Veríte na zázraky? Zázraky sa vraj nedejú, a ak áno, väčšinou sú spájané s paranormálnymi javmi. Niekto na ne čaká celý život, iný sa spolieha len na vlastné schopnosti. Zázrak je niečo, čo sa vymyká bežnému, niečo nad rámec našich schopností.
Mám šťastie, vidím zázrak každý deň.
Bývam v dome, kde žije žena, ktorá robí každý deň zázraky. Nie je to žiadna čarodejnica ani iluzionistka, ale 28-ročná matka dvoch krásnych detí. Je mladá, krásna, inteligentná a obetavá mama, aj napriek tomu ostala sama. Sama s dvomi deťmi, leasingom na auto a úverom.
V deň keď sa vrátila z pôrodnice ubolená, ale šťastná, s malým uzlíkom v náručí, ju čakali len zbalené kufre jej manžela. Dodnes nechápe, čo sa stalo, veď boli taká normálna šťastná rodinka, veď sa nikdy nehádali. Za pár mesiacov nasledoval rozvod, ťahanice o dieťa, trestné oznámenie a ona vlastne dodnes nevie prečo. Nikdy nenadáva, neobviňuje len nechápavo pokrúti hlavou, čo sa vlastne stalo. Denne vozí staršie dieťa do škôlky a späť, aby bolo na vianočné darčeky, stihne si nájsť aj upratovanie popri materskej a s malým batôžkom pendluje denne medzi bytom a prácou. Veď, aspoň že malý je taký dobručký a prehrá sa, kým ja uprace. Cez víkend stihne urobiť deťom karneval, aj napiecť, aby bolo čím ponúknuť hostí.Večer tancuje s deťmi, chystá masky na maškarný ples do škôlky, stihne vyrobiť dcérke domček pre bábiky z polystyrénu, popritom operie, ožehlí, navarí, povysáva, aj podlahy utrie, veď malý sa už batolí.
Bohužiaľ, nemá to šťastie ostať do troch rokov s dieťaťom doma, 9-mesačný synček musí do jasieľ a ona do práce, kde nikoho nebude zaujímať okrem výkonu nič, účty treba platiť a z almužny zvanej rodičovský príspevok sa vyžiť nedá. Výživné na deti je skôr výsmech ako pomoc.
Rada ju stretám, pretože sa napriek všetkému vie zasmiať. Schudla 15 kíl, ale drží sa. Čoho? Dvoch párov anjelských krídel, priateľov, a viery, že zasa bude dobre.
Koľko vlastne taká mama zvládne a kde sú jej hranice? Asi neexistujú. Je to zázrak.
No teda, mňa to tiež zobralo. A obdivujem tú ženu, nech sa už v ich manželstve stalo čokoľvek. Teraz bojuje statočne. A hlavne vidno, že sa snaží nestrácať radosť zo života, snaží sa robiť ho aj deťom čo najkrajší. Ja tiež poznám dve také podobné maminy, ktoré majú môj obdiv a sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Asi je to už v človeku, že je osobnosť a nedá sa zlomiť.
Príde mi ale smutné, že tu na Slovensku tá mamina zostane na všetko sama: aj na výchovu, aj na zarábanie peňazí pre celú rodinu ( na čo v našich pomeroch nestačia často ani dva platy) a ešte aj robiť deťom slniečko. Videla som v Anglicku, že štát podporuje rodiny a rodičov samoživiteľov oveľa viac, môžu mať aspoň strechu nad hlavou a čo jesť bez existenčných stresov. Podobne je to vraj v Rakúsku – jedna známa tam má rozvedenú kamarátku s 3 malými deťmi, ktorá tam pracuje a hovorí, že na Slovensku by sa ťažko uživili, ale tam áno. Alebo tá žena, o ktorej nedávno písali v Slovenke – s dvoma deťmi bývala sama na ubytovni, pracovala ako predavačka, dlhé roky bolo všetko v rámci možnosti v poriadku, tešili sa spolu, deti sa dobre učili, potom stratila prácu a dlho si nemohla žiadnu nájsť, načo ju vyhodili aj s deťmi z ubytovne, ona duchaprítomne zaviedla deti do krízového centra, medzitým sa pretl´kala ako vedela. Našla si prácu a teraz čaká na výsledok súdu, či jej deti pridelia. Vyzerá, že áno, keďže má pracovnú zmluvu. A teší sa, že si aspoň našla miesto v inej ubytovni za 8000 Sk mesačne. No nie je to absurdné?
Takých statočných žien je nás oveľa viac, než sa o tom píše a hovorí. Zbabelosť chlapa často v žene vydoluje aj iné schopnosti, než len postarať sa o potomstvo.
Viete ze statisticky najviac rozvodov byva po narodeni druheho dietata? A niet divu. Rodicovstvo je podla mna adrenalinovy sport, hobby pre silne povahy. My sme mali prvu manzelsku krizu ked nase prvorodene malo rok aj pol. Patri medzi deticky, ktore su, ehm, “narocne na vychovu.” Skratka ma besny temperament a dokaze znicit aj naznak rodinnej pohody. Kym sa narodila, s muzom sme sa nikdy nehadali, no idylka. Ako rastla, hadok pribudalo, aj kazdy den, samozrejme hlavne koli vychove, ale postupne uz aj koli tomu ze kupujem rohliky za 1,90 ked v retazci stoja len 1,20. Takze po par tyzdnoch som mala paradnu neurozu, chudla som 2kg tyzdenne, nenavidela som dieta, amnzela aj seba… a bezala som k psychologovi. Ludia, boli to najlepsie investovane 400,-Sk v mojom zivote!!! (okrem ineho mi dorazne poradil POCKAT s narodenim druheho dietata, kym sa nas vztah stabilizuje). Hoci manzel odmietol so mnou ist, spamatal sa. Odvtedy su to tri roky, zvladli sme aj prichod druheho babetka a hoci dieta je v obdobi vrcholiaceho vzdoru, sme stale este spolu a snazime sa aby sme sa doma citili dobre (aj ked to nie je lahke). Som rada, ze som nenechala veciam volny priebeh ale riesila som problem hned. Inak by sme uz asi spolu neboli. Mamicke z prispevku prajem hlavne pevne zdravie.
Uff,az mi je z tohto pribehu tazko.V kazdom pripade je to velmi silna zena!Mozno tomu predchadzali nejake tie problemy ako pisala si mona,no odist bez akehokolvek vysvetlenia v den,ked by sa mal muz najviac tesit,ze mu do zivota pribudol dalsi anjelik…Je to strasne!Neviem,co by sme robili my,drahe damy.Aspon pre mna je dolezita podpora mojho muza a vedomie toho,ze je pri mne,aj ked kolkokrat padam od unavy doslova na hubu.A predovsetkym to vedomie,ze je tu pre nasho syna a je u neho na prvom mieste,aj keby sa medzi nami cokolvek prihodilo.A o to ide.Zial nie kazdy to tak berie a nie kazdy je na rodinny zivot zrely alebo zisti,ze to nie je nic pren.No je smutne,ak si to uvedomi prineskoro!
…skutocne zazrak. obdivujem…. ja mam vyborneho manzela, aj tak mam momentalne pocit, ze som na konci so silami. verim, ze sa jej to dobro a obetavost vratia…
mate pravdu, clovek dokaze byt niekedy riadna svinucha….pisem clovek, lebo som sa stretla s tym, ze aj zeny su takeho kalibru ako niektori muzi….taktiez verim v tom, ze kazdy ma svoj podiel viny na skrachovanom vztahu….ale verim aj v to, ze ziadne dieta si nezasluzi aby bolo nechcene niektorym z rodicov…..a hlavne si neviem predstavit, co je dolezitejsie ako vlastna krv….. mozno len sebeckost, aspon tak je to vo viacerych pripadoch……..
a co sa tyka platenia, tak to je naozaj tazke, co nie je na papiery od sudcu, to matka dietata nikdy neuvidi…….
si mona určite tomu predchádzali konflikty, ale ak zlyhal ako manžel, nemal zlyhať ako otec.to je zbabelosť, chrapúnstvo v človeku bez štipky rodičovskej lásky.
Je to naozaj smutné. Ale pochybujem, že mohli byť niekedy normálnou rodinou! Nie je normálne, aby sa muž z normálnej rodiny zbalil v deň príchodu manželky z pôrodnice! Tomu museli predchádzať nejaké konflikty. Ale niektorí chlapi vedia byť teda riadne svine, ale tiež ma už život naučil neveriť len jednej strne, ale vypočuť si obidve…Viem, že manželstvo proste niekedy neklape tak akoby malo, ale keď už sú tam deti, tak by tomal keždí brať zodpovedne. Mal by tatinko platiť toľko, koľko by dával normálne doma.
Je to naozaj statočná a obetavá žena,ktorá si zaslúži obdiv.Zato to jej exmanžel by si zaslúžil poriadnu facku od života,aby si jednoducho uvedomil,že takéto niečo sa nerobí.A že kde sú tie hranice?Tak tie neexistujú.Pretože zodpovedný a milujúci rodič sa snaží,aby jeho deti mali všetko potrebné.lebo dieťaťu len s ťažkým srdcom poviete,že mu nemôžete kúpiť napr.jogurt za 15 Sk,ale len za 8Sk.A táto žena je matkou v pravom zmysle slova lebo sa nepýta ako ďalej,ale robí všetko aby jej deti nemali núdzu.Prajem jej,aby každý nový zajtrajšok bol pre ňu a jej deti lepší a lepší.Držte sa.
krasne napisane….. smutne a vesele, presne take ako je zivot, ktory mnohe zijeme…..nemame cas sa pytat, ako to zvladneme, jednoducho musime, kvoli nasim anjelikom….
Do kelu, som čakala, že ona je taká statočná, lebo jej manžel jej zomrel a nie že si zbalil kufre…teraz je v mojich očiach statočnejšia viacnásobne krát.Jemu sa to vráti tri krát v zlom a jej trikrát v dobrom, nech sa drží.
krasny clanok na zamyslenie, kde su hranice ? tam kde sud vymeria smiesne vyzivne ,skoda ze neuprednostni slusny zivot deti otca pred novymi potrebami otca