už nikdy nebude potrebovať transfúziu krvi a nikdy nám už neostane v nemocnici. S manželom sme sa dohodli na tom, že sme niekomu niečo dĺžni. Myslím tým to, že nášmu synčekovi nejaký dobrý človek pomohol tým, že daroval krv. Teraz je rada na nás.

No a čo dodať na koniec???

Iba toľko, že môj pôrod dopadol, tak ako som si nikdy nepredstavovala a to len kvôli tomu, že Dr. Drábek zanedbal čas po pustení plodovej vody.

Za zlý zdravotný stav nášho synčeka „ďakujem??!!“ personálu na novorodeneckom odd. Ružinovskej nemocnici, ktorá nám ho nedokázala liečiť.

Týmto by som chcela varovať mamičky – prvorodičky a povzbudiť ich, aby sa nebáli a bojovali za svoje deti a nedali sa ničím odradiť (ani nepríjemnými sestričkami a doktormi). Máte všetko právo vedieť o zdravotnom stave Vás a Vašich detí. Veď si uvedomme, že celý život sa všetkému musíme učiť. Nik z neba múdry nepadol.

Vaša prvorodička

Cisársky rez

Cisársky rez je jednou z najčastejších operácií vôbec. Je definovaný ako pôrod živého alebo mŕtveho plodu pomocou rezu vedeného cez prednú brušnú stenu a stenu maternice.

Cisársky rez nie je vybratie plodu z dutiny brušnej po prasknutí maternice ani odstránenie plodu pri mimomaternicovom tehotenstve. Pravdepodobne žiadna iná zdravotnícka procedúra vo svete nie je príčinou toľkých medicínskych kontroverzií, predmetom právnych sporov a témou mediálnych debát. Príčin tohto stavu je hneď niekoľko. Pri akýchkoľvek nepriaznivých následkoch po pôrode, či už u matky alebo častejšie u dieťatka, sa logicky natíska všetkým zúčastneným otázka, či sa danému stavu dalo predísť, keby sa včas previedol cisársky rez. Na druhej strane niektoré ženy právom považujú cisársky rez za zásah do prirodzeného priebehu pôrodu s psychologickými a emočnými dôsledkami. Okrem toho táto operácia a jej komplikácie stojí celú spoločnosť ročne viac peňazí ako všetky ostatné pôrody spolu.

Význam cisárskeho rezu v súčasnosti

V súčasnosti cisársky rez, samozrejme, už nie je zúfalou operáciou. Jej hlavným významom je fakt, že umožňuje porodiť zdravé dieťa v situáciách, keď by spontány vaginálny pôrod mohol predstavovať pre plod a pre matku značné – neúnosné riziko. V rozinutých priemyselných krajinách za posledné desaťročia prudko stúpol počet cisárskych rezov, avšak, žiaľ tento vzostup nie je sledovaný adekvátnym poklesom úmrtnosti a chorobnosti novorodencov, zároveň však spolu s počtom cisárskych rezov stúpa pooperačná chorobnosť, ale i úmrtnosť matiek.

Príčin tohto stavu je hneď niekoľko a spadajú do medicínskej, sociálnej, právnickej i ekonomickej oblasti. Zavedením monitorovania ozvien plodu, ktoré sú v súčasnosti pomerne často jediným kontaktom medzi pôrodníkom a nenarodeným dieťatkom, zachytávame príznaky ohrozenia plodu aj u určitého percenta neohrozených plodov a, žiaľ, nevieme presne rozlíšiť, či ide o falošný poplach alebo skutočné ohrozenie. Akútne sa vykonáva cisársky rez za záchranu dieťaťa a porodí sa ružový, životaschopný, kričiaci plod s dobrými parametrami. Ďalšou možnou príčinou je paradoxne dobrá výživa tehotných žien, vo všeobecnosti narastá počet plodov a keď tomu pridáme preferenciu žien s úzkymi panvami (súčasný vzor krásy ženy je modelka – anorektička) dnešnými mužmi, teoreticky narastá aj nepomer medzi rozmermi hlavičky plodu a panvou ženy. Ďalšou možnou medicínskou príčinou cisárskych rezov je aj fakt, že vďaka vysokej úrovni medicínskej starostlivosti často otehotnejú a hlavne úspešne donosia plod aj pomerne ťažko choré ženy, ktoré by v minulosti boli odsúdené na neplodnosť alebo opakované potraty. Tehotenstvo týchto žien sa často končí plánovaným cisárskym rezom.

Poklesom pôrodnosti, žiaľ klesá erudícia pôrodníkov. Toto sa týka hlavne pôrodov, keď je plod v polohe zadočkom. Hoci ide o fyziologickú a poroditeľnú polohu, mnoho pôrodníkov v súčasnosti už volí pôrod cisárskym rezom, hlavne u prvorodičiek. Mladí pôrodníci sa, žiaľ už nemajú ako učiť všetkým súčastiam pôrodníckeho umenia. To sa týka najmä, tzv. veľkých kliník, kde na 8:00 – 1:000 pôrodov ročne pripadá okolo 30 pôrodníkov. Kvôli malým skúsenostiam s vedením rizikových pôrodov sa vymýšľajú aj rôzne bizarné indikácie (mužské pohlavie plodu pri polohe zadočkom), len aby sa pred pacientkou a poisťovňou zdôvodnil vykonaný cisársky rez.

Kedy je potrebné vykonať cisársky rez

Cisársky rez môžeme deliť na dve až tri skupiny:

Primárny cisársky rez

je taký, ktorý sa vykonáva čase, keď ešte u pacientky neboli príznaky pôrodu. Dôvodmi na vykonanie primárneho cisárskeho rezu sú stavy, keď vopred vieme, že pôrod by bol neúnosnou záťažou pre dieťa alebo pre matku, eventuálne sú to stavy, keď by pokračovanie tehotnosti mohlo matku a dieťa ohroziť. Často sú to príčiny aj mimo dosahu pôrodníctva, rôzne interné, chirurgické, ortopedické i očné ochorenia matky. Zo strany dieťaťa je primárnou príčinou na cisársky rez vcestná placenta, priečna poloha plodu alebo nepriaznivá poloha dvojčiat.

Sekundárny cisársky rez

je operácia vykonaná už počas bežiaceho pôrodu, keď sa vyskytli určité komplikácie zo strany matky alebo dieťaťa a ďalšie pokračovanie prirodzeného pôrodu by predstavoval zvýšené nebezpečenstvo. Typickým príkladom sú zmeny zachytené na monitorovaní srdcových úderov plodu svedčiace o hroziacom alebo začínajúcom nedostatku kyslíka. Zo skupiny sekundárnych cisárskych rezov niektorí autori vyčleňujú akútne cisárske rezy, keď si stav matky a plodu vyžaduje okamžitý zásah. Práve občasná nutnosť týchto operácií a nemožnosť presnej selekcie, pri ktorej z rodičiek bude nutné akútny cisársky rez vykonať, je hlavným argumentom proti „módnemu“ výstrelku poslednej doby – pôrodom doma.

Technické prevedenie nekomplikovaného cisárskeho rezu nie je príliš zložité. Vykonáva sa najčastejšie po spinálnom alebo epidurálnom znecitlivení, eventuálne pri uspaní pacientky. Nevýhodou celkovej narkózy je relatívne krátka doba, keď sa uspávajúce prostriedky dostanú cez placentu k plodu, dieťa by malo byť porodené do 3 minút.

V súčasnosti už nie je ospravedlniteľné vykonávanie pozdĺžneho rezu na podbruší ženy od pupku dole, ak na to nie je zvláštna príčina, pre svoju estetickosť sa preferuje priečny rez. Ten je vedený na rozhraní ochlpenia a dá sa jednoducho zamaskovať do plaviek.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačná starostlivosť po nekomplikovanom cisárskom reze je charakteristická snahou o včasné „vyháňanie“ pacientky z postele. Podľa niektorých autorov, môže pacientka prijímať stravu už 8 hod. po operácii, najčastejšie však dostáva najesť po 24 – 48 hodinách. Prepustenie domov sa riadi podľa zvyklostí jednotlivých kliník. 4. až 6. pooperačný deň (po vybratí stehov), nie je medicínsky dôvod držať pacientku v nemocnici dlhšie.

Podľa odborníkov by prestávka po pôrode cisárskym rezom mala byť minimálne 2 roky. Pôrod druhého dieťaťa môže aj po predchádzajúcom cisárskom reze prebehnúť vaginálnou cestou, ak išlo o sekundárny cisársky rez a dôvody, ktoré k nemu viedli, sa nemusia v ďalšom tehotenstve a pôrode opakovať. Pokiaľ sa jednalo o primárny rez zo zdravotných dôvodov – rôzne interné, chirurgické, ortopedické i očné ochorenia matky – je pravdepodobné, že druhý pôrod sa vykoná operačne. Vo všeobecnosti sa odporúčajú ženám max. 3 pôrody cisárskym rezom.


Máte s pôrodnicou svoje vlasné skúsenosti? Ohodnoťte ju v dotazníku SPRIEVODCA PORODNICAMI.SK

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (50 hlasov, priemerne: 3,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ja jsem rodila v Ruzinove v novembri 2017 a porod byl fajn ,ale detske sestry na sestinedeli byly nepříjemné a otrávené. Kdyz jsem mela nejaky dotaz tak mi rekly ze uz jsem matka a mela bych to umet uz vycitit. Kamaradka rodila tyden predemnou a obe s dcerkou malem umrely. Jeji doktor ignoroval zpravy z poradny o uzke panvi a nutili ji rodit prirozene. Mala po case prestavala dychat a kamoska upadala do bezvedomi. Nakonec musela na ukutni sekci ale nechali ji trapit skoro 2 dny s bolestma. Takze takove zkusenosti mam v porodnici Ruzinov a opravdu tam uz rodit NIKDY

  2. Pridavam tiez aktualny komentar…rodila som 29.6.2015…tiez som bola sklamana, ale sebou…nepodarilo sa mi porodit prirodzene, hoci lekari robili vsetko pre to…po 12 hodinach trapenia, zacala tiect zelena voda a rozhodli sa pre sekciu…kedze som uz mala epiduralku, tak nemohli cakat na dopichnutie,uspali ma…vsetci boli ku mne velmi mili a rovnako aj na oddeleni sestonedelia…brala som to ako svoje zlyhanie a nie doktorov…tiez si myslim, ze je pre nich prirodzeny porod jednoduchsi….takze nic negativne by som na tuto nemocnicu nepisala…bola som maximalne spokojna 1*

  3. Dobry den prajem, asi moja sprava bude najaktualnejsia, co sa tyka porodu, hodnotenie porodnice v Ružinove a starostlivost na sestobedeli. Porodila som na silvestra 2012, podotykam nemala som zazmluvneneho lekara k porodu, takze som nevedela u ktoreho lekara porodim moje tretie deivcatko. Teraz už mozem prezradit, že som bola maximalne spokojna so vsetkym. Porodila som u jednej mladej doktorky, možno si niekto pomysli, ešte mladi lekari nemaju skusenosti, tak je to omyl…porod bol v pohode, velmi sa snazila mlada pani doktorka, som jej velmi vdacna, za moj bezproblemovy porod, a za to, ze s nam narodila zdrava princeznicka. Takze porod by som hodnotila na jedničku s hviezdičkou. Co sa tyka oddelenia na sestonedeli, som sa vypytala nadštandardne oddelenie. Veru som nolutovala, vrele každemu odporučam, 72 euro za 4 dni nie je horibilna suma, a nerodime kazdy mesiac, aby sme si to nemohli dovolit. A starostlivost o nas mamy, o nase deticky bola super, ako v sukromnej nemocnici, neprehanam. Izby čiste, na izbe toaleta, sprcha, a obed nam nosili priamo do izby ku stolu, kde sme sa mohli kludne najest a nemuseli sme na chodbe sa trapit s obedami. Vybrat sme si mohli z 5 druhov jedal, co bolo tiez fajn, aj ked u man to nebola priorita pri rozhodovani. Sestricky, ktore sa starali o babatka boli ochotne, deti ktore neboli este dostatocne kojene ich dokrmovali, aby neboli hladne, takze sme kludne prespali noc, sme si trochu oddychli. lekari ci gynekologovia alebo detski lekari sa chodili pytat, ci sme v poriadku, proti bolesti nebol problem nam podat castejsie cipky, takze sme sa netrapili v bolestiach. Neviem ako na tom boli matky, gtore rodili cisarsky, ale sme tam vyzerali byt vsetky spokojne. Ak sa niektora z vas rozhoduje ktoru nemocnicu si yvbrat na porod, tak vrelo odporucam Ruzinovsku a nadstandardne oddelenie sestoned., a nezabudnite aj epiduralka je super vec, bez toho viem, ze by som urcite nerodila. drzim vam palce, ak by sa chcel niekto spytat na nieco, kludne, rada odpoviem. Drzim vam palce…

  4. Neviem prečo autorka článku vnímala svoj pôrod negatívne. Chápem ju, že žltačka synčeka ju vystrašila, no zároveň si myslím, že mala veľmi málo informácií o tom ako prebieha pôrod. Určite odporúčam navštevovať predpôrodný kurz, kde sa dozviete, že po cisárskom reze vám bábätko nepriložia, je to normálny postup. Novorodenecká žltačka je bežný jav a žiaľ môže sa stať, že je tak silná, že treba transfúziu. Chápem a rozumiem rodičom, ktorý sa po takýchto správach boja o svoje dieťatko, ale nemyslím si, že sme fundované na to, aby sme hodnotili, či postup, ktorý lekár zvolil je dostačujúci. Ako rodičia nemáme výsledky vyšetrení v rukách a keby sme ich aj mali, nebudeme im rozumieť a nevieme čo znamenajú a ako máme postupovať v liečení. Nechcem nejako obhajovať lekárov, ale tí skutočne musia niekoľko rokov študovať a potom dlhé roky praxovať, aby boli naozaj dobrí (a myslím si, že na SR máme veľa dobrých pôrodníkov). Rodič, ktorý si počas 9 mes., kým čaká dieťa, prečíta zopár článkov, nemôže vedieť čo treba v akej situácii robiť a hlavne ako liečiť. Nehovorím, že máme poslúchať lekárov ako ovce, ale trochu by sme im hádam mali dôverovať, najmä ak si vyberieme a zazmluvníme pôrodníka. Nezazmluvňujem si ho preto, že budem potom na neho nadávať ako všetko pokašľal.

    V tomto prípade by som jedine vytkla necitlivosť sestričiek a problém s tým, že rodičia čakali týždeň na výsledky odberov, najmä ak bolo podozrenie na závažnejší typ žltačky.

    Tiež ma trochu dostala táto poznámka – citujem:

    „Kvôli malým skúsenostiam s vedením rizikových pôrodov sa vymýšľajú aj rôzne bizarné indikácie (mužské pohlavie plodu pri polohe zadočkom), len aby sa pred pacientkou a poisťovňou zdôvodnil vykonaný cisársky rez.“

    Áno, je možné porodiť spontánne chlapčeka otočeného ritkou, ale je tu riziko, že sa mu poškodia semenníky a v dospelosti bude neplodný… Prečo autorka článku nedala aj túto informáciu?

    Zároveň rodiť ritkou je dosť rizikové, pretože pľúca sú vonku skôr ako hlavička a treba na to skutočne veľké skúsenosti, aby sa dieťatko nedajbože nepridusilo – ktorý lekár bude toto riskovať? Dnes vás hocikto zažaluje za hocičo a keď ide o ľudský život, nikto nebude riskovať, najmä ak je iná možnosť ako porodiť…

  5. Dovolim si vehementne nesuhlasit s tym, ze je to stary a zbytocny clanok. Mila jaja, mate vari pocit, ze v porodnictve je taka vysoka fluktuacia zamestnancov? Ze dnes uz tam su uplne ini ludia? OMTYL, za 40 rokov sa nic nezmenilo, nanajvys iba papier Baby friendly. Doktori su ti isti, a este dlho budu, takze aj o 10 rokov urcite natrafite na pana Drabeka. A ludia sa tiez len tak sami od seba nezmenia.

  6. Váš komentár Evil Neviem, prečo uverejňujete tak staré a tak negatívne články. Tento názor je vysoko subjektívny. Nie je nikomu a ničomu prospešný.

  7. Váš komentár

    Rodila som v Ruzinove v novembri 2010 ako 40 rocna, narodila so dcera 4060g a 53 cm prirodzene, po planovanom vyvolavani.

    Porod az na par kontrakcii bezbolestny, hoci 12 hodinovy. Pristup lekarov a sestier fantasticky. Rodila ma MUDr. Ferianec, ktoremu tymto dakujem za odborny a nekompromisny pristup. Zo sestier pri porode patri specialna vdaka sestre s menom Čechová, ktora mi umoznila lezat pri monitorovani na boku, nakolko na chrbte som mala odporne krizove bolesti.

    Na novorodeneckom boli vsetky sestricky aj lekarky a lekari velmi mili, pozorni a s ludskym pristupom, az na jednu starsiu sestru, ktora sa pasovala za najvacsieho odbornika na kojenie. Ale hoci som bola na nadstandarde, vybavenie sestonedelia, tie postele, vysoke, ze si tam ani zdravy clovek sotva sadne, nieto pozasivana zena, vrzgajuce, kymacajuce sa- otras….. nyvyse pod plachtou gumeny navlek na ktorom sa clovek potil a stale sa zosmykoval…….ani len WC papier na nadstandarde nebol…….

    K povodnemu clanku pisatelky… myslim ze si tym clankom len kompenzovala bolest z potiazi svojho babenka a niekde hladala vinu.

    Na druhej strane vsade sa najde cierna ovca a ja sam osobne na 100% viem ze jeden nemenovany lekar totalne zandebal zly monitor pacientky, kde niekolko hodin!!! boli zle ozvy a babo sa narodilo mrtve, resp ihned zomrelo po porode, hoci bolo donosene.

    zelam vela zdravia pre vase deticky.

  8. Srdcervúci príbeh, no bohužial realita. Zrejme personal nedostal dosť peňazí lebo ľudia sa chovajú podľa toho kolko dostanú do vačku.

  9. Aj ja som v roku 2008 rodila v Ružinove a bola to katastrofa. Od chvíle, čo mi doma odtiekla plodová voda, až po narodenie synčeka ubehlo 31 hodín.Nie je to preklep 31hod.nekonečný klasický pôrod sa skončil vykúpením – cisarákom.Keď som sa v nekonečných kontrakciách žiadala o neplánovaný epidurál, tak mi mladý Mudr. Redecha povedal: „Takým ženám ako Vy, môžem len poradiť, aby vyskočili z okna.“.Manžel mi je svedkom, tiež to počul.Pri príjme som mala plodovú vodu so zeleným nádychom a vtedy má ísť dieťa rýchlo von, lebo hrozí infekcia.Keďže ma nechali 31 hodín, syn mal infekciu a 10 dní mu na novorodeneckom pichali 2xdenne injekcie.

    Keďže mi hneď po cisárskom nepristúpilo mlieko, syna som dokrmovala.Keď som pre neho pýtala viacej mlieka, staršia sestrička na novorodeneckom sa spýtala:“Či si myslím, že to mlieko je len pre moje dieťa?“.

    1. Kto pozna aspon trosku MUDr. Redechu a jeho pristup, nemoze nespochybnovat co pisete…. toto by doktor Redecha z ust urcite nevypustil.

  10. Tento clanok ma uz taky historickejsi datum, od vtedy sa mohlo vela zmenit, no mozno u niektorych person aj nemuselo. Ja som rodila pred rokom v Ruzinove, u MUDr Ferianca a bola som s osobnym i ludskym pristupom velmi spokojna.,

  11. Ahojte ..Aj ja som rodila v Ružinove a mám taký istý názor ako slečna ktorá napísala tento článok ..Je hrozné ako sa lekári správajú či už k prvorodičkám či k viacrodičkám ..Už moja prvá nepríjemná skúsenosť bola s pánom doktorom špankom kt.mal nehorázne nepríjemný postoj ku vsetkým rodičkám ..Zažila som dokonca niekoľko mamičiek ktoré odchádzali s jeho poradne s plačom ,kedže on tam na ne nakričal..A sama som nebola výnimkou ..Môj pôrod bol tiež cisárskym rezom ale vedela som už vopred ,že to tak môže dopadnúť kôli mojim zdravotným problémom..Ked už to prišlo všetky sestričky aj lekári sa tvárili a aj chovali ako keby som bola nejaký odpad,kus mäsa a to isté aj moje dietatko ..Pôrod prebehol viac-menej bez komplikácii až nato ,že mi moju dcérku nikto ani len neukázal ani nič..Na oddelení šestonedelia bol tak isto prístup otrasný ..Akurát jedna pani doktorka neviem ako sa volala ale bola pediatrička bola veľmi milá ale to bolo asi tak všetko…Sestričky na novorodeneckom vyzerali ako keby práve dokončili základnú školu a aj sa tak chovali(Nečudujem sa teda nedávnej kauze vypadnutia bábätka sestričke z váhy ,preboha ved to je hrozné ..) Bolo vela toho čo ma priam desilo a zároveň som bola neskutočne sklamaná a smutná z dnešného skorumpovaného zdravotníctva …Moja Laurinka na šťastie nedoplatila na nezodpovednosť lekárov..Ale je veľa iných detičiek ktoré áno a to je hrozné…

  12. Preboha, preco Vam pustali plodovu vodu tak skoro? A preco vobec? Ved plodova voda nie je hlupa, vie ze ma odtiect aj sama. zwinker A priroda vie najlepsie kedy.

    Poznam toho doktora Drabeka. Chcela som si ho pred porodom zazmluvnit. Ale ked pocul slovo „prirodzeny porod“, tak ma odmietol. Nastastie. Vlastne ma takto odmietli 4 doktori. Nakoniec ma rodila v Ruzinove sluzbukonajuca doktorka Brichtova. Bola mlada a este si dovolila kecat do remesla smile takze som jej nedovolila pustit mi plodovu vodu. Odtiekla samozrejme sama pred zaciatkom tlacenia.

  13. ahojte trpitelky zwinker no ja som tiez rodila v Ruzinove a planujem to aj druhy krat.rodila som normalne a trpela som od 12tej do 22 s kontrakciami kazdu 1min co mi davali vyvolavacku..samozrejme ked som uz na konci ricala aj ja tak sestricka tiez za mnou dosla ,ze ostatne mamicky sa boja no velmy si chvalim pana dr.Redecha ktory ma podporoval aka som sikovna ako to zvladam ,daval mi pit z pohara no uzasny clovek smile tak isto aj na sestonedeli bolo super sestricky doktorky parada..

  14. Je to hrozné čo si musela prežiť hlavne tu sekciu!ja som mala 2.pôrod tiež sekciu aj ked plánovanú ale nezmierila som sa s tým a este polhodinu pred zákrokom som chcela tlačiť…Bola som pod narkózou ale ma zle uspali a časť operácie som vnímala,aj bolesť čo môžem v tomto pripade prirovnať vaginalnemu pôrodu-prvý syn.Škoda že si pri hospitalizácii neostala v nemocnici.Prajem veľa zdravia synčekovi

  15. Ahojte .

    Tiež som rodila v Ružinovskej nemocnici a som veľmi spokojná za čo patrí vďaka najmä dr. Drábovi. Zároveň som si odležala 6 t. na 10 poschodí na gynekológii pred pôrodom z dôvodu otvárania a tvrdnutia bruška, domov ma už nepustili ale vedeli čo robia ukázalo sa to aj pri pôrode. Zároveň chcem touto cestou poďakovať všetkým doktorom ktorý sa o nás / mňa a Elišku / starali.

  16. Ahojte zienky,,,

     

    po precitani vsetkych prispevkov mi ostalo zle. Lahostajnost lekarov a sestier, ktora u nas vladne ,, no hnusi sa mi cele Slovensko. Dokedy sa chce na to spolocnost iba prizerat? Chcela by som vidiet kazdeho jedneho bezcitneho porodnika na mieste kazdej jednej rodicky ,,ako by sa citili,, keby s nimi zaobchadzali rovnako.

    A tie nase sestricky??? Hamba im,,kazdej jednej!!! Ani jedna moja kamaratka ktora rodila nemala s personalom dobre skusenosti,,,FUJ!!!!!

    Ved porodnica by sa mala teda volat ,,MASIAREN,, vsak pan Zajac !

  17. v septembri som rodila v ruzinove sekciou.Nemozem sa stazovat ani a sestricky a ani na lekarov.A to som tam lezala este pred porodom.Najhorsia asi bola bolest po reze.Aj na novorodeneckom boli sestricky mile.Na toze tam mali na kazdej izbe po pristelku t.j. 4 postele boli skvele.Kmitali stale,aj v noci.

  18. Nie som tehotna (zatial), ale teta-cakatelka, takze doslova hltam a studujem vsetko mozne o tehotenstve, porode a babatkach ako takych, pretoze v dnesnych tvrdych casoch a pritom, ako (ne)funguje nase zdravotnictvo, treba mat informacie a vediet ako to chodi, lebo od zdravotnickeho personalu – ak to clovek aspon trocha nema poistene po znamosti, resp. mozno aj financne – sa clovek nic nedozvie, ak si to asertivne nevyziada, resp. doslova nevyhada – to hovorim na zaklade vlastnych skusenosti z mojich hospitalizacii, ale nie o tom som chcela.

    Pri tomto clanku, resp. aj pri citani diskusie s dalsimi „zazitkami“ – najma teda z ruzinovskej porodnice – mi veru nebolo do smiechu, a velmi si cenim, ze mamicka sa nebala uviest plne mena lekarov – aspon viem, koho v buducnosti odmietnut, kedze mame tu tzv. „slobodnu volbu lekara“ a mam si za to este aj cosi platit.

    Moja znama mala porod v tejto porodnici „poisteny“ po znamosti, resp. urcite aj financne, ved taketo veci sa dnes nerobia zadarmo, a povedala, ze vsetko prebehlo O.K., normalne – to znamena, ze si neodniesla nejake hrozostrasne zazitky, ale takisto sa neda povedat, ze to bola prechadzka ruzovym sadom – jasne, ze porod ako taky ani prechadzkou byt nemoze, je to velmi narocne po fyzickej aj psychickej stranke – myslim hlavne na tu stranku ohladom porodnej a poporodnej starostlivosti.

    Velmi sa vsak cudujem, ze mamicka nemala pri sebe nikoho zo svojich blizkych – ci uz manzela alebo napr. mamu. Myslim si, ze na to trochu doplatila, pretoze bola vycerpana a dost vystrasena zo samotneho porodu resp. toho, co sa s nou dialo, a do toho skutocnost, ze s jej syncekom nebolo vsetko v poriadku – ze v podstate nemala ani sily, ani cas vykomunikovat si s lekarmi – v slovenskych nemocniciach si to vsak clovek musi skor vyhadat, ak chce dostat aku-taku odpoved na svoje otazky – co sa deje a co sa bude diat – na to je, myslim si, dobra pritomnost niekoho blizkeho, kto sa predsa len – vzhladom na to, ze fyzicky nerodi – lepsie orientuje.

  19. Neviem, preco mamina neostala v nemocnici s dietatom – ale po vcerajsku to uz tusim. Dosli sme s 1,5 rocnym synom na infekcne na Kramare, lebo mal horucky a hnacky. Lekarka po vysetreni vyhlasila, ze tam maly musi ostat. Samozrejme sme ocakavali, ze ostane jeden z nas s nim, naco lekarka povedala, ze to sa neda. Az po niekolkominutovej takmer hadke suhlasila s tym, ze tam manzelka s malym bude moct ostat. Pre ilustraciu, len dva z argumentov lekarky, preco by tam manzelka nemala ostat:

    1. Za mojich cias nebolo mozne ostat s dietatom v nemocnici, tak co chceme (odpoved na otazku, ci by ona nechala dieta same v nemocnici)

    2. Chcete si ho zobrat domov umriet? (odpoved na manzelkinu vetu, ze ho tam sameho nenecha a radsej ho zoberie domov a bude sledovat)

     

    Proste cynicky a nehumanny pristup. Takze, keby sme skutocne tvrdo po tom nesli, tak by tam nas syn ostal sam. Mozno uvedena mamicka nemala energiu na presadenie toho aby ostala s dietatom a akceptovala nezmyselne argumenty lekarov.

     

    Dalsia story je este spravanie sa personalu na infekcnom oddeleni, kde teraz manzelka s dietatom lezi, ale o tom mozno napise ona, ked sa vrati.

     

    Zaver, ktory z toho mame, nikdy nenechajte dieta same v nemocnici, a tvrdo vyzadujte, aby ste ostali s nim.

  20. Ja som porodila v Ruzinove tri deti a bola som spokojna. Naozaj si netreba nechat skakat po hlave a treba sa vediet spravne rozčulit ak je to nevyhnutne. Mimochodom tiež nerozumiem prečo si nezostala s dietatom v nomocnici zvlášť ak ťa doma nečakali iné deti. Tým pádom si zrejme prišla aj o mlieko čo by bolo pre tvoje rizikové dieťa najlepšim liekom.

  21. Mne sa moc nezda ten postup „na hlavu“. Tej rodicke by sa asi viac pacilo keby sa na nu dr.Drabek usmieval a pod? Mimochodom, preco si mysli, ze sekcia je pre lekarov jednoduchsia? Pri cisarskom reze je potrebnych minimalne 10 ludi. Tychto 10 ludi urobilo perfektnu pracu a preto su tu ohovarani? Mila rodicka, mala by si sa hambit za tento primitivny clanok a navyse sa vsetkym podakovat za krasne dieta. Porody niekedy trvaju aj 12 hodin s koncom cisarskeho rezu. Kym si bola tehotna, ti bol tvoj osetrujuci gynekolog viac prijemny? Dr. Drabek si konal svoju povinnost a za to, ze su sestricky nie moc mile, on nemoze. Dr. Drabeka vobec nepoznam, ale tymto ho pozdravujem a prajem mu veselsie pacientky, s vacsou chutou do zivota.

     

    Ja som porodila 2 deti v Ruzomberskej Vojenskej nemocnici – velmi sa mi tu pacilo. Ci uz na gynekologii alebo na porodnici. Neverte tomu, ze na porodnici zle varia. Varia dobre. Len prvorodicky si neuvedomuju, ze ich jedlo musi byt jemnucke nakolko koja. Odkaz pre vsetky prvotehotne zeny: ked pridete do porodnice, nemusite hned volat na ministerstvo zdravotnictva. Staci povedat svoje namietky a pripomienky sestram, prip. primarovi odd. Napriklad aj v Ruzomberskej porodnici sa najde na chodbe mikrovlnka 🙂

  22. Milá prvorodička, mám iba jednu otázočku? Prečo si nezostala so svojim synčekom v nemocnici na Kramároch celý deň aj noc ale miesto toho si doma plakala?

  23. stal sa mi v Ruzinove podobny zazitok.Az na to,ze mi cis.rez neurobili.Skakali mi po bruchu 3 lekari a 3 odporne sestri.Bobo bolo totiz prilis vysoko,teda daleko od p

    anvy.pritom mi este nadavali,ze neviem tlacit…maleho mi tiez neprilozili.Po tazkom porode som bola strasne vycerpana a unavena.Maly cele noci prereval,mala som malo mlieka.Ked som si isla vypytat dokrmovacku k dets.sestr.,vyvalil sa na mna oduty xicht.Bola som tam 10 dni-tiez koli maleho infekcii-NO BOL TO HOROR.10 dni v som lezala na krvavej plachte,kde som ho musela aj prebalovat.NO HUMUS!!!!!!!!!! TREBALO BY TO TAM ZAVRET A PERSONAL NECH SA DA PRESKOLIT! Ved ta praca tam nikoho nebavi!!!!!!!!! ked som dets.sestr. s placom prosila,nech si maleho na par hodin zoberu ,ze si potrebujem oddychnut po 5 prebdenych nociach.dostala som odpoved- ZE NIESU HOTEL! …. co vy na to…

  24. Kuriatko mna by zaujimalo co sa stalo ze nakoniec tvoje mimi neprezilo,to by som ich tam asi zabila.Jak moze jeden lekar zanedbat rodiacu zenu,naco potom skladali Hipokratovu prisahu.A ja som rodila vRuzinove abola som spokojna. Dok.Drab bol velmi mili a ochotny[nie Drabek]su tam dvaja spodob.menom.Nakoniec cisarskym ale dalo sa.

  25. toto je prosim nase slovensko.ja som kvoli lekarom prisla o babatko pri porode.Tiez ma mali na haku a tak som o neho prisla.Prave dnes si na neho spominam,lebo je to uz dva roky co mi zomrel.Ddakujem celemu personalu Povazskobystrickej nemocnice

  26. Tento článok a k nemu aj diskusia už prebieha aj na piesku, neviem prečo ju treba tisíckrát otvárať. Ja som rodila v Ružinove a bola som spokojná. Podľa mňa nezáleží ani tak na danej nemocnici ale na konkrétnom lekárovi, či sestričke, ktorého zrovna „vyfasujete“. A musíme sa naučiť byť asertívne! Lebo ináč budeme pre nich naozaj iba pacientky a nie ženy-rodičky.

  27. Ahojte, s porodnicou ružinov mám len a len zlé spomienky, ich vinou som tam potratila. /ale prišlo drúhé a rodila som na partizánskej no ale tiež nič moc/Ale nechcem o tom. Mňa by len strašne zaujímalo prečo pri porode nebol s tebou manžel, a prečo si nechala potom syna samého v nemocnici, ved matka má právo ostať s dieťatom v nemocnici. Určite by som svojho syna nenechala samého. Aj ja som bola prvoridička a lekári po mne šlapali, je to tak ked rodíme prvý krát tak nevieme čo bude a necháme si všetko lúbiť. Teraz by som s nimi urobila taký bordel žeby pozerali.

    Ale dúfam teda že ste už v poriadku, šťasntý a zdravý. Ahoj

  28. ahoj po prečítaní tvojho článku, mi naskakuje husia koža. Niečo podobné som zažila pred dvomi rokmi na Antolskej a myslím, že tejto krajine tak ľahko dieťa neporodím.Naši lekári mi pripadajú ako keby chceli ženy vytrápiť do nemoty a konajú o päť minút dvanásť. Kompetentní by sa mali zamyslieť nad pôrodmi u nás pretože dá sa rodiť aj lepšie a bez zbytočných stresov o čom svedčia mnohé články zo zahraničia.

    Som zdesená z každej správy o rodičke, alebo dieťati kt. pôrod neprežilo. Moje prežilo vďaka Bohu, kt. to chcel inak. Asi nám ženám nepomôže utekať z jednej pôrodnice do druhej, ale donútiť lekárov a Ruda Zajaca, že je čas na zmenu. Takže berme hrable a poďme!

  29. k pôrodu -> > > Buď vďačná a rada, že ti aspoň syna zachránili a narodil sa živý a zdravý, „fňukanie“ nad cisárskym rezom je to najmenej, čo by mňa osobne trápilo, aspoň sa dieťatko včas a v poriadku odrodilo (mohli ťa nechať trápiť ďalej a ktovie ako by to dopadlo….).

    I keď chápem tvoj článok, stav nemocníc a ľahostajný postoj, častokrát i nedostatočné skúsenosti a vzdelanie našich lekárov, či personálu, je alarmujúci.

  30. Toto sa tu už predsa riešilo. Tento tendenčný a siahodlhý príspevok je v rubrike Na piesku – Gynekológ pod názvom Pôrodnica Ružinov a má 21 reakcii. Prečo je to tu znova v tejto forme?

  31. Zaujíma ma čo konkrétne lekár zanedbal po pustení plodovej vody aby sa predišlo sekcií. Mal už vtedy predpokladať, že pôrod nemôže byť normálny ?

    Tiež by ma zaujímalo prečo lekár pri otvorení na 2-3 prsty vyžadoval nástup do pôrodnice a potom pôrod podľa môjho názoru zbytočne urýchľoval pustením plodovej vody ???

    Ďakujem.

  32. Môj pôrod trval 12 hodín. Po vypustení plodovej vody a kystíre som prvých 6 hodín prežila v pohode prechádzaním, ležaním a posedávaním na lopte. Keď prišli silnejšie kontrakcie prišla ma skontrolovať sestrička, nakoľko som už otvorená. Bolo to len na 2 palce. Po ďaších kontrakciách prišiel doktor, ktorý povedal, že trochu budú problémy, lebo krčok maternice bol zrastený. V 7. mesiaci tehotenstva som podstúpila serkláž – zošitie krčku maternice, aby som sa ďalej neotvárala. Tak si viete predstaviť – tak veľmi chce ísť dieťa von a prístup má zatvorený. Po ďaších hodinách čakania prišla sestrička a keď videla, že sa to ďalej nepohlo, obliala mi rodidlá hnusne studenou vodou, vopchala mi prsty do pošvy a nasilu ma „otvárala“. Našťastie nato prišiel môj manžel s mojou mamou, tak sa to viac neopakovala. Snáď už ani nebolo treba – po toľkých „otváracích“ infúziách a zásahu sestričky sa to potom spustilo. Samotný pôrod prebeho za 10 -15 minút, dcérku mi priložili hneď po očistení a zabalení. No čo sa dialo potom si spomínam tak trochu aj s hnevom aj so smútkom. Ležali sme na chodbe – na vozíkoch asi 3 mamičky. Bolo ráno 5 hodín a mne sa chcelo veľmi veľmi spať. Bola som unavená z celej „pôrodnej“ noci, ale sestričky, ktoré práve prišli vyspaté do služby boli také neodbytné a drzé, že každú chvíľu nás budili a upozoňovali, aby sme sa nadvihli, že nám idú vymeniť vložky, aby sme si držali hrany dlaní na bruchu, aby sa nám zvinula maternica, lebo potom budeme chodiť s prevísajúcimi bruchami. V ten istý deň poobede nám už doniesli detičky na izbu a starajte sa. Bola som šťastná a zárovň unavená, celá ubolená, ale keď som videla moju Katku krásnu bacuľku ako ku mne ešte nevedomky naťahuje rúčky na nič zlé sa vtedy nedalo myslieť. Ani som nevnímala, že mám teplotu, ani to, že mám zapálené prsníky a ani to, že nemôžem ležať a sedieť kvôli štyrom stehom. Som rada, že môj manžel s mamou boli pri mne. Veľmi mi to pomohlo. A myslím, že keby tam neboli, dopadlo byt o horšie.

  33. Mam dobre skusenosti s porodnicou Ruzinov: Tiez som rodila pred 11/2 v Ruzinove, ale vopred planovanym cisarskym rezom (inak by to bol porod panvovym koncom pri dost velkom babatku). Mala som spinalnu analgezu (umtvenie od brucha dole) a bol tam perfektny anesteziolog, ktoreho meno bohuzial neviem, ktory si svoju robotu naozaj dobre odviedol. Vpichnutie bolo priam bezbolestne a dokonca sa neskor chodil pozerat na moj stav po anestezii aj na sestonedelie a informoval ma, ako sa potom mozem a nemozem citit (ci mam zavrate a pod), pocula som, ze takto sa staral o vsetky svoje „pacientky“l, ktore mal predtym na anestezii. Moj porodnik mi zasil jazvu krasnym stehom, ktroy sa neuveritelne lahko vybral a jazva sa pekne zahojila. Pacilo sa mi, ze som porod „pocula “ a ciastocne (za plachtou 🙂 videla. Synceka mi priniesli ukazat hned po porode, pekne zabaleneho (manzel stal na chodbe a vlastne malickeho pred nim merali a vazili, takze ho videl prvy), povedali mi vahu a hmotnost a este predtym sa spytali, ake meno davame dietatu. Len teda mi ho neprilozili (neviem, ci sa smie prikladat dieta k prsniku, ak je matka este v anestezii???) )Babetko som dostala den po cisarskom na kojenie a potom na 3. den na izbu -rooming-in. Prva noc, kym sa telo spamatavalo z porodu a anestezie bola dost neprijemna, ale potom sa to skokom den co den zlepsovalo. O babetko sa pekne starali aj sestricky, tam by som mohla vycitat len dve veci: 1. viacej ma mohli poducit a povzbudzovat pri kojenie dietatka -islo to, ale trapila sme sa spolu s babetkom samy a 2. nebrat babetko v case kojenia (co je v danej porodnici kazde 3 hod.) na vysterenia alebo prec, lebo potom nebola sanca ho dokojit neskor. – inak bol stav novorod. oddelenia max. plny. Tesila som sa, ze mila dets. doktorka, kt. sa o novorodencov starala, mi povedala, ze maly je zdravy a nema ani zltacku, teda zavislo len odo mna, kedy pojdeme domov a tak som s radostou ocakavala prve vetry :-)- jeden zo znakov ze vsetko ide ok. Vdaka tvrdeniu hl. sestry, ze vyzeram „zdravo zeleno“ a mala by som sa trosku primalovat, ak chcem ist domov- som sa snazila co najrychclejsie sa zotavit a naozaj to fungovalo: na 5-ty den sme odchadzali vsetci traja (aj s tatinom) domov.

    Boli sme radi, ze vsetko prebehlo bez komplikacii a to som v ten den rodila posledna okolo 14:30 a personal na porod. sale uz bol naozaj unaveny, lebo som bola asi 5-ty cisarsky rez v ten den. Porodnik este skonstatovall, ze v dnesnej dobe maju takmer vsetky matky v BA porod s komplikaciami (preto hoci skusa, aby matka odrodila normalne, casto porod musia ukoncit cis. rezom) a ze takmer vsetky zeny su vystresovane, maju viacej chorob naraz a pod……Este predtym ako som si vybrala porodnicu Ruzinov, som sa snazila vypytovat sa zien a kamaratok mojho okolia, kto bol kde a ako rodit a dosla som k zaveru, ze v kazdej porodnici v BA bolo dost zien, ktroym sa pacilo a rovnako vela zien, ktroym sa v tej istej porodnici nepacilo -takze to zavisi od viacerych faktorov, ktroe pisatelka spomina v clanku (porodnik, personal, zdravie diatat, starostlivost) a od zien samych.

Pridaj komentár