Viem, ako na to, aby ma dieťa počúvalo

Prvý spôsob fungoval takmer rok

Keď bola maličká, hovorila som jej: „Nedávaj to na stôl“ alebo „Nechoď tam a tam“. Potom som si kdesi na internete prečítala, že malé deti akoby prepočuli to „Ne“ na začiatku slova a počúvnu práve zvyšok vety. Mnohokrát sa preto mamičky hnevajú, že dieťa spraví pravý opak toho, čo ony povedia.

Tak som prestala mojej dcére hovoriť čo nemá robiť a začala jej hovoriť, čo robiť má. Vyzeralo to asi takto: „Búchaj hračkou o zem.“ – keď drevenou kockou trieskala po sklenenom stole. Alebo namiesto „Nechoď na cestu“ som povedala: „Choď na trávičku“. A neuveríte:

ono to naozaj fungovalo!

Až do chvíle, keď trochu podrástla, jazyk sa jej rozviazal a slovíčku NE rozumela až veľmi dobre. Avšak púšťala ho jedným uchom dnu a druhým von.

Opäť som hľadala spôsob, aby ma zase začala poslúchať. Opäť som zalovila na internete.

Takmer všade som čítala, že dieťaťu treba vysvetľovať. A tak som začala vysvetľovať aj ja. Hovorila som jej o tom, prečo sa nesmie rozbehnúť na cestu, prečo by si mala po sebe upratať hračky, prečo si má obuť papučky.

Tento spôsob funguje dodnes

Aj tento spôsob fungoval. Problém však bol, keď som potrebovala, aby niečo urobila hneď, rýchlo, keď som nemala čas všetko podrobne vysvetľovať. A pravdou je aj to, že ma dcéra zase po nejakom čase prestala počúvať (skôr si nechá veci vysvetliť od pani učiteľky v škôlke, ako odo mňa).

A tak opäť prišiel na radu môj verný priateľ internet, ale tentokrát ma sklamal. Nič, čo by stálo zato, som tam nenašla.

	Prečítajte si aj: 5 spôsobov, ako hovoriť deťom NIE inak

Našťastie, dostala sa mi do rúk jedna kniha – Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. A tá ma teda veľakrát zachránila od nervového zrútenia.

Okrem iného v nej autorky hovoria o tom, že deti od určitého veku nepočujú: „Prosím ťa, mohla by si v kúpeľni za sebou zhasnúť svetlo?“ ale skôr niečo ako „Bla bla bla bla“.

Autorky odporúčajú ako prvé vyskúšať jednoslovné príkazy. Napríklad: „Svetlo“ alebo „Zuby“ či „Topánky“. Možno to znie trochu rozkazovačne, ale ono to naozaj funguje.

Keď si dcéra umyje rúčky a odíde z kúpeľne bez toho, aby za sebou zhasla svetlo, zakričím len „Svetlooo“ a moja dcéra na to: „Jaaaj, zabudla som, ja hlava dubová“ a zhasne svetlo.

Len dúfam, že tento spôsob vydrží dlhšie a že nebudem musieť vyskúšať opäť ďalší.

(49 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...