Bolo to teraz v septembri na bratislavských Kramároch. Môj syn mal v júli dva roky, čiže je relatívne malý. Nemala som obavy, lebo taký istý zákrok som absolvovala so starším synom, keď mal rok a 7mesiacov, pričom ja som bola v 8 mesiaci tehotenstva. To bolo v máji 2002. Rovnaký zákrok, ale úplne odlišný zážitok, pričom miesto konania rovnaké.
Pri prvom nás hneď po prvotnej prehliadke na oddelení odviedli na operačku, kde synček v mojom náručí dostal tzv. “náladovku” ani neplakal a čoskoro už vyzeral ako opitý. Vlastne si nepamätám, že by tam niektoré z ostatných detí nejako veľmi plakalo. Neskôr prišla milá sestrička a povedala mi, že si na chvíľu požičia moje dieťatko. Ani som sa nenazdala a bolo po všetkom. Môj synček bol opäť pri mne. Mali sme len fúkať noštek. Ako jediný z detí (a síce najmenší) vôbec nespal. Keďže bolo všetko ok, tak sme boli okolo 14.00 doma. Nemal žiadnu traumu, nebodaj šok. Bola to proste pohoda.
Po takejto dobrej skúsenosti som očakávala hladký priebeh aj pri druhom zákroku. Moje prekvapenie bolo hneď na začiatku- vzali nás na oddelenie, kde sme čakali, kým príde “náš” čas. Boli sme tam v škôlke, čo sa deťom páčilo. Aspoň rýchlo ubehol čas. Na izbe sme boli 5 detí- od 2 do 4 rokov a ich rodičia. Po vizite prišla sestrička, ktorá nám oznámila, že teraz ona zoberie deti dole na operačku a my môžeme ísť na kávu. Dosť ma to zarazilo. No snažila som sa vysvetliť môjmu drobcovi, že teraz pôjde nachvíľu s tou milou tetou (bola naozaj milá) a keď sa vráti, tak ho budem čakať pri postieľke. Nechápala som prečo nemôžem ostať aspoň kým dostane tú injekciu. Môj syn neplakal ani pri odberoch, stačilo, aby mi sedel na kolenách. Dole to prebiehalo tak, že 5 vyplašených detí v cudzom prostredí bez rodiča dostalo injekciu. Viem si predstaviť ten cirkus. Keď bolo po všetkom, doniesli nám deti hore do izby. Môjho ako posledného. Keď mi ho sestrička predávala, povedala, že takého bojovníka tu už dlho nemali. Bola som v šoku- môj synček už ani nevládal plakať, bol celý spotený a stále sa “zajakával”- myslím tým také prudké nádychy po dlhom a intenzívnom plači. Zmorený sa ma chytil okolo krku, stisol a jediné, čo mi povedal bolo: Maminka ja som ťa hľadal. Bolo mi do plaču. Hneď na to zaspal, ale ešte celú hodinu vzlykal. Celý čas mi stískal ruku. Ostatné deti nespali, ale rozprávali maminám ako im dávali nožničky do pusy a pod. Vo mne rástol hnev. Nerozumiem, kto to takto hlúpo vymyslel! Prečo nepichli deťom injekciu v prítomnosti rodiča- aspoň u takýchto malých detí?! Veď by mal aj zdravotný personál menej roboty, keby proste vzal až omámené dieťa, ktoré ani neplače, ani neprotestuje. Ja som mala pocit, že deťom tie náladovky vôbec nezabrali. Nie som odborník, ale nemohol to spôsobiť aj ten úplne zbytočný stres?! Jediné šťastie bolo, že keď sa syn zobudil nič si nepamätal. Podľa mňa zošokoval, lebo si nepamätal ani injekciu. Ostatné deti si pamätali nielen injekciu ale aj zákrok. Starší syn si pamätal iba pichanie. Naozaj nie som odborník, ale ako rodiča ma celý ten postup veľmi rozčaroval (no personál na oddelení bol milý), hlavne po prvej pozitívnej skúsenosti. A toto nie je ani o peniazoch, takže ja naozaj neviem…Keďže ani teraz sa nevyskytli žiadne komplikácie, tak sme tiež boli doma okolo 14 hodiny.
U mojich synov bol výber nosnej mandle nutný a mne ostáva len dúfať, že mandľa čoskoro nedorastie, resp. dorastie menšia. Nerada by som ešte niekedy vystavila svoje deti úplne nezmyselnému, zbytočnému stresu. Alebo mi ostáva veriť, že sa to zmení k lepšiemu a vráti sa to k “prvému variantu”?
Súťaž o 3 ks produktu Cebion 2 x multi
Máte i vy skúsenosti s takouto „šokovou terapiou“?
Napíšte nám a traja vylosovaní šťastlivci budú obdarení produktom Cebion.
__________________________________________
Ďakujeme za vaše príbehy, tu sú tri vylosované pisateľky, ktorým posielame chutné vitamíny:
Nech vašim drobcom chutia a pomôžu odháňať bacily.
(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď si dieťa cmúľa palec
Deti už nesiahajú po knihách. Čítanie je spojené so schopnosťou sústrediť sa.
Ako odobrať malému dieťaťu moč
Ako funguje adaptačný pobyt škôlkarov a aké sú možnosti rodičov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Hrajte o vstupenky do svetelneho parku Story of lights
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Váš komentár
AHOJTE MOJ SYN MA 3 ROKY, DNES SME BOLI NA KONTROLU U ORL, POSLAL NAS DO NEMOCNICE, OBJEDNAT SA NA OPERACIU NOSNEJ MANDLE, V CELKOVEJ ANESTEZE.MAM VSAK VELKE OBAVY, MA NIEKTORA Z VAS SKUSENOSTI S ANESTEZOU U MALEHO DIETATA?
Nedá mi , aby som nereagovala na príspevky, ktoré máte ešte stále uverejnené na vašej stránke, týkajúce sa neetického prístupu k detským pacientom na ORL oddelení na Kramároch, a zlých, zážitkoch z tohoto pracoviska. Možno by ste mohli oznámiť rodičom detí, ktoré sa chystajú na tento zákrok, a je ich čoraz viac, že sa už vytvorili podmienky na to, aby rodič mohol byť so svojim dieťaťom v novovytvorených priestoroch, kde môže byť spolu so svojim dieťaťom aj keď sa mu pichá injekcia a následne potom po zákroku môžu byť celý čas spolu, a tak mu nespôsobovať citovú traumu. Myslím si, že táto informácia by bola pre rodiťčov dosť zaujímavá.
sestrička
Dnes nám vyberali nosnú mandlu. Boli sme v súkromnom zariadení, ale musím povedať, že MUDr.Mazúr a jeho sestrička sú úplne úžasní.. Majú neskutočne krásny a profesionálny prístup nielen k rodičovi ale hlavne k dieťaťu.Moja dcérka má 4roky a 7mesiacov. Rozkvapkali ju okolo 7.45-kvapky do nošteka a asi o 15-20 min. mi ju vzali. Doniesol mi ju pán doktor v náručí po 2-4 minútach. Presne neviem, lebo to bolo veľmi rýchlo. dcérka bola trošku mrzutá a pláčlivá, ale postupne to z nej opadlo.Sestrička sa prišla na nás zo trikrát pozrieť a púšťala nám rozprávky, eké sme si vybralialebo si dcérka vzala hračky a hrala sa.o 9.30 sme boli prepustené. ešte pred odchodom nás pán doktor pozrel a bolo to ok. zajtra doobeda ideme ešte na kontrolu a moja malá sa teší. Nič si zo zákroku nepamatá. Veľmi záleží ako sa ľudia,ktorím zveríme naše dieťa správajú. Myslím si, že hneď pri prvej návšteve u lekára si vieme urobiť obraz, a preto, všetkým doporučujem Žilinu-Dr.Mazúr.
…Amadeus, nie si ty nahodou jeden z lekarov na Kramaroch? Tak nejak sa mi tam hodis. ….Ja len v kratkosti – tiez som bola so synom hospitalizovana na siestom poschodi – na detskom oddeleni. Hoci to bolo uz minuly rok v oktobri, este teraz sa mi od rozcarovania /alebo soku?/ neda poriadne dychat. Co sa tam s nami po cely tyzden dialo, necham teraz lezat ladom. Ale dieta som pri odberoch neopustila. Aj napriek pokrokovemu vysvetlovaniu personalu, ze matkina pritomnost pri odberoch skodi. Som si ista, ze lekari tak isto ako aj estricky maju pocas studia psychologiu. Aj napriek tomu nevychadzam z udivu, ako stihli dojst k takymto uzaverom. Dokonca som bola nutena ukoncit neuspesne pokusy zaviest mojmu 11 mesacnemu synovi vytiahnutu kanilu od infuzky. A ziadny v tej chvili pre mna nekompetentny nazor ci lekarky alebo sestriciek ma nezaujimal. Zobrala som si dieta na izbu a hotovo. Antibiotika dostal do pusy a zivot bezal dalej. Ale pozerat sa na to, ako krvaca z kazdej zilky na rukach, pastickach a nozkach po NEODBORNYCH vpichoch a este k tomu modrie od placu z toho ako sa uz nevie nadychnut….Dakujem ale toto prave nemusim. Neviem ako ostatne maminy, ale mne je uz dano jasne, ze porodom ziskavame instikt pitbula. Mne osobne sa ani nesnivalo coho vsetkeho som schopna, ked sa jedna o moje dieta. A ziadne bla bla bla okolo toho ma nezaujima /Amadeus/. A hotovo. Nie je o com.
My s dcérkou máme tento zákrok iba absolvovať,ale po týchto skúsenostiach od mamičiek si budem dávať veľký pozor na to ako to prebehne , som vďačná bám všetkým za vaše príspevky , lebo teraz budem vedieť ako pristupovať k operácii.Zákrok máme absolvovať práve na spomínaných kramároch , ale svoju dcéru určite neopustím , je veľmi citlivá a sôsob odoberania detí matkám nieje správny.Dieťa má právo mať pri sebe matku.Žiadna sestrička , nenahradí dieťatu prítomnosť matky a už vôbec nie ak má nastarosti večší počet detí. Niektoré vaše skúsenosti mi vohnali slzy do očí nad takým krutím prístupom a lekár ktorí kričí na dieťa by tam nemal čo robiť.
Chcela by som len podotknut, ze to s nami predsa nie je az take zle. Adenotomia sa robi v petrzalskej nemocnici na Antolskej ul. v Bratislave rutinne v celkovej anestazii. A divili by Ste sa kolko rodicov ide z vlastneho rozhodnutia absolvovat vykon do ineho zariadenia pravepreto, ze nechcu vlastne dieta “vystavovat rizikam celkovej anestezy” :-). Tak kto je sto rokov za opicami? Nase zdravotnictvo, alebo my sami???
Zuzi, myslim ze konkretne ty si sa na mna nastvala zbytocne. Presla si si svojou traumou s tym, ze uz nehodlas svoje dieta vystavit podobnemu zazitku.
S tym, ze doktora, ktory ziape na deti budem nazyvat gaunerom nic nenarobis. Povazujem to za spravne a moralne.
So slusnostou a kulturnostou je to trosku komplikovanejsie. Nerozoznava sa len podla toho, ci niekto pouziva alebo nepouziva expresivne vyrazy.
Napriklad nepomerne dolezitejsim atributom slusnosti/kulturnosti nez expresivne vyrazy je zabezpecenie ludskeho pristupu k malym vystrasenym a bezbrannym detom.
Darmo sa clovek bude vyjadrovat len slusnym slovnikom. Ak rezignuje na ochranu dostojnosti svojho dietata, nie je slusnym/kulturnym clovekom.
Navsteva tejto diskusie sa tymto pre mna skoncila, Amadeus, takze sa nemusis unuvat obcastovanim ma nejakymi dalsimi peknymi privlastkami. Obvykle diskusiu opustim ticho, akonahle sa tam zacnu objavovat taketo vojny, ale teraz som sa neudrzala…. Tak si tu pekne dalej kulturne debatujte.
Nuz, nie sme vsetci taki dokonali ako ty, Amadeus.
Dakujem, ze si mi pripomenul, ze pre mna dieta nie je dostatocnou hodnotou. Spolu s lekarmi by si mal kurz slusneho spravania a vyjadrovania navstivit aj ty. Ak sa totiz ti lekari k mamickam vyjadruju ako ty (co casto byva), nediv sa, ze tie radsej drzia usta…. A ze diskusie dopadnu tak ako dopadnu pri ludoch, ktori ostatnych osocuju.
Susanna – som rad, ze si napisala svoj prispevok.
MaminaM – ja si myslim, ze ta niekto (nejaky nas doktor, ktory sa prestal vzdelavat pred 30 rokmi – a dnes by mal miesto doktorskej prace vynasat vrecia z vagonov) nabulikal zastaralymi informaciami o anestezii, ktore uz vo vyspelom svete davno neplatia. A kvoli tomu si ochotna podrobit dieta muceniu. Cim viac MaminM bude na Slovensku tolerovat mucenie deti, tym dlhsie budu nasi doktori toto mucenie deti robit – ved ked pre matku nie je jej dieta dostatocnou hodnotou pre ludske zaobchadzanie, preco by malo byt pre doktora.
Nikol, napis mi na moj mail Tvoj mail, chcem ti nieco poslat.
Azase sme pri nosnych mandliach. Kolko sa tu o tom uz popisalo? Ale zrejme treba viac. kebo su tu stale tie iste nazory, kotre by som najradsej nazvala – z minuleho storocia, alebo zo socializmu. Na babetko chodim uz dlhsie, a myslim si, ze mnohi ma uz poznaju a moje nazory, ale neda mi znovu ich naisat. Boli ma , skutocne ma boli, ako to je v nasom slovenskom zdravotnictve, kde dieta nie je povazovane ani za cloveka, ale objekt. Lebo ako ku cloveku sa k nemu nespravaju. Dieta ma narok na matku- alebo inu osobu, kotra ho spravedza , pri vsetkych vysetreniach a hlavne zakrokoch. Ved ta matka je jeho jedinna istota. Dieta ma narok na celkovy anesteziu pri nosnych mandliach, pretoze tento zakrok je prevadzny bolestou . Aj vo Svedsku sa pouziva celkova narkoza- MaminaM- na Slovenksu sa nej NEopodstatnene boja, dnes su uplne ine medikam34nty a narkoza nie je to, co byvalo pred 20 rokmi. Trva 10 minut, dieta si oddychne hodinku- dcve a ide domov. Deti a narokoza- hlavne ten zastarely pohlad na nu, to je ako nastrih pri porode. A bude sa a bude sa robit, lebo na Slovensku to tak je abolo odpociatku. Tak je to s narkozou. Vo Svedku by ziaden lekar nebral nosnu mandlu bez narkozy- je tam nebezpecenstvo porannenia ak sa dieta pohne, je tam nebezpecenstvo krvacania a dieta nie je intubovane! Ako sa intubuje jkrvacajuce dieta tu nebudem opisovat. Chcem opisat ako vyber nosnej mandle pebieha na slovensku, kde sa dieta odluci od matky – jeho jedinnej istoty a nevie do coho ide. Na operacke ho chyti bastantna sestra do kliesti- rucky a nohy- viete co myslim, ked rukami a nohami pricvikne dietatu nohy a ruky a ak nespolupracuje dalsia drzi hlavu- Inymi slovami sa to vola MUCENIE! Vieta si prestavit, co to dieta citi? Co som mnou budu robit, boji sa, place a mamy nikde. Preco si im to dovolila robit,? Preco si im dovolila, aby mi ublizili! Ze na to zabudne? Nezabudnime, ze to nefunguje navsetky deti.
Vo Svedskuto prebieh takto: Den pred tym ako saoperaciakona, pridee rodic s dietatom na navsetu operacky, ukaze sa mu, kde bude spinkat, ako to bude prebiehat. Maju nato babiky, fotky- nic nie je strasne a nebude to boliet, pretoze dieta bude spat. V den operacie, ide matka s dietatom- ja opisem mna a mojho syna, kotry mal4 rky- rano na dennu operacku, doma syn dostal EMLA na rucicky a nalacno o 8. sme sli. ‘Tam nas privitali, dostali sme posietlku, boli n
tam este tri deti aj s maminami. Prisla sestra a zaviedla bezbolestne kanylu, napoljila infuziu, vysvetlila preca a ako. Dala tabletkul na ulkudnenie a sli sme po asi 30 min. ked tabletka zacala ucinkovat na operaciu, kde mal syn spinkat. mala som ho narukach, rozpravala sa snim a pri nosteku sme mali masku, z ktorej siel plyn na uspanie. hrali sme sa na pilota, kotry ma masku na nosteku a hlasi, ako vysoko lieta. Za 20 sekund spal, polozili sme ho na stol a ja som isle do izby cakat na neho. Doniesli mi ho asi o 10 min v postielke, este spinakal a ked otvoril oci — uz som sa mu prihovarala. Bol unaveney , chcel spinakt a pytal sa uz je hotove? Bolo a bez bolesti, hrozy, psychickeho utrpenia. Ked sa vyspinkal dostal zmrzlinu, pozreli sme si knizku, pozrel ho lekar a o 12 sme sli domov. Doma este spinkal. Ziaden strach pred bielym plastom, Preco aj ? Ved u lekara NIC neboli!!!! Tak to ma by. A teraz posudte samy, co je lepsie pre dieta? A takto to prebieha v mnohych statoch. Chce to snahu nieco zmenit a vyciet dieta ako CLOVEKA!
Verulka, o tu ludskost ide, a pokial ju niekomu dlzime, su to predovsetkym deti, a cim su bezmocnejsie, tym skor.
Je treba rozlisovat, co je urazka, a co urazka nie je. Doktor, ktory ziape na vystrasene deti je jednoducho gauner. Je to urazka? Nie. Je to objektivne ohodnotenie doktorovej urovne profesionality.
Rozumiem snahe vyjadrovat sa eufemicky. Ja osobne to v takychto pripadoch povazujem nielen za kontraproduktivne, ale aj za nemravne.
Neviem, či ma pochopili niektorí ľudia správne- ja som nechcela byť pri zákroku. Iba pri injekcii- pri prvom synovi to bolo v pohode( oblbovák zaberie, dieťa si zo zákroku nič nepamätá a keď sa preberie je pri mame/ tatinovi). Nemyslím si, že som nejaký nezodpovedný rodič alebo tak niečo. Inak tento zákrok sa robí na Antolskej v celkovej anestézii, ale nemyslím, že je to správne riešenie. Stačí iba trošku ľudskosti, ochoty, tolerancie… To som tým chcela povedať. A už ma nebaví, že pomaly všetky diskusie sa zvrhnú na vojnu. Nevieme diskutovať bez urážok?
MaminaM – hras sa tu na pokrytecku slusnost. Na absurdnu obhajobu katastrofalnej urovne nasho zdravotnictva. Sama si bola svedkom hrozneho stavu – i ajhla, ldeze len nasla MaminaM chybu? No vsade inde, len nie v objektivne hroznom stave nasho zdravotnictva.
A toto je problem nasej spolocnosti – hlupost niektorych “konzumentov” nasho zdravotnictva a neoddovodnitelne obhajovanie a tolerovanie tohoto stavu.
Mylis sa. Anestezia je vo vyspelych krajinach je pri tomto zakroku standard. A nie kvoli zurivym rodicom – hoci taketo mesiarstvo by vo vyspelej krajine dorazilo kazdeho normalneho rodica. Ide tu predovsetkym o uctu k cloveku a pacientovi.
V jednom sa nemylis. Mam problem. S ludmi, ktori sa maju chovat ako profesionali, alebo aspon ludia s priemernou empatiou a inteligenciou, ale namiesto toho su to obhrubli guaneri voci vystresenym detom.
Poriadne zamysli preco s tymto nemas problem ty. Mas roboty ako na kostole.
Ano Amadeus, v tomto pripade to naozaj bolo moje zlyhanie – aj ked som mala moznost byt pri malej stopercentne som ju nevyuzila a musela som na tu chvilu vybehnut von lebo by som skolabovala, som iba clovek a mam svoje limity. Neviem nikomu rozmlatit ksicht ani sa vyjadrovat tak nechutne na adresu lekarov ako Ty. Chcela som len v diskusii, tak ako to mam vo zvyku, ukazat aj opacnu stranu problemu a nikomu pritom neberiem jeho nazor. A co sa tyka totalnej anestezy, pred jej rizikami si nezakryvaju oci ani v zapadnych krajinach a kazdy rozumny lekar ju malemu dietatu odporuci len v nevyhnutnom pripade, inak by sa podla poziadaviek niektorych rodicov v celkovej anesteze aj strihali detom nechty. A pri mnozstve sudnych procesov s lekarmi by s tym |v snahe vyhnut sa agresivnym rodicom, ktori hned chcu rozmlacovat ksichty| , mnohi lekari aj suhlasili. Ale zda sa mi skor, ze problem mas Ty osobne. Ries si ho vsk tam, kde vznikol, inak nevyriesis nic.
No na Kramaroch je to asi zvykom odlucovat deti od rodicov. Ja som bola s dcerkou na pohotovosti tak 5 rokov dozadu pre podozrenie, ze ma zlomenu ruku. Vtedy mala 6 rokov. Nanestastie snimok zlomeninu v zapasti potvrdil a museli jej rucku napravat. A hned ma chceli vyhodit z ordinacie. Predtym som bola svedkom, ako museli vyviest asi 13-rocne dievca, ktore pri napravani skoro odpadlo, samozrejme mamu malo vonku pred ordinaciou, este jej nadavali (tomu dievcatku, ze robi sceny). Potom sme isli my, samozrejme, ze ja som sa nedala, sestricka frflala, zazerala. Ale mnou to ani nehlo. Malu som upokojovala a spolu sme to zvladli. Neviem si predstavit, zeby som ju opustila. Aj lekar potom uznal, ze to bola dobra spolupraca. Nikdy by som svoje dieta neopustila.
No, pocul som vela popisov, ako sa u nas vyberaju nosne mandle. Zodpoveda to tomu co je v clanku a v prispevkoch. Totalna katastrofa. Hoci zakrok vraj neboli, problem je hlavne v psychickej ujme.
Velmi sa divim mamickam, ako len mozu dopustit, ponechat dieta bez vlastneho dozoru na zakrok v slovenskom zdravotnictve.
NikoletaT sa pyta, preco aj u nas sa taky zakrok nerobi v celkovej anestezii, ako vo vyspelych krajinach – no odpoved je jednoducha – nase zdravotnictvo je barbarske, a ludia u nas to barbarstvo toleruju.
MaminaM – moj problem je iny. Dieta by som nenechal v sparoch doktorov bez mojej pritomnosti. A keby v mojej pritomnosti nejaky doktor skrecal na male vystrasene dieta, najskor by som tomu hlupakovi (doktorovi) rozmlatil ksicht na kasu a potom dolamal ruky a nohy.
Su veci, ktore sa nerobia. Medzi ne patri krik/nasilie voci malym detom v uzkosti – sposobeny osobou, ktora ma byt profesionalom. Asi tomu nebudete rozumiet, ked ste poniektore boli schopne svoje deti dat do ruk mesiarov a ist sa niekam schovat.
“Pokiaľ ide o celkovú anestézu pri adenotómii, neviem, či by som súhlasila. Každá celková anestéza je rizikom a u týchto maličkých detí zvlášť. ”
Tak sa to robi vo vyspelych krajinach. Zasa su v tych vyspelych krajinach oproti nam tak pozadu, ze nedokazu zvazit rizika, ze? Mozno ze aj onedlho prejdu na nas skvely postup, kde si matka “doslova vyprosi” pristup k masakru, z ktoreho potom utecie (dieta utiect nemoze).
NA kramare nikdy nezabudnem . Absolvovala som adenotomiu zo svojou dvaapolrocnou dcerou a prebehlo to presne tak ako ste to opisaly pani Verulka . Ak by sa mal zakrok opakovat tak ho s nou urcite nezopakujem na kramarov ale u nas na obvode kde je aj taka moznost .
Ksichta, lekari tvrdia, ze dieta je krotkejsie, ked nema vedla seba blizku osobu. Ty nemas tu skusenost? V nasom pripade by mi nepomohla ani moja pritomnost, ani nepritomnost pri akomkolvek vysetreni. Nas dvaapolrocny chlapec ma pred bielym plastom uplny amok.
Ja sice nemam este vlastne deti, ale ja sama som zazila takyto zakrok.Teraz mam 26 rokov a este si zivo pamatam ako ma za komunizmu museli rodicia nechat na jeden den v nemocnici, kvoli zakroku….Naozaj to nie je sranda….Momentalne intenzivne pracujem s detmi a studujem socialnu pracu, kde sa zaoberame aj psychologiou….Podla toho co som sa tu docitala, dieta sice zabudlo na tuto prihodu, ale otazne je na ako dlho…Mozno prezilo dokonca mensiu traumu, ktora sa moze neskor dostat opat na povrch pri podobnej situacii….Preto odporucam naozaj neopustat deti v takychto situaciach a bojovat.V zahranici, kde momentalne i zijem je uplne normalne, ze matka je v takychto situaciach velmi potrebna…..
Čo sa týka toho nepamätania – to nie je spôsobené šokom, ale tou injekciou. A čo sa týka toho rodiča pri zákroku – to si myslím, že ak chce mal by tam byť. Aj mňa párkrát posielali od malého preč už pri obyčajnom odbere krvi a pre mňa je to nepochopiteľné. Veď ja dokážem malého ukľudniť najlepšie. Načo sa tam s ním budú mordovať, keď sa s ním dá dohodnúť aj po dobrotky – nie síce vždy, ale aj tak to treba skúsiť. Lekári sa asi boja hysterických a odpadávajúcich mamičiek, ale myslím, že zbytočne. Určite, sú aj také, ale väčšina by im skôr pomohla, ako zavadzala. Oveľa lepšie sa vyšetruje spolupracujúce dieťa, ako plačúci a hádžuci sa nešťastný uzlíček.
Mne stacil zazitok z laringoskopie, kedy nam 2,5-rocneho syna vzali z ruk do ambulancie… vysetrenie netrvalo dlho, ale celu dobu tam plakal a krical “Kde je maminka!”. Ked vysiel von, mal krvavy nostek, cely sa triasol a bol uplne spoteny…. Ked si na to spomeniem, je mi do placu a som nastvana…. aj po 4 rokoch. Dodnes si to neodpustim… a jedno je iste…. Odvtedy sa nedame ukecat na ziadne vysetrenie bez toho, aby sme boli presvedceny, ze je potrebne… a nedame sa ukecat na to, ze nas nase dieta pri vysetreni nepotrebuje. Kasleme na blbe pohlady a poznamky a mame postoj “ak nie tu, inde to pojde”….
Viem o pripade, kedy vyber nosnej mandle sposobil vaznu poruchu spravania jedneho maleho chlapceka, ktory teraz pravidelne navstevuje psychiatricku ambulanciu. Mamicka si dodnes vycita, ze ho nechala odviest na operacku sameho,co mu vlastne aj sposobilo takuto vaznu ujmu na zdravi. Chlapcek sa po tomto zakroku spraval ako vymeneny. Smutne, ale asi ten zakrok predsa nie je uplne v pohode, ako sa niektori lekari o tom vyjadruju a nemali by to brat ako na beziacom pase.
Verulka, my sme boli na mandli už druhý krát presne tam kde vy a po podobnom zážitku pri prvom raze som si doslova vyprosila možnosť byť pri malej celý čas. Nakoniec som to bola JA, ktorá musela so slzami v očiach a zovretým žalúdkom vybehnúť von po tom, ako som počula lekára skríknuť na dievčatko, ktoré bolo v rade pred nami a ako ho krvácajúce priniesli naspäť do izby, kde sme boli s detičkami. Ja som to nevydržala a keď mi sestrička zobrala malú z náručia, vybehla som pred sálu za roh a vrátila som sa o dve minúty tak, že som si malú od sestričky vzala opäť na ruky. Aj keď dcéra takisto bdela a všetko si pamätala, samotný zákrok ju naozaj NEBOLEL a už po polhodine si nepamätala vôbec nič, ani injekciu. Podľa môjho názoru to celé vyzerá horšie ako to v skutočnosti je, ale nič to nemení na tom, že by rodič mal mať sväté právo byť so svojím dieťaťom hoci aj na operačnej sále. Pokiaľ ide o celkovú anestézu pri adenotómii, neviem, či by som súhlasila. Každá celková anestéza je rizikom a u týchto maličkých detí zvlášť. Dúfam Verulka, že to vy ( a ani my) nebudete viackrát musieť podstúpiť.
Zo zakona ma matka pravo byt pri celom ukone, teda nesmu, ak ona nechce jej dieta ani na sekundu vziat. Je pravda, ze niekde klamu ze to tak nie, a pouzivaju ine triky aby rodica presvedcili, ale je to na kazdom jednom rodicovi ci posluchne a ci takto dieta necha, alebo pojde inde – do ineho zariadenia…Sama som to nejedenkrat zazila, najprv sice frflali a tvarili sa akoby ma chceli pohladom zabit ale navela vsetko islo…
Mne vyberali krcne mandle ked som mala 6 rokov a tiez to bolo len v lokalnej anestezii. Lekar ma sice mame pochvalil, ze som bola super, nesahala som mu na ruky, aby ich dal prec a podobne – ako ostatne deti, ale pamatam si akurat to, ze ma mama nechala s cudzimi ludmi, ktori mi robili bolest. Potom mi v 25tich rokoch robili nosnu prepazku a tiez som bola v pohode a pamatala som si akurat, ze ked mi po rannej oblbovacke este pichli cosi do ruky pred samotnym zakrokom – nepamatala som si skoro nic, ani som necitila bolest. Ale. Moja spolubyvajucu doniesli na izbu so strasnym placom a tvrdila, ze si pamata vsetko co jej robili a pekne nam (bolo nas na izbe 9) to opisala – a vraj ju to strasne bolelo. Mna operoval primar, ju lekar. Po pooperacnej prehliadke u primara som sa ho opytala, ze cim to je, ze niekto si pamata celu operaciu a iny – ako napr. ja nic. A ze som si vsimla, ze kamoska nemala ziadny vpich na ruke ako ostatni. Ci to mohlo byt tym. Vysvitlo, ze jej lekar nepichol tesne pred operaciou nic. Primar bol teda riadne rozculeny a hned si to pisal do diara, ze si toho lekara na porade poda. A verim, ze to spravil. Je o nom zname, ze je prisny. Hmmm….ale strasny zazitok mojej, vtedy 21 rocnej spolupacientky uz nezmeni.
U nas to robia v celkovej anestezii-uplne deti uspia. Ked mala nasa detska nemocnina den otvorenych dni, popytala som sa na to, lebo taketo nieco sa mi zda strasne. Viete si predstavit, co to dieta musi citit? Je to ovela menej traumaticke, ak ich uplne uspia a je.
Preco sa to tak nerobi na Slovensku? Ake su na to dovody?